Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Psychická pohoda počas umelého oplodnenia

cicikmicik
10. júl 2015

Ahojte, viem že tém o umelom oplodnení je tu vela, ale ja by som chcela vedieť ako ste sa s tým všetkým vyrovnávali. Ja sa bojím ako to budem znašať všetko, nakoľko som dosť citlivá. Čím ste sa zamestnávali? Na čo sa mám pripraviť?

lucia2505
10. júl 2015

Ahoj,no ja hoci som sa snazila akokolvek zamestnat, v podvedomi som nato stale myslela a behalo mi v hlave milion myslienok. Tiez som dost citliva a vsetko hrozne prezivam a tak sa mi nedarilo nato nemysliet. Ale niekomu staci,ze pozera filmy,cita,alebo ide rovno do prace. Ja som mohla robit cokolvek,ale stale som to mala v hlave,ci sa podari a co ak sa nepodari a sledovala som sa,ci uz mam nejake priznaky atd. Treba sa s tym asi zmierit,ze tych par dni po vklade bude tazkych na psychiku.

klaudiahu
11. júl 2015

Veru je, uz som tu citala ze cely ten proces je dost zlozity, hlavne ak strasne chceme...vsetky tie hormony,injekcie,kontroli atd....no podla mna...uz ked je po vsetkej tej priprave...a pride na rad cakanie tak to je len hra psychiki...
Ja uz som sa tu tiez pytala,rada prisla a nie jedna.Mozno aj ked si z nej nezoberies nic,ale potesi ta aspon myslienka ze niekto sa ti snazi pomoct.A uz len preto aby ten cas ubehol to vyskusas.
Takze ja momentalne planujem vylety,nie moc narocne, upracem si doma v papieroch co doteraz nebola moc moja silna stranka a tak.... Vsetko co som odsuvala teraz dozeniem.A hlavne je mat kamosku ktira ti nedovoli nudit sa 🙂 🙂 🙂 🙂

pemizb
11. júl 2015

Lahko sa to hovori....tazsie realizuje. Ja radim, mysliet pozitivne. Proste si hovor ze sa to podari a basta. Ides do toho preto aby sa to podarilo. Prajem ti to..... Vela sa pytaj...ja viem, tazko sa pyta, ked nevies na co. Kym som to neabsolvovala, tak som si myslela ze o tom viem vela....ale zistila som ze som vedela pramalo. Nastastoe som mala kamaratku, ktora mi povedala dopredu co sa bude robit, z coho si mozem vybrat...ake su moznosti. A neboj...drzime palce 🙂

katka.gzd
11. júl 2015

No za mna, po 4 rokoch... Mne pomohlo sa odovzdat... Myslim tym povedat si a uverit, ze vsetko bude tak ako to ma byt a ak sa nepodari na prvy raz tak nevadi, ta cesta ma nejaky koniec a raz to proste pride..ked bude na to spravny cas....
Mozno sa ti bude zdat ze sa mi to teraz lahko hovori, ale ja som si tiez presla vsetkymi moznymi stavmi zufalstva, zvlast po potrate, ale ked sa pozriem spatne na to co sa okolo mna dialo, v mojom vztahu s manzelom, v mojej predstave o materstve, aj byt sme nakoniec zmenili... A teraz skutocne je asi ten spravny cas pretoze nase drobatko uz je so mnou 16 tyzden...
Neviem ci by som do tohoto stavu zmierenia s osudom dokazala prist skor ak by mi to niekto napisal...pravdepodobne nie...musela som si tym asi prejst... Ale ver, ze svetlo na konci tunela tu je vzdy..nech ma akukolvek podobu...bude to tak ako to ma byt ;)

Tu začni písať odpoveď...

Odošli