Na sebe mi nezáleží

Skús vypočuť:

Alebo si prečítaj knihu. Môže za tým byť detsvtvo, rodina, povaha, ale nech je to čokoľvek, dôležité je, že si to uvedomuješ a chceš to zmeniť, lebo ti to vadí. Dokážeš to. 🙂

@kapajopo mna prinutilo zmenit postoj n aseba, ked mi zacali umiret ludia okolo mna rodina, velmi nahle surodenec. zacala som si viac vazit, ze vobec zijem, tiez mam problemy schudnut a tiez som aj hodne pila ked umreli, ale som si povedala ze musim daco so sebou robit lebo uprimne, takto si vsetci skracujeme zbytocne zivot a mame deti. tak pre mna a pre deti. deti nas potrebuju. najalhsia cesta je pit a prezierat sa. je to boj na dlhu trat ale musime to dat, drzim ti palce. ja idem natoi pomaly.ale idem.

@kapajopo Skusala si u psychologicky aj katatymno-imaginativnu terapiu? Ta mala na mna naozaj silny ucinok a podarilo sa pomocou nej realne zmenit veci hlboko vnutri. Ak si nahodou este neskusala, tak sa skus obzriet po niekom, kto ju vie robit.
No a inac aby bola terapia uspesna, clovek musi byt naozaj odhodlany k zmene. Poznam ludi, co aj roky chodili, aj k roznym, a nic moc sa nestalo. Velmi sa totizto bali dostat hlbsie do svojho vnutra, zacat sa tym zaoberat, proste prislo im to tak tazke, ze vzdy zapli obranne mechanizmy a nikoho tam nepustili. Ja som mala pri prvom pokuse o katatymno-imaginativnu terapiu tiez v istej chvili naval paniky a muselo sa to ukoncit. Ale dalsie pokusy uz boli dobre. Kvalitna psychoterapia je casto aj tazka.

Mat nadvahu ak je clovek spokojny taka drama nie je..ale to pitie... tie skody na tele su casto nenavratne. Si inteligentna silna zena, vies sa rozhodnut a ist za svojim cielom, len si toto nikdy nemala ako prioritu. Pomozes si len ty sama, trosku pribrzdi v inych oblastiach a venuj sa sama sebe... manzel by ti tiez mal vediet pomoct, prebrat doma nakupy, varenie, hned to bude inak vyzerat... nie je to beh na tyzden, ani na mesiac, ale na 1-2 roky, ale stoji to za to...

@kapajopo u mňa napríklad som je pre seba vždy na prvom mieste ,tu nepomôže nič len sa zaťať a zacat sa o seba starať,ako ti niekto iný môže pomôcť ,to je len výhovorka stále na niečo čakať

@kapajopo som na tom podobne ako ty. Mam 44 a vyskúšala som uz vsetko mozne a nedokazem to zmeniť. Trápim sa kvôli muzovi ktorý ma ponizil a opustil, pijem, fajčím a vzdy boli pre mna dolezitejsi ini a nie je ale bohužiaľ zmeniť to neviem aj keď veľmi chcem. Mam za sebou terapie, načítane kvanta kníh, napozerane videa a nepomohlo mi nic

Keď píšeš, že civilný život "ok", tak ale kvôli niečomu piješ a zajedáš emócie.
Si v manželstve šťastná? Nechodievate s mužom na výlety, prechádzky, turistiky?.. to by bol dobrý začiatok na chudnutie a aj náladu by ti to zlepšilo.

@unicornlady s manželom máme dosť kamarátsky vzťah. Nie ideálny, ale ok. Ale som dosť sama a izolovaná. On je málo spoločenský a introvert a s ľuďmi sa stretávame minimálne. Aj preto som sa zaregistrovala na tomto fóre - mne extrémne chýba debata s ľuďmi. Okrem iného.

@anonym_c069b1 ďakujem za odpoveď. Mrzí ma, že si na tom takisto takto. Asi chápeme jedna druhú, že sa snažíme a je to ťažké. Úprimne ja mám dojem, že mi proste v nejakom čase nedal lásku a pocit, že mu na mne záleží, tak som si to ani k sebe takto nikdy nevybudovala… Neviem, ako to máš Ty…

Mne keď bolo fakt najhoršie, tiež samota, nepochopenie, tiež som bola silne zameraná na výkon ( a ako píšeš, potom tak ku mne pristupovali, akoby som mala všetko zvládnuť a bez ohľadu na to, ako som sa cítila, navalili na mňa ešte viac) až mi to spôsobilo značne silné zdravotné problémy.

Ja som chvíľu chodila sem, mne to pomohlo.
https://dusevnezdravie.sk/projekt/klub-nezabudk...

A teda, učiť sa myslieť aj na seba (určite nedávam vždy seba na 1. miesto, nežijeme v jaskyni, jednak som vždy bola naučená starať sa o iných, ale samo osebe si nemyslím, že je starostlivosť zlá vlastnosť, len treba myslieť aj na seba, inak vyhoríme), tak k tomu ma nedávno naučili ďalšie zdravotné komplikácie, kedy som na nič iné energiu nemala.

A toto, čo spomínaš, že ti manžel nedával lásku, tak si si ju nevedela dať sama.
Ja som toto mala v rodine, že sa u nás láska neprejavovala (otec alkoholik), takže tiež som si ju nevedela dať.
Ale aj to sa dá naučiť. Môžeš kľudne skúsiť malými krôčikmi.

Ja napr. sladké až tak nepotrebujem, ale mám rada skôr slané.
tak keď už som mala chuť "zhrešiť", tak som vymenila klasické čipsy za tie Slovakia šošovicové, je tam menej tuku.

V ríši hladných duchov od Gábor
Maté , alebo celkovo knihy od neho mi pomohli pochopiť že ako málo vplyv detstvo na moje terajšie prežívanie ,závislosti...ja sa bodom tiež s jedením,obezitou ale snažím sa a tým niečo robiť vďaka tomu a priznala som si veľa veci z detstva ktoré boli zle pre mňa

@kapajopo
@anonym_c069b1 ale vasa sebalaska nemoze zavisiet od toho, aky chlap vam nieco dal a nedal a ci to bolo v pravej chvili. Vasa sebalaska ma vyjst z vas, nezavisi od okolia. Treba si uvedomit, ze co bolo ako bolo, sa zmenit neda, ale vzdy sa da zacat znova, tak naco sa tyrat kvoli minulosti?
Treba kvalitne fungovat tu a teraz, udrziavat vztahy, nie vyplakavat doma do vankusa ako mi nikto nerozumie. Mas introvertneho muza a nechce sa mu medzi ludi? Vezmi ho do kina, alebo chod sama, tam nemusite s nikym komunikovat. Nepojde s tebou? Chod sama. Treba postupne a malymi krocikmi vyjst zo svojej ulity. Uvidis, ako ta to posilni ked sama so sebou zacnes pracovat.

@biba_18 Ďakujem. Toto je tiež dobrá rada. Lebo ja som na prvé miesto vždy dávala školu a prácu. Tam som sa vedela neskutočne snažiť. Tiež to mám odmala - mňa mama chválila iba za známky. Tak som sa snažila ešte viac a už mi to zostalo. Ak by som na svojom tele pracovala s takým odhodlaním, mala by som minimum tuku, vyšportované telo a ohybnosť yogína.

@0silvia0 Ďakujem. Veď práve to, že ta sebaláska musí výjsť odo mňa. Lenže ja ju práve nemám a ani som nikdy nemala - neviem, čo to je, aké to je. Chcela by som niekedy vidieť do hláv ženám, ktoré ju majú, a pochopiť, ako uvažujú. Ja sa zatiaľ iba môžem vedome správať tak, akoby som si seba vážila viac, myslím.

@anonym_53d910 Ďakujem. Ja som mala chladný vzťah s mamou a celkovo som si roky myslela, že ma naši ani nechceli. Takže som ťažko v sebe mohla vidieť hodnotu…

@minenkaa Ďakujem. Mne je jasné, že to je v mojich rukách a iba ja to môžem zmeniť. Ale začať makať - zmeniť životosprávu a cvičiť? Potom si seba budem ako ženu vážiť viac? To je ten bod, s ktorým som zatiaľ nepohla. Lebo takéto obdobia už boli, ale keď bol dlhodobý nával práce, zas som sa opustila….

@kapajopo rozumiem, ze si to nevies predstavit, ale zaklad je nezaoberat sa minulostou. Odpustit tym, co ti ublizili s vedomim, ze robili ako vedeli, inak to nevedeli.
Mne v tomto velmi pomohli pred rokmi nejake knizky, ziskala som iny pohlad na svet, na zivot, otvorili sa mi oci.

Raz som počula jednu vetu, mala som asi 13-14 rokov. "Nikto tu pre teba nebude, len ty sama" a je to pravda. Môžeš mať deti, muža, mamu, súrodencov, kamarátky... Ale ani tí tu pre teba nebudú, neodovzdaju sa ti, neobetuju ti ich život. Čiže nakonci dňa si tu len ty. Nikto iný.

Mne to zmenilo pohľad na život, začala som sa dávať už vtedy na prvé miesto.

@0silvia0 Odpustenie nastalo dávno. Ešte som dlho prechovávala zlosť k sebe, že som sa tak zhumpľovala... A okrem toho, aby som dodala, tu nejde iba o fyzické prejavy, keď človeku na sebe nezáleží. Ja som si takto v živote vyrobila aj veľa trápnych situácii, za ktoré sa doteraz hanbím. Proste človek ponižuje sám seba. Jedlo, pitím, správaním sa... Ponižuje sa, lebo nevie, čo znamená si seba vážiť. Za toto sa na seba ešte stále hnevám a myslím, že aj to potom zajedám a zapíjam. Keby som si nejako odpustila s tým, že ok, nebolo to ideálne, ale robila som najlepšie, čoho som bola schopná a chcem to zmeniť... Keby som si odpustila, potom by som sa asi skôr dostala na správnu cestu. Lebo vravím, šport a zdravá strava sú iba jedným dielikom tej skladačky...

@lucia13022023 Tým, že sa mi dostalo v detstve od rodiny minimum pozornosti a pochopenia, ja som sa takto aj nastavila. Tiež to ale šlo do takých rovín, že všetko som si chcela urobiť sama, málo so sa spájala s ľuďmi celkovo... V podstate - odhliadnuc od toho, že som sa zhodou náhod vydala - som vlk samotár. Ja som extrémne nastavená tak, že som na všetko sama. V civilnom živote sa to prejavilo ako výhoda, lebo som bola schopná dotiahnuť do konca veľmi ťažké veci - znovu sama. Ale keď som napr mala s manželom ťažšie časy, opakovala som, že som mala zostať sama a že radšej sama aj budem, že takto budem mať svatý pokoj... Je to dvojsečná zbraň. Každopádne by ma veľmi zaujímal Tvoj uhol pohľadu, ako to zmenilo Tvoj vzťah k sebe samej.

@biba_18 Vďaka za radu. Ja som vždy dávala na prvé miesto výkon v škole a neskôr v práci. Proste výkon. Odmala som to tak mala zafixované, že sa týmto mame zavďačím... Ale povedz teda, aký je to pocit mať na prvom mieste seba? Povedzme nasledovný príklad: Máš z nejakého dôvodu zlý deň, si trochu hladná a nakupuješ v Bille. Urobila by si to, že by si si kúpila čokoládu/víno a ponáhľala sa domov a tam to osamote zjedla resp vypila? Uspokojilo by Ťa to?

@kapajopo ako si nemôžeš vážiť samu seba,ty si jediná dôležitá v tvojim živote,na tom to všetko padá a stojí

@unicornlady Vďaka za radu. Ale tie malé kroky... Ono to je fajn, chápem, že niekde začať treba. Ale proste.... aký je to pocit mať sa rada? Snažím sa to pochopiť.

Prečo nemáš žiadne kamarátky? Nemôže byť jedinou tvojou spojnicou s ľuďmi chlap, s ktorým si nejakým omylom zobratá.

@anjelicek26 Vďaka. Ja si uvedomujem, že to je zlé - to je ten problém, že človek vie, že to je na nič riešenie, ale stále je to pre neho to najefektívnejšie, čoho je práve schopný. Pri tom je to sebadeštruktívne a to je ten point - keby mi na sebe záležalo, nehumpľujem sa takto. Proste... Rozumiete mi? Jedenie a pitie sú iba prejav problému. Ak nevyriešim príčinu, bude sa to prejavovať inde. Naopak ak vyriešim príčinu, verím, že aj sama vnútorne budem chcieť byť na tom lepšie a dám sa do poriadku prirodzene - sama budem jesť zdravšie a viac sa hýbať bez toho, aby som sa musela nútiť. Lebo proste budem chcieť byť k sebe lepšia.

musis mat v zivote nejaky projekt, viziu nie len prezivat. Aspon u mna to funguje, najprv to bolo zazemie, praca co ma bavi, byvanie, teraz zase cestovanie,ktore milujem. SNazim sa planovat dovolenky, city breaky a tak aby sme aj usetrili po vlastnej osi ked maju decka prazdniny....To mi zabera dost volneho casu, ked mam tazky den ano doprajem si aj pohar vina, alebo sa idem prejst alebo idem do welnes. vacsinou sama. Manzel ak sa chce sa pripoji ak nie ja to neriesim...Mam okruh kamosiek, ktorym sa postazujem raz za cas a oni mne...Teraz ked mam dovolenku som doma so synom chodime na vylety, robi mi dobre ked nie som doma aj taky piknik na luke ma svoje caro.... Zdrava strava je dlhodoby proces, niekedy sa podari niekedy nie hlavne v lete...zas poznam kopec stihlych zien co trpia depresiami, stale nie su spokojne so svojou postavou pripadne maju potrebu riesit postavu inych a stale dokola postava. Moja sestra ma 45 kil kopec zaujmov a stale nie je spokojna...stale riesi ako ja mozem byt happy ked mam 15 kil nadvahu...Napichala botoxom pri kazdej vraske sa ide hadzat z mosta obrazne...Proste treba mat ciel a veci,ktore nevieme zmenit tak prijat.

Možno to ani nemusí začínať tým "mám sa rada". Ako aj keď sa všade píše o sebaláske. Ak to človek nevie, nezažil... tak ho to ešte viac stresuje a cíti sa ešte horšie.

Možno začni napr. záleží mi na svojom tele, bez svojho tela totižto nemôžeš žiť.
Takže v prípade: zlý deň, nákup v Bille (ja síce alkohol ani sladké nejak nepotrebujem, ako som písala, otec bol alkoholik, takže ja mám na to zlé spomienky),
tak by si si mohla v Bille pozrieť nejakú inú náhradu, ktorá by ti pomohla.
Možno namiesto čokolády radšej oriešky, sušené ovocie.... resp. radšej horkú čokoládu.
A môže si to spojiť s prechádzkou, takže ak si aj dáš niečo sladké, tak potom si dáš pohyb. Takže si urobila niečo dobré pre svoje telo, lebo potrebuješ, aby tvoje telo fungovalo dobre.

Inak ja som minule zbadala vianočné knižky vo výpredaji a zopár som si kúpila. Chápeš, len tak pre radosť. S neterkami sme si potom čítali.

@kapajopo ja sa na to takto vôbec nepozerám. Skôr z toho pozitívneho pohľadu.
Nemala som sa rada, povedala by som, že som sa neznášala. Detstvo bolo super, rodina taktiež, no zažívala som veľkú sikanu od prvej triedy do ôsmej. A to v človeku zanechá stopy. Prechádzala som si mnohým, bulimiou, atď, a nezáležalo mi na sebe. Bolo mi jedno ze som v ten deň nič nejdela, bolo mi jedno, že som za tri dni zjedla len chipsy. Absoultne som si ničoho nevážila, čo sa týka mňa. Psychológ - ujo ktorému sa ľahko rozpráva, ale nezaziva si to, čo ja (mala som 14 hej, takže to berme s nadhľadom)
Bolo mi jedno ze mam hroznú pleť, že som ako handrova bábika, že mi padajú vlasy, že v škole to išlo dolu vodou, že si dodrbavam vzťahy naokolo. Bolo mi jedno všetko, proste som si bola ukradnutá.
A potom som počula túto vetu, ktorá so mnou za rezonovala, veľmi. Uvedomila som si, že môžem mať dokonale rodinné vzťahy, dokonalý vzťah s mužom, so sestrou, s dieťaťom, s kamarátmi. Nikto tu pre mňa nebude na 100% len ja sama. A prečo si toto potom robím? Prečo sa vedome ničím.
Tu nejde o to, že som na všetko sama, že vsekto sama zvládam. Tu ide o postoj k samej sebe. Nemám problém požiadať o pomoc, nemám nastavenie, že všetko sama lebo raz zostanem sama. Mam nastavenie, se pre seba urobím vsekto co bude v mojich silách, aby ma moje telo, hlava, udržali pri živote co najdlhšie a v najlepšej forme.