Na sebe mi nezáleží
Zdravím Vás všetky.
Mám taký dosť veľký a veľmi zaťažujúci problém... Proste mi na sebe nezáleží.
Mám po 30ke, dobré vzdelanie, svoju firmu, som vydatá - civilný život je takpovediac ok. Ale bohužiaľ sa mi doteraz za celý môj život nepodarilo schudnúť. Naopak. Celý život som mala nadváhu a za posledné roky som pribrala na to ešte 25 kíl. A k tomu v poslednej dobe často pijem.
Vidím, že takým životom márnim čas a že tieto roky mi už nikto nevráti. Je mi z toho smutno.
Zároveň sa na seba brutálne hnevám, že som doposiaľ nikdy nebola schopná si vážiť seba ako ženu. Vždy som podávala dobré výkony v škole a potom v práci, veľa som si toho vybojovala. Lenže seba ako ženu som pri tom úplne utlačila do úzadia. A čo je horšie, skôr či neskôr sa ku mne aj okolie začalo správať ako k ťažnému koňovi.
Je to zlé.
Debaty s psychologičkou nepomohli (a psychológov som už vystriedala viacero). Zrejme sa to bude týkať niečoho z detstva - asi veľmi chladného vzťahu matky voči mne. Predpokladám. A počas života sa to ešte zhoršilo...
Proste aby som to skrátila: Veľmi by som bola vďačná, keby ste mi napísali o Vašich skúsenostiach, keď ste pre seba niečo v živote urobili ako pre ženu a že ste za to rady. Že to bolo dobré rozhodnutie a že ďakujete samé sebe, že ste to urobili. Či už to bolo schudnutie, odchod zo zlého vzťahu, hoci aj plastika nosa - čokoľvek.
Ďakujem.
@kapajopo ja sa na to takto vôbec nepozerám. Skôr z toho pozitívneho pohľadu.
Nemala som sa rada, povedala by som, že som sa neznášala. Detstvo bolo super, rodina taktiež, no zažívala som veľkú sikanu od prvej triedy do ôsmej. A to v človeku zanechá stopy. Prechádzala som si mnohým, bulimiou, atď, a nezáležalo mi na sebe. Bolo mi jedno ze som v ten deň nič nejdela, bolo mi jedno, že som za tri dni zjedla len chipsy. Absoultne som si ničoho nevážila, čo sa týka mňa. Psychológ - ujo ktorému sa ľahko rozpráva, ale nezaziva si to, čo ja (mala som 14 hej, takže to berme s nadhľadom)
Bolo mi jedno ze mam hroznú pleť, že som ako handrova bábika, že mi padajú vlasy, že v škole to išlo dolu vodou, že si dodrbavam vzťahy naokolo. Bolo mi jedno všetko, proste som si bola ukradnutá.
A potom som počula túto vetu, ktorá so mnou za rezonovala, veľmi. Uvedomila som si, že môžem mať dokonale rodinné vzťahy, dokonalý vzťah s mužom, so sestrou, s dieťaťom, s kamarátmi. Nikto tu pre mňa nebude na 100% len ja sama. A prečo si toto potom robím? Prečo sa vedome ničím.
Tu nejde o to, že som na všetko sama, že vsekto sama zvládam. Tu ide o postoj k samej sebe. Nemám problém požiadať o pomoc, nemám nastavenie, že všetko sama lebo raz zostanem sama. Mam nastavenie, se pre seba urobím vsekto co bude v mojich silách, aby ma moje telo, hlava, udržali pri živote co najdlhšie a v najlepšej forme.
@lucia13022023 To je veľmi pekné nastavenie. Súhlasím. Ja keď si vezmem, čo moje telo so mnou preskákalo v živote, koľkokrát šlo na plné obrátky a makalo ako šialené, na plné obrátky, aby som urobila skúšky, postíhala termíny... Keby mohlo hovoriť, nepochválilo by ma za to, že mi slúžilo celý život a nedostalo sa mu za to nič. Veľmi by som si priala mať tú chuť ako Vy, že by mi záležalo na tom, aby moje telo a hlava tu boli čo najdlhšie, v čo najlepšom stave. Chcela by som vedieť, ako človek s takým nastavením uvažuje, keď sa mu napr stane niečo nepríjemné, keď mu niekto ublíži, alebo keď má stres. Lebo ja s mojim nastavením by som okamžite šla piť a jesť....
@anonym_c069b1 ďakujem za odpoveď. Mrzí ma, že si na tom takisto takto. Asi chápeme jedna druhú, že sa snažíme a je to ťažké. Úprimne ja mám dojem, že mi proste v nejakom čase nedal lásku a pocit, že mu na mne záleží, tak som si to ani k sebe takto nikdy nevybudovala… Neviem, ako to máš Ty…
@kapajopo myslím ze moj problém pramení tiez z detstva. Pre mamu som nikdy nebola dost dobrá hoci som bola jednotkarka, otec ma bil a nikdy mi neprejavil lasku, partnerov som vzdy mala takých ze som sa pre nich išla zodrat a oni mi naspäť nikdy nedali nic. Je tazke s tym bojovať a po poslednej skusenosti som uz na lásku rezignovala. Nedokazem už muzom verit. Snažím sa pracovať na sebe ale nejde mi to
@kapajopo myslím ze moj problém pramení tiez z detstva. Pre mamu som nikdy nebola dost dobrá hoci som bola jednotkarka, otec ma bil a nikdy mi neprejavil lasku, partnerov som vzdy mala takých ze som sa pre nich išla zodrat a oni mi naspäť nikdy nedali nic. Je tazke s tym bojovať a po poslednej skusenosti som uz na lásku rezignovala. Nedokazem už muzom verit. Snažím sa pracovať na sebe ale nejde mi to
@anonym_c069b1 Ok, tak to dáva zmysel. Toto sú ťažké zážitky. Ja som tiež dlhé roky robila blbosti pre chlapov. Začalo to vždy dobre, ale potom sa ku mne začali správať bez úcty. Nie všetci, ale viac či menej to šlo tým smerom... Žiadne násilie ani nič také, ale to správanie sa proste bolo neúctivé. Okrem toho keď som bola na strednej, stretávala som sa s hroznými indivíduami. Mne mala nikdy nepovedala, že si zaslúžim, aby ma chlapec mal rád a že mám byť vo vzťahu šťastná. Tak keď prišli prví chlapci, správala som sa, no... Povedzme že tak, aby hlavne oni boli spokojní... Strašné niečo. Boh vie, kde vôbec teraz v živote sú a čo robia, ale iste nič ohurujúce... Dnes by som o nich ani neoprela bicykel, pri všetkej úcte. V tomto som sa naučila si seba vážiť. V nejakom čase sa môj postoj k vzťahom zmenil. Môj manžel si ma váži. Nie je ideálny - ako nikto - ale je veľmi starostlivý, naozaj. A správa sa ku mne pekne. A aj iní muži celkovo. Naopak keď zacítim škaredé správanie sa od chlapa - hoci aj v pracovenj rovine -, príde mi to veľmi odpudivé a vyhýbam sa mu. Takže to zhrniem: Vo vzťahovej rovine som si naučila vážiť samú seba. Neviem, či Vám to pomôže. Ale môžeme si o tom popísať viac. Mňa táto skúsenosť naučila, že posun je možný.
ja som sa mala rada vždy - ale najviac mi pomohlo dávať seba na prvé miesto… viem povedať nie keď chcú odo mňa niečo čo nechcem - a netrápim sa kvôli tomu. svet beží ďalej aj keď ja na neho dlabem 🤷♀️
@biba_18 Vďaka, skúsim. Mohlo by fungovať fake it till you make it? Práve preto sa snažím pochopiť, ako rozmýšľajú baby, ktoré samé seba majú rady.
@anonym_c069b1 Ok, tak to dáva zmysel. Toto sú ťažké zážitky. Ja som tiež dlhé roky robila blbosti pre chlapov. Začalo to vždy dobre, ale potom sa ku mne začali správať bez úcty. Nie všetci, ale viac či menej to šlo tým smerom... Žiadne násilie ani nič také, ale to správanie sa proste bolo neúctivé. Okrem toho keď som bola na strednej, stretávala som sa s hroznými indivíduami. Mne mala nikdy nepovedala, že si zaslúžim, aby ma chlapec mal rád a že mám byť vo vzťahu šťastná. Tak keď prišli prví chlapci, správala som sa, no... Povedzme že tak, aby hlavne oni boli spokojní... Strašné niečo. Boh vie, kde vôbec teraz v živote sú a čo robia, ale iste nič ohurujúce... Dnes by som o nich ani neoprela bicykel, pri všetkej úcte. V tomto som sa naučila si seba vážiť. V nejakom čase sa môj postoj k vzťahom zmenil. Môj manžel si ma váži. Nie je ideálny - ako nikto - ale je veľmi starostlivý, naozaj. A správa sa ku mne pekne. A aj iní muži celkovo. Naopak keď zacítim škaredé správanie sa od chlapa - hoci aj v pracovenj rovine -, príde mi to veľmi odpudivé a vyhýbam sa mu. Takže to zhrniem: Vo vzťahovej rovine som si naučila vážiť samú seba. Neviem, či Vám to pomôže. Ale môžeme si o tom popísať viac. Mňa táto skúsenosť naučila, že posun je možný.
@kapajopo tak isto to funguje aj v ostatnom, ako si popisala ten posun k muzom. Cize vies, ze dnes by si si o nich neoprela bicykel. Tak isto je to v ostatnom:
rozhodnutia robis pre seba, nie pre druhych. V prvom rade musis byt spokojna ty so situaciou. Nerobit veci pre to, aby boli ostatni spokojni, ale tvoje ja musi byt s tym ok. Dalej je tu pocit, ked ludom dokazes povedat nie. Nikdy nemusis ludom vyhoviet, zavdacovat sa len preto, aby ta mali akoze radi. Clovek, ktory ma rad sam seba uz tieto vonkajsie prejavy od inych uz nepotrebuje. Pozna svoju hodnotu a nepotrebuje ju ocenit, docenit od ostatnych.
Možno to ani nemusí začínať tým "mám sa rada". Ako aj keď sa všade píše o sebaláske. Ak to človek nevie, nezažil... tak ho to ešte viac stresuje a cíti sa ešte horšie.
Možno začni napr. záleží mi na svojom tele, bez svojho tela totižto nemôžeš žiť.
Takže v prípade: zlý deň, nákup v Bille (ja síce alkohol ani sladké nejak nepotrebujem, ako som písala, otec bol alkoholik, takže ja mám na to zlé spomienky),
tak by si si mohla v Bille pozrieť nejakú inú náhradu, ktorá by ti pomohla.
Možno namiesto čokolády radšej oriešky, sušené ovocie.... resp. radšej horkú čokoládu.
A môže si to spojiť s prechádzkou, takže ak si aj dáš niečo sladké, tak potom si dáš pohyb. Takže si urobila niečo dobré pre svoje telo, lebo potrebuješ, aby tvoje telo fungovalo dobre.
Inak ja som minule zbadala vianočné knižky vo výpredaji a zopár som si kúpila. Chápeš, len tak pre radosť. S neterkami sme si potom čítali.
@unicornlady Toto presne. Čo ja viem, čo to je, mať sa rada? Viem mať rada iných, aj to otvorene prejaviť. Ale nemám šajnu, ako mať rada seba. A o to zvlášť, keď mám tak ohromne ďaleko od niečoho, čo by som chcela mať rada. Ja som perfekcionista, mám vysoké nároky v živote všeobecne. Na prácu, na seba, aj na ostatných. Ked si vezmem, ako by som vyzerala a ako by som sa správala, keby na mne bolo naozaj že zapracované, to by bol diametrálne iný človek. Veľmi obdivujem vyšportované ženy, ohybné ženy, lebo vidno, že je na nic urobené veľa roboty. A ja si prácu vážim. A na mne nie je žiadna urobená práca. Tak ako sa mám mať rada, keď svojim nárokom absolútne nevyhovujem?
@kapajopo tak isto to funguje aj v ostatnom, ako si popisala ten posun k muzom. Cize vies, ze dnes by si si o nich neoprela bicykel. Tak isto je to v ostatnom:
rozhodnutia robis pre seba, nie pre druhych. V prvom rade musis byt spokojna ty so situaciou. Nerobit veci pre to, aby boli ostatni spokojni, ale tvoje ja musi byt s tym ok. Dalej je tu pocit, ked ludom dokazes povedat nie. Nikdy nemusis ludom vyhoviet, zavdacovat sa len preto, aby ta mali akoze radi. Clovek, ktory ma rad sam seba uz tieto vonkajsie prejavy od inych uz nepotrebuje. Pozna svoju hodnotu a nepotrebuje ju ocenit, docenit od ostatnych.
@0silvia0 chápem. Len tá zmena k chlapom u mňa nastala práve, keď som bola dlhšie v zahraničí a bola som sama. Mala som za sebou znovu ďalšie zlyhanie a už som bola tak vyčerpaná, že som rezignovala na vzťahy. A keďže som bola sama dlhšiu dobu, uvedomila som si, že mi je samej dobre. Samozrejme mi isté veci chýbali, ale bola som dlhodobo spokojná. Vtedy sa vo mne niečo vnútorne pohlo a už som mala nastavenie, že s chlapom mi má byť lepšie, než mi je samej. Inak mi je taký vzťah na nič. A skutočne som do roka stretla chlapa, s ktorým to šlo 🙂 Dnes je to môj manžel. Ale, hej, presiahlo ma to, lebo všeobecne som k mužom zmenila prístup... Keď tak rozmýšľam - vtedy som sa prv zmierila s tým, že som sama a zrejme sama zostanem. Naozaj som to prijala. Keď to ale aplikujem na svoje telo, neviem sa proste zmietiť s tým, že budem žiť v takom tele...
@unicornlady ja sa napr. starám aj o iných. ale nie na úkor seba ... pokiaľ nejde o život alebo zdravie - počká to ...
@biba_18 Vďaka, skúsim. Mohlo by fungovať fake it till you make it? Práve preto sa snažím pochopiť, ako rozmýšľajú baby, ktoré samé seba majú rady.
@kapajopo a možno by to aj mohlo fungovať - na nejaký čas a sa pozorovať, čo to naozaj s tebou urobí - lebo zas, ak by ti to nejako vnútorne ubližovalo, asi by to tiež nebola dobrá cesta...
ja si pamatám presne ten pocit kedy som si uvedomila že mám byť ja tá čo sa má mať rada a uprednostniť seba a má to byť navždy - keď mi môj prvý frajer veľmi zvláštnym spôsobom dával najavo svoju lásku, vyhrážal sa mi rozchodom a manipuloval - a spomenula som si na pesničku kapura, kapura ... a v ten moment som vedela že sa s ním rozídem ja - a tak sa aj stalo, nie hneď, ale tento moment mi otvoril oči - že on si vôbec neváži ako ho mám veľmi rada a že si to nezaslúži...
@0silvia0 chápem. Len tá zmena k chlapom u mňa nastala práve, keď som bola dlhšie v zahraničí a bola som sama. Mala som za sebou znovu ďalšie zlyhanie a už som bola tak vyčerpaná, že som rezignovala na vzťahy. A keďže som bola sama dlhšiu dobu, uvedomila som si, že mi je samej dobre. Samozrejme mi isté veci chýbali, ale bola som dlhodobo spokojná. Vtedy sa vo mne niečo vnútorne pohlo a už som mala nastavenie, že s chlapom mi má byť lepšie, než mi je samej. Inak mi je taký vzťah na nič. A skutočne som do roka stretla chlapa, s ktorým to šlo 🙂 Dnes je to môj manžel. Ale, hej, presiahlo ma to, lebo všeobecne som k mužom zmenila prístup... Keď tak rozmýšľam - vtedy som sa prv zmierila s tým, že som sama a zrejme sama zostanem. Naozaj som to prijala. Keď to ale aplikujem na svoje telo, neviem sa proste zmietiť s tým, že budem žiť v takom tele...
@kapajopo tak s tvojim telom uz treba asi oslovit vyzivoveho poradcu, odbornika a zamakat. Ja som s touto strankou zasa nikdy nemala problem, v tomto neporadim. Nikdy som nebola labuznik a mam sebadisciplinu, cize ja cvicim roky rokuce a viem sa dokopat aj ked sa mi nechce cvicit.
V tomto mam zasa priklad v mojej mame, ako sa clovek bez sebadiscipliny vie opustit. A kedze tak nechcem dopadnut, tak svojmu telu rozkazujem.
Ja som pri byvalom nabrala kila, cca 9kg , nic hrozne, ale na predtym 50kg babe he to asi ako na inom 20kg. Bola som baculatejsia. Podarilo sa mi rozist a vtedy som videla tu katastrofu. Potom som zacala davat tie kila dole a potom som stretla mojho muza a kila isli uz radikalne prec. Zatala som sa a uz som chcela byt zase povodna ja. To iste po porode. Neni toho Boha, ze by som nevedela nieco so sebou spravit. A spravila. Teraz idem druhy raz davat po porode telo do formy. A ano, varim si ako ako mysicka kasicky ryzove a cvicim. Pre seba, lebo je to moje telo a moja volba
@lucia13022023 To je veľmi pekné nastavenie. Súhlasím. Ja keď si vezmem, čo moje telo so mnou preskákalo v živote, koľkokrát šlo na plné obrátky a makalo ako šialené, na plné obrátky, aby som urobila skúšky, postíhala termíny... Keby mohlo hovoriť, nepochválilo by ma za to, že mi slúžilo celý život a nedostalo sa mu za to nič. Veľmi by som si priala mať tú chuť ako Vy, že by mi záležalo na tom, aby moje telo a hlava tu boli čo najdlhšie, v čo najlepšom stave. Chcela by som vedieť, ako človek s takým nastavením uvažuje, keď sa mu napr stane niečo nepríjemné, keď mu niekto ublíži, alebo keď má stres. Lebo ja s mojim nastavením by som okamžite šla piť a jesť....
@kapajopo keď sa mi stane niečo nepríjemné a zarezonuje to so mnou, tak sa snažím pochopiť prečo to so mnou zarezonovalo. Ako naschvál mi nenapadne žiaden príklad, ale proste snažím sa pochopiť, prečo sa tak cítim a neutlacam tie pocity. Nie, na mojich pocitoch záleží a budem o nich hovoriť, analyzovať to. To pomáha mne. Iní ľudia zas mlčia, ja to musím rozoberať ako skladačku.
A ak sa dostanem do stresujúcej situácie co sa stáva dosť často, môj ventil je fitko. Som sama, hudba v slichatkach a makám. Alebo si idem zabehať. Ale niekedy aj vybuchnem, tiwz som len človek. Ale v 99% situácii to zvládam dobre. Ja som človek, ktorý nebuchne hneď, vo mne sa to kopi a potrebujem to dat zo seba von, skôr alebo neskôr a vybrala som si, že si to dám zo seba von v tom fitku, kde nikomu neublizujem, je to dokonca ešte aj prospešné 😆
Ale nie som dokonalá, pohadam sa občas aj s mužom, aj na dieťa zvýšim hlas ak sme už obaja prestimulovani, aj to niekedy zajem kfc.. Dôležité je odpustiť si, nebrať to ako zlyhanie ale ako niečo, čo ťa posunie vpred. Nechceš byt ten človek co ručí po 2r dieťati no nie? Nie, tak sa snaž urobiť všetko preto aby si nevybuchla (môj prípad). Nechceš byt alkoholik ktorý zapija svoje emócie nie? Nie, tak si nájdi ventil inde. V hudbe, v tanci, v behu, vo fitku, v maľovaní, vysivani, alebo si proste len zakrič do vankusa.
@kapajopo tak isto to funguje aj v ostatnom, ako si popisala ten posun k muzom. Cize vies, ze dnes by si si o nich neoprela bicykel. Tak isto je to v ostatnom:
rozhodnutia robis pre seba, nie pre druhych. V prvom rade musis byt spokojna ty so situaciou. Nerobit veci pre to, aby boli ostatni spokojni, ale tvoje ja musi byt s tym ok. Dalej je tu pocit, ked ludom dokazes povedat nie. Nikdy nemusis ludom vyhoviet, zavdacovat sa len preto, aby ta mali akoze radi. Clovek, ktory ma rad sam seba uz tieto vonkajsie prejavy od inych uz nepotrebuje. Pozna svoju hodnotu a nepotrebuje ju ocenit, docenit od ostatnych.
@0silvia0 Čo sa iných týka, toto neriešim. Práveže ja som stále bola zvyknutá robiť veci sama, a tým myslím nielen sama, ale podľa seba. Vždy som bola v tomto veľmi autonómna, každopádne viem ľuďom povedať nie resp určiť hranice. Mala som s tým dlho problém, ale už som sa to naučila riešiť. O toto tu teda podľa mňa až tak nejde. Jednoducho som si seba nevážila vo vzťahu, tak som sa to naučila robiť tiež inak. Ale vo vzťahu samej k svojmu telu je to pre mňa ťažké. Ono je proste... tak zanedbané a škaredé ... fakt
Ja som pri byvalom nabrala kila, cca 9kg , nic hrozne, ale na predtym 50kg babe he to asi ako na inom 20kg. Bola som baculatejsia. Podarilo sa mi rozist a vtedy som videla tu katastrofu. Potom som zacala davat tie kila dole a potom som stretla mojho muza a kila isli uz radikalne prec. Zatala som sa a uz som chcela byt zase povodna ja. To iste po porode. Neni toho Boha, ze by som nevedela nieco so sebou spravit. A spravila. Teraz idem druhy raz davat po porode telo do formy. A ano, varim si ako ako mysicka kasicky ryzove a cvicim. Pre seba, lebo je to moje telo a moja volba
@kiki68 veľmi sa mi páči ten výraz, že je to moje telo a moja voľba. Že Ty si paňou toho tela a nie ono rozkazuje Tebe. Toto sa mi veľmi páči. To by som ja spontánne nikdy nepovedala, nakoľko mňa keď ovládajú tie chute, veľmi ťažko si viem pomôcť.
@kapajopo keď sa mi stane niečo nepríjemné a zarezonuje to so mnou, tak sa snažím pochopiť prečo to so mnou zarezonovalo. Ako naschvál mi nenapadne žiaden príklad, ale proste snažím sa pochopiť, prečo sa tak cítim a neutlacam tie pocity. Nie, na mojich pocitoch záleží a budem o nich hovoriť, analyzovať to. To pomáha mne. Iní ľudia zas mlčia, ja to musím rozoberať ako skladačku.
A ak sa dostanem do stresujúcej situácie co sa stáva dosť často, môj ventil je fitko. Som sama, hudba v slichatkach a makám. Alebo si idem zabehať. Ale niekedy aj vybuchnem, tiwz som len človek. Ale v 99% situácii to zvládam dobre. Ja som človek, ktorý nebuchne hneď, vo mne sa to kopi a potrebujem to dat zo seba von, skôr alebo neskôr a vybrala som si, že si to dám zo seba von v tom fitku, kde nikomu neublizujem, je to dokonca ešte aj prospešné 😆
Ale nie som dokonalá, pohadam sa občas aj s mužom, aj na dieťa zvýšim hlas ak sme už obaja prestimulovani, aj to niekedy zajem kfc.. Dôležité je odpustiť si, nebrať to ako zlyhanie ale ako niečo, čo ťa posunie vpred. Nechceš byt ten človek co ručí po 2r dieťati no nie? Nie, tak sa snaž urobiť všetko preto aby si nevybuchla (môj prípad). Nechceš byt alkoholik ktorý zapija svoje emócie nie? Nie, tak si nájdi ventil inde. V hudbe, v tanci, v behu, vo fitku, v maľovaní, vysivani, alebo si proste len zakrič do vankusa.
@lucia13022023 tiež sa mi veľmi páči výraz, že ventil. Ja okrem jedla a pitia a prípadne fajčenia žiadny nemám. Mám takú prácu, že v nej doslova musím byť bojovná, čo mi aj úplne vyhovuje, ale často sa stane, že ma niečo proste na-erie. To patrí k tomu, viem. A ja som ešte k tomu aj taký dosť vášnivý, impulzivny tip... Takže pre prácu super, ale keď niečo ide zle, ja to proste hneď riešim nejako, ako mi príde, a to je jedlo a pitie. Alebo keď mám týždeň, že celé dni a večery na niečom makám a musím sa veľmi sústrediť, tak keď vypnem počítač, hneď otváram martini... A ja som nikdy nemala mieru, že som otvorila balí cukríkov a zjedla jeden. Alebo čokoládu. Nie. Vždy celý balík cukríkov a vždy celú čokoládu, odmala. A teraz to robím s fľašami alkoholu... Žeby fitko pomohlo? Alebo box alebo čo, nejaký šport? Pýtam sa sama seba. Inak práve som sa vrátila z fitka, lebo som si po tom rannom zúfalom príspevku povedala, že už nebude práca na prvom mieste, ak mám inak žiť... Tak som bola na kardiu. A potvrdzujem, že mám lepšiu náladu.
Mňa keď chytí silný hnev, potrebujem to doslova "rozchodiť". Fakt, trochu rýchlejšej chôdze a o pol hodinu mi je lepšie. Jasné, že nie sa to dá v danej chvíli. Ale skôr neskôr.
Manžel čo na to? Na tvoj alkohol a sladkosti?
@lucia13022023 tiež sa mi veľmi páči výraz, že ventil. Ja okrem jedla a pitia a prípadne fajčenia žiadny nemám. Mám takú prácu, že v nej doslova musím byť bojovná, čo mi aj úplne vyhovuje, ale často sa stane, že ma niečo proste na-erie. To patrí k tomu, viem. A ja som ešte k tomu aj taký dosť vášnivý, impulzivny tip... Takže pre prácu super, ale keď niečo ide zle, ja to proste hneď riešim nejako, ako mi príde, a to je jedlo a pitie. Alebo keď mám týždeň, že celé dni a večery na niečom makám a musím sa veľmi sústrediť, tak keď vypnem počítač, hneď otváram martini... A ja som nikdy nemala mieru, že som otvorila balí cukríkov a zjedla jeden. Alebo čokoládu. Nie. Vždy celý balík cukríkov a vždy celú čokoládu, odmala. A teraz to robím s fľašami alkoholu... Žeby fitko pomohlo? Alebo box alebo čo, nejaký šport? Pýtam sa sama seba. Inak práve som sa vrátila z fitka, lebo som si po tom rannom zúfalom príspevku povedala, že už nebude práca na prvom mieste, ak mám inak žiť... Tak som bola na kardiu. A potvrdzujem, že mám lepšiu náladu.
@kapajopo samozrejme, vždy keď ti bude zle, chod sa prejsť. Ak to samozrejme okolností dovolia. Behaj, kric, cvic... Bude ti lepšie. Na 100%. Len si už neublizuj alkoholom.
Alkohol je jed. Zabil nie jedného človeka.
@kapajopo tak s tvojim telom uz treba asi oslovit vyzivoveho poradcu, odbornika a zamakat. Ja som s touto strankou zasa nikdy nemala problem, v tomto neporadim. Nikdy som nebola labuznik a mam sebadisciplinu, cize ja cvicim roky rokuce a viem sa dokopat aj ked sa mi nechce cvicit.
V tomto mam zasa priklad v mojej mame, ako sa clovek bez sebadiscipliny vie opustit. A kedze tak nechcem dopadnut, tak svojmu telu rozkazujem.
@0silvia0 ten výživový poradca... Tu sa dostávame k podstate veci. Ja už som bola pri viacerých. A ja som už v živote aj viackrát schudla. Tým myslím vysoko dvojciferné váhy. Ja teóriu ovládam. Ale ani jeden poradca ani nikto mi nepomôže schudnúť, kým ja sama nebudem chcieť. Resp ja to chcem, ale nezáleží mi na tom dosť, lebo mne na sebe proste tak nezáleží. Toto je ten problém. Keby sa mi niečo v hlave "preplo", schudnúť by nemohol byť najmenší problém. A ja proste neviem, ako mám byť pre seba dosť dôležitá dosť vzácna, aby som sama sebe stála za to zamakať. Celý život makám na vzdelaní, kariére atď. Ale sama pre seba - 0 bodov. A chcem to zmeniť. Len neviem ako.
@kapajopo samozrejme, vždy keď ti bude zle, chod sa prejsť. Ak to samozrejme okolností dovolia. Behaj, kric, cvic... Bude ti lepšie. Na 100%. Len si už neublizuj alkoholom.
Alkohol je jed. Zabil nie jedného človeka.
@lucia13022023 súhlasím. Veď som pripitá aj kopukrát povedala alebo urobila niečo, čo by sa inak nikdy takto neudialo. Je to iba veľmi krátkodobé uvoľnenie.
@lucia13022023 súhlasím. Veď som pripitá aj kopukrát povedala alebo urobila niečo, čo by sa inak nikdy takto neudialo. Je to iba veľmi krátkodobé uvoľnenie.
@kapajopo nepomohlo by proti alkoholické?
Mňa keď chytí silný hnev, potrebujem to doslova "rozchodiť". Fakt, trochu rýchlejšej chôdze a o pol hodinu mi je lepšie. Jasné, že nie sa to dá v danej chvíli. Ale skôr neskôr.
Manžel čo na to? Na tvoj alkohol a sladkosti?
@unicornlady môj manžel je taký kľuďas. Paradoxne on žije fakt ukážkovo - nikdy nefajčil, takmer žiadny alkohol, umiernená strava, 5-6x do týždňa šport. On vidí, že žijem zle a vadí mu to, lebo si tým škodím. Snaží sa ma ukecávať na šport, čo aj robím - ideme spolu aj na tenis a podobne. Ale čo z toho, keď večer zaspí a ja stiahnem pri filme fľašu martini? Zároveň on je dosť uzavretý a komunikácia nie je jeho silná stránka. Na jednej strane vidí, že sa tým trápim, že zas a znovu začínam s fitkom a zdravím jedlom a po mesiaci, keď príde stres z práce, sa zas "spustím"... Vidí, že s tým bojujem. Ale nevie mi pomôcť. Ja mu to nezazlievam, iba ja si môžem pomôcť. Neurobí to za mňa ani manžel, ani dietológ. A ja sa pýtam, kedy mi na sebe konečne bude záležať natoľko, aby som sama sebe za to stála....
@kapajopo nepomohlo by proti alkoholické?
@lucia13022023 nie. Nemám na alkohole fyzickú závislosť - protialkoholické trvá, pokiaľ viem, tri mesiace. Toľko som bola bez alkoholu aj presne pred rokom a nerobilo mi to fyzicky problém. Resp nemyslím si, že protialkoholické by môj problém vyriešilo. Skutočný problém je, že si proste škodím tým, ako žijem, že pracujem nárazovo, že sama sebe nestojím za to, aby som si radšej navarila zdravo a miesto toho si objednávam z reštík, že miesto toho, aby som sa pekne obliekla a šla von s kamoškou na kávu radšej pijem doma víno v teplákoch. Už som tak pribratá, že ja si ani nemám toho toľko čo obliecť. Aj by som sa vyfintila, ale proste vyzerám fakt zle aj po dvoch hodinách uprav pred zrkadlom... A potom z tej letargie ešte viac jem doma sama na gauči...
@lucia13022023 nie. Nemám na alkohole fyzickú závislosť - protialkoholické trvá, pokiaľ viem, tri mesiace. Toľko som bola bez alkoholu aj presne pred rokom a nerobilo mi to fyzicky problém. Resp nemyslím si, že protialkoholické by môj problém vyriešilo. Skutočný problém je, že si proste škodím tým, ako žijem, že pracujem nárazovo, že sama sebe nestojím za to, aby som si radšej navarila zdravo a miesto toho si objednávam z reštík, že miesto toho, aby som sa pekne obliekla a šla von s kamoškou na kávu radšej pijem doma víno v teplákoch. Už som tak pribratá, že ja si ani nemám toho toľko čo obliecť. Aj by som sa vyfintila, ale proste vyzerám fakt zle aj po dvoch hodinách uprav pred zrkadlom... A potom z tej letargie ešte viac jem doma sama na gauči...
@kapajopo tak sebadisciplinou ta nikto nenaockuje. Tak nekupuj domov flase a sladkosti a blbosti. Nebudes to mat doma, nedas si. Toto uz je na terapiu.
@lucia13022023 nie. Nemám na alkohole fyzickú závislosť - protialkoholické trvá, pokiaľ viem, tri mesiace. Toľko som bola bez alkoholu aj presne pred rokom a nerobilo mi to fyzicky problém. Resp nemyslím si, že protialkoholické by môj problém vyriešilo. Skutočný problém je, že si proste škodím tým, ako žijem, že pracujem nárazovo, že sama sebe nestojím za to, aby som si radšej navarila zdravo a miesto toho si objednávam z reštík, že miesto toho, aby som sa pekne obliekla a šla von s kamoškou na kávu radšej pijem doma víno v teplákoch. Už som tak pribratá, že ja si ani nemám toho toľko čo obliecť. Aj by som sa vyfintila, ale proste vyzerám fakt zle aj po dvoch hodinách uprav pred zrkadlom... A potom z tej letargie ešte viac jem doma sama na gauči...
@kapajopo moja trenerka vravela zenam co takto relaxovali pri vine, ktore ma ozaj dost kalorii najma prosecco a pod ze nech si naleju vodu s citronom do vinoveho pohara
@kapajopo tak sebadisciplinou ta nikto nenaockuje. Tak nekupuj domov flase a sladkosti a blbosti. Nebudes to mat doma, nedas si. Toto uz je na terapiu.
@0silvia0 Asi si nerozumieme 🙂 Celý tento post je o tom, čo mám robiť, aby som sama sebe stála za to, aby som si neškodila. To nie je iba o alkohole a jedle, to je aj o iných veciach, ktorými si škodím, aj keď to tu nerozoberám (napr že niekedy spím 2-3 hodiny za noc, lebo na niečom makám a mam deadline atď). Proste tieto ostatné "škodliviny" tak nevidieť... Ale robím ich. Robím si proste zle. Mne ide o to, fakt iba o to, ako rozmýšľajú ženy, ktoré samé sebe stoja za to, aby na seba dávali všeobecne lepší pozor a venovali sa sebe. Doposiaľ som to totiž nepochopila, nevybudovala som si to. Ja som mala obdobia zdravej stravy bez alkoholu s cvičením atď... Aj dlhšie obdobia. Ale potom som sa zas opustila. Proste opustila je to správne slovo. Aby si pochopila: Teraz vo vyššom veku je to jedlo a alkohol. Ale napr pred 10-12 rokmi to bola brutálna promiskuita, proste som si len tak s kadekým spávala ako ventil. Teraz som vydatá, tak to už nerobím a našla som si niečo iné. Ale aj tamto brutálne striedanie chlapov a aj táto životospráva majú ten istý dôvod. Že sama pre seba asi nemám hodnotu. To tým celým myslím.
@kapajopo tak sebadisciplinou ta nikto nenaockuje. Tak nekupuj domov flase a sladkosti a blbosti. Nebudes to mat doma, nedas si. Toto uz je na terapiu.
@0silvia0 Ja chápem, že sa Ti zdám nedisciplinovaná. Ale ak by som nebola, nikam by som to v živote nedotiahla - ja jej mám dosť. Ale keď mám zlé obdobia, ventilujem ich tak, že si proste škodím. Keby mi na sebe záležalo, ventilovala by som to inak.
@kapajopo Nikdy som si taku otazku nepolozila- urobit nieco pre seba, aby som sa citila ako zena. A co tak polozit otazku manzelovi? Ako sa ma on rad? Nieco si tym kompenzujes? Preco si v praci vykonna ale pre seba samu nie?
@kapajopo Nikdy som si taku otazku nepolozila- urobit nieco pre seba, aby som sa citila ako zena. A co tak polozit otazku manzelovi? Ako sa ma on rad? Nieco si tym kompenzujes? Preco si v praci vykonna ale pre seba samu nie?
@komplikovana On bol vychovaný ináč. Jemu rodičia normálne povedali, že boli vždy radi, že ho mali, že je dobrý syn, že sú šťastní, akým je človekom. Pre neho je normálne starať sa, keď o neho vždy bolo postarané takto s láskou.
@kiki68 veľmi sa mi páči ten výraz, že je to moje telo a moja voľba. Že Ty si paňou toho tela a nie ono rozkazuje Tebe. Toto sa mi veľmi páči. To by som ja spontánne nikdy nepovedala, nakoľko mňa keď ovládajú tie chute, veľmi ťažko si viem pomôcť.
@kapajopo vzdy je to Tvoja volba a nikoho ineho, ak Tebe nieco prekaza, tak to ovladas. Ako v praci, tak aj toto je o nejakej ceste pre Teba. Nie ze Ta bude trener nahanat s jedalnickom. Musis sama vediet, ze ok 5 dni viem byt dobra a 2 dni si nieco sladke dam. Postupne to vies menit
Prečo nemáš žiadne kamarátky? Nemôže byť jedinou tvojou spojnicou s ľuďmi chlap, s ktorým si nejakým omylom zobratá.
@januska12323 Zobratá som náhodou, nie omylom 🙂 Ale chápem tú poznámku. Šla som na vysokú do zahraničia a nikdy som sa tu úplne neaklimatizovala. Po škole som sa na nejaký čas vrátila na Slovensko, že to nemôže byť zas tak zlé, ale úprimne to pre mňa po pracovnej stránke bola katastrofa. V tom znovu prišla ponuka zo zahraničia, tak som odišla. Ide o to, že na vysokej sme tu nemali krúžky a pod tak, ako na Slovensku. Takisto som na vysokej mala málo peňazí a čo som zarobila, šlo na školu... Nemala som veľmi ako uzatvárať nové kamarátstva. Okrem toho nie som super spoločenský človek a vždy som uprednostňovala rozhovory v úzkom kruhu. Kamarátky teda mám, ale všetky sú ďaleko - rozlietané po svete alebo na Slovensku. A ešte k tomu - časovo som mala dlhé roky veľmi náročnú prácu, to boli v podstate dvanástky. Nevládala som ani chodiť medzi ľudí... A tých pár kamošiek, čo tu predsa mám, žije taký istý život. Nemajú kedy ísť von, lebo vkuse pracujú. A keď ten čas aj majú, je to raz za pár týždňov. Takže takto nejako k tomu.