Čo vás motivovalo začať chudnúť z väčšej váhy?
Ahojte. Otázka pre tie, ktorým sa podarilo schudnúť, alebo sa dali na chudnutie. Myslím hlavne chudnutie z väčšej váhy.
Čo vás naozaj donútilo začať chudnúť? Ja sama to už dlhšie odkladám a stále si hovorím, že začnem „od zajtra“, ale ten zajtrajšok akosi neprichádza 😅
Bol u vás nejaký konkrétny moment – ja neviem, napr. výsledky od lekára, nelichotivá fotka, poznámka od niekoho, oblečenie, v ktorom ste sa necítili dobre, alebo len vnútorný pocit, že už stačí?
nasiel som si partnerku, byvalu fotomodelku a aktualne partnerku a fitnes trenerku, a kedze to bola laska ako hrom, tak sam som zacal na sebe pracovat a chudnut, zhodil som 10 kilo za 4 mesiace. Spolocne cvicenia a spolocny jedalnicek.
U mna to nebolo nič konkrétne. Jednoducho mi to začalo vadiť. Tak ako píše biba ten najlepší dôvod je zdravie. Všetko ostatné je bonus.
Ja mam cislo na vahe, cez ktore proste nejde vlak... jasne v cykle to kolise dve kila bezne, ale proste nad cislo X nejdem a vylucim z jedalnicka uplne vsetko "navyse" co tam nema co robit...
Ked mi sestra povedala, ze po menopauze jej uz nejde schudnut ani gram. Tak som to chcela stihnut.
@anonym_autor v mojom okolí poznám 2. Jedna začala, keď sa rozviedla a zistila, ze je čas dať seba na prvé miesto. ďalšia po tom, ako jej 1.5r dieťa utekalo a ona ho nestíhala dobehnúť.
@anonym_autor pohľad do zrkadla
@anonym_autor keď som sa videla na fotke a aj lekárka mi povedala, že idem do veku kedy treba zmeniť stravu a pohyb, že mám nadváhu.A, keď mi pomaly zo šatníka zostalo pár veci všetko ma ominalo a mám veľa pekných veci, ktoré nenosím.
Teraz som v procese a je to veľmi velmi ťažké.
Ja som stále odkladala, že začnem a nic...potom som si zlomila nohu a moja váha sa vyšplhala na rovných 100kg...to trojmiestna číslo ma vydesilo...vtedy som zacala veci riešiť...
ano, vacsinou to bohuzial byva tak, ze ta prinutia okolnosti, nejaky zdravotny problem alebo nieco podobne. lenze toto uz je taky krajny pripad, idealnejsie je sa proste zatat a zacat.
Netusim, kolko vazim, nechcem to vediet, ale je to vela. Dala som si sama sebe darcek a postavila som seba na prve miesto. Kedze mam diastazu, prvy krok bol navsteva fyzioterapeuta, prechadzky a postupna uprava stravy. Neviem fungovat tak, ze zrazu nieco uplne vylucim - takze dam si, ale menej. Bude to trvat takto dlhsie, ale pojde to.
hlavna citiť sa dobre vo vlastnom tele, lepšie sa citit ked si kupim oblečenie. Sice píšeš z vačšej vahy ale po pôrode som mala 53kg , teraz mam konečne 50kg a citim sa dobre aj ked ešte spodne brucho mám to zrejme len cvičenie pomôže.
Ale teda nič nie je doležitejšie ako píšu baby zdravie a citiť sa dobre vo svojom tele
Stacilo mi pozriet do zrkadla. Pokial tebe to vnutorne nevadi ako vyzeras tak pevnu volu tazko najdes. Ja vlastne ked som zacala chudbut som sa ani prve tyzdne na seba nedokazala pozriet tak zle mi bolo z mojho tela aj ked viem, ze som nepribrala len tak za jednu noc ale to uvedomenie prislo ako taky impulz, ze uz staci. A hlavne postupne s chudnutim ak radikalne zmenis zivotny styl - od dnes len zdrava strava a pohyb na 99% zlyhas. Zacni malymi krokmi napriklad vysadenie sladenych napojov a dostatok vody ak to budes zvladat tak pridaj napriklad denne 1-2h prechadzky, neskor z 3-4 jedal denne 1 zdrave, potom 2,3... medzitym cvicenie na zaciatku kludne staci len nejaky strecing na 10min a postupne zvysuj zataz. Ja osobne novu zmenu som pridavala kazde 2-3dni
Keď bežná kontrola u lekára poukázala prediabetes resp pri trojmesačnom cukry hranicu. Pritom cukor na lačno aj dve hodiny po jedle bol v poriadku
@anonym_autor rozmýšľaj tak, že udržanie si váhy je jednoducho celoživotný proces. Teda nie, že schudneš s nejakou špeci diétou, potom sa vrátiš k prejedaniu (lebo z niečoho tú nadváhu máš), a váha ostane. Nie. Stále sa budeš musieť držať v nejakých mantineloch. Preto môžeš začať malými zmenami, z ktorých sa stane zvyk. A nebudeš pociťovať nejaké drastické obmedzovanie. Kľudne aj v rámci diéty občas zhrešiť, netreba to brať prísne, ale pomaly, zľahka.
ja keď vidím tučné ženy vonku čo nosia poobliekané, ako im celuitída a traslavé stehná presvitajú cez svetlé nohavice, ako bez hanby navlečú legíny, že im presvitá zadok, keď im visí spodné brucho z blúzky, ako im pretekajú fialové lýtka z topánok, tak si vždy poviem, že takto dopadnúť naozaj nechcem a nežeriem ako prasa, ale jem ako človek a hýbem sa.
ja keď vidím tučné ženy vonku čo nosia poobliekané, ako im celuitída a traslavé stehná presvitajú cez svetlé nohavice, ako bez hanby navlečú legíny, že im presvitá zadok, keď im visí spodné brucho z blúzky, ako im pretekajú fialové lýtka z topánok, tak si vždy poviem, že takto dopadnúť naozaj nechcem a nežeriem ako prasa, ale jem ako človek a hýbem sa.
@anonym_7d61cb to bol hnusný komentár.
ja keď vidím tučné ženy vonku čo nosia poobliekané, ako im celuitída a traslavé stehná presvitajú cez svetlé nohavice, ako bez hanby navlečú legíny, že im presvitá zadok, keď im visí spodné brucho z blúzky, ako im pretekajú fialové lýtka z topánok, tak si vždy poviem, že takto dopadnúť naozaj nechcem a nežeriem ako prasa, ale jem ako človek a hýbem sa.
@anonym_7d61cb napríklad ja som bola celý život vysoká a chudá (až príliš) a predsa mám po 50ke a váha mi stúpa z 54 kg čo som mala obvykle mám teraz 66 kg, a to nežeriem ako prasa, hýbem sa a predsa to ide nahor najviac od covidu a potom nenápadne stále po pol kilečku... legíny síce nenosím ale vonku chodím, nebudem teraz sedieť zavretá doma kvôli takým ako si ty
ani po pôrode som ktovieako nepribrala, cca 13 kg a do 3 mesiacov som bola na pôvodnej váhe, čiže niekedy to nie je len o prejedaní sa, ale celkovo hormonálne zmeny, menej pohybu a už to ide hlavné je povedať si že tak toto je už veľa a začať s tým niečo robiť
Moja vetrovka 😖 V zime sa ledva dala zapnúť , tak som si povedala dosť, väčšiu už nekúpim . Začala som v januári mala som 88kg a dnes mám 78kg. A idem ďalej. Len som dnes trochu mala nervy. Že idem si niečo kúpiť za odmenu, nejaké pekné šaty a rifle.Ta nič som nekúpila lebo všetko čo som skúšala ma ešte viac rozširovalo 🙈 . Ale pokračujem ďalej ,v lete sa chcem ísť kúpať 🙂
ja keď vidím tučné ženy vonku čo nosia poobliekané, ako im celuitída a traslavé stehná presvitajú cez svetlé nohavice, ako bez hanby navlečú legíny, že im presvitá zadok, keď im visí spodné brucho z blúzky, ako im pretekajú fialové lýtka z topánok, tak si vždy poviem, že takto dopadnúť naozaj nechcem a nežeriem ako prasa, ale jem ako človek a hýbem sa.
@anonym_7d61cb Teraz je čas venovať sa rozvoju EQ. Tam ti to teraz pre zmenu zaostáva.
ja som už bola v stave že som riešila len jedlo a čo sladké si kúpim, maximum váhy ani neviem, prišiel covid, mal ťažší priebeh, mala som 20% poškodenie plúc a cukor nalačno takmer 9, skončila som na diabetológii a doktorka povedala čo a ako jesť, prvých 14 kg zišlo za pol roka, celkom ľahko, samozrejme okrem stravy aj pohyb k tomu, teraz sa pohybujem okolo 25-26 kg dole, ale nejak som sa zasekla a nechce to ísť ďalej
@anonym_841f80 tiež som si povedala, že už je čas zmestiť sa do riflí, ale zatiaľ som nenašla žiadne čo by mi sadli
@anonym_autor Ja som po druhom pôrode pekne schudla, začala som po 35 do svojej váhy, vrátila som sa aj k športu. A nejak som sa na to nastavila, vedela som sa v jedle kontrolovať, nebehalo mi hlavou, že sa kontrolujem. Ale potom prišlo nečakane tretie tehotenstvo (pred 4 rokmi) a odvtedy to bola hojdačka. Ešte k tomu veľa zmien, veľa udalosti a určite aj vek, ja proste stres a únavu zajedám. Až to prišlo do štádia, že mi vyšla obezita prvého stupňa, tesne ale vyšla. To bolo v septembri, nejak som sa zaťala, dala dole 10 kg, ale zas som mala blbé obdobie a papala som. Nie žrala, ale ja som typ, čo si musí na stravu dávať pozor. Vrátilo sa mi 6. No a potom už len to oddiaľovanie ako ty. Ale nejak pred mesiacom som si jednoducho povedala, že sa idem o seba starať, uvedomila som si, že nikam nechodím, lebo sa cítim tučná a nepríťažlivá. A potom som pozerala nejaký seriál a tam niekto citoval Senecu, že problém nie je, že život je krátky, ale že ho premárnime. A tam niekde sa to nejak vo mne psychicky zlomilo, nastavila som sa na seba ako to potrebujem, ale hlavne si upratujem hlavu statočne. A po dlhej dobe cvičím každý deň, nastavila som si systém v jedení. Ani som sa odvtedy nepostavila na váhu a ani ma to neláka, nedávam si ciele vo váhe, nezaujíma ma, či som schudla za ten mesiac 4 kg alebo 1,5 kg. Jednoducho si chcem takto fungovať dovtedy kým sa nebudem cítiť komfortne a pokračovať v tom. Jasne, že zdravie je najdôležitejšie, ale pre mňa je to späť môj starý životný štýl, sociálizacia, oblečenie ktoré by som rada nosila a hlavne stratené sebavedomie. Viem, že je skoro hovoriť, či to pôjde, ale teraz to tak cítim, že je to zmena mysle a nie naháňanie sa za číslom na váhe. A nehanbím sa napísať, že mám aj sedenia s psychologičkou a je fajn vypustiť paru a pocity niekde inde ako v chladničke😀
Úprimne mňa nič keďže som takáto od decká
@anonym_autor Ja tiež "chudnem" uz 5rokov pomaly. Az ma dobehla menopauza a to uz vidim ze neni sranda, lebo pri tom istom prijme pri tom istom vydaji ako bolo roky predtym sa kila fakt lepia, do brucha , pasu hlavne. Uz mi aj syn povedal ze som velmi pribrala. Ked som bola doma na RD tak som to mala vyuzit. A ja som bola leniva. Teraz uz chodim do prace a je to masaker najst si cas, milion povinností a dennodenne 9hodin v robote za PC sedim, takze to uz vobec nemam cas. Ale predsa som sa dokopala k tomu aby som sa zacala hybat, tak pomaly zacinam. Proste musim a uz to beriem skor zo zdravotneho hladiska, ze ked sa nezacnem hybat tak to pojde zdravotne so mnou do hajan. A mam este relativne male dieta. Tak nechcem skysnut uplne. Este upravit stravu by bolo dobre nejako.
ja keď vidím tučné ženy vonku čo nosia poobliekané, ako im celuitída a traslavé stehná presvitajú cez svetlé nohavice, ako bez hanby navlečú legíny, že im presvitá zadok, keď im visí spodné brucho z blúzky, ako im pretekajú fialové lýtka z topánok, tak si vždy poviem, že takto dopadnúť naozaj nechcem a nežeriem ako prasa, ale jem ako človek a hýbem sa.
@anonym_7d61cb No esteze tym “tucnym” zenam moze byt uplne u prdele, co si o nich myslis. 🤣🤣Presne viem, kto tento komentar pisal.

najudržateľnejší motív je zdravie.
keď si zlomíš nohu, odkladáš to na neskôr? tiež asi nie ... s boľavým zubom to tiež ide iba do určitého času ...
takže netreba odkladať ani zdravý spôsob života ...