Materstvo ako zmysel života: Je to normálne?
Ahojte, vopred upozorním čítateľky môjho príspevku, že sa nikoho nechcem dotknúť ani vyvolať nepríjemne pocity, či sa nejako niekoho dotknút. Mám po 4 rokoch vážny vzťah (zachvíľku to bude rok). Náš vzťah sme začínali tým, že mi bolo povedané, že deti nechce, neláka ho to, dokonca nechcel ani vzťah. V tomto som bola viac menej ticho, pretožeje to už viac ako 10 rokov čo tvrdím, že dieťa by pre mňa nebolo nájdete zmyslu života, pretože ten mám aj bez toho. Mám 29 rokov a priateľ je o kúsok starší. Vzťah sa začal z jeho strany tým, že naštrbil našu dôveru, avšak dali sme tomu šancu a celkom sa stále spoznávame a hľadali sme si k sebe cestu, neboli to žiadne motýliky v bruchu, v tomto prípade to u mňa vždy skončilo katastrofou. Chcem prejsť k pointe a tou je to, že zrazu začal hovoriť o dieťati, že či čakám, že bude už starý keď bude mať dieťa 20 rokov a pod. Celkom ma to paralyzovalo a teda pár dni som si aj poplakala. Nie je to z toho dôvodu, že by som bola sebecká alebo že sa o dieťa neviem postarať, ale jednoducho nie je tam žiadny materinský pud. Dokonca kamarátky okolo mňa, ktoré už detí majú a príde mi od nich fotka alebo video ich detičiek nič to so mnou neurobí, dám len lajk alebo niečo pekne odpíšem, ale skôr len zo zdvorilosti. Príde mi to akokeby som v tomto bola nastavená ako chlap a vnímam to bez zbytočných hormónov a emócií. Na kočíkovanie s nimi nechodím, prekočíkovala som celé detstvo. Nie je to tým, že o deťoch nič neviem, práve naopak som z početnej rodiny ako najstaršia dcéra som a stále sa aj starám o mladších súrodencov (najmladší má 13 rokov a trávime spolu každé prázdniny a aj každý druhý víkend). Niekedy mám pocit, že som z toho už unavená. Najnovšie sa učím povedať nie rodine aj deťom, lebo cítim jemné vyhorenie. Zastala som z 90% rolu druhého rodiča. Snažím sa preto nájsť na splodení dieťaťa niečo pozitívne, ale určite si neviem predstaviť byť zatvorená doma 24/7 celé 2 roky s malým dieťaťom. Viem, že su aj ženy čo sa nejdú posr*ť z detí a berú to s nadhľadom a aj skrz to sú z nich dobré matky. Takže o nejakom pude,ktorý príde už písať nemôžeme. Mám naozaj odplienkované, prebaľované, prechodené noci, pretože na maminu toho bolo veľa. Neviem, či si priateľ uvedomuje, že to nie je po narodení hneď peknučké a že naše dieťa nebude výnimkou a tiež bude pokakané až za ušami. Minule mi písal po navšteve jeho známeho (pol hodinu), kde boli 2 malé deti, že je vykoľajený. Týmto som začala nadobúdať pocit, či nebudem na všetko sama a on sa len bude prizerať ako dieťa rastie. Zodpovednosť mi tiež nechýba, sama mám hypotéku od 25 rokov, myslím vždy vopred, len viem, že materstvo ma prinúti byť doma a prídem o plat a určitý komfort. Stací to len prečkať? Mám naozaj nemalé výdavky, niekto toľko zarobí a úplne si neviem predstaviť byť odkázana na muža. Vo mne tým, že som samostatná už dlhé roky odkedy som preč z domu by to vyvolávalo pocit neschopnosti. Druhá vec, že sa priam až panicky bojím pôrodu a zmeny tela, ale snažím sa s tým pracovať, lebo ma nebaví čítať članky typu- zmení sa ti život, už to nebudeš ty, vzťah sa rozpadne, lebo nebude chuť ani čas na sex a intimné chvíle. Možno aj preto hľadám podporu v tom, že nebudem len ďalsia z tých čo tvrdia hlavne, že sme zdraví, ale o tom či sú najozaj štastné sa nikde nepíše. Sú tu aj ženy čo majú dieťa ako svojho parťáka? Nezabudli pri tom na svoje potreby a aj potreby svojho muža? Keď si chcú oddýchnuť nemusia prosiť muža, im aby “postrážil” vlastné dieťa? Taktiež prečo možno zrazu dieťa chce? Niesom typ, čo chce všetko len prijať so sklopenou hlavou a taktiež si neviem predstaviť po pôrode písať statusy typu: konečne mám dôvod žiť, na teba som celý živoť čakala a pod.
Takže chceš mať dieťa len aby si ho nestratila? On nevie, že deti nechceš? Úprimne ani sa ti nečudujem keď si vychovávala vlastných súrodencov už máš toho dosť. Povedz mu pravdu.
@lendiskusia v prvom rade odfiltruj tie poznamky typu "zmeni sa ti zivot, uz si nevrznes, uz sa nevyspis, skonci svet". Ano, s detmi sa zivot zmeni, ale kazdy to ma tak, ako si to zariadi - aj s dietatom sa da uzivat si zivot, venovat sa partnerovi, cestovat atd. Len treba trochu chciet a nenechat sa zdeptat takymito recami.
@lendiskusia takže na začiatku vzťahu on dieťa nechcel a zrazu chce, zaujímavé. Tak mu povedz, že ty dieťa momentálne nechceš a neskôr uvidíš, možno o pár rokov budeš chcieť a on nech sa zariadi ako chce. Či s tebou ostane alebo nie to už je na jeho uváženi. Ale určite nemaj dieťa len preto, aby ťa neopustil, to je cesta do pekla.
@ina2405 Niektoré ženy sa tak prezentujú, že už nepotrebujú ani chlapa inak by ma to ani nenapadlo napísať. Povedali sme si, že mám strach a povedal, že aj kebyže deti nemáme tak sa nič menení, len som noˇa z toho zaskočená, že on čo deťoch nechcel ani počuť, tak po tak krátkej dobe chce. Toto mi vrtá hlavou…
@ina2405
Myslim,ze zivot si treba naplanovat a to s rozumom.Co chces robit ked budes mat 40...50...60...kde chces byt a s kym? Ja mam 60+ u uzivam si rodinu,najviac vnucatka.V praci som posledny rok a padla,uz si na nich ani nespomeniem..Pocestovane celkom dost,konicek zahrada ten bol aj bude.Takze ja si ozaj neviem seba predstavit kdesi v bytiku a sama max. s chlapom,ktory neverim,ze by bol idealny.,mozno daky frfloš vekom podmieneny a mali by sme ponorku na seba.
Rob ako,chceš,celkom zaujimave bude,ci ten chlap s tebou ostane,ak mu znova povies,ze deti nie a to nikdy.Kazdopadne je to tvoj zivof a zijes ho len raz,ako,sa zariadis tak bude.
Jednoducho aktuálne nemáš potrebu mať dieťa a ani sa na to necítiš a hlavne necítiš takú pohodu vo vzťahu, aby si mala chuť priviesť do tohto vzťahu aj dieťa. Vysvetli partnerovi, že ani ty a ani váš vzťah ešte nedozreli na dieťa. Možno ho to povzbudí, aby sa podieľal na vytvorení domova ako hniezda.
Život sa materstvom ani nekončí a ani nezačína. Ale určite je výhodou, keď sú na to dvaja zrelí partneri, ktorí dokážu zdieľať starosti aj radosti. Naša princezná s nami chodí všade a rovnako aj my s ňou. Nie je pre nás prekážkou v súkromnom ani spoločenskom živote. Vďaka nej som sa ja napríklad vrátila po 10 rokoch k lyžovaniu, keď bola zo škôlky na lyžiarskom. A rovnako nikde nie je napísané, že musíš byť zatvorená doma. Môžeš si pokojne ďalej rozvíjať aj svoje koníčky a spoločenský život, stačí byť kreatívna a flexibilná.
@januska12323 Nepovedala som, že nechcem, len mám strach a sám povedal, že by pri pôrode nebol a podobné veci, tak neviem, či je on sám pripravený🙂 Je tvrdý a nechce sa baviť na takéto témy, je to tažké s ním komunikovať v týchto témach.
Tak to urob tak, ako vasi - ty si opatrovala ich najmladsie, tak sa teraz necit zle, ze to musis odznova absolvovat a nauc svoje dieta na umele mlieko, najdi si niekoho na vypomoc, pripadne ho daj polrocneho do jasli a budeš ho mat na len ako partaka na potesenie, keď si ho podvecer vyzdvihnes. V noci nech ho krmi partner na striedacku, vyspis sa tak aspoň každú druhu noc.
@lendiskusia porozprávajte sa, že teraz to máš takto. Možno aj u neho je to iba v hypotetickej rovine zatiaľ. Ja som bola v 30 presvedčená, že max.d dve deti a dosť. Mám štyri, lebo som neskôr chcela. Čím nevravím, že to tak bude u teba.
Sú ženy, čo si naplnia život aj inak, než materstvom a je to v poriadku.
@janickacrazy Tak by som sa neznížila, už som to raz kvôli nedôvere ukončila, ale odvtedy sa sprava o 180 stupňov lepsie, preto rozmýšlam, či neprišiel k tomu pocitu, že som ta “správna”. Vždy ho vypočujem, podporím a ukazujem mu zrkadlo na niektoré veci, len tá komunikácia je slabšia a nechcem ho tlačiť a samozrejme vidí ako sa viem postarať o decká.
@elzena2 Nie je vylúčené, že by to tak nebolo, koniec koncov som tak či tak pripravená si vziať stredného brata k sebe, ak by mamina už nevládala, lebo je autista, ale to je ďaleká búducnost, čiže opatrovanie za opatrovanie😃
@tanyan Ďakujem za tento pohľad 🙂 Niečo také ma určite povzbudí.
Ani ja som deti nikdy nechcela, az raz som ho zachcela.. a veru, teraz je moj zmysel zivota
@sowhat Toho som sa aj bála, lebo sa snažím nastaviť inak, priberiem - ok, budem cviciť. Nepoviem si, že len dieťa a ono ma teraz potrebuje, viem sa mu venovať a pritom si zacviciť, trochu ma len zaskočilo aj názory niektorých múžov, že uz parnerku vidia len ako matku a pod. k tomu by som sa nechcela dostať. Urcite si to nejako tak zatiadiť, aby tam ostal cas aj na mna, lebo vsade citam ako už nebude a mozem sa rozlucit so vsetkym, to mi nepride fer.
@lendiskusia no my s mužom sme sa najskôr rozhodli, že chceme deti spolu. Nemôžem povedať,.že sa nestará, ale ja sama som prevzala starostlivosť o deti na seba a skoro mi preplo z toho. Našťastie, keď som urobila bordel doma, že to nedávam atd, manžel bez problémov urobil, čo bolo potrebné. Takže to, že som sa izolovala a nastavila samu seba takto, bola len moja chyba. Od muža som mala plnú pomoc so všetkým (okrem varenia). Ty, keď si si nie istá, tak sa do ničoho nenut. Rodičovstvo je pre dvoch, určite na to nestačí veta, že dokedy chces čakať. A tomu, že život skončí a bla bla, tomu never. Ako si ustelies, tak spis.
Dieta mat vobec nemusis, aspon si uzijes len tu svoju slobodu naplno ze sa nikomu netreba v uplne vsetkom prisposobovat niekolko rokov.
A ak by nahodou nejake mas, nie nemusis sa z neho posr*at ako pises, ja sa z deti pokadit fakt nejdem( cudzie nechcem ani vidiet ). Mojho syna beriem jak maleho brata niekedy,mozno aj preto ze som ho chcela a aj mala mlada. Sa s nim dotahujem, robim si z neho srandu aj on zo mna , ide so mnou na kavicku casto, po obchodoch handry kupovat a aj na nechty, casto si spravime filmovy vecer s pukancami v posteli atd.. aj ma vela krat vola menom..Pohoda, jak kamosi.
Napriek tomu ze niesom typicka bojazliva mama za zadkom, tak mame skveli vztah a isto som ovela lepsia ako mnohe ine ktore na pohlad tak vyzerat prave mozu. Na druhu stranu velmi dbam na to aby sa poriadne ucil a vsetky povinnosti boli spravene, rovnako aj zdravotna stranka, pouzivam sedliacky rozum a nic sa nemusim radit na modrom koni jak 5rocne decko . Ok,ked som mala 22 a prave porodila tak sem tam, potom to uz slo.
A co sa tyka postavy, stale vyzeram skvelo ✌️😆😆
@lendiskusia a ty si mu nato co povedala? Véd si mu mala hneď odpovedať ze počuj miláčik, ved doteraz si o deťoch nechcel ani počuť. 🤷🏼
@lendiskusia prepáč, nepýtam sa v zlom, ale tvoja mama ma nejaké zdravotné problémy, keď si viac krát hovorila ze nezvláda výchovu súrodencov.?
@bielasovicka úprimne ma to zaskočilo tak, že som ostala ticho a zdrhla na 4 dni k sebe domov a to sa vážne nebojím toho, že by som sa nevedela postarať keď som zvladla 4 tak jedno je nič, ale či ci on uvedomuje čo to je, najprv na mňa útočil, že všetko vnímam negatívne a že deti nechcem - z toho som mala pocit, že zlodej kriči chyťte zlodeja…
@bielasovicka ona to zvládala, ale pri 5 deťoch to začne byť záhul…
@bielasovicka rolu rodiča som myslela skôr z role otca- kupovanie oblecenia deťom a pod. V tomto o to nebol záujem.
Ja ti odpoviem na tvoje otazky.
1. No dieta do 2,5 roka partakom nebude...mozno aj dlhsie, s tym sa treba zmierit. Je to bytost, ktora je na rodicoch uplne zavisla. Ja som si tiez idealizovala, ako budem s babatkom chodit po kavickach a ono bude pekne spinkat a podobne, no nic sa z toho nekonalo. Prvy rok mi dieta iba vrieskalo, grcalo kvoli refluxu, nespalo skoro nic a ja som bola obcas uz na pokraji zrutenia. Manzel mi bol ale stale oporou, krmil, prebalov, nocoval a uspaval rovnako, ako ja, ked sme mali tazke chvile...myslim, ze nas to iba viacej zblizilo. Teraz ma syn 2,5 roka a ano, uz to zacina byt partak a som nesmierne rada, ze sme sa ho rozhodli mat.
2. Nezabudli a stale si vyhradzame cas iba pre seba, ale my sme boli zohrata dvojka aj predtym, takze som taketo pocity, ako ty nikdy ani nemala. Vedela som, ze budem mat dieta s chlapom, ktory bude tym najlepsim otcom a naozaj to tak je.
3. Nikdy som muza prosit nemusela, chcel byt plnohodnotnym otcom. Ked sme zacali uvazovat o rodine, tak som muzovi vysvetlila, ze chcem byt matkou, ale nechcem byt otrokom a chcem, aby nas nase dieta vnimalo rovnako, nebolo zavesene iba na mne a podobne. Tak sa aj stalo, moj muz je plnohodnotnym rodicom aj manzelom. Nemala som problem uz ked mal syn 4 mesiace nechat doma syna iba s muzom a ja som sa mohla venovat par hodin iba sebe. Aktualne som stale doma s 2,5 rocakom a akonahle pride muz domov z prace, tak sa venuje synovi napr. aj teraz isli von a vzhladom na to, ze ja idem vecer cvicit, tak uspava dnes vecer muz.
4. Ja som dlho dieta nechcela, nevedela som si to dlho predstavit, muz si ma bral s tym, ze ak deti nebudeme mat, tak je s tym uplne v poriadku, ale ak by som predsa po jednom zatuzila, tak nebude namietat. Vedeli sme, ze vieme byt stastni aj dvaja. No z cista jasna prisla nejaka tuzba, manzel tiez suhlasil a isli sme do toho...ja som vlastne vedela iba jedno, ze manzel bude uzasnym otcom a vobec sa nemusim bat s kym to dieta budem vychovavat. Takze ja si osobne myslim, ze je to casto aj o partnerovi...ta tuzba obcas pride pritom spravnom cloveku.
Mozno to vyznie ako klise, ale mat syna je ta najvacsia laska na svete, aku som dovtedy nikdy necitila. Samozrejme manzela lubim, ale laska k vlastnemu dietatu je nieco uplne ine...neda sa to vysvetlit, to treba zazit a som rada, ze sme do toho sli a ze mi bolo dopriate toto stastie.
Mám pocit, že to vnímaš veľmi negatívne. Je ok, nechcieť mať dieťa, ale chcela by som ti ukázať, že to nie je koniec života 🤣
Btw, dieťa je síce môj zmysel života, ale určite nie jediný. Ďalším je napríklad môj úžasný manžel. Ďalším práca a kariéra. Ďalším záujmové aktivity.
Pre mňa by bolo smerodatné, či sa bude partner rovným dielom zapájať do starostlivosti o dieťa a domacnost. Ten môj by aj kojil keby mohol 😃😃 odkedy mal syn 8mes, začala som chodiť do práce, zo začiatku len na 1-2 hodinky a manžel bol s malým. Postupne aj viac, ako nám ti vyhovovalo. Mne bolo fajn si chvíľku v práci oddýchnuť. Bola som aj na koncerte IMagine Dragons keď mal syn 10 mesiacov, mužovi som nechala odstriekané mlieko a vrátila som sa domov nadránom. Dokonca som už absolvovala aj dvojdňovú chatu s kamarátmi, zatiaľ čo muž bol doma so synom. Plus s partiou chodíme naďalej na víkendové chaty, len my jediní máme malý prícucok so sebou 🤣 Chodíme na výlety so synom vkuse, turistiky, Tatry, zahraničie. Tá letná dovolenka je kus náročnejšia, nepoležíš si s knižkou, jedine že sa prestiredate s partnerom 😃 ale zase to prinesie veľa iných radostí. V dvoch rokoch sme zvládli aj New York na 14 dní a až na cestu lietadlom, ktorá bola psychicky vyčerpávajúca, to bolo úplne super ☺️ život ide ďalej a je len na tebe ako si to nastavíš ;)
A ako doplnenie ku komentáru nad mojím, rozhodne syna ako parťáka vnímam. Chodí s nami na kavicky a koláčiky, akurát vyberáme kaviarne s kútikom. Najnovšie (má 2,5r) chodí pravidelne s tým, že chce ísť na obed do reštaurácie 😃 od narodenia ho brávame aj na pracovné cesty, jeden z rodičov je na kongrese, druhý so synom ide zatiaľ do bazénu, mesta,… jednoducho fungujeme ďalej s jedným úžasným parťákom, s ktorým je každý deň veselo 😊
@oceanahory odpoviem zatiaľ len niečo a potom si to v kľude prejdem keď som sa ho jeden večer opýtala, ale či mi bude aj pomáhať, či na to nebudem sama, tak povedal len, že sa o tom nechce baviť. Potom som skúsala z inej strany, ze snad nečaka, ze budem len doma a zaroveň budem vyzerať ako fitnesska, ze treba aj aspoň nejaku psychohygienu- to povedal no veď jasné, ale ked nedokáže zodpovedať na jednoduché otázky a respektíve vyvrátiť moje obavy, tak mi téma dieťa príde ako zbytočná, viem že by pracoval od pondelka do nedele ako aj teraz a možno ešte viac, len fakt tam nevidím to take, že ano postaram sa o Vás a tym nemyslím, že bude len nosiť domov peniaze, a že ja ho budem čakať v sexy pradle každý večer, lebo aj ten nazor, ze pri porode nebude, povedala som mu ze on mi dáva požiadavky, ale sam neviem či je schopny niečomu čeliť a byť voči tomu ako dospelý jedinec aj keď ako partner sa snaží teraz veľmi …
@lendiskusia od mužov nakupovanie oblečenia pre deti nečakaj. Teda nie nejaké vyzivanie sa v tom. Max nutné.
Rozhodni sa sama za seba, či deti chceš alebo nechce a komunikuj s ním na rovinu.
Ak on deti chce a ty nie, je lepšie ak pôjdete od seba.
@lendiskusia V tomto pripade sa ti vobec necudujem, ze si nerozhodna...Ako som pisala vyssie, ja by som do materstva asi nikdy nesla, ak by som si nebola na 100% ista manzelovou podporou a v tom, ze manzel vedel, ze ja by som sa asi psychicky zrutila, ak by som 3 roky nic ine neriesila iba dieta a domacnost, pozna ma a vie, ze pre mna je cas pre samu seba rovnako velmi dolezity.
Mali by ste si dat naozaj vazny rozhovor, co sa tejto temy tyka a snad ta tvoje instinkty spravne nasmeruju. Drzim palce, nech sa rozhodnes akokolvek!
@lenkakravcova myslím, že ste ma vôbec nepochopili, ale nevadí. Ja som išla do vzťahu s tým, že po ňom nemám chcieť dieťa ani “prstene” svadby a neviem čo. To, že z jedneho dňa na deň povedal, že zrazu dieťa chce, tak si ho hneď večer neurobíme…
@oceanahory Jemne mu to naznačujem aj teraz, preto ma aj nechá samu a keď sa vráti tak mu poviem čo som robila, že som si super oddychla a taktiež aj on ma svoje akvivity a je veľmi rad sám. Som prvá žena s ktorou aj reálne žije. Jeho blízka mi povedala, že sa veľmi zmenil- k lepšiemu, ze ho takého ešte nevidela.
@lendiskusia ako to chápem. Sú chlapi, ktorí na "staré" kolená zmenia názor, lebo im dôjde že chcú potomka..
Takže musíš porozmýšľať ty. Či teda manželstvo a dieťa. Alebo sa rozísť.
@lendiskusia buď k nemu úprimná, nie je povinnosť mať deti. Ale je fér narovinu hovoriť s partnerom, ako to u teba je. Každý sa potom zariadite podľa seba a môžete si nájsť k sebe kompatibilných partnerov. Túžba po deťoch sa nedá naštartovať, ale ani zastaviť.
Inak k tým statusom,ja som nikdy nemala potrebu vypisovať také veci. Deti sú v mojom živote momentálne na prvom mieste, ale nie sú "zmyslom" môjho života. Neviem prečo si každá žena bez detí myslí, že nemáme v hlavách a srdci nič iné, tie škatuľky sú odveci.