Úvahy o adopcii po dlhoročnom snažení o dieťa
Ahojte. Budem vďačná za každú radu, ak si niekto prechádzal podobnou životnou situáciou.
S mužom sa už roky snažíme o dieťa a psychicky ma to už veľmi ničí. Každý mesiac dúfam a potom som zase len sklamaná, vyskúšali sme už v podstate všetky možnosti. Mám pocit, že sa v tom už dlho len trápime.
Začíname rozmýšľať nad adopciou, ale úprimne mám z toho strach. Hlavne z toho, či budem vedieť také dieťatko ľúbiť rovnako ako svoje vlastné. Neviem, či je normálne takto nad tým rozmýšľať.
Máte niekto skúsenosť s adopciou po tom, čo sa vám dlho nedarilo otehotnieť? Alebo sa zmieriť s tým, že nie každému je dopriate stať sa rodičom?
Budem rada za každú úprimnú skúsenosť.
@pytame_sa_za_teba skúsenosti nemám, ale máte môj obdiv a veľmi držím palce, aby vám to vyšlo podľa predstáv 🙏 nech si nejaké dieťatko nájde vás ako najlepších rodičov❤️❤️
V prvom rade odporúčam zistiť, aké su čakačky vo vašom kraji. V našom je 10 rokov. S vypísanými papiermi som sa v roku 2020 rovno otočila vo dverách. A to sme chceli aj rómske do 1 roka bez rozdielu pohlavia. Keby to bolo výrazne menej, šli by sme do toho.
môj nazor... ak chces ist do adopcie len ako naplast za neúspešne znazilkovanie sa. nechod do toho. nejde o to ci ho budes lubit dostatocne, ale ci dokážeš prekonať vsetku prekazky ktore prinasa prijatie takehoto dieťaťa a teda bude ich VELA. robila som profirodica a viem co obnáša mat doma taketo dieťa
@pytame_sa_za_teba ahoj, ak ste obaja otvoreny tejto myslienke... chodte do toho... kamaratky robia PNR, maju deticky v starostlivosti a ver mi, ze lubit sa rozhodne daju... ak si zivot bez dei neviete predstavit, je to jedna z ciest... nikto nepovedal, ze sa vam medzitym nepodari... vela deticiek takto odislo ako babatka prave do rodin, kde boli este stale "ich" vlastne , ktore sa podarilo v ramci " cakacky" na adoptovane...