Najskôr rodina, potom kariéra
Sú tu aj ženy, ktoré to v dnešnej dobe majú naopak - najprv rodina, a potom kariéra? Cítim sa občas ako divná. Počas vysokej školy som mala 2 brigády v odbore, potom počas štátnic som otehotnela a tehotná po škole som sa už nezamestnala. Porodila som 1. dieťa, po 2,5 roku druhé dieťa a až teraz na prahu mojich 30. narodenín sa chystám prvýkrát normálne pracovať (t.j. nie na brigádu). 99% mojich známych to má naopak - najskôr práca, a potom deti alebo väčšina mojich rovesniciek (z VŠ) deti ešte ani nemá a venujú sa len postupu v kariére. Ja som so svojím životom aj s rozhodnutiami v ňom zatiaľ spokojná, nemám pocit, že som niečo zameskala. Veď niekto pokročil v budovaní kariéry a niekto iný (ja) zas pokročil v budovaní rodiny. Ale občas mám pocit, že sa na mňa ľudia (len ženy, muži toto neriešia) pozerajú cez prsty, že som si toľko rokov dovolila byť na rodičovskej dovolenke, bez práce. Som divná v tomto svete?
Prečo sa nad tým zamýšľaš či si divná alebo nie? Niekto najprv maká a potom zakladá rodinu, niekto má najprv rodinu a potom maká. Nikto nieje divný a podla mňa sú obidve možnosti ok. Vždy nájdeš + aj -
@zuzanockamt nemaj mi to za zle, ale zeny ako ty, ktore sa hraju na nekonecne sebestacne a v ziadnom pripade nikdy neodkazane na chlapa su zvacsa tie, ktore maju takeho chlapa, ktory by im 3 roky doma na RD netoleroval a vycital kazde euro minute "z jeho" vyplaty.ono, treba si uvedomit, ze chvalabohu aj v dnesnom svete este existuju chlapi, ktori zarobia vysoko nadstandardne, nevydeluju zene eura, pretoze manzelstvom nie je moje a tvoje, ale NASE a v ziadnom pripade nechcu, aby dieta bolo od roka v jasliach, alebo pri opatrovatelke. aj ja som bola doma a dokonca 4 roky pri jednom dietati. po x rokoch cakam druhe a nekonecne sa tesim na tie najblizsie roky bez pracovneho kolotoca a tiez sa skor ako po 3 r.do prace ani nahodou nevratim.
autorka- zeny, ktore sa na teba pozeraju cez prsty su zeny, ktore maju doma chlapov, ktori nedokazu zabezpecit rodinu a preto je im cudne, ako to, ze ty si si mohla dovolit byt tolko rokov doma. hovori zo mna vlastna skusenost. ja som sice 3 r.po VS pracovala, ale na rodicaku som bola 4 roky s jednym dietatom a z kazdeho kuta sa na mna valili otazky, DOKEDY chcem byt doma. a nie, nie je nic nestandardne najst si v 30 rokoch bez praxe pracu. pracujem v medzinarodnom korporate a mam kolegyne ako ty, uplne v pohode a bez tlacenky boli prijate. ak je clovek sikovny, spolahlivy, cielavedomy, ma chut sa ucit, ma to v hlave upratane, je jedno kolko ma rokov. drzim ti silno prsty, nech si v praci spokojna.
mam kamaratku, ktora to mala podobne a mala problem sa zamestnat, ale kedze mala cerstvych 30 a uz bola matkou, ze mala dve deti, tak pre zamestnavatela to bolo fajn, lebo vedel, ze mu uz neodide na matersku, takze napokon si nasla pracu a vsetko sa naucila a teraz uz taka treti rok a uplna paradicka, dostala sa do vsetkeho, chodi na skolenia, takze staci chut vzdelavat sa
pred par mesiacmi som pozerala jeden dobry nemecky film, v ktorom hlavna postava chlap, po skonceni VS siel na "matersku" dovolenku so svojou adoptivnou dcerou a ked jeho dcera nastupila do skoly, siel aj on robit. Podla mna je lepsie mat deti v skorom veku a pre ne je tiez lepsie, ked maju doma mamu, ktora sa im naplno venuje. Francuzske aristikratky to tiez tak robili, ze najprv deti, potom ine aktivity. A uplne najhorsie su zenske, ktore kvoli kariere tak dlho cakaju s deckami az zistia, ze ich uz mat prirodzene nemozu. Tie nam casto zo zavisti robia zivot tazsi 😅
Po výške rok na materskej skrátený úväzok na dve doobedia do týždňa tri roky materská a nástup na plný úväzok prvý krát v živote v 32 rokoch. Za mňa dobre rozhodnutie. Ale nešla by som do toho keby necítim podporu v rodine a v prvom rade v manželovi.
@number19 na programovanie, Java junior, C junior. Ono ti absolventi sú tak či tak "neschopní" firma si ich musí naučiť a žena po materskej je v skutočnosti stabilný zamestnanec čo si váži šancu a maka. A vie rovnako ako človek čo práve vyliezol zo školy. A samozrejme ako to mala autorka v práve to netuším, len som reagovala že v mojej sfére by robotu našla v pohode.
@matkahelka ja nie som typ,ktorý bude sedieť doma tri roky, psychicky ma to ubíja a zarobím viac ako manžel 🙂 o moje dieťa nemaj strach, na MD je teraz manžel, nebol nadšený, že chcem ísť do práce... A do jaslí ešte len pôjde
Môže ti byť úplne jedno co si myslia ostatní. Ja som to takto nechcela a som rada ze mam v 30aj rodinu, aj druhé dieťa na ceste aj dobrú kariéru v ktorej môžem pokračovať ďalej. Vidim na spolužiačkach zo strednej, každá jedna ma problém si nájsť prácu. Nie len chýbajuca prax je problem, ale celkovo absentujúce pracovné naviky. To hovorím z pozície HR. U nas vo firme napríklad nemáme problém zobrať aj 30rocnu mamičku bez praxe, problém maju ale väčšinou ženy, ze majú nereálne očakávania, najmä tie platové. Máloktora chce robiť za absolventsky plat po tridsiatke, s dvoma deťmi a hypotékou na krku. zial bez praxe na juniorskej pozícii viac ponúknuť nevieme/nechceme.
No, ľudia môžu vyzerať, že divne pozerajú, ale proste to vyzerá ako tie grafy vo filme o Basnikoch... Prvni byt, prvni automobil, prvni dovolená... Kto si môže naplánovať, že dokončí školu a hneď deti? Ono to je dosť zložité, nájsť spoľahlivého partnera do života a to sa máloktorej podarí ešte na skole. A snáď od toho sa to všetko aj odvíja, nie? To dieťa si predsa žena neurobí sama. No a keď sa dajú dokopy dvaja ľudia, 20 roční, koľkí si môžu povedať, že by o tri roky uzivili dieťa a ženu na materskej? A co bývanie? Pre boha za co by to kúpili? Najskôr človek musí mať slušný plat, aby dostal hypotéku.
Takže, keď ludia vidia ženu ktora na skole hupsne do materstva s tým, že manžel všetko potiahne, pravdepodobne si povedia, že jasne, vám sa to začína, podedene byty, pozemok od babky, svadobný dar od ocka auto a pod.... A ostatní musia najskôr makať na hypotéku, bud spolu, dvaja mladí, alebo baba sama a popritom hľadať správneho partnera. Nuž a keď už tak makaju a starnú, ešte sa potom dozvedia, že niekto ich považuje za karieristov, lebo uprednostnili prácu pred deťmi. Takže takto to chodí.
To nemyslím tak, že autorka dostala od rodičov byt alebo co, nič o nej neviem, ale popisuje všeobecný stav. Sú mladí co všetko utiahnu sami a sú takí co toho dostanú až až a potom vyhlasujú, že prečo iní majú deti neskoro-poznám taky prípad.
Ja som muža svojho života stretla ako 25 ročná, takze od toho sa všetko odvijalo.
Od rodín sme nemali nič, takže makať a makať... Áno, niekto to nazve kariéra. A nieto zas chápe prečo to tak bolo.
Rodila som prvé dieťa ako 31 ročná a druhe ako 41 ročná. Lebo to skôr nešlo, nie ze by som druhé chcela odkladať. A jasne ze by bolo ľahšie mať v mojom veku už tie deti väčšie, ale takto môj život plynul, som za ne vďačná a proste to tak malo byt.
Ľudia že divne pozerajú... To buď okaslat, alebo si povedať, že sa ti to len zdá. Každý hra s inými kartami. A ľudia sú takí, že vždy budú niečo na iných riešiť. Keby aj boli úplne rovnakí všetci
@matkahelka joooj to sú také žabomyšie vojny toto. Sú ženy čo chcú byt doma 3-6-9 rokov ako ty. A potom sú ženy co chcú isy do práce čím skôr ako napríklad ja. A co sme jedna od druhej horšia matka? No nie sme. Nemusíš hend urážať chlapov ze nezarobia a neuzivia rodinu a neviem čo. Ja pracujem lebo chcem, nie lebo musím. A od kedy som sa vrátila v malého 6mesiacoch do práce sme doma šťastná a spokojná rodina. A o to predsa ide, nie? Aby rodina mala doma pohodu 🙂
@zuvelyn 👍👍👍 kto nezažil, nepochopí...pekne si to napísala
Máš zamestnanie? Máš. Viac by som neriešila... Ja som tiež krátko po VŠ išla na materskú.
Ahoj, ja som mala dosť veľa spolužiačok z ročníka ,ktoré otehotneli krátko po škole a nikdy som neriešila ,či su divné 😃 práveže veľa z nich aj chcelo hneď po škole bábo. Ja som však chcela po medicíne radšej pracovať a čo najskôr mať z krku atestaciu, lebo som si nevedela predstaviť riešiť pisanie práce a učenie popri deťoch. Otehotnela som hneď ako som zatestovala.🙂 Deti som si však užila, tiež som si nevedela predstaviť ísť hneď do práce, kým boli úplne malé bábätká. Ja som sa na materskú neskutočne tešila, ale po rokoch sa zase teším naspäť do práce od septembra. Mala som dve deti po sebe,takže som sa vôbec nezastavila, stále bolo veľa práce pri nich. Nechápem komenty žien,ktoré si myslia ,že byť na materskej je v podstate nuda a nič nerobenie. Keď to chce človek robiť správne, je to neskutočná makačka, porovnateľná s normálnou prácou.Roky doma neľutujem, manžel bol rád ,že sa deťom venujem ja a nevychovával ich niekto cudzí za nás. Určite sa ten investovaný čas vráti do budúcna. Momentálne sa však už teším naspäť do práce. Uvidíš ako sa ti bude páčiť na pozícii, ale možno by nebolo odveci riešiť do budúcna prácu v odbore, lebo je škoda školy, myslím práva. Držím palce!
@hettinka vies co, sice sme boli v zahranici a nieco som tam aj odpracovala, ale nebola to praca v mojom odbore. Jednoducho kazdy moj zamestnavatel asi videl, ze mam chut sa ucit a nadsenie pre pracu. A tak si riskol aj to, ze zamestna maminu 2 deti bez velkych skusenosti, ale s maxi nadsenim, miesto niekoho, kto mozno skusenosti ma, ale uz nema velku chut sa rozvijat. Vie, ze si tu sancu velmi vazim a snazim sa, aby to nikdy neolutoval. Urcite to vsak zalezi aj od profesie. A aj od cloveka a jeho nastavenia
@number19 nasla si si tuto pracu sama nezavisle, bez akychkolvek znamych a doporuceni? - áno, pracovnú ponuku som našla sama na Profesii a stále tam aj je, keďže už rok hľadajú tých 60 ľudí. A áno, pracuje tam aj manžel a spočiatku ma vyslovene odhováral od tej práce (lebo tiež by si predstavoval pre mňa hneď kvalifikovanu prácu) nič mi nevybavoval. kamarátim sa asi s 10% zamestnancov na rôznych pozíciách a ani by mi nenapadlo prosiť sa niekomu. Poctivo som sa pripravovala. Tebe to ale zbytočne budem vysvetľovať, ty si typ človeka, ktorý má svoje presvedčenie a svoju pravdu a bez tlacenky to nejde. Podľa teba som tak strašne neschopná, že ani na pozíciu, z ktorej je 60 voľných miest v malom meste nemám šancu bez tlacenky?
@ajka0207 no neviem kde je takato prax ale v IT firmach tu v Ba nie je skor sa uprednostni chlap student ako matka s malymi detmi co nema programatorsky backround
a ze OCR ? to co je ?
´a aky je tam hacik ze nevedia najst 60 ludi v malom meste rok ? maly plat a je to pri Ba vi velka fluktuacia ?
@ivasteva a co znamená "chcieť všetko správne" podľa teba? Lebo podľa mna, robím "všetko správne" a napriek tomu som sa nenormálne nudila kym som nenastúpila naspäť do práce a aj teraz popri práci na pol úväzku z domu popri ročnom dieťati mam cas na seba svoje záujmy, koníčky a mam cas sa nudiť. Beham 24 hodin denne synovi za zadkom? Nie. Venuejm sa mu aktívne každú sekundu jeho bdelehlo času? Absolútne nie. Napriek tomu nemam pocit ze by som robila niečo niečo zle a svoju materskú nepovažujem za žiadnu neskutočnú makacku ako popisujes ty 🙂
@loginexistuje háčiky sú dva - prísne prijímacie konanie na tých 4 kolách pohovorov a následne po prijatí 3-mesacne vzdelávanie na ich vzdelávacom inštitúte so skúškami. Mnohí neprejdú alebo zdravotne nie sú 100%-ni. Háčik č.2 je nástupný plat 750 € v čistom. Mne to ale neprekáža, ja viem že ani ako vyšší súdny úradník by som nezarobila na začiatok viac a tu mám viac soc. benefitov. Tu časom mam potenciál dostať sa na právnicku pozíciu s dvojnásobným platom.
Takže predpokladám, že ide o armádu, keďže 100% zdravot.stav alebo ZVJS alebo hasiči...a teda ten plat je brutál nízky, ale začať niekde treba
@loginexistuje tak v BA asi veľmi prevyšujú záujemcovia nad ponukou miest či? Ja som skor hovorila o flekoch kde berú všetko.
"A áno, pracuje tam aj manžel" & "kamarátim sa asi s 10% zamestnancov na rôznych pozíciách"
Viacej netreba dodat. Bola si na tych 4 pohovoch ako total anonym ze?
Nic proti tomu, ale urcite by som nesla na forum za takychto okolnosit s vyhlaseniami:
"po škole som sa už nezamestnala. Porodila som 1. dieťa, po 2,5 roku druhé dieťa a až teraz na prahu mojich 30. narodenín sa chystám prvýkrát normálne pracovať (t.j. nie na brigádu). 99% mojich známych to má naopak - najskôr práca, a potom deti" & "Ale občas mám pocit, že sa na mňa ľudia (len ženy, muži toto neriešia) pozerajú cez prsty, že som si toľko rokov dovolila byť na rodičovskej dovolenke, bez práce. Som divná v tomto svete?"
Si divna, lebo nie je vela zien tak protezovanych, co si mozu dovolit taky luxus najst si pracu za takych kolnosti ako ty. Tak to tu neprepieraj ako nejaku karieru (lebo nie je), ale podavaj to radsej ako teply flek ktrory ti zariadili vsetci naokolo.
Toto nie je kariera moja zlata.
Kazdy mame nejaký nazor, nejake skusenosti, okolnosti, rozhodnutia a svoju cestu. To ze, mne to vyhovuje inak ako tebe, skutocne neznamena, ze sa na teba pozeram cez prsty. Trosku vztahovacne nemyslis?
@number19 teplý flek za 750, tak určite 😃 v tvojich očiach to je teplý flek? V mojich nie. Pre mňa to je odrazový mostík, prvá skutočná práca, teším sa do nej. Určite sa tam niečo naučím, niekam ma to posunie ďalej v živote. Predsa netvrdím, že táto pozícia je spravená kariéra, moja zlatá 😃 takže nechápem, prečo sa takto so mnou bavíš.
Lebo si tu pracu dostala po znamosti. A cely cas to tu nepripustis a prezentujes to tu ako nejaky vykon. Ze po skole bez praxe, bez akejkolvek skusenosti, s 2 malymi detmi, v 30tke, do roboty kde pracuje tvoj muz, si to dala...woooow...ked ti je cela dedina a 10% zamestnancov za zadkom, tak sa to da. Ine matky taky luxus nemaju. Tak bud stastna, ale neotvaraj tu diskusiu ako idealne to je. Lebo vela krat to nie je ani mozne...
A 750 moze byt pre niekoho velmi vela...
Ideš k vojsku? 🙂 :P Ale k veci. Dve deti jedno po druhom sú komplikáciou pre kariéru ženy vždy, bez ohľadu na to, v akom veku ich máš. Ja som začala pracovať už počas 4. ročníka VŠ, po promóciách som 6 a pol roka pracovala v inej spoločnosti. Mám tretí stupeň VŠ vzdelania (doktorát), životopis naprataný kurzmi a stážami, popri práci som pôsobila aj ako lektorka v rôznych odborných kurzoch, robila audity vo veľkých spoločnostiach...nezainzeresovaný človek by povedal, že s takou minulosťou sa o mňa zamestnávatelia pobijú. Lenže... V 30tke sa mi narodila dcéra a o dva roky neskôr syn, mala som teda takmer 35, keď som sa chcela vrátiť do práce. Keďže sme sa medzičasom presťahovali, návrat do pôvodného zamestnania možný nebol, musela som teda začínať od nudy, bez kontaktov a známostí. A, pravdupovediac, nebolo to ľahké. 7 mesiacov som trčala na ÚPSVAR a chodila z pohovoru na pohovor. V mnohých firmách som prešla cez niekoľko kôl výberu, musela sa naučiť kopu vecí na vstupné testy a v poslednom kole sa zakaždým rozhodli pre iného uchádzača. Pochopila som, prečo. Za A, moje odborné vedomosti a prax už pokladali za vysoko neaktuálne, takže ma v podstate umiestnili na úroveň absolventa. A za B, čo bolo omnoho dôležitejšie, moje dve malé deti vnímali ako veľký problém (potenciálne OČR). V mnohých pohovoroch som zaujala natoľko, že by ma zamestnali aj hneď. Na rovinu mi však povedali, nech nerátam s tým, že o pol piatej budem s kabelkou pri výťahu, že pracuje sa dovtedy, kým nie sú úlohy splnené a ak treba, aj do pol ôsmej... Noo, škôlka do štvrtej, družina do pol piatej... Ponúkaný plat bol síce atraktívny, ale za akú cenu? Bolo to veľmi stresujúce obdobie, najmä preto, že malý mal zdravotné problémy a vedela som, že občas sa tej OČR skutočne nevyhnem. Cítila som sa ako úplná nula, chudera. Takže Ti držím palce, akokoľvek začneš, ak si šikovná, vypracuješ sa a časom nájdeš prácu, ktorá Ťa bude vnútorne napĺňať aj adekvátne živiť.