Prečo zmeniť CAR - IVF

Ahojte snažilky. Keďže som si popri svojich útrapách čítavala viacero diskusných fór, rozhodla som sa sem napísať aj ja a zhrnúť našu cestu za vytúženým bábätkom do jedného textu, ktorý by vám mohol (dúfam) pomôcť. Ide mi hlavne o to, aby som vám dala silu a odhodlanie ísť to vyskúšať do BRNA. Možno sa vám bude niektorým zdať moja cesta „krátka“ keďže našťastie sa mi podarilo otehotnieť po druhom IVF ale jednoduché som to nemala. Začnem teda od začiatku.
*1* Osudným mi je hodnota AMH, teda ovariálnej rezervy oscilujúcej okolo 0,50 ! (mám menej ako 30 rokov). Po viac ako roku snaženia sa a užívania Inofolicu a Folandrolu mi môj gynekológ odporučil centrum Gyn-Fiv v BA tak som neuvažovala nad iným centrom. Bola nám priradená doktorka, ktorá sa snaží byť milá, ale nesadli sme si. Už pri prvej návšteve nám povedala, že vyzeráme málo presvedčení že chceme mať deti. (Tak pardón, asi sme vyzerali vystrašene, išli sme do úplne neznámeho kde sme nevedeli, či nás nepošlú domov, že sme na podobné liečebné postupy „primladí“. Vážne som nevedela čo od prvej návštevy čakať.). Nepohodu a môj (pomaly to nazvem) strach z návštev u nej, stupňovali jej rôzne poznámky ako „čo by ste vy mladí bez tých mobilov robili“ – keď som sa išla presvedčiť do aplikácie, presne v koľkom dni cyklu sa nachádzam. Mohla byť rada, že si vediem presnú „štatistiku“ už X rokov. Prešli sme si vyšetreniami (urológ, priechodnosť vaječníkov, genetika, ...) a dostali sme sa k 1. IVF. Odporučila mi krátku stimuláciu. Veľa injekcií s max. množstvom jednotiek (spolu 375IU). Na ultrazvuk (meranie folikulov) a odbery krvi som chodila každý druhý deň. Poobede som si vždy mala volať na výsledok, no vždy ma len oboznámili s tým, že si mám rovnakú dávku pichať naďalej a prísť o dva dni. Naťahovali to tak dlho, že mi spravili odber oocytov 17. deň cyklu a jedno posledné embryjko, ktoré vydržalo predĺženú kultiváciu (5 dní) zaviedli až teda na 22. deň cyklu, čo si myslím že je neskoro, keďže cyklus mám celkom pravidelný 28-30 dňový. Stále čakali že folikuly dorastú, pritom mali už okolo 20 mm. (V Brne stačí vyše 15 mm). Ďalšie negatívum po psychickej stránke v takejto situácii bolo, že nám na začiatku dali Cenník, z ktorého sme si sami mali vybrať aké laboratórne podmienky pre embryjká chceme (embryoscope), či lepidielko embryoglue, ICSI a pod.! Takže som na nete študovala všetko možné a samozrejme sme zaplatili všeličo čo sa dalo, len aby sa to podarilo. Keď boli embryjká v Embryoscope monitorované a fotené vraj každých 20 sekúnd, nedostali sme ani jednu fotku vývinu embryjka, a ani nemáme vlastne istotu že embryoscope použili, alebo len vytiahli peniaze. To že nám z oplodnených 4 vajíčok zostalo len jedno embryjko sme sa dozvedeli až v deň embryotransferu. A to že embryjko nebolo dostatočne vyvinuté na vklad (nemalo jadierko), sme sa dozvedeli až po negatívnom výsledku hCG pri ďalšej (a poslednej) návšteve u doktorky. Medzitým nebola možnosť komunikácie telefonickej, a emailovej už vôbec nie. Čo sa týka nákladov, po preplatení poisťovňou nás to v BA vyšlo dokonca viacej, ako v Brne bez poisťovne ako samoplatci. Pravda ale je, že v Brne použili iné lieky a oveľa menej injekcií, ale k tomu sa ešte dostanem.
Keďže prvé IVF nevyšlo doktorka nám navrhla, že si máme dať pauzičku 3-4 mesiace, medzi tým si mám kúpiť (v Rakúsku, lebo na SR je nepredajný) DHEA, ktorý by mohol (ale nemusí) zlepšiť kvalitu vajíčok, a potom to skúsime ROVNAKÝM postupom ako teraz, čiže krátkou stimuláciou. Akože prosím?! Tak sme si to s manželom uvážili a vypýtali sme si lekársku správu z Gynfivu, a zmenili sme CAR.
*2* Nájsť v Brne CAR je ako lotéria (ako aj v BA). Každá tehuľka na nete napíše chválospevy na ten svoj. V Brne je ich asi 4-5. Ja som si jeden vybrala, na základe vnútorného hlasu, ktorý mi hovoril, že mám skúsiť konkrétne ReproGenesis (RG).
Tak som tam napísala mail a vypýtala si najskôr cenník pre samoplatcov. Bol len o niečo drahší voči BA.
V RG majú milé pani koordinátorky IVF, ktoré si s vami budú emailovať, prípadne volať, a informácie predávať vášmu lekárovi. Čiže máte pocit, že môžete napísať hocikedy tej svojej pani a nebudete nikoho otravovať, bez toho aby ste sa báli ktorá stará neochota v BA-GF vám zdvihne telefón. Dohodla nám stretko s lekárom cca o mesiac. Lekár bol veľmi milý a ľudský (ako asi všetci zamestnanci tam do jedného!). Povedal nám narovinu, že to bude so mnou „robota“, a že jednoducho musíme „vyskúšať“ viacero spôsobov, čo sa zadarí. Mali sme však byť pripravení aj na alternatívu darovaného vajíčka. No našťastie aj keď ich mám málo, kvalita nie je zlá. Ponúkol nám teda tri spôsoby liečby, ktoré môžeme vyskúsať, a mali sme sa rozhodnúť sami. Samozrejme sa aj vyjadril že on by najskôr skúsil minimálnu stimuláciu. Tá bola „cenovo dostupná“ aj bez poisťovne ako samoplatci, čiže sme si aj ušetrili ďalší „pokus“ cez poisťovňu, ktorý by sme mohli potom využiť pre drahšiu liečbu. Tak som začala v 2. deň cyklu užívať Femaru. Na ultrazvuku som bola 8.my deň, nameral 4 folikulom okolo 15 mm, predpísal mi ešte nejaké posledné injekcie a za 4 dni som sa už mohla dostaviť na odber vajíčok. Získali sme 3 vajíčka, ktoré aj oplodnili ICSI a nechali si ich 5 dní. Embryjká sa vyvýjali lepšie ako v BA, nikto nám neponúkal Embryoscope, ani embryoglue, a sami rozhodli že na embryjká použijú asistovaný hatching. Jednoducho nám dali faktúru s úkonmi, ktoré oni uznali za najsprávnejšie a my sme sa trápiť nemuseli. Prvý, druhý a štvrtý deň po OPU mi posielali mailom správy, ako sa embryjká vyvýjajú. Tretí deň ich nerušili a nechali odpočívať. Jedno embryjko sa síce zastavilo vo vývoji no dvaja bojovníci to nevzdali a tých dvoch sme si aj požiadali transferovať.
Keď som uvidela dve čiarky na tehotenskom teste, boli sme s manželom nesmierne šťastní a neverila som tomu, že to Brno je naozaj také úžasné, ako sa hovorí.
PRETO, nebojte sa výdavkov, vybavovania, cestovania – STOJÍ TO ZA TO. A naozaj, nenaháňajú vás do Brna na „zbytočné“ návštevy, keď to nie je nutné, jednoducho TO VEDIA.
Veľa šťastia, všetkým vám držím palečky! 🙂