Aké je to byť jedináčik?

Ja pochádzam z viacerých súrodencov,aj manžel.My máme zatiaľ iba jedno,a aj keď ona si súrodenca neželá,ja ešte túžim po jednom.. Snáď nám bude dopriate 🙏

Ja keď som bola decko chcela som byť jedináčik ako niektoré moje kamarátky.. brata som mala o 8 rokov starsieho a ten veľký vekový rozdiel urobí svoje, neboli sme si až takí blízky ale mali sme sa radi a pomáhali sme si. Keď som mala 20 zomrel pri autonehode a je zo mňa kvázi jedináčik. Teraz mam 31 a Niekedy si prajem aby som mala niekoho blízkeho a je mi ľúto ze nemám, ale zas mam sesternice s ktorými sme si ako sestry a blízkych priateľov hlavne jedného ktorý ako keby nahradil môjho brata a je mojej 3 ročnej dcére ako vlastný ujo. Môj manžel zase ma brata ale ako keby ho nemal, vzťah je tam zlý a styk žiadny a našej dcére nieje žiadny ujo ani ho nepozná, videla ho 3x keď bola bábätko. Takže toľko k tomu..je to individuálne veľmi.

Jedináčik som nebola ale syn bol dlho jedináčik.Teraz má sestru a vidím ten rozdiel.Ked bol sám a keď už má niekoho.A ako sa majú radi

@belasy_motylik to sme si aj my mysleli, že syn nepotrebuje súrodenca.Dlhe roky aj bol sám,ale ked sa mu narodil súrodenec bol rád a aj veľa pomáhal so starostlivosťou, chráni ju.A teraz keď sa opýtam, že či by ostal ešte sám tak povie, že už nie

Som jedináčik. Nikdy som nezavidela súrodencov. Nechcela som ich. Bolo mi super. Muž je jedináčik. Nikdy nechcel súrodenca. Bolo mu super. Dcéra je jedináčik a keď sa jej pýtali, či by chcela súrodenca, odpoveď bola, že v žiadnom prípade. Radšej psa.

Túto otázku si kladuem aj ja. Moj malý je jedináčik a mňa osobne to strašne mrzí. Je super mat súrodenca. Hlavne keď je človek starší a rodicia sa pominú....kvôli tomu má to mrzí ale nenarobim už nič. Aj takto to "prežije" 🙂

@chillibubble vôbec to nemusí byť len zidealizovaná predstava, že si brat so sestrou dobre vychádzajú aj v puberte 😉
zažila (a zažívala) som to na vlastnej koži...
mám síce dvoch bratov, ale jeden je o hodne starší, takže keď on odišiel z domu (oženil sa), tak mi -práve v puberte- ostal ten druhý (ktorý je síce tiež odo mňa starší, ale vekovo oveľa bližší, sú medzi nami 2r. rozdiel) a ver či never, žiadna idealizácia nenastala, keď odišiel ten najstarší brat (ktorý dovtedy tvoril akoby "koalíciu" s druhým bratom), tak my dvaja (ja a druhý brat) sme sa neuveriteľne zblížili, hovorili sme si do noci najväčšie tajomstvá, prežívali sme spolu svoje prvé lásky, vždy sme si pomohli pohľadom z druhej strany-on mne dával ten "chlapčenský" pohľad na chalanov, ktorí sa mi páčili a ja jemu zase ten dievčenský, nesmierne sme si tak pomáhali vo vzťahoch... (a to som mala aj veľa sesterníc, s ktorými som trávila veľa času cez prázdniny, ale každodenné rozhovory a spoločné večery, to som mala len s bratom)... a vydržalo nám to už navždy...
ešte aj počas štúdia na stredných a vysokých školách sme sa navzájom skúšali a pomáhali sme si v príprave na maturity a skúšky...
ešte aj teraz, keď každý z nás má svoje (veľké rodiny), sme si obrovskou oporou, najmä teraz, keď som ostala bez manžela...
ale úžasne blízki sme si aj s tým najstarším bratom, hoci s ním som vyrastala len do 11rokov...
svojich súrodencov (hoc sú to chalani, čo mi v ranom detstve vadilo, lebo oni boli viac "spolu", vtedy som našich často otravovala, že chcem ešte mladšieho súrodenca) by som nevymenila za nič na svete... sú to moji ÚŽASNÍ bratia ♥♥ a denne ďakujem Bohu, že ich mám.
/bez akejkoľvek idealizácie.../

Mne bolo ľúto, že nemám súrodenca. V cca 10 rokoch som si na to zvykla a narodil sa brat. Ale šťastná ako blcha som bola .

Som jedináčik, a sirota žijúcich rodičov. Je to neskutočne ťažké, keď človek nemá nikoho. Preto mam tri deti, aby nikdy nepocítili samotu, tak ako ja. Vždy som závidela deťom súrodencov.

Ja som bola do 9 rokov jedináčik... Vzdy som chcela súrodenca. Ale po 9 tích rokoch, to nebolo už dobre, ked som ho mala ako dieťaťu. Veľký vekový rozdiel. Fakt už keď tak do 4 rokov... Ale vždy radšej mat súrodenca podľa mňa ako nemať... Ked rodicia umru... Nebudeš sama... Myslím z tvojej rodiny...

Ja som tiež jedináčik. Súrodenec mi chýbal, ale dalo sa to vydržať. Horšie je to teraz, keď mi zomrela pred 10 rokmi mama aj otec, aj všetci príbuzný. Z ex-manželovej strany tiež všetci zomreli v priebehu 2 rokov som prišla o celú rodinu, a tak som ostala s 2 deťmi na všetko sama. Ex-manžel mi nepomáhal vôbec,skôr naopak. A, preto sa stal ex. V týchto ťažkých časoch s malými deťmi som si uvedomila, že ak by sa mi niečo stalo, tak sa naozaj nemám na koho obrátiť. Chápem, že mať súrodenca nemusí byť výhra, ale vedieť, že už nikoho nemám nie je nič príjemné. A hlavne ma desí, a to stále, že ak by sa mi niečo stalo, kto sa o deti postará. Ex určite nie, nestará sa už 5 rokov o nikoho len o seba. Deti ho vôbec nezaujímajú. Takže som rada, že majú jeden druhého. Že sú dvaja. Neostanú tu raz samí, ako ja.

Ja som jedináčik a v detstve som to moc neriešila, teraz ma občas zamrzí, že nemám niekoho blízkeho.. ked vidim, ze mamina sa stretava so sestrami a vychádzajú spolu velmi dobre ☺️ ale tak clovek s tym nič nenarobí

@jajka257 A psa tiež len jedného - jedináčika ... či? 😀

To je taka diskusia, pýtať sa niekoho, či mu niečo chýba, keď to nikdy nemal a nevie to porovnať.... To je to iste, ako keď sa opýtaš niekoho, čo má súrodencov, či by chcel byť jedináčik 😃, ale chápem, rozhodnúť sa je ťažké... Ale musíš ísť v prvom rade podľa seba, ako to ty cítiš, či ty chceš ďalšie dieťa, nie či tvoje dieťa chce súrodenca.
Súrodenecké vzťahy sú náročné a či to vyjde ale nie závisí od veľa faktorov : výchova rodičov, podmienky v akých deti vyrastajú, čas rodičov venovaný deťom, temperament samotných detí, vekový rozdiel atď..... Ja by som jedináčik nechcela byť a to mam 3 súrodencov, s rôznymi vekovým rozdielmi, s niektorými si rozumiem viac s iným menej, ale keď niekto z nás potrebuje pomôcť sme na blízku... Stretávame sa najmä pri príležitosti narodenin a sviatkov a teda stále sa na to teším, je nás plný dom, okrem najmladšej mame všetci po 2 deti a keď sa každý druhý rok stretneme pri vianočnom stromčeku až mi to vhana slzy do očí. Keď si predstavím, žeby som tam mala sedieť len ja s rodičmi.... No, neviem. Môj partner má 2 súrodencov a stoja jeden za druhým, koľko x niektorí z nich potreboval pomoc, vždy ju dostal. Jasne mame aj kamarátov, ale všetci kamaráti majú zase vlastné rodiny.... To sa zase nedá porovnávať dobre kamarátke vzťahy a súrodenecké. Ale za mňa by som jednoznačne jedináčik nechcela byť.

Ja som tiež jedináčik, v detstve som to nejak nepocitovala, skôr v puberte keď sa o mňa rodicia vždy prehnane bali, večierky do istého veku atď. Súrodenec mi nikdy nechýbal, az teraz v dospelosti mi to je ľúto, keď vidím aké majú iní súrodenci v dospelosti dobre vzťahy a chodia spolu na výlety, trávia spolu čas, griluju a tak. Vlastne okrem rodičov nikoho nemám, ak nerátam moju rodinu manžela a deti. Ani moje deti nemajú a ani nebudú mat sesternice a ani bratrancov a to ani z mužovej strany. Podla mňa je dobre mat dve deti.

@muckom neee. Tri macky🤣🤣🤣

@chillibubble moja 23 rocna dcera ma s 18 rocnym bratom vztaj akoby by boli dvojicky..rozumeju si..v kec bolo treba, " spojili sa" proti nam rodicom..teraz sa vydavala, bol jej svedkom a zaspieval jej na svadbe..maju este malu 6 rocnu sestru..ta bola druzicka a tiez spievala..poviem vam, ze to bol jeden , najdojimavejsich okamihov v nasom zivote..su 3 a velmi sa lubia..sestry s 18 rocnym rozdielom travia spolu vela casu ktory obohacuje kazdu z nich..dcera mala este dospelu druzicku jedinacika a od nej viem ze si cely zivot priala surodenca, bolo to pre nu velmi tazke aj na svadbe, ked videla ako je jej najlepsia kamoska od detstva obklopena surodencami..bolo mi jej uprimne luto..tolko moj pohlad..

@lacibo dobre a preco odpovedas mne? ja viem ze su aj dobre vztahy. ja som opisala ten nas. je tu xy skusenosti.

Mne nikdy súrodenec nechýbal, možno to bolo aj tým, že s nami od mojich 6 r. bývalá babka. Ale teraz mi je ľúto, že nemám dobrého brata alebo sestru, aspoň nevlastného. Keďže sa mama druhý krát vďaka, tak nevlastného otca beriem ako druhého otca. Teraz keď môj vlastný otec skončil v nemocnici, bude potrebovať opateru 24/7. Keďže nemôže bývať sám a nie je voľný domov dôchodcov, sa rodičia rozhodli, že tatka zoberú k sebe, kým sa niekde neuvolni miesto. Bývam od nich 70 km a robím na 3 zmeny. Keby som mala súrodenca, ktorý by baval bližšie a občas pomohol, bolo by to jednoduchšie.

Byt jedináčik ma svoje obrovské výhody. Rodičia sa venujú len tebe, máš materiálne všetko, dovolenky s rodičmi, detske tábory, hračky, krúžok aký si z myslíš a pod. Máš všetku podporu rodičov, starých rodičov,... No príde obdobie, keď ti chyba spriaznena dušička. Ktorá by ta chytila za ruku, keď si smutná. Alebo ktorá by sa tešila s tebou. Ktorá by s tebou po nociach preberala tvoju prvú lásku, alebo starší brat, ktorý by ta strážil a ochraňovať. Mne tieto myšlienky chodili casto, zvlášť keď všetci moji kamaráti mali súrodencov a videla som ich pekne vzťahy. Dnes ako dospelej mi to chyba tiež. Dokonca údajne mam min jedného súrodenca (bola som ako 1 ročná adoptovana), no neodvážim sa ho príp ich vyhľadať a prevrátiť im ich životy hore nohami. Oni o mne určite nevedia. Ja sama mam 2 deti. Staršia na mladšiu dosť žiarli, ale su chvíle, keď tam človek vidí presne to, čo mne ako jedináčik ovi chýbalo.

Ahoj, manžel je jedináčik...a nášmu babu hovorí..toto ti nikdy nespravím 😁 záleží od povahy dieťatka...myslím že aj rodičia s 2-3-4 deťmi im dajú všetko, čo je v ich možnostiach..2 pracujúci aj s viac ako 1 dieťatkom si vždy môžu dovoliť viac ako maminka, ktorá má jedináčika, ale je sama a niekedy aj bez dobre platenej práce...lebo zoberie prácu akú musí...
A nie je to len o tom dieťatku, ale aj tá matka jedináčika...svokra veľmi ťažko nesie to, že syn sa odsťahoval ďaleko od nej, svokor ten má svoje záľuby...svokra tá začala pozerať na dno 🍷, kamarát robí na psychiatrii, oddelenie závislosti, a
že tam často majú maminky jedináčikov, kt. opustili hniezdo...ja sa "bojím" zase toho, že možno raz svokra skončí u nás😁 pretože nikoho iného nemá.

@1angelika hádky pri dedičstve maju vyriešiť rodicia a to tak, ze všetko rozdelia rovným dielom, bez ohľadu na vek, pohlavie,obľúbenosť atď. Môj otec ma sestru a oni mali vždy perfektný vzťah, ich rodicia rozdelili všetko rovným dielom a nemali sa o co handrkovat a ani nikdy nerobili medzi nimi rozdiely. Ale zato mama ta je z viacerých súrodencov a oni sa večne dotahuju o majetky, lebo vždy je nejaký surodenec to ,,chudiatko" ktoré pýta a treba mu dat. Bohužiaľ nie rovným dielom, samozrejme su aj nejakí obľúbenci, lebo oni ,,nemali v živote také šťastie a maju sa horšie a sú chudiatka, tak im treba dat. Ostatným súrodencom netreba" tak sa potom na každej rodinnej oslave hadaju ,,a ty mas toto, máš toho viac atď" . Ale za to môžu podľa môjho názoru rodicia, keby narobili hneď poriadky tak by sa nemali o co dotahovat.

@alexandramb asi si nechcela mňa označiť , mňa sa to netýka...ja si nemám s kým deliť ani dedičstvo ale ani starosti

@chillibubble v pohode..neuvedomila som si to..☺ pekny deň

@tinatitti nejdem sa hádať ale trošku ma pobavilo to materiálne všetko a dovolenky a atd...hmmm to je tá skreslená predstava o jedináčikoch....ja som, ale garantujem že kamarátka čo mala sestru mala viac hračiek...lebo obe mali hračky svoje...dalej dovolenky...na prvú som šla ked som mala 23 rokov a sama som si na nu zarobila, krúžky? rodičia robili a robia vo fabrike takže ako dvanástky, šestnástky...ja som práveže vela krát bývala doma sama a isto ma nemal kto voziť na krúžky...

@domca1408 veru tak, my obaja sme dlhšie v práci, dcéra bola väčšinou sama doma a o vození na krúžky sme ani nesnívali, buď ich mala priamo v škole alebo teda cestovala na ne autobusom, keď už bola väčšia...