• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Prišli k nám. Náhradné rodičovstvo

26. júla 2017 
magi, nezda sa mi ze by sa jej snivalo o upiroch a atd. skor sa ich boji. mala vzdy strach, napr ist sama hore, ked my sme boli v dome dole a opacne, ale prekonavala to postupne a hlavne ked sa "zabudne" a nieco kresli, hra sa atd, , tak neriesi ze je hore a my dole. staci jej ze nas pocuje. akonahle sa zotmie, tak je posero, ale to sa mi zdalo v norme, ked si porovnam napr so synovcami. Jedine co nam zacina vadit, je, ze musime byt s nou az kym nezaspi. a zobudi sa niekedy fakt aj 5 krat. prehlbilo sa to na halloween, ked v skole pisali a kreslili coho sa boja a potom vymyslali recepty na lekvar nebojacny.
24. nov 2009 o 21:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hej, myslela som na ten halloween...spomínala si už vtedy tie prípravy...
no, dieťaťu,ktoré sa bojí, veľa netreba...
doteraz sa bála imaginárnych duchov, teraz ked si o tom v škole tak plasticky hovorili, tak sa jej to zhmotnilo... a nevie to spracovať... a je jedno, či sa jej to sníva, či si to nevedomé privolá pred spaním, podstatné je, že ju "to" zobudí... (a zobudiť zo spánku môže iba sila "zvonku"-zatrasenie alebo "zvnútra"-sen...,alebo teda nejaké podvedomé napätie)...
a toho sa zbaví napr. tými abreakčkami... treba to len skúsiť...kým to bude takto, tak budete pri nej dlhšie a dlhšie...
24. nov 2009 o 21:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cize odporucas byt mily a chapajuci a dat jej istotu? asi to bude cesta. aj ked mam niekedy nervy, ze 6 rocna a boji sa jak nikdy! a mozem sa s nou zacat viac o tom bavit a abreaktivne techniky :wink: robit , ja len zhodnotim jednou vetou, ze co veri na neexistujuce veci, ved duchovia atd neexistuju. uz som normalne rozmyslala, ci nezajst za psychologickou, ale ked som to hovorila tete (dotorka a robi aj terapie), tak ze pokial je to v rovine strachu, tak to neni vazne. ze uzkosti atd by uz trebalo riesit. a este ma malá nevýhodu, ze ma fakt bujnu predstavivost a kreativna je az moc :fearful: . tak nechcem vidiet ako si tie drakule predstavuje. na narodeninovu party si zelala strasidelnu vyzdobu, tak kamaratka zohnala rekvizity rozne lebky, kosti (tortu strasidelny hrad a upira chcela) a dokonca aj jedna slecna za upirku bola namalovana a oblecena. malej sa to velmi pacilo a ani sa nebala. a na otazku, co sa jej najviac pacilo z oslav (som myslela ze darceky alebo co povie), tak ze ta vyzdobena miestnost. no proste psychosa máme.
24. nov 2009 o 21:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moji chalani sa neboja takýchto vecí... hoci tomáško mal náznaky (keď boli chvíľu v novej škôlke-počas rekonštrukcie ich škôlky, v tej "novej" škôlke mali takú veľkú postavu mátohy/ducha), zvládli sme to vytesnením pomocou Anjelov... :wink:
povedali sme, že my nemáme duchov, my máme anjelikov, ktorí nás ochraňujú a pomáhajú nám... a keď sa vyskytlo niečo nečakané (buchnutie), tak sme si to len pripomenuli a boli OK...
a (zatiaľ) sú... :wink:
24. nov 2009 o 21:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
laculik, to, že je kreatívna, je výhodou... :wink: môže to ľahšie dostať zo seba von...
aj to, že chcela "strašidelnu oslavu" (inak takéto "veci" vôbec neopdorúčam-môže to narobiť viac škody ako úžitku :stuck_out_tongue_closed_eyes: ,podobne aj halloweenske "orgie", hoci sa zdajú neškodné) je spôsob akým sa vysporiadáva s ťažkou (fantazijnou) realitou...
lenže, to je vždy tak na hrane...hoci to chce a páči sa jej to, v noci sa môže všetko meniť v opak... :pensive: :rolling_eyes:
24. nov 2009 o 21:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
daku moc magi, budem to s nou viac riesit a skusat dostat von. aj ti anjeli sa mi pozdavaju, mala chodi s babkou do kostola a babka jej dava teologicku vychovu :slight_smile:...
24. nov 2009 o 21:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
joj ja som sa bala ako mala chodiť na zachod.. .a vlastne až do velka mi to ostalo... vždy sice nejak asi iný dovod, lebo je to iný strach, ale aj teraz muža budím nech ide so mnou večer, v noci :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
24. nov 2009 o 21:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no a ja sa v podstate až doteraz bojím smrti,,, neskutočne.. :confounded:
24. nov 2009 o 21:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
no čo... naša Lucinka sa bojí "hapčikov v noci".. Hapčiky su u nas kvietky... Ja viem čo to asi presne je... ale nepomožem si... Ono na jesen listie tak šuští pri vetriku, padá a tak... Svetlá na ulici svietia... A ono to asi robí divné tiene, divné pohyby, divné zvuky, šumoty...
24. nov 2009 o 21:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
laculik, tak aj to by mohlo pomôcť :wink: :slight_smile:
koho mama? Tvoja, či mužíkova?... :wink:

skús niečo, a daj potom vedieť, ako pokračujete...
a ešte: na chvíľu by som úplne zrušila aj pozeranie TV, najmä tých dnešných nezmyselných rozprávok (ktorým nerozumiem ani ja, nieto dieťa)... :wink:
namiesto toho to ostatné+čítanie kníh pri zaspavaní a pod... (nie strašidelného Dobšinského :sweat_smile: )
24. nov 2009 o 21:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
smrti aj ja.. .to je des..... ale to je asi normálne... ale tiež strašne.. .a zubárov a injekcii a bbolesti a lekárov vo všeobecnosti.....
24. nov 2009 o 21:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Juli, v pohode ja sa bojim sama doma :stuck_out_tongue_closed_eyes:
esteze je dost hluk od nasich domacich, inak by som sa niekedy, hlavne ked je mm na sluzobke, asi zblaznila :stuck_out_tongue_closed_eyes:
a Ka. ako, ide? :grinning: :grinning:
24. nov 2009 o 21:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u nas sa brutal boji starka. dokonca ked sme si robili pripravu (pred rokom, cize skoro tma vonku), tak chodila casto strazir malú a v obyvacke si sadala tak, aby ju z jedneho okna (kde nemame zaluzie), nikto nemohol vidiet. pritom sa tam neda k tomu oknu zvonka dostat :grinning: :grinning: :grinning: . A mala je vo vsetkom po nej, tak mozno aj v strachoch :sweat_smile:
ja sa nejako nebojim, ale zato moj MM na chalupe - je to samota, ajajajjaaaaaaj.
24. nov 2009 o 21:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
jeminku samota.... fuuu . .no to by bol horor aj pre mna...
No ja sama doma už nehrozí.... :grinning: :grinning: :grinning:
24. nov 2009 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaj, ano, aj ja sa bojim smrti, dokonca mi to v jednom obdobi prerastlo cez hlavu a k psychologicke som chodila (ale to mi zomreli v tom obdobi viacere sesternice a bratranci :pensive: ).
Magi, svokra chodi. Ale ja to beriem ako super plus pre malú. MM to moc nechcel, ale ja som "zavelila", ze je to minimalne nadstavba v rozhlade, ked by sa aj raz rozhodla neveriaca byt :wink:.
24. nov 2009 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jáj, a ešte som chcela, že kedy takéto veci treba riešiť... :wink:
ani strachy, ani obavy,ani úzkosti netreba riešiť radikálne, DOKIAĽ dieťa / človeka NEZNEFUNKČŇUJÚ...
to zn, že strach nedovolí človeku zaspať, vstúpiť do auta, do výťahu, vyjsť von,ísť nakupovať, hovoriť...
ALE treba týmto (znefunkčňujúcim) stavom predchádzať abreakciou, uvoľňovaním, relaxáciou, nahradením negatívnych podnetov pozitívnymi atd... :wink:
24. nov 2009 o 22:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
no ja ked bol muž s luckou v nemocnici, tak sa na záchode celú noc svietilo... a tým som aké také svetlo mala aj v chodbe :wink: :grinning: :grinning: :grinning: Akože zas niektoré veci sa dajú lahko vyriešiť :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
24. nov 2009 o 22:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mám fóbiu z áut...
a v istom období bola aj znefunkčňujúca (ešte stále to nie je úplne naj, ale už je to podstatne lepšie)... :pensive: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
24. nov 2009 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
telku moc nepozerame, ked tak Hannu Montanu alebo cez vikend Maskrtnicek a Semafor (ten cerveny a zeleny). A kazdy jeden vecer citame (to by mala neprezila). Momentalny hit je Pišťáčik a tiež Grazlik Gabo (to je take milé rožťácke).
24. nov 2009 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
magi a stalo sa Ti nieco negative s autom?
24. nov 2009 o 22:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a strachy, teda sklony k vystupňovaným strachovým reakciám veru môžu byť dedičné (alebo aj navrúbľované...,získané "odkukaním"od blízkej osoby-tozn.,ak je úzkostná mama a dieťatko je s ňou v dennom kontakte, tak je veľká pravdepodobnosť bude úskostné aj dieťa-aspoň v určitej časti života)
24. nov 2009 o 22:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
odveci, ale dnes mi prisla fotokniha pre malého, nad ktorou som stravila veeeela hodin, je to album malého od narodenia doteraz, ma to 36 stran, tvrda vazba (veeeela fotiek, na niektorych stranach aj 5-6) a je to NADHERNE. sa velmi tesim.
24. nov 2009 o 22:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
super laculik...
Inak ja hram aj u doktorov hrdinku s deckami...... pri Kikovi to ešte bolo lahké... pri lucinke mi bývalo zle už len z pohladu na nu... tá revala a ešte nič nebolo.... kiko kým sa rozreval, kým mu došlo, že dačo (niekedy ani nedošlo...) tak sme už boli preč...
24. nov 2009 o 22:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hej, stalo... prvý moment , na ktorý si spomínam (a bol veľmi silný a hlboký a pritom reálne o nič nešlo), bol, keď som mala cca 3 roky, keď oco skúšala naučiť mamu šoférovať...ja som sa akurát s bratom (v sedačke na biku) vracala z futbalu, keď mama "zafujazdila" do najbližšieho plota pri babkinom dome... (samozrejme, bolo to celé tak nezávažné, že sa nikomu nič nestalo, ani nemohlo stať, dokonca ani auto sa nepoškodilo, ale ja som videla,ako sa moja maminka rúti do-podľa mňa vtedy životu nebezpečného-ohrozenia...)...vtedy niekedy sa vo mne udomácnil strach z budúceho šoférovania...
a znásoboval sa každou ďalšou nehodou, ktorej som bola svedkom (videla som, nie raz, ako auto smrteľne zrazilo človeka, ktorý vyletel vysoko do vzduchu a dopadol kúsok odo mňa, vtedy som nevedela ešte niekoľko hodín prejsť cez cestu k autobusu a ísť domov) alebo účastníkom (v tatrách sme sa zrútili Transitom do hlbokej priekopy)... :confounded: :pensive:
24. nov 2009 o 22:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fuha magi. "pekne" sa to okolo teba toci. to by chcelo terapiu :pensive: .
24. nov 2009 o 22:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jéj,laculik, to je super, chcela by som ju vidieť... :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: ja už túžobne čakám na tie tri veľké fotokalendáre (už možno aj sú vo fotopredajni, len som sa k nim ešte nedostala), v ktorých je asi "tisíc" nádherných fotiek všetkych našich detí... :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
tiež sa už teším... :dizzy_face:
24. nov 2009 o 22:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dobrý večer,
sa musím aj zapojiť k tým strachom : jakubko zaspával sám už veeeľmi dlho, ale posledné týždne si musíme k nemu ľahnúť a byť s ním, pokiaľ nezaspí, inak plače, vybieha z postele/z izby, že sa bojí, že tam niečo je a tam niečo je a tak.....sa mi to zdalo dosť zvláštne, že bolo všetko o.k. a zrazu takto...a ešte tak 2-3x za týždeň sa v noci zobudí a volá ma k sebe : "maminka moja, maminka moja...kde si ? poď ku mne spinkať ..." ...ale ako to tu čítam, tak len trpezlivosť a kubko z toho vyrastie....


...a ešte magi, niekedy keď čítam tvoje príspevky, tak by som povedala, že máš tak 50-60 rokov ( toľko skúsenosti máš a toľko toho vieš o deťoch ) a to si pamätám, že máš ledva-ledva 30 ( si mladšia ako ja...) :wink:
24. nov 2009 o 22:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja už som sa "sterapiovala" na škole/počas školy... (výšky) a dosť mi to pomohlo... :wink: :slight_smile:
už som v pohode (oproti tomu predtým), už sa aj zveziem v aute bez toho, že by mi celú cestu búšilo srdce, zle sa mi dýchalo, či ma bolelo brucho (ale iba ak idem s bezpečným šoférom :sweat_smile: ), ale za volant nesadnem skrátka NIKDY... :wink: :sweat_smile: :rolling_eyes: :grinning:
24. nov 2009 o 22:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte tak mala som čo robiť aby som vás od včera dočítala.

vidím že z. vám dáva riadne zabrať

cairka veve všetko najlepšie hlavne konečne to zdravie :slight_smile: foto aj keď smutné ale aj toto je zo života.

matimaxi deťom bude asi fuk akú farbu zoženieš hlavne že sa budú mať v čom spolu voziť mne osobne sa páči zelená ale červená čokoládkam pasuje TAk ako všetky pestre živé farby.

laculik mňa zase starší súrodenci strašili tak že sa schovali pred spaním pod posteľ a keď som si išla ľahnúť tak ma chytili za nohy. Zostalo mi to doteraz a musím mať posteľ s úložným priestorom a keď sme inde ako doma tak do postele skočím z dosť veľkej vzdialenosti.
24. nov 2009 o 22:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jani, tak fajn :sweat_smile: :grinning: ,
opäť zas raz chrobák truhlík... :stuck_out_tongue_closed_eyes: :sweat_smile: :grinning:
a náhodou mám 31... :slight_smile:
takže stará korčuľa...
24. nov 2009 o 22:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok