Helios Martin - začíname. Podeľte sa o vaše skúsenosti

ahojte pridam sa k vam ak mozem ja zacinam chodit do heliosu o 2 tyzdne...tak som zvedava co m povedia...akeho doktora mate?
🙂

ahoj makovicka, vitaj 😉 ale ako vidis, je tu ludoprazdno. my sme tiez novacikovia v heliose, i ked uz par konzult.mame za sebou.ako dlho snazilkujete? 😉

ahojky lucetta 😵 ...no ja som raz uz bola tehu ale zial to skoncilo zle...ted sa snazime znovu ale nedari sa...tak preto helios..odporucil mi to doktor...postkointalny nam dopadol zle..a ty mas aky problem?

no naozaj je tu prazdno...kde su vsetky baby co chodia do heliosu?

ahojte my sme sa predusuli inam lebo tuto nikto nikdy neni

hmm a kam mozes povedat? dikes

my sme v teme 1.ivf na jar 2010 teda aspon cast makovicka, inac v heliose su velmi mily, ja som mala aj doktora aj doktroku, a su perfektni obidvaja

dik idem tam 🙂

Ahojte, neviem, či tu ešte niekto chodí, ale čosi som tu prečítala, ....Som z DK a tiež sa rozhodujem nad prvou návštevou do Heliosu v Martine, no neviem sa akosi na to naštartovať. S manželom sme spolu 5 rokov a už dlhšie pociťujem, že každý je tehotný ako hruška po svadbe, ak teda nie pred ňou a nás sa každý začína spytovať, kedy budeme aj my... mne to tak strašne trápi moju psychiku, ako doteraz mi to ani tak neprišlo, lebo mám dobrú prácu a v tom zhone som to nechávala na náhodu, no neskôr som obehala svoju gyn. a urobili mi všelijaké testy, je pravda, že nikdy som nemala pravidelnú MS, teda niekedy aj mesiac meškala, ale nebrala som to za nič vážne, no brala som Duphaston pol roka a predtým Lutenil pol roka, no mala som z toho mastnä aknóznu pleť, stratu vlasov a čo najhoršie depky.... Akonáhle som to vysadila, tak MS mám pravidelnú už, no nikdy som nemávala bolesti keď som to dostala, a tak sa obávam, či vôbec produkujem vajíčka.... Manžela som poslala dva krát na spg a tam mu zistili nedostatočné množstvo, zlú kvalitu, pomalú pohyblivosť, až zdegenerovanosť, Kámoška, ktorá tiež nemohla mať po svadbe detičky a raz potratila, tak teraz je tehotná spontánnym spôsobom a mňa to nakoplo, že u nás je kdesi chyba, no doteraz som to nejako neriešila, Myslí si niekto z Vás, že by som sa do toho Heliosu mala prihlásiť??? Neviem, ale straaašne sa toho bojím, hlavne nechcem prísť o prácu, ak by ma to veľmi časovo zaťažovalo.... ďakujem.

bielalady precitala som si tvoj prispevok a poviem ti len svoj nazor, necakala by som ani sekundu. Pokial je manzelov spermiogram taky ako si opisala, urcite by som sa do toho pustila. V Martine sa nemas coho bat, su tam velmi mily, ustretovy a chapavy. Hlavne pristup je velmi profesionaly a odborny a mozno prave tam dostanes odpovede na otazky ktore ta trapia. Zvlast ked by si uz mimi chcela tak by som to urcite riesila. Je to dost zdlhavy proces, takze sa to natiahne ale samozrejme vsetko sa bude odvijat od vasho konkretneho problemu a k nemu prisposobia liecebny postup. Na to sluzi vstupna konzultacia. Ja som bola na IVF pred styrmi rokmi, vtedy nebola az taka uspesnost ako je teraz, sledujem vysledky Heliosu na ich stranke a mozem povedat ze robia pokroky. Mna liecil pan doktor ktory tam uz v sucasnosti nepracuje, potom aj doktor Krajkovic a je velmi dobry. Staci zavolat na recepciu a objednat sa na konzultaciu. Je pravda ze je to casovo a financne dost narocne, ja som napr. zo Zvolena a kazdy druhy den som tam musela dochadzat na sono. cely moj proces trval cca sest mesiacov, t.j konzultacia,cakanie na schvalenie positovnou, vysetrenia, stimulacia, odber vajicok a samotny transfer emryi. Ja som absolvovala dva cykly, jeden bol neuspesny, druhy krat mi vkladali emryjka ktore sme mali zamrazene, ten bol uspesny, no po dvoch tyzdnoch som potratila. pravda je aj to ze v praci musia byt tolerantny a ustretovy, pretoze budes dost vymeskavat. Pravdepodobne potom zostanes aj na PN. No ak si rozhodnuta, nie je o com uvazovat. Velmi ti drzim palce

Nikola81, ďakujem Ti veľmi pekne, že si sa ozvala, teda že sa niekto ozval tak veľmi rýchlo, no a teraz si ako na tom, chodíš ešte do Heliosu, aj napriek tomu, že sa to nedarí??? Ako to je s Tebou, nevzdávaš to???? Ako pokračujete??? Má to vôbec význam riešiť, ke´d asi nejaká sila tam hore to asi všetko riadi a dá nám detičky až v presne danom čase??? Neviem, ale začínam uvažovať, že asi sa všetko deje pre niečo, možno to tak má byť, možno by som ozaj mala vyskúšať ten Martin a potom sa uvidí, no bojím sa, že keď tam už pôjdem tak sa do toho moc zamotám a budem tam častejšie ako doma, aj keď ja to mám do Martina na skok, ale bojím sa, že keď tam už raz vstúpim, moja psychika bude len horšia a horšia, dozvedia sa o tom v robote, kámošky, susedky a ak sa nám to nevydarí budem sa cítiť ako absolútny odpad tejto spoločnosti... neviem, nechcem byť na tom horšie než som a teda dosť ma trápi to, čo si myslia aj ostatný, ako sa na mňa budú pozerať, aj keby bol v manželovi problém, všetci by odsudzovali len mňa, čo sa vlastne už v mojej rodine deje, myslia si, že ja som tá "chybná" a manžel je ok, keďže žijem v prostredí kde má zázemie on...

bielalady - určite by som to riešila, presne tak ako ti napísala nikola81,
budeš vedieť na čom ste, tebe urobia hormonálny profil a zistia ako ti fungujú vaječníky, či dochádza k ovulácii a tak,až po základných vyšetreniach vám určia postup - či inseminácia, alebo umelé odplodnenie, alebo vás nebude musiet len troška hormonálne nakopnúť. o tom nakopnutí som si myslela aj ja-že nám bude stačiť, lebo som bola tehotná ale som potratila.gynekologička vravela, že aspon vieme že môžme mať spolu deti. ale v centre nás z toho viviedli. stačil manželov spermiogram a postup bol istý - ivf.

a čo sa týka rodiny, kolegov a iných ľudí?Na fakte že chcú dvaja dieťatko a má jeden z nich problém nie je miesto na obviňovanie a odsudzovanie. Na toto ste dvaja. a je úžasné, že veda dokáže robiť aj takéto zázraky.Vieš koľkým ľuďom pomôžu a MY budeme medzi nimi. Ozajstná rodina to musí pochopiť a je jedno akým spôsobom prídeš k dieťatku, nie každý má to šťastie a preto si to nevie ani oceniť.Tiež som nechcela ísť na vyšetrenia, lebo som sa bála čo nám zistia a či nám náhodou nepovedia že šanca mať dieťatko nie je-nervy fungovali, ale niekto mi povedal, že či chcem dávať hlavu do piesku a takto premrhať roky čakaním že to vyjde normálne, že či sa hanbíme za to že to nejde.....Tak som si uvedomila, že nie je hanba o dieťatko bojovať - aj keď zdĺhavejším spôsobom, hanba je vzdať sa dieťatka.V robote máš právo navštíviť lekára, môžes si dohodnúť aj konzultácie v poobedňajších hodinách a určite ti budú vychádzať v ústrety.
Držím pršteky pre správnu voľbu s úspešným koncom........

sonny44, ďakujem za odpove´d, ale vieš, u nás v rodine to funguje tak, že pokiaľ žena ktorá sa vydá a nemá hneď bábätko, tak nie je ako keby požehnaná, vieš, bývam hneď vedľa domu mojej svokry, teda my s manželom bývame v dome samostatne a svokruša je dosť kresťansky založená a každá nevesta ktorá sa vydala, mala hneď bábätko, teda vačšinou boli už tehotné, keď sa už vydávali, no a ja ako čierna ovca rodiny nie som až tak silno veriaca, teda som, ale po svojom a očakáva sa odomňa, že by som mala mať dieťa... pracujem päť rokov od školy, na všetko som si musela v živote zarobiť, ani manžel mi nič zadarmo nedal a na mňa sa každý díva ako na namyslenú, že mám všetko, a mám pocit, že akokeby sa mi vysmievali, že jediné čo mi v živote chýba sú detičky,,,,, lebo ostatné nevesty sú totálne v živote neschopné, akurát vedia tak rodiť deti....... bojím sa toho, že keby mi to nevyšlo, tak by ma odsudzovali alebo možno aj horšie,,,, ale že je možno chyba v svokrinom synovi, teda v mojom manželovi to by si ani určite nepriznala.... ale bojím sa, že môže byť chyba v obidvoch... ínak aký je rozdiel medzi insemináciou, ivf a iui ??? Moc tomu nerozumiem, ďakujem že aj mne niekto drží palčeky, tak ako aj ja Vám, ahojte... 🙂

ahoj, takže mám pocit že nemáte nejakú podporu v rodine, ale dôležité je čo chcete vy dvaja.Neviem čo si o tom myslí tvoj manžel, ale teraz musíte držať spolu a názory jeho rodiny Vám toto rozhodnutie nemôžu sťažovať....Už dosť ťažké je urobiť prvý krok....viem o čom hovorím . Ale spolu to zvládnete

bielalady - Inseminácia - skratka je iui - je prirodzenejšia forma oplodnenia - budú sledovať rast, tvojho folikulu ( bude stimulovaný hormónmi ) pod ultrazvukom a keď dorastie do požadovanej veľkosti, budeš si musieť pichnúť injekciu na dozretie a vyplavenie dozretého vajíčka a mažel bude musieť odobrať ejakulát a ten Ti vpravia a čaká sa na výsledok. lenže ak má manžel zlý spermiogram, tak neviem či budú skúšať insemináciu, u nás ju hneď vylúčili,
ivf- je umelé oplodnenie - stimulujú ťa hormónmi, sledujú pod ultrazvukom, odoberú vajíčka, manžel odovzdá ejakulát a potom sa buď realizuje normálne ivf alebo ivf -icsi.Normálne je že dajú ejakulát asu na sklíčko k odobratým vajíčkam a tá najsilnejšia by sa mala do vajíčka dostať a oplodniť ho, ivf-icsi je že z ejakulátu vyberú pipetkou dobre vyzerajúcu pohyblivú spermiu a vpravia ju pipetkou do vajíčka. potom čakáš ako sa oplodnené vajíčko vyvíja, a ak má požadované znaky kvality, tak ti urobia jeho transfer a čakáš, či sa vajíčko uhniezdi. Aspoň ja som to takto pochopila.
dúfam, že ťa to neodradilo a budete s maželom bojovať za svoje bábätko, tak ako my(my sme museli ísť cez icsi)

sony44, ďakujem za zrozumiteľné vysvetlenie, lebo všade sa o tomto hovorí, ale nerozumela som tomu úplne, pozerala som, že si sa registrovala tiež len nedávno. Písala si, že vy ste museli ísť cez icsi, teda zrejme ste mali tiež nepohyblivé,nekvalitné spermie, no a kedy si to absolvovala a ako to dopadlo, či ešte čakáš???? Ako to je s Vami??? Ako dlho sa snažíte otehotnieť, aký je Tvoj príbeh???

náš príbeh???my sme sa s manželom snažili o bábatko cez rok.potom mi meškal menzes tak som išla k dr. a tá mi povedala že to nevyzerá na tehotenstvo,ale zobrala mi krv.na druhý deň som začala silnejšie krvácať, tak som si myslela že som dostala menzes.v pondelok som si volala o výsledok krvi a tam mi sestrička povedala, že som tehotná.Tak som jej povedala že som dostala menzes.Ona na to že ked dokrvácam mám prísť na krv.tak som išla a hcg bolo nula- tak to zhodnotila, že tam prebehla nejaká reakcia,ale nebolo to stopercentne potvrdené tehotenstvo, takže to tak nebudeme ani rátať a aspoň vieme že môžme mať s manželom deti.O tri mesiace som otehotnela znova, to bolo zo strany mojej dr potvrdené bežným vyšetrením a odberom krvi.v 10tt som sa pýtala na sono(moja ho nemá )lebo že sa mi to ešte nezdá reálne, ked som nepočula ešte srdiečko-tak som išla na sono - srdiečko nebilo- diagnoza -missed abort, nasledovalo čistenie a psychika na nule.....

po polroku snaženia a pomalého dostávania sa z toho som pýtala od mojej dr. lístok na vyšetrenie aspoň manžela, nech sa nejako odpichneme, ona to však stále zľahčovala ale aj som na tom trvala, tak nám obidvom dala odporučenie do centra asistovanej reprodukcie CARu.tam som si teda po rečiach mojej dr. myslela, že nám bude stačiť len nejaké to nakopnutie a bude to, lenže brzdou bol obyčajný výsledok spermiogramu - rýchle sú, je ich menej ako má byť, lenže majú abnormálny vzhľad a to bolo teda asi aj príčinou, ťažšieho a dlhšieho otehotnenia a zrejeme aj genetickej výbavy bábatka. Takže jednoznačne nám odporučili ivf( vraj prirodzenou cestou to bude trvať dlho a vôbec že som otehotnela s tou manželovou výbavou). takže jedno ivf už máme za sebou, ale žiaľ nedopadlo dobre, takže teraz som začala stimuláciu na 2. ivf.....s tým že to bude naše posledné a tento rok budeme už čakať bábatko.Urobil nám už aj genetické testy a mne hematológiu-že či príčina potratov nebola v tom, výsledky máme našťastie ok.

sony44, písala si, že postup bol istý -ivf, tak na ivf ešte len idete, alebo ste už boli??? Nič z minulosti Ťa neodradilo, ako to prežívaš??? Koľko máš rokov a odkiaľ si???

jedno ivf máme za sebou a teraz som začala stimuláciu na druhé ivf

nie je to jednoduché vstať a ísť ďalej, sú dni keď si poplačem, zamyslím sa nad tou nespravodlivosťou ale teraz sa teším, lebo verím, že teraz to ivf vyjde.nechcem ani myslieť na to že to nevyjde.nemôže, lebo toto by som asi tak rýchlo nerozhýbala.budem mať 31,z MT a ty, napíš mi tiež niečo o sebe

ale nechodíme do heliosu...neviem či sa to tu môže uvádzať

Si z Martina a nechodíš do Heliosu do MT??? To tam máte aj niečo iné??? Žeby lepšie,??? Prečo si si nevybrala Helios??? Prečo tak neskoro sa pokúšate o dieťatko, alebo už nejaké to dieťatko máte???

a vlastne prečo si potom v tejto téme, alebo prečo si reagovala, ????
Každopádne máš to dosť tažké, dosť si toho prežila, teda ak okrem toho ešte stíhaš aj pracovať atď. Veľmi Ti prajem, aby ti to druhé ivf vyšlo, verím, že budeš šťastná, snáď Tvoj optimizmus a nádej bude stále Tvojím hnacím motorom... to je veľmi podstatné....

nie nemáme dieťatko, nemala som pocit že máme veľa rokov a myslela som si že to bude raz dva, len čo vysadím antikoncepciu.Bola som objednaná do heliosu ( čakakali sme na voľný termín cez mesiac), ale v tom čase sa v MT otváralo nové centrum - iscare a mala som tam známu, ktorý ma objednala do tohto centra. Mám aj známu, ktorá chodila do heliosu a ked som jej povedala že idem tam, tak mi povedala že ona odtiaľ odišla, neviem dôvod,ale docent, ktorý robí v iscare otváral aj helios a istý čas tam robil. a ty máš koľko rokov? tvoj manžel má aký názor na to že nemáte bábo?

len tak som kukala po iných stránkach a ani neviem prečo som reagovala, možno preto, lebo aj ja som potrebovala kedysi nakopnúť čo ďalej ( či áno, alebo nie).......ale aj tak viem, že každý sa musí rozhodnúť sám!a prajem Vám nech Vám to vyjde a nech máš hlavne oporu vo svojich najbližších, lebo si to vyžaduje veľkú trpezlivosť.........a pozitívne myslenie.....

No ja idem mať 25, v podstate mám ešte čas, ale tlačí ma to z každej strany........cítim to tak, že ma akokeby každý odsudzuje, alebo sa ma furt na to každý pýta a napriek tomu, že sme zabezpečený, tak každému to spadne do očí, že čosi asi nie je v poriadku... manžel je na deti dosť citlivý, ke´d sa hovorí o deťoch, je pravda, že na neho v poslednej dobe viacej tlačím a viacej mu pripomínam jeho zlé výsledky, ale aj tak sa ma furt pýta každý mesiac či som dostala, asi čaká zázrak, že sa spermie upravili, neviem čo si namýšľa, teraz sám od seba nedávno prehlásil, že pôjde zas na odber ku urológovi, ako chápem ho, dúfam, ale samo sa to nespraví, premýšľali sme už aj o Heliose, a upozornila som ho, že to zaberie veľa času, financií a nervov, hlavne sa to všetko bude vykonávať na mne a ja som z takýchto vecí nervózna, hlavne sa bojím, že prídem takto o prácu... ale vidím, že ho to strašne moc trápi, hlavne teraz ´keď zistil, že kámoška tu od nás je s manželom tiež po dvoch rokoch tehotná, Od vtedy už o tom akosi nehovoríme, bolí ho to asi rovnako ako mňa a premýšľa.... a ako si na tom Ty pracovne, stíhaš aj pracovať???

áno chodím do práce, ale od budúceho pondelka idem na PN, chcem mať počas pichania injekcií kľud,predtým som nebola a už nechcem riskovať