Treba deťom povedať pravdu o IVF?
Treba neskor v primeranom veku detom povedat, ze vznikli vdaka IVF? Preco ano a preco nie? Bolo by dobre, keby odpovedali ludia so skusenostou, alebo aspon teda ti, co vedia ako IVF funguje.
@maranta_leuconeura a ako to zista? Nie je to anonymné?
Nie, nepovedala by som to
Keď chceš povedz ale skôr v zmysle, že ste mali problémy ak by to bolo dedičné. A teda deťom by som to nehovorila až dospelým.
To je na tebe.. Môj syn, keď bol malý, som mu povedala, ze sa nám nedarilo bábätko, tak sme šli k lekárovi a tam nám pomohli. My nemáme darcovské ani vajíčko ani spermiu, takže je “náš”. Ale keby sme mali darcovské, poviem mu to kvôli genetike. Čím skor. Tým lepšie. Malé deti to neriešia. Maju fotky mamy s bruškom a to im stačí.
@andreakotesova samozrejme ze nezistia bio rodica, ktory daroval material, ale budu vediet, ze je s buducim partnerom, ak sa rozhodnu mat deti dobre dat si spravit geneticke testy.
@maranta_leuconeura nie, pripad darovane pohlavne bunky nerozoberajme. To by bolo na uplne inu a komplikovanejsiu temu.
Tak ak nie je darovany material, tak je to podla mna jedno. Nie je to nic, co by naozaj museli vediet pre svoj zivot, na druhej strane to nie je ani nic, co by im malo byt zatajovane-naco? Je to podobne ako strojcek na zuby, veda pomohla, aby robi rovne, tak ako veda pomaha parom, ktore z roznych dovodov nevedia pocat 🤷
Nepríde mi dôležité o tom hovoriť už deťom. Určite neskôr áno ale načo to riešiť veľmi skoro? Aj pre dospelého je niekedy komplikované to pochopiť. 🙂
Možno, ak bude dospelý a začne sa zaoberať myšlienkou na dieťa, ak by to teda nešlo, by som ho/ju oboznámila. Nech vie, že môžu byť aj komplikácie a treba si porobiť vyšetrenia. A nech to radšej neodkladá.
Ja myslim, ze je to na tej istej urovni ako im povedat o lubovolnej inej liecbe ohladom tehotenstva alebo o cisarskom. Pre mna je to dnes uz bezny medicinsky zakrok a informacia, ktora podla mna nema na dieta nejaky extra vplyv. Teda moze sa povedat a nemusi.
Ak je dieťa geneticky dieťa moje, nerozlisujem ako vzniklo. Máme sa radi,preto sme chceli deti a spôsob splodenia neovplyvňuje že deti budeme mať menej/viac radi alebo sa na ne budeme pozerať inak. Ale aby sa vyhli našim problémom s počatím,povedala by som im to že boli počaté vďaka IVF aby sa tomu pokúsili vyhnúť a zariadili si deti v skoršom veku a neodkladali ich na neskôr. A keby to nevyšlo a aj tak by to odložili kvôli tomu napr že by nenašli vhodného partnera,tak aby vedeli že sa o tom môžu nam rodičom zdvoverit, lebo ich dokážeme pochopiť,keďže sme si tým prešli.
Mna by iba zaujimalo, kvoli comu mas potrebu im to hovorit?
Ja by som im to v neskoršom veku (keď budú dostatočne rozumní) určite povedala, aj oni raz budú asi rodinu riešiť tak aby vedeli že môže nastať problém, nakoľko môže to byť geneticky problém ktorý sa môže preniesť aj na ne, tak aby o tom vedeli dopredu 😊 nevidím dôvod prečo by som niečo také nemala deťom povedať veď nie je na tom nič zlé ani divné 🤷 vôbec by som sa ani nezamýšľala nad tým či im to povedať
Ja by som im to povedala az v dospelosti, ked by planovali rodinu. Pri vystereniach sa nas pytali okrem ochoreni v rodine aj na tehotenstva a potraty matiek a surodencov. Takze kvoli pripadnym problemom pri otehotneni za mna ano.
a preco by som im to mala z nejakeho dovodu hovorit a pre istotu? je na tom nieco zle, divne, nie su moje? Nie neriesila by som, ak zo zdravotnych dovodov napr. v dospelosti, aby vedeli ze napr nejaky problem by mohol byt, tak by som to spomenula,ale urcite nie nejak kajucne ospravedlnujuco sa a neviem ako. Je to proste normalna vec.
Nas syn ma 16, zatial sme mu to nehovorili, nejak na to neprisla rec. Ak by v buducnosti riesil deti a nedarilo by sa, vtedy mu to poviem, ale inak nevidim dovod.
Kym budu tie deti vacsie, IVF bude to najbeznejsie, co snad existuje. Za 20 rokov tu budeme mat uz ine vymozenosti ako taketo bezne metody
Ja som počala deti prirodzene, a neplanujem im to hovorit, a tiez ani informaciu o tom v akej polohe sme to robili. V podstate aj mne je jedno ako ma stvorili moji rodičia. Vlastne to ani nechcem vedier.
No a čo sa týka mna, mame synčeka z IVF, trvalo až 3 cykly IVF a mnoho neúspešných pokusov, kým sa podaril. A keď bude vacsi, určite mu to chceme povedat, aký bol veľmi chcený, ako sme o neho bojovali, čím všetkým sme si museli prejsť (a malo toho nebolo), a napriek problémom v tehotenstve, ktoré som mala (od začiatku hroziaci potrat, skrateny krcok a musela som si to celé odležať) bol silný a vydržal…náš maly bojovník, nech vie, aký je výnimočný. Mám aj skvelu detskú knizku, ktorá je o IVF a je prekrásne napísaná - To the moon and back for You.
@marlen16 na to je dobrý aby si pochopila že je to nezmysel. Tak ako som sa ja nikdy nezaujímala ani nepýtala rodičov ako som bola počatá, lebo ma to ani nenapadlo, tak presne tak to iste nebude zaujímať dieťa ktoré bolo počaté IVF. Ved ak dieťa nemá pochybnosti že sú to jeho rodičia, tak ho taká debilita ani nenapadne, resp. nepoznám nikoho kto by sa opýtal rodičov ako bol počatý. To len rodičia majú furt nejaké dilemy, povedať nepovedať, ved sa vrát do detstva a spomeň si či ťa taká somarina niekedy napadla, načo je dobrá táto informácia? Keby raz mal možno problemy? A? ved to že ja som ich mala neznamená že on ich bude mať tiež.
@mirka17 mna poučovať nemusíš o tom, čo je a čo nie je nezmysel, tieto “rady” si nechaj pre niekoho iného. Moju odpoved na autorkinu otázku si vieš prečítať pod Tvojim postom. A predstav si, napadla mi. Ja mám starších rodičov, ktorí ma mali po 40tke, medzi mnou a a sestrou je rozdiel 15 rokov. Vždy ma zaujimalo, prečo je medzi nami taký vekový rozdiel, a prečo ma nemali skôr. Našťastie som mala a mám s rodičmi pekný a otvorený vzťah, a mama mi cca v 16-17 rokoch, keď som sa o to zaujímala, povedala o svojich gyn. problémoch, a že to boli práve lekari, vďaka ktorým som prišla na svet. A nie, keď ma rodič problémy s počatím, tak automaticky neznamená, že aj dieťa bude mat, no u mna to tak bolo. Tak prosím Ta, fakt skús byt aspoň trosku otvorená ostatným pohľadom a opäť sa opakujem…toto je téma o IVF, ak nemáš čo z vlastnej skúsenosti do nej prispiet, tak mlčať je v tomto prípade zlato.
Ahoj, mám dcéru z IVF. Kým bola mladšia, nejako som nemala potrebu to riešiť, na čo aj. Pred nedávnom sme mali nejakú debatu a z toho akosi prirodzene vyplynulo, že som jej o tom porozprávala. To už ale mala 16 rokov, je to veľmi rozumná, mladá žena a fakt ju to zaujímalo. Z môjho pohľadu je jedno, či to vedela alebo nie, vôbec nič sa tým nezmenilo. Na druhej strane som rada, že sme o tom pokecali, u nás si nikto nemyslí, že by to bolo niečo zlé, či ponižujúce a dcéra to odvtedy vôbec neriešila. Určite to nemalo na ňu žiadne negatívne dopady.
@mirka17 keď sa o to bude zaujímať a pýtať sa, bude mat otázky, prečo nie? Pozri…je štatistika že 8/10 párov má problémy s počatím. To je že sakra dosť. O par rokov ich bude ešte viac. Keď bude v triede s XY spolužiakmi, budú mať sexuálnu výchovu/biologiu, kde sa to bude preberať, a príde domov že mami, ako som prišiel na svet? Tak čo, by si mu nepovedala, alebo by si to nejak zahrala do kúta že čo sa to pýtaš takú “blbosť”? Každý ma na to iný názor, ja som veľmi otvorený človek, u mna neexistuje debata typu “deti nosi bocian”, a môj syn, keď na to bude dostatočne dusevne vyzretý, tak to vedieť bude, že je z IVF a že aký je “cool” že bol zmrazený celé 3 roky, kým k nám prišiel. Ja som na nás ako rodičov hrdá, že čo všetko sme prekonali, akú ťažkú cestu mame za sebou, prečo by to nemal vedieť aj on? Teraz čakám druhé dieťa, ktoré sa podarilo čistým zázrakom prirodzene. A keď sa ma spýta-čo sa určite spýta, keďže bude vedieť, ako prišiel na svet jej brat-tak jej poviem, že pri nej sme žiadnu pomoc lekárov nepotrebovali, a že prišla veľmi neočakávane, ale o to viac sme boli za ňu vďační a bola tým najkrajším prekvapením. Nie každému taký otvorený štýl rodičovstva sedí. To beriem. Ja som tak bola vychovaná, môj manžel bol vychovaný presne opačne, a vidím, aké následky to na ňom zanechalo a aký ma vzťah s rodičmi on vs. aký mám ja. A veľmi by som si priala, aby s nami mali naše deti rovnaký, ak nie ešte lepší vzťah a otvorenosť vo všetkých smeroch je, podľa mna, kľúčom… keď sa im rodič zdôverí s niečím ťažkým, čím v živote prešiel, myslím, že dieťa tým ziska dôveru a otvorí sa ľahšie tiež…
@marlen16 my sa vôbec nechápeme, je niečo iné to povedať dieťaťu , ked to prirodzene vyplynie z debaty, a je niečo iné posadiť si dieťa a z čista jasna mu povedať takúto informáciu o ktorú nežiadal. Lebo ty si sa vyjadrila, že mu to plánujete povedať, aj autorka sa pýta povedať či nepovedať. Ja tvrdím že načo ak sa nikto nepýta, ak sa pýta tak jednoducho odpovedať.
Nemam dovod im to hovorit. Keby mali problem s pocatim, vtedy ako podpora by som im mohla nieco naznacit, ze nam doktori pomohli, ale inak v tom nevidim dovod, pokial su spermie aj vajicka nase. Tiez nam rodicia nehovorili, ci sme boli pocate v senniku, na zabave, alebo pocas stanovacky 🤷♀️
Pokial by boli z darovanych vajicok a/alebo spermii, tak by som im to urcite povedala, ked budu starsie a uz budu rozumiet tomu, ze rodicia su ti, co vychovavaju ale zaroven ze je dolezite aj odkial geneticky pochadzame, najma kvoli dedicnym ochoreniam. Sme mala krajina, tak aby si nenasli nahodou partnera z pribuzenstva.