Manžel chce druhé dieťa, ale ja nie
Ahojte,
manzel nalieha s druhym babatkom ale ja sa na to velmi necitim. Chcela som len jedno dieta. Chyba mi praca, kolegyne, ludia. Mam 32, syn bude mat 2 roky.
Nelutovali ste druhe dieta, ked ste sa na to necitili?
Je vyhoda/nevyhoda byt jedinacik? Nechyba vasmu dietatku, ktore je jedinacik spolocnik, kamarat?
Mojho syna lubim, uzivala som si matersku, kojenie, mojkanie, jeho pokroky. Len ma nelaka opat pribrat vela kil, rodit a potom chudnut. Byt dalsie 2-3roky doma.
Neviem, co robit. Mozno by som sa dala nahovorit neskor na babo, len manzel sa boji, ze to nemusi hned vyjst. A mam podla neho uz vyssi vek. 😌 dakujem
Spätne by som ľutovala každé jedno dieťa ktoré by som nemala. Som rada že som neriešila či sa cítim alebo nie.
Túžba musí vychádzať z tvojho srdca. A nie, že muž chce. Ty ho vynosiš, porodis, proste zavesené na tebe 2-3 r. A tobôž keď sa pri prvom nepretrhol....
Ja som jedináčik a mne chýbal súrodenec. Aj teraz mi chýba. Ja mám dvoch chlapcov (10 a 8 rokov) a fascinuje ma akí sú parťáci, ako myslia na seba (keď jeden niečo dostane, myslí na druhého a donesie aj jemu, napríklad), ako sa rozprávajú pred spaním, smejú, ako držia spolu keď "sa hnevám" na nich. Tiež ma fascinuje ako si moja mama pravidelne volá so sestrou a aj bratom (so sestrou viac), tiež môj manžel ako zdieľa s bratom dôležité veci. Moc sa nestretávajú, ale napr. majú rovnaké hobby, tak si vždy napíšu o tom niečo, posielajú fotky, pýtajú si radu. Ja proste veľmi vnímam tie súrodenecké vzťahy, asi je to tým, že mi to vždy bolo ľúto, že nemám súrodenca. Ja som teraz tehotná, čakám tretie. A normálne mi je ľúto, že tým, že mám chlapcov už veľkých, tak malé bude v podstate taký jedináčik. Ja chápem, že niekto chce z nejakého dôvodu len jedno dieťa, napríklad, že nemáme peniaze na ďalšie. Ale dôvod "pribrať veľa kíl a potom chudnúť"? Oukeeeej 😂 😖
Ak riešiš viac priberanie, rodenie a následne chudnutie ako dieťa samotné, tak druhé dieťa radšej nemaj. Za mňa veľmi zle nastavené priority v živote, ale teda každý to máme inak.
Ja mam jednu dceru a som za to stastna. Po druhom som netuzila a som s tym uplne ok. Moja dcera je uzasna, kolektivna, pomaha druhým, je sebestacna, surodenec jej nikdy nechybal. Urcite by som nemala druhe dieta len preto, ze to chce chlap. Ide o teba, ak sa na to necitis, tak nemaj druhé.
Ak to tak necitis, tak nemaj druhe. Povedz muzovi, ze jedno staci a budete mat aj voľnejšie ruky, uz mozete zacat viac cestovat a tak. Urcite jedináčik vyžaduje viac pozornosti ale ci bude mat kamosov alebo nie závisí od jeho povahy. Ak je to extrovertné dieta, tak aj tak budes mat stale plny dom nejakych jeho kamosov. A ci bude mat so súrodencom dobre vztahy, to je tiez len vo hviezdach. Nutit sa urcite nedaj. Známu takto nútil chlap, ona dlho nechcela, lebo mala prvy porod dost tazky, nakoniec na tlak okolia povolila a druhe dietatko pri ťažkom porode pridusili a je na vozíčku. Ona to aj casto spomínala, ze keby sa vtedy nedala zlomiť mohlo byt vsetko inak.
@anonymka11 tak to teda vsetko zavisi od povahy jedinacika 🤗 Pridam svoj pohlad. Som jedinacik a nemenila by som. V detstve mi nic nechybalo, rodicia sa mi dostatocne venovali. Neskor si mohli dovolit moju skolu, kruzky a zaluby aj ked sme nezili v nejakom extra blahobyte.
Necitila som sa sama, naopak vzdy som ocenila, ked som mohla byt osamote v tichu a riesit si svoje. Ale vyzdvihnem, ze ja som nerada travila cas s inymi detmi, myslim mojimi rovesnikmi. Cize predpokladam, ze pre mna by bol surodenec zo strany rodicov velka zrada 😅
Na strednej skole som si nasla take kamosky, ktore su mi doteraz ako sestry, skvelo spolu vychadzame jedna druhu vieme vypocut, pochopit, podrzat.
Cize mam rodinu, kamaratov a citim sa uplne naplnena. Moj surodenec mi nechyba. Manzel ma surodenca a je to skor take, formalne. Ked jeden alebo druhy nieco potrebuje tak si pomozu, ale ziadne vrucne vztahy sa nekonaju. Surodenci nie vzdy dopadnu ako kamarati, ale myslim, ze vela zalezi od pristupu rodicov.
Pre autorku. Ak sa ty necitis na druhe dieta, nemaj ho. Vacsina povinnosti je na matke a navyse dieta je este male. Mozno neskor vycitis, ci vam druhe dieta doplni rodinu, ako by to bolo v pripade anonymka11, alebo by to bolo skor na skodu nez uzitok ako v mojom pripade.
Ja by som počkala s druhým dieťaťom.. tiež som sa necítila ísť z jednej materskej do druhej..úplne ti rozumiem.. potrebovala som sa vrátiť do práce, nájme kvôli mojej psychike.. aspoň tri roky si daj pauzu a aj väčší rozdiel medzi deťmi, ja mám 7 rokov je fakt super..
Ďakujem, ja som ani po prvom netuzila, ale zadarilo sa nam, ani neviem ako 😀 najprv to bol sok, ale potom som sa velmi tesila a teraz? nedala by som ho za nic na svete. Ale trvalo mi zmierit sa s tym, ked som este mala vela inych planov, najma pracovnych. A manzel mi to stale pripomina, ze som ani prve dieta velmi nechcela a milujem ho, ze to tak bude aj s druhym. Ale asi sa uz zmieril s tym, ze idem v januari do prace a nenalieha tolko kazdy den. Dam si cas, mozno o rok budem uvazovat inak. A syncek je splocensky typ ale mame v rodine vela deti, ma sa s kym pohrat ale vie sa pohrat aj sam 🙂
Ja vidím prínos súrodenca hlavne v detskom veku aj keď som sama bola dieťa som si to oveľa viac užívala do puberty ..potom sa už povahy môžu rozdeliť aj keď geny niekedy majú šancu vyprodukovať dosť podobných jedincov neviem či sa to stáva často...ako dieťa som bola veľmi spoločenská a keďže mama je introvert s nikim sme sa moc nestretávali takže som bola sa sestri veľmi vďačná hlavne za tú o rok mladšiu ale prijala by som aj viac súrodencov...vždy som to chcela dopriať mojim deťom tak mám 4 deti a s tým hraním je to pomoc ..ak majú takú spoločenskú povahu ktora podľa mňa prevláda v populácii..ja mama 4 deti tri sú veľmi spoločenské ..neviem či úplný extroverti ale je pre nich super že sa majú navzájom...4. je introvernejsi a aj povahovo náročnejší a o ňom si vždy vravím že by bol dokonalý jedináčik...sám sa občas prejavuje tak že by súrodencov radšej nemal... Ako to budú mať tvoje deti to nevieš...si ešte mladá máš čas tak 3-4 roky tak si ich dppraj a ak nežijete na samote a sami mieste samotari tak ani jedinaxikovy nemusí nič chýbať...a do ďalekej budúcnosti asi závidia súrodenca len ty čo ho nemali a majú nejaký pekný príklad v okolí...mi so sestrami máme ok vzťahy ale bývame ďaleko ... kamarátky sú mi bližšie ..a nevadí mi to...
Ahoj. Jaaj žena ja mám tiež toto doma. Chlap chce druhé ale ja sa na to necítim žiaľ a nechcem o Tom ani počuť .
Minule sme sa zas o Tom bavili a všetko som mu vysvetlila ako to je . A bola som veľmi na neho nahnevaná tak som mu malého nechala na pár dní ( ja som si išla na wellnes ) a keď som prišla tak mi povedal ,že mám pravdu a už mi nebude pripomínať druhé dieťa ,že to nie je také ako si on myslel . Vtedy pochopil .
Aj to prvé prislo nečakane ale som rada ,že ho mám nevymenila by som ho za nic na svete !♥️
Ja som celý čas bola na malého sama a všade som ho musela bravat so sebou . Teraz som už nastúpila do práce a lepšie som urobiť nemohla . Maly je rád,že má zmenu a ja tiež . Keď prídem s práce tak si užívame viac tie chvíľe spolu .
Zatiaľ malý ostáva jedináčik čo bude o niekoľko rokov neviem povedať možno má to prejde ale teraz isto nie 🙂.
Poradím takto. Manželovi s úsmevom povedz, že sa veľmi rada o tejto téme porozprávaš (nie, že budes súhlasiť, ale iba porozpravas a pouvazujes), keď zmení svoj postoj v podieľali sa na starostlivosti o deti. Dovtedy takúto debatu považuješ za bezpredmetnú.
Kľudne sa v budúcnosti môžete k tomu vrátiť, nehovorím, že už nikdy, ale momentálne sa na to vôbec necítiš.
To aký vzťah súrodenci budú mať, závisí od x faktorov.
Povahy detí, prístupu rodičov k nim, trávení času spolu a osobitne a pod.
My sme mali, mega náročné prvé dieťa, a druhé úplne obyčajné😉.
Mame známych, čo to ale mali opačne. A oni sa s tým vyrovnavali potom o dosť ťažšie, že do druhého dieťaťa išli.
Veľmi zjednodušene povedané my sme si druhým "polepšili " oni "skomplikovali" život.
Ja som inak prípad, čo napriek obávam, čo bude a ako, súhlasil, aby dieťa 1 malo súrodenca, (rozdiel je ale 5 rokov medzi detmi)
A po rokoch to hodnotím ako jedno z naj rozhodnutí v mojom živote. Všetkým nám to prospelo a veľmi obohatilo.
Ja by som na tvojom mieste išla do práce a možno časom budeš chcieť ešte jedno dieťa. Veď ho môžete mať aj o 4-5rokov nie teraz
A áno, súhlasím s babami vyššie. Na tvojom mieste by som s ďalším dieťaťom súhlasila iba v prípade, že chlap začne byť otcom. Ja keby nemám muža, ktorí sa o všetky deti staral od narodenia (jediné čo nerobil, bolo kojenie), tak isto nepristúpim na tri deti. A áno, to čo spravila kočka vyššie, že dieťa nechala mužovi a šla na wellnes, to je pre nich skvelý preplesk. Chlap, ktorý je celé dni v robote, nemá šajn, čo obnáša starostlivosť o dieťa.
Mala som to podobné. Na druhé dieťa som sa necítila, no nechala som sa manželom ovplyvniť. Samozrejme, nemôžem povedať, že to nebolo dobré rozhodnutie, lebo ten človiečik je už tu ľúbim ho nadovšetko. No nám pocit, že sa na mňa všetko zvalilo. Staršia má už 11r., mladšia vo veku, kedy za všetko plače...
Manžel naliehal, aby som pracovala, tak teraz pracujem len doma zavretá, aby som stíhala vyberať jednu zo škôlky, druhú vodiť na krúžok. Všetky choroby a prázdniny počas leta riešim ja. Manžel má samé meetingy, takže v tomto nepomáha. Cítim, že som sa úplne opustila. Nemám kamarátky, nechodím do spoločnosti a stále len myslím na to ktorej čo zaplatiť, ktorá čo potrebuje do školy, do škôlky....proste celá organizácia je na mne a veľmi ma to vyčerpáva.
Rozhodni sa len podľa seba, lebo naozaj všetko bude pravdepodobne vždy na tej žene. Česť výnimkám, samozrejme.
"mam brata, ale vidime sa asi 2x do roka, sem tam si zavolame. Aj ked mam surodenc, tak som sama."
Ja to mam takisto a zaujimave je, ze mna prave toto iste motivovalo mat VIAC AKO 2 deti 😃 lebo ked su 2, nemusia si sadnut, chlapec a dievca su castokrat ine svety.
Nikdy, opakujem nikdy by som sa nenechala zmanpulovať do dalšieho dieťaťa. Myslíš, že je to aj ferove voči tomu dieťaťu, že prvé ste chceli obaja a druhé iba manžel? Vlastne sa ani nečudujem, prečo potom väčšina rodičov robí rozdiely medzi deťmi.
Muži veľmi ľahko “chcú” mať druhé, keďže 90% to nie je ich robota. V ich živote sa mení minimum, v živote matky veľmi veľa vecí. A presne toto som aj ja hovorila manželovi, že nech teda ide na materskú on. To sa im už nepáči, však? (my sa na tom relatívne zhodneme, že nechcene druhé, manžel len občas spomenie, ale netlačí na mňa)
A tie predstavy o súrodencoch, sú také naivné, strašne veľa ľudí so surodencami nemá žiadny vzťah alebo taky vlazný ako ja mám so susedou. Alebo su rovno pohádaní. Ako to vidím ja, dobrý súrodenecký vzťah je skôr rarita.
Ja som mala brata a v detstve to bolo peklo na zemi. Tuzila som byt jedinacik. Muz detto- v detstve otrasny vztah so sestrou. V dospelosti takisto ziaden vztah. Nas syn bol 11r. jedinacik a exremne si to uzival. Ked sa dozvedel, ze bude mat surodenca, tak to dlho rozdychaval. Teraz je stastny, ze ma sestricku, ale stale hovori aky je rad, ze sme pockali so surodencom az kym je velky. Ze takto to je super. Takze mame vlastne dvoch jedinacikov ❤️ Takze ja radim pocuvat seba a nikam sa neponahlat. Vek este nemas ziadny, takze kludne mozes mat dieta, ked bude syncek vacsi, ak to tak budes citit.
@queen_el Inak presne, ja som o svojom bratovi počula naposledy na Vianoce, aj to bolo také nútené, keďže som sa nanominovala na návštevu, lebo som chcela synovcovi doniesť darček. 😔
Vylejem si frustraciu, muz kedysi obcas spomenul druhe dieta, nasej by surodenec mozno pomohol, mala je introvert, od narodenia je stale iba so mnou, jedna rodina daleko, druha rodina chodi do prace este stale a malo sa stretavame, v skolke si kamaratov vela nenasla z casti podla mna preto, ze 90% deti ma ako primarny jazyk madarcinu, v susedstve deti podobne jej veku nie su, muz doma s domacimi pracami nepohne, lebo akoze uz x rokov doraba dom, s dcerou sa zahrat nevie, ich volny cas je o tom, ze jej pusti televizor, takze u mna ziadne dalsie dieta nehrozi.
S bratom sa vidime max 2x za rok, ale my sme celkovo nemali nejaky uzasny vztah.
Momentalne som pisala pod navalom emocii, ale myslim, ze ked zena nie je uplne stotoznena s tym ze vsetko ma byt iba na nej a sposobuje jej to iba nervy, vytocenost tak jedno dieta staci.
Ja mám dcéru _ jedináčika. Má 16. Keď bola menšia, tak do 10 rokov veľmi túžila po súrodencovi, (dokonca chcela, nech si zoberieme dieťa z DD)už ako dieťa si uvedomovala, že ak sa raz pominiem ostane tu sama. Nie je rozmaznana. Viem, že keby mala súrodenca je jej veselšie.
My to tak máme teraz. Máme 2 deti a manžel chce strašne 3. Je už ale nechcem. mám dobrú prácu, žijeme dobre, môžeme sa deťom venovať aj im dopriať.

Mám tri deti, ale NIKDY by som nemala dieťa, keby to nie je MOJE chcenie, nikdy by som nemala dieťa, aby som chlapovi vyhovela. NIKDY!!! Podľa mňa, ak to spravíš, trpko oľutuješ a trpieť budete všetci. Všetko okolo dieťaťa znášaš ty, nie muž. Veľmi dobre si to premysli. Ja som z tábora jedináčikov, ktorým súrodenec chýbal, ale aj tak platí všetko, čo píšem vyššie.