Chýbalo Vám tehotenstvo?
Pekný deň. Veľmi mi chýba tehotenstvo. Tie kontroly u gynekologa, tie pohyby , to ako vo mne rastol novy zivot. Velmi som si to obdobie uzivala. Vzdy ked vidim tehotnu tak zavidim jej to vsetko. Vzdy, ked ma uz babatko rok tak mi zasa zacne chybat ten hlboky kocik a to mini babatko, ale samozrejme neda sa stale len rodit. Ako to v sebe potlacit?
Kedze okrem toho rozkosneho rastuceho zivota - si spominam na opuchy noh, zhorsene dychanie, pomaly pocikanie pri kazdom kychnuti, hrozny spanok, nemoct sa napchat do akehokolvek oblecenia... hned ma ta romanticka predstava zasa prejde...
Po prvom ano teraz po druhom uz nie. Auz by som fakt nechcela byttehotna dvakrat stacilo
pri každom tehu som si povedala že to je už moje posledné tehotenstvo ... že si to musím užiť... Takto som to otočila 4 krát... 😉
no ale nebuď tehu keď máš bezproblémové tehotenstvo... 😉
ano po prvom určite a po druhom tiež ale prešlo to .. teraz som tehotná tretíkrát a aj ked je to naročnejšie ak si to viac menej užívam .. išla by som aj do dalšieho ale to už zrejme nebude :/
ani nahodou, este v piatom mesiaci som objimala WC misu. V osmom mesiaci krvacanie, nemocnica. Jedno z najhorsich obdobi mojho zivota. Zit som zacala, ked som porodila
Joj závidím, ja som mala hrozne tehotenstvo.. Este teraz ma strasie keď si na to spomeniem.. A preto už asi braček alebo sestrička nebude
Otázka je, ci ti chyba tehotenstvo, alebo pozornosť, ktorej sa tehotnej žene dostáva. Začala by som tým, že si upracem v hlávke. Si MATKA. Žena. Manželka. Milenka. Dcéra...
Chovaj sa tak ako najlepšie z teba. A bude dobre.
Mne trocha áno, trocha nie.. ani jedno tehotenstvo som nemala bez komplikácií takže to mi nechýba.. chýba mi občas ten pocit bábätka čo rastie a ja ho cítim, a chýba mi aj ten pocit výnimočnosti čo vie často tehotnym poskytnúť okolie.. ale ten pocit výnimočnosti okolie poskytuje aj tak iba prvorodičkam 😂 takže vlastne je to jedno..
Keď som čakala tretie ľudia to už u mňa brali ako normálnu vec, keďže to bolo v priebehu 4roch rokov.. čakala som ho spoločne so švagrinou, keď aj ona bola tehotná s prvym a pamätám si ten rozdiel.. robila som oslavu najstaršiemu synovi, bola som cca v nejakom 6m a švagriná cca v 4tom.. keďže to bolo jej prvé dieťa a moje tretie tak tá pozornosť bola citeľná - všetci riešili ju ako sa cíti, čo jej môžu pomôcť, či si nechce vyložiť nohy.. a u mňa to už brali ako normálny stav, že behám a riešim 😅 (nechcem aby to vyznievalo žiarlivo, tak to absolútne nemyslim - len konštatujem ako to vtedy prebiehalo - len pre vysvetlenie)
jaj kočky.. ja este nemam dieťa a nedarí sa nám a tak tuzim po tehotenstve, po brušku, po ultrazvuku, tesim sa na tie prve kopance, ked zistim pohlavie... neviem sa toho dočkať :(
Čakám tretie a chýba mi práveže už byť "normálna".Cítim sa hrozne.Mala by som byť vďačná, viackrát som potratila,tehotenstva všetky rizikové,uživala som si akurát tak potom po pôrode kojenie,spoločný čas s deťmi, atď.Takze mne tehotenstvo ako také nechýba,ideálne 9mes preskočiť a mať hneď babo pri sebe
Tehotenstvo bolo najkrajsie obdobie v mojom zivote. Nikdy mi nebolo zle, nezvracala som, nepuchli mi nohy, nepalila ma zaha... mala som krasnu cistu plet, huste leskle vlasy..
Nejaky cas po porode mi trvalo, kym som si zvykla na to, ze uz nemam velke brusisko. Este dost dlho po porode som sa parkrat prichytila pri tom, ako vykonavam urcite cinnosti tak, ako keby som bola tehotna - natacam sa do takych uhlov, aby to bolo co nakvyhodnejsie s velkym bruchom :D
Ale tehotenstvo ako take mi asi nechyba. Hlavne nie kontroly u gynekologa, ktore spominas :D bolo to krasne, ale 9 mesiacov bolo tak akurat...
Mne po prvom veľmi chýbalo, lebo som mala úplne úžasné tehotenstvo, žiadne veľké ťažkosti. Teraz druhé je horšie a obávam sa, že ku koncu už budem mať celého brusiska riadne plne zuby 😅
Nie to mi vobec nechyba, ja som si to tak mega neuzila. Juj uz som rada ze som to zase ja
Tiez som premyslala ze zalozim tuto temu 😊 ano chyba a velmi, pricom pred tehu by mi to ani nenapadlo. Uplne inak vnimam deti a tehotne. Spominam na vsetko, od momentu kedy mi napadlo ze asi som tehu, cez pozit. test, prvotne obavy ci budem dobra mama, nevolnosti 😊 a kazdy tyzden sledovanie vyvoja babatka na nete. Prve pohyby, poradne, sono, tehotenske rifle az po velrybu, aka som bola. Asi su to hormony, neviem. Druhe uz asi nebude. Neviem ako by som zvladla sledovat 2 deti naraz. Som trochu uzkostliva a precitlivena povaha.
No v tom zmysle ze v tehotenstve sa staráš len o seba ale po narodení už máš iné problémy
Ani nie, bolo to krásne obdobie, užila som si ho, aj keď posledné týždne už boli tazke, ale skončilo a je tu iný život, proste bola to istá etapa, ale všetko raz pominie.
Po prvom bezproblemovom tehotenstve ano.Po potratoch a tehotenstve plnom strachu a nekonecneho stresu,rozpichaneho brucha urcite nie.
@jana_eyre_2 ten pocit vynimocnosti som si uzila aj ako druhorodicka, lebo po dlllllhej dobe som cakala dievcatko v celej sirokej rodine...🙂...
Ale ano, mne o chybalo, ja som prve dieta porodila tyzden po termine a s radostou by som ho nosila aj dalej 🙈😊...Mne bolo velmi dobre. Ale nemala som ziadne tazkosti okrem palenia zahy. Druhe som si tiez uzivala a este lepsie, lebo stacilo obliect tielko a volnu suknu, rodila som, ked vonku v noci bolo hadam 25 stupnov. Tretie si uz tak neuzivam, ale stale mi robia radost tie pohyby. Problemy uz su trosku vacsie, horor je ale sa poobliekat a hlavne ponozky 😅. Ale ked porodim, urcite mi to bude chybat. Teraz pre zmenu cakam zase chlapceka, svagrina o mesiac po mne prve a dievcatko, takze ta pozornost je samozrejme zamerana viac na nu. Nic v zlom, proste je to asi prirodzene, ze ja v zasade nemam nejake problemy pocas tehotenstiev, teda take strasne, tak to kazdy berie uz ako samozrejmu vec 🙂...Ale chvalim si ten rovnomerny hormonalny stav, lebo mimo tehotenstva mavam migreny, priserne PMS atd...Teraz si ani nepamatam, kedy ma naposledy bolela hlava. Ale uz cakam, ze ked porodim, tak to zacne, ako vzdy 😅
Hm, nechyba...ale chcem este aspon jedno dieta. Bolo to sice pekne, ale prve 2 mesiace bolo len vracanie, nevolnosti, malatnost, unava. Potom chvilu ok a neskor uz nastupila nespavost, bolesti klbov, v poslednom mesiaci som uz ledva chodila. Ja ked vidim tehotnu, tak ju v duchu trochu lutujem. Ale zase za to baby to stoji.
Vôbec nie.Neznasala som byt tehotná.Obrovske nemotorne brusisko,všetko ma bolelo,všetko vadilo.Nebolo to vôbec pekne obdobie,malo svetlých chvilok, tých horších bolo stokrát viac. A potom to skončilo sekciou...čiže si nespominam v dobrom ani na "pôrod".Tehotenstvo je to,čo ma úplne odrádza od ďalšieho dieťaťa.
Akože je to pekné, ale náročné. Všetko má stále bolí. Žiadnu mimoriadnu pozornosť nemám. V druhom mesiaci som krvácala a svokrovcov mali asi dva týždne potom, čo ma pustili z nemocnice veľkú oslavu. Nechali ma behať s tanierami medzi stolmi a svokra na mňa tak škaredo pozrela, keď manžel povedal o jednej ráno, že ma ide odprevadiť domov a príde im pomôcť upratať, že som radšej zostala a pomohla s čím sa dalo. Takže mňa fakt nikto na rukách nenosí. Určite si to ešte raz zopakujem, ale nebude mi to chýbať
Po prvom pôrode chvíľu áno. Po druhom NIE. Bola som totiž tehotná co vyššom štádiu v lete. Celý jún 35 stupňov, rodila som v júli. No nie. Spuchnutá, ťažká, potila som sa, lepila som sa. Ono to prejde. Chýba vám tá starostlivosť o vašu osobu. Aspoň o mňa ako o tehotnú sa každý viac staral, aj čo sa doktorov týka. Čo sa týka toho bábätka, tam vám chýba tá starostlivosť a oddanosť. Predsa len, čím menšie dieťa, tým väčšia závislosť na matke.