Nechcem dieťa nikomu dávať. Zmením názor, keď vyrastie?
Mám 7 mesačné dieťa , nechcem ho nikomu dávať na stráženie , už sa mi ponúkla moja sestra aj svokra že nech si oddýchnem atd. ale odmietla som, zmení sa to keď vyrastie? 😄 ešte je to malé babo možno preto, nie? Neviem si to momentálne ani predstaviť.
Toto je ešte malinké bábätko, je prirodzené, ze ho nechceš dať od seba. Myslím,že matka má prirodzenú potrebu chrániť dieťa a očividne nikto neprešiel podvedomym testom, aby si bola ochotná mu ho dať.
Ja napríklad takéto deti dávam tak maximálne mužovi s tým, že môže byť rád, že mu tak dôverujem 😂😂😂😂
Jasné, takému malému je pri maminke najlepšie ❤️. Podľa mňa je to prirodzené. Tiež som bábätko nedávala na stráženie bez môjho dohľadu ale keď už bola vacsia dcéra išla k babke.
Nevidím jediný dôvod dať svoje malé dieťa komukoľvek ak necítiš potrebu oddýchnuť si.
Akože čo? Privykanie na cudzích ludi? V 7mesiacoch?
Prosím ťa nečítaj tie ,,odborne rady", normálne si užívaj svoje bábätko a nerieš žiadne stráženie. Možno to uvitaš keď budeš mať druhé. Pre mňa boli prechádzky psychohygiena, pohyb.... viac by som uvítala ak by sa niekto ponúkol upratať či navariť 😄
@simona20201309 Ja som si tiež deti užívala veľmi a bola som s nimi v podstate nonstop Chodili s nami všadee,
ale keď chceli pokočíkovať aj starké,či krstný rodičia tak som im dopriala. A to úplne súhlasím, že radšej by som kočíkovala, či užívala si dieťa ako upratovať ,variť, zehliť.Nedalo by mi srdce povedať nie starým rodičom.
Netrap sa. Ak by som nebola donutena situaciou nedala by som strazit ani svoje trojrocne🤣
Ženy, ktoré považuju dieťa za vec sú divné...aké DÁVAŤ ho niekomu ??
Múdra žena je šťastná, že si dieťa buduje kontakty s jej blízkymi.
Hlúpa žena ho cielene izoluje.
Nikto netvrdí, že má ísť k babke hneď na celý víkend.
Ale hodinka -dve-tri sú vždy super benefit pre každú matku.
@nyusika zalezi od toho ako ten dotycny travi cas s dietatom a ci ma matka v toho cloveka doveru🤷
Áno, je ešte veľmi malilinké, pravdepodobne na tebe totálne závislé. Názor môžeš časom zmeniť, hlavne keď sa dieťa samo začne pýtať na prespávačky k tete alebo babke a ty budeš vedieť, že je v dobrých rukách. Potom - prečo nie...
@aceris reagujem na tému - nedáva ho NIKOMU.
samozrejme, že ho netreba nechávať s niekým, komu nedôverujem...ale blízki ho kľudne môžu hodinku -dve pokocikovat
@nyusika aj kocikovanie je o dovere a je jedno ci ide o blizkeho alebo susedu🤷 napriklad ja mam skusenost, ze ak by si dieta slo vykricat hrdlo vonku, neznamenalo by to pre nich, ze maju ist domov. A napriklad dedo vzdy hovoril, ze dietatu ma byt v kociku zima aspon na ruky, lebo tak otuzuje. Pravidelne ked siel so mnou mi vycital, ze davam babatku rukavice ked vonku bolo okolo 0 ci - vonku🤦
Dieťa potrebuje aj trochu zmeny. Deti, ktoré sú v domácom prostredí stále iba v jednom, teda doma za prítomnosti tých istých, boja sa všetkého v okolí ľudí, s ktorými sú iba príležitostne. Plačú, ak sa k nim čo i len ozvú, odvracajú hlavu, ak sa na ne niekto pozrie. Je to veľmi vážny stres pre dieťa a zanecháva stopy na psychike aj v neskoršom veku. Nie všetky to prekonajú. Napr. príchodom do MŠ aj celé týždne neplačú, ale neľudský vreštia, kvičia celé dni, pomočia sa aj pokakajú do gatí. Nedokážu sa ovládať bez prítomnosti mami , trasú sa, trhajú si vlasy. Ak zbadajú mamu, náhle sa stávajú normálnymi deťmi. Samozrejme obviňované sú učiteľky, že im ubližujú, lebo doma takéto nevystrájajú. Tieto detičky do 3dní rodičia odhlásia a ostávajú doma až po školu. Stále je ich viac a viac. No nič sa tým nezmení. V škole sa to opakuje ako cez kopirák. Akurát že navyše počastujú učiteľky hrubými nadávkami a vyhrážkami, že povedia doma, že učiteľka im robila zle a vymyslia kadečo. Aj preto na naliehanie učiteľov sa zavádza povinná školská dochádzka od 3 rokov. Hysterickými výbuchmi, krikom, odmietaním robiť to, čo iní, vážne narúšajú vyučovanie a často ubližujú iným deťom. Toho času je už neúnosne veľa školopovinných detí oslobodených od školskej dochádzky a učia sa doma raz do týždňa s učiteľkou, ktorú viac ignorujú. Autoritu nepoznajú. No rodičia sú presvedčení, že ich dieťaťu je tak najlepšie. Čo nasleduje potom, o tom radšej písať nebudem, ale tie deti sa nedokážu adaptovať na bežný život.
Moje deti okrem toho, že museli od 5 mesiacov do jaslí, ostávali aj s babkou a dedkom a občas chceli aj nocovať od 2 rokov. Nikdy nemali problém ostať ani v nemocnici, keďže vtedy rodičia nemohli s nimi zostať, iba 2x týždenne navštíviť na hodinku. Bolo to kruté, najmä ak boli vážne choré, ale odlúčenie ľahšie zvládli. Deti sa ale potrebujú socializovať, presvedčiť sa, že ten druhý im neublíži, inak veľmi trpia pri kontakte s inými osobami.
Dieťa potrebuje aj trochu zmeny. Deti, ktoré sú v domácom prostredí stále iba v jednom, teda doma za prítomnosti tých istých, boja sa všetkého v okolí ľudí, s ktorými sú iba príležitostne. Plačú, ak sa k nim čo i len ozvú, odvracajú hlavu, ak sa na ne niekto pozrie. Je to veľmi vážny stres pre dieťa a zanecháva stopy na psychike aj v neskoršom veku. Nie všetky to prekonajú. Napr. príchodom do MŠ aj celé týždne neplačú, ale neľudský vreštia, kvičia celé dni, pomočia sa aj pokakajú do gatí. Nedokážu sa ovládať bez prítomnosti mami , trasú sa, trhajú si vlasy. Ak zbadajú mamu, náhle sa stávajú normálnymi deťmi. Samozrejme obviňované sú učiteľky, že im ubližujú, lebo doma takéto nevystrájajú. Tieto detičky do 3dní rodičia odhlásia a ostávajú doma až po školu. Stále je ich viac a viac. No nič sa tým nezmení. V škole sa to opakuje ako cez kopirák. Akurát že navyše počastujú učiteľky hrubými nadávkami a vyhrážkami, že povedia doma, že učiteľka im robila zle a vymyslia kadečo. Aj preto na naliehanie učiteľov sa zavádza povinná školská dochádzka od 3 rokov. Hysterickými výbuchmi, krikom, odmietaním robiť to, čo iní, vážne narúšajú vyučovanie a často ubližujú iným deťom. Toho času je už neúnosne veľa školopovinných detí oslobodených od školskej dochádzky a učia sa doma raz do týždňa s učiteľkou, ktorú viac ignorujú. Autoritu nepoznajú. No rodičia sú presvedčení, že ich dieťaťu je tak najlepšie. Čo nasleduje potom, o tom radšej písať nebudem, ale tie deti sa nedokážu adaptovať na bežný život.
Moje deti okrem toho, že museli od 5 mesiacov do jaslí, ostávali aj s babkou a dedkom a občas chceli aj nocovať od 2 rokov. Nikdy nemali problém ostať ani v nemocnici, keďže vtedy rodičia nemohli s nimi zostať, iba 2x týždenne navštíviť na hodinku. Bolo to kruté, najmä ak boli vážne choré, ale odlúčenie ľahšie zvládli. Deti sa ale potrebujú socializovať, presvedčiť sa, že ten druhý im neublíži, inak veľmi trpia pri kontakte s inými osobami.
@evkatk to si ale opísala úplný extrém, , také správanie bežné nie je.
A konkrétne tá nemocnica je najhorší príklad - dieťa do nemocnice jedine v sprievode osoby, ktorej dôveruje (výnimky sú, samozrejme...JISka a podobne)
🤣🤣🤣 uisťujem ta , ze o par rokov budeš veľmi rada dávať dieťa preč.
@evkatk to si ale opísala úplný extrém, , také správanie bežné nie je.
A konkrétne tá nemocnica je najhorší príklad - dieťa do nemocnice jedine v sprievode osoby, ktorej dôveruje (výnimky sú, samozrejme...JISka a podobne)
@evkatk uplny suhlas 👌 ale niektorým to tu proste nevysvetlis. 🤷♀️ potom ze su problémy s ich adaptáciou.
@nyusika ja keď som bola s malou v nemocnici, tak ma tam asi sanitarka? velice začala poucovat o mojich právach a ze môžem spat na mínus 2 ci kde. Vravím jej, že ja svoje práva poznám veľmi dobre a dcéra bezo mňa nebude, aby mi zháňali posteľ (mala 2 roky vtedy) a tiež bez môjho sprievodu neopustí odd.na žiadne vyšetrenie. Nikto viac ani necekol ti poviem 👌
Tá nemocnica bola začiatkom 80. rokov a za socíku sa nesmelo za dieťaťom ani na izbu, len ho priniesli na chodbu alebo vyniesli z izby na takú dlhú terasu cez celú stranu nemocnice. Žiaľ neboli také účinné lieky ako teraz a mnohé deti sa po zhoršení stavu dostali do nemocnice. Dieťa samo v nemocnici bolo samozrejmosťou a tie, ktoré boli na cudzích zvyknuté to podstatne lepšie znášali. Niektoré odoberali ešte v ambulancii od matky za hysterického plaču a scén a nasilu ich vytrhli matke. Ak sa to po návšteve zopakovalo, matka mala zákaz styku s dieťaťom. Boli to vtedajšie pravidlá.
Hysterické správanie sa detí za mamou je v škôlke úplne bežné, ale ich tam nenechajú rodičia a najneskôr na tretí deň ich už odhlásia. Preto to ostatní nevedia. To isté v škole. Tam sa to prejavuje vreskom, ktorý nepomôže, potom odmietaním si vybrať z tašky čokoľvek, namiesto učenia sa chodením po triede a ubližovaním ostatným, nadávaním učiteľke, ktorá si občas utŕži aj kopance. Učiteľky väčšinou ani rodičom to neoznámia, ale trpia, aby rodičia dieťaťa ich neobviňovali, že provokuje ich dieťa a nepísali na ne sťažnosti. Takto zvykne končiť snaha učiteľov o adaptáciu dieťaťa. O niekoľko mesiacov dieťa pochopí, že na učiteľke si neužije a obráti svoj hnev na vybraných spolužiakov a šikanuje ich. Preto je tak veľa šikany a nerieši sa, lebo je tu strach pedagógov aj vedenia škôl zo sťažností rodičov agresora. Je neuveriteľné, čo všetko si dokážu vymyslieť a zapojiť do toho aj média. Obete sa boja priznať , že sú šikanované, pedagógovia sa boja sťažnosti a výmyslov rodičov a šikana prekvitá na školách. Aj ja ako riaditeľka ZŠ som tvrdo bojovala proti šikane a zažila som aj snahu odvolať ma preto. No ustála som vďaka rozumným rodičom, no nedovolila som šikanovať deti. Každé dieťa na škole malo dvere do riaditeľne otvorené ak cítilo, že sa mu ubližuje. Učitelia mali vysvetlené, že ak dieťa sa sťažuje na niekoho, že mu ubližuje, treba to prešetriť a v žiadnom prípade neodbiť, že nemá žalovať. Žalovanie neexistuje, iba sťažovanie sa , že mu niekto robí zle. Ak to učitelia nepochopia, nemajú na škole čo robiť. Tam, kde sa to rieši aj agresori si menej dovoľujú.
Tá nemocnica bola začiatkom 80. rokov a za socíku sa nesmelo za dieťaťom ani na izbu, len ho priniesli na chodbu alebo vyniesli z izby na takú dlhú terasu cez celú stranu nemocnice. Žiaľ neboli také účinné lieky ako teraz a mnohé deti sa po zhoršení stavu dostali do nemocnice. Dieťa samo v nemocnici bolo samozrejmosťou a tie, ktoré boli na cudzích zvyknuté to podstatne lepšie znášali. Niektoré odoberali ešte v ambulancii od matky za hysterického plaču a scén a nasilu ich vytrhli matke. Ak sa to po návšteve zopakovalo, matka mala zákaz styku s dieťaťom. Boli to vtedajšie pravidlá.
Hysterické správanie sa detí za mamou je v škôlke úplne bežné, ale ich tam nenechajú rodičia a najneskôr na tretí deň ich už odhlásia. Preto to ostatní nevedia. To isté v škole. Tam sa to prejavuje vreskom, ktorý nepomôže, potom odmietaním si vybrať z tašky čokoľvek, namiesto učenia sa chodením po triede a ubližovaním ostatným, nadávaním učiteľke, ktorá si občas utŕži aj kopance. Učiteľky väčšinou ani rodičom to neoznámia, ale trpia, aby rodičia dieťaťa ich neobviňovali, že provokuje ich dieťa a nepísali na ne sťažnosti. Takto zvykne končiť snaha učiteľov o adaptáciu dieťaťa. O niekoľko mesiacov dieťa pochopí, že na učiteľke si neužije a obráti svoj hnev na vybraných spolužiakov a šikanuje ich. Preto je tak veľa šikany a nerieši sa, lebo je tu strach pedagógov aj vedenia škôl zo sťažností rodičov agresora. Je neuveriteľné, čo všetko si dokážu vymyslieť a zapojiť do toho aj média. Obete sa boja priznať , že sú šikanované, pedagógovia sa boja sťažnosti a výmyslov rodičov a šikana prekvitá na školách. Aj ja ako riaditeľka ZŠ som tvrdo bojovala proti šikane a zažila som aj snahu odvolať ma preto. No ustála som vďaka rozumným rodičom, no nedovolila som šikanovať deti. Každé dieťa na škole malo dvere do riaditeľne otvorené ak cítilo, že sa mu ubližuje. Učitelia mali vysvetlené, že ak dieťa sa sťažuje na niekoho, že mu ubližuje, treba to prešetriť a v žiadnom prípade neodbiť, že nemá žalovať. Žalovanie neexistuje, iba sťažovanie sa , že mu niekto robí zle. Ak to učitelia nepochopia, nemajú na škole čo robiť. Tam, kde sa to rieši aj agresori si menej dovoľujú.
@evkatk a doteraz si pamatam, ako ma, trojrocnu, hospoitalizovali...a mama sa na mna mohla prist len pozerat.
Najhorsia slusenost, aku si pamatam....a bolo to pred 48 rokmi, prism pekne.
tolko k tomu, ze to bolo normalne a nik z toho nemoze mat traumu.
Bolo to bezne...ale normalne to urcite nie je.
Dieťa potrebuje aj trochu zmeny. Deti, ktoré sú v domácom prostredí stále iba v jednom, teda doma za prítomnosti tých istých, boja sa všetkého v okolí ľudí, s ktorými sú iba príležitostne. Plačú, ak sa k nim čo i len ozvú, odvracajú hlavu, ak sa na ne niekto pozrie. Je to veľmi vážny stres pre dieťa a zanecháva stopy na psychike aj v neskoršom veku. Nie všetky to prekonajú. Napr. príchodom do MŠ aj celé týždne neplačú, ale neľudský vreštia, kvičia celé dni, pomočia sa aj pokakajú do gatí. Nedokážu sa ovládať bez prítomnosti mami , trasú sa, trhajú si vlasy. Ak zbadajú mamu, náhle sa stávajú normálnymi deťmi. Samozrejme obviňované sú učiteľky, že im ubližujú, lebo doma takéto nevystrájajú. Tieto detičky do 3dní rodičia odhlásia a ostávajú doma až po školu. Stále je ich viac a viac. No nič sa tým nezmení. V škole sa to opakuje ako cez kopirák. Akurát že navyše počastujú učiteľky hrubými nadávkami a vyhrážkami, že povedia doma, že učiteľka im robila zle a vymyslia kadečo. Aj preto na naliehanie učiteľov sa zavádza povinná školská dochádzka od 3 rokov. Hysterickými výbuchmi, krikom, odmietaním robiť to, čo iní, vážne narúšajú vyučovanie a často ubližujú iným deťom. Toho času je už neúnosne veľa školopovinných detí oslobodených od školskej dochádzky a učia sa doma raz do týždňa s učiteľkou, ktorú viac ignorujú. Autoritu nepoznajú. No rodičia sú presvedčení, že ich dieťaťu je tak najlepšie. Čo nasleduje potom, o tom radšej písať nebudem, ale tie deti sa nedokážu adaptovať na bežný život.
Moje deti okrem toho, že museli od 5 mesiacov do jaslí, ostávali aj s babkou a dedkom a občas chceli aj nocovať od 2 rokov. Nikdy nemali problém ostať ani v nemocnici, keďže vtedy rodičia nemohli s nimi zostať, iba 2x týždenne navštíviť na hodinku. Bolo to kruté, najmä ak boli vážne choré, ale odlúčenie ľahšie zvládli. Deti sa ale potrebujú socializovať, presvedčiť sa, že ten druhý im neublíži, inak veľmi trpia pri kontakte s inými osobami.
@evkatk to co pises je uplny extrem. Ja som svoje dieta nikam neodkladala a nikomu nedavala strazit a cuduj sa svete rozpravaju sa s kazdym bez problemov, ked nastupili do skolky nepadla jedna jedina slza! Tesili sa tam a nikdy neprotestovali. Od zaciatku bezpeoblemove deti v skolke. Starsi bol maximalne s mojou mamou 2hodiny sam kym som vybavila lekarku. So svokrou bol 1x sam az mal 6! A mladsia 3,5 roka. Fakt nechapem co pises o traumach ktore detom robime tym, ze sme s nimi a nedavame roznym ludom od mala strazit 🤦
Dieťa potrebuje aj trochu zmeny. Deti, ktoré sú v domácom prostredí stále iba v jednom, teda doma za prítomnosti tých istých, boja sa všetkého v okolí ľudí, s ktorými sú iba príležitostne. Plačú, ak sa k nim čo i len ozvú, odvracajú hlavu, ak sa na ne niekto pozrie. Je to veľmi vážny stres pre dieťa a zanecháva stopy na psychike aj v neskoršom veku. Nie všetky to prekonajú. Napr. príchodom do MŠ aj celé týždne neplačú, ale neľudský vreštia, kvičia celé dni, pomočia sa aj pokakajú do gatí. Nedokážu sa ovládať bez prítomnosti mami , trasú sa, trhajú si vlasy. Ak zbadajú mamu, náhle sa stávajú normálnymi deťmi. Samozrejme obviňované sú učiteľky, že im ubližujú, lebo doma takéto nevystrájajú. Tieto detičky do 3dní rodičia odhlásia a ostávajú doma až po školu. Stále je ich viac a viac. No nič sa tým nezmení. V škole sa to opakuje ako cez kopirák. Akurát že navyše počastujú učiteľky hrubými nadávkami a vyhrážkami, že povedia doma, že učiteľka im robila zle a vymyslia kadečo. Aj preto na naliehanie učiteľov sa zavádza povinná školská dochádzka od 3 rokov. Hysterickými výbuchmi, krikom, odmietaním robiť to, čo iní, vážne narúšajú vyučovanie a často ubližujú iným deťom. Toho času je už neúnosne veľa školopovinných detí oslobodených od školskej dochádzky a učia sa doma raz do týždňa s učiteľkou, ktorú viac ignorujú. Autoritu nepoznajú. No rodičia sú presvedčení, že ich dieťaťu je tak najlepšie. Čo nasleduje potom, o tom radšej písať nebudem, ale tie deti sa nedokážu adaptovať na bežný život.
Moje deti okrem toho, že museli od 5 mesiacov do jaslí, ostávali aj s babkou a dedkom a občas chceli aj nocovať od 2 rokov. Nikdy nemali problém ostať ani v nemocnici, keďže vtedy rodičia nemohli s nimi zostať, iba 2x týždenne navštíviť na hodinku. Bolo to kruté, najmä ak boli vážne choré, ale odlúčenie ľahšie zvládli. Deti sa ale potrebujú socializovať, presvedčiť sa, že ten druhý im neublíži, inak veľmi trpia pri kontakte s inými osobami.
@evkatk takýto názor je podľa mňa práve zo "studeného odchovu". Deti som nikde neodkladala, aby som mala čas pre seba.. adaptáciu v škôlke zvládli skvelo. V škole a v škôlke patria medzi najslušnejších žiakov. Cudzích ľudí sa neboja, veľmi dobre a rýchlo nadväzujú kontakt s deťmi aj dospelými, majú radi spoločnosť. Ani to naše najmenšie sa nebojí cudzích
ano zmenis nazor 🙂
Rob tak, aby ti ho mal kto postrážiť keď to potrebovať budeš
@evkatk uplny suhlas 👌 ale niektorým to tu proste nevysvetlis. 🤷♀️ potom ze su problémy s ich adaptáciou.
@nyusika ja keď som bola s malou v nemocnici, tak ma tam asi sanitarka? velice začala poucovat o mojich právach a ze môžem spat na mínus 2 ci kde. Vravím jej, že ja svoje práva poznám veľmi dobre a dcéra bezo mňa nebude, aby mi zháňali posteľ (mala 2 roky vtedy) a tiež bez môjho sprievodu neopustí odd.na žiadne vyšetrenie. Nikto viac ani necekol ti poviem 👌
@lienka.7 čo to tu trepes. Mám 3 deti, všetky nosené, spali pri mne, kojene a nemali absolútne problém do mňa nikdy odísť.ked na to dozreli. Decko ktoré zažije strach ešte takéto malé sa skôr nevie odpojiť od matky aa s tým problém ako to ktoré vie, že tu je hocikedy preňho a môže sa vždy vrátiť...
dieta potrebuje prvé mesiace života matku a pocit bezpečia a sýtosti. That's all...žiadne vedy.....
@evkatk takýto názor je podľa mňa práve zo "studeného odchovu". Deti som nikde neodkladala, aby som mala čas pre seba.. adaptáciu v škôlke zvládli skvelo. V škole a v škôlke patria medzi najslušnejších žiakov. Cudzích ľudí sa neboja, veľmi dobre a rýchlo nadväzujú kontakt s deťmi aj dospelými, majú radi spoločnosť. Ani to naše najmenšie sa nebojí cudzích
@malamimi6 absolutny suhlas. To je strasna hlupost, co pisala pani, uplne naopak…
@lienka.7 čo to tu trepes. Mám 3 deti, všetky nosené, spali pri mne, kojene a nemali absolútne problém do mňa nikdy odísť.ked na to dozreli. Decko ktoré zažije strach ešte takéto malé sa skôr nevie odpojiť od matky aa s tým problém ako to ktoré vie, že tu je hocikedy preňho a môže sa vždy vrátiť...
dieta potrebuje prvé mesiace života matku a pocit bezpečia a sýtosti. That's all...žiadne vedy.....
@blonde_bella trepes tak akurát ty. Aký strach zaziva dieta s niekym koho pozná OD MALICKA??? a koľko je to tých "prvych" mesiacov života, keď potrebuje podla teba dieta vylucne matku??? 1, 3, 7, 10, ...36??? Pokial sú vzťahy v rodine v poriadku, je chore nedovolit ísť pokocikovat na hodinu dve dieta mame, sestre alebo nebodaj ešte aj samotnému mužovi. Lebo sa nepostaraju. A predstav si, ze postarajú. Ta, ktorá takto uvažuje, nie je kompletná.
A potom sa divime, ze ty ženám doslova preskakuje, sú vyhorene a v depresiach. A pritom si za to v konečnom dôsledku môžu len ony same.
@lienka.7 čo to tu trepes. Mám 3 deti, všetky nosené, spali pri mne, kojene a nemali absolútne problém do mňa nikdy odísť.ked na to dozreli. Decko ktoré zažije strach ešte takéto malé sa skôr nevie odpojiť od matky aa s tým problém ako to ktoré vie, že tu je hocikedy preňho a môže sa vždy vrátiť...
dieta potrebuje prvé mesiace života matku a pocit bezpečia a sýtosti. That's all...žiadne vedy.....
@blonde_bella deti potrebuju rodicov cely zivot.
a nikto nepise o tom, ze ho odstrkuje id seba, preboha.
piseme o normalnom kovcikovani...o tom, ze na hodinku ho postrazia, kym si zena vybehne v klude nakupit, zacvicit, na kavu...len tak niekde sadnut
@blonde_bella deti potrebuju rodicov cely zivot.
a nikto nepise o tom, ze ho odstrkuje id seba, preboha.
piseme o normalnom kovcikovani...o tom, ze na hodinku ho postrazia, kym si zena vybehne v klude nakupit, zacvicit, na kavu...len tak niekde sadnut
@nyusika kks, niektorým tu to mlieko fakt udiera na mozog 🤦♀️ ja som bola celá happy, keď ma dosla pozrieť kamoska s dcérou (mala vtedy 16, či 17 rokov) a ze ci môže okolo domu kocikovat. Jasne, ze môže, prečo by paneboze nemohla??? Vsak dieta normalne spokojne spalo v kociku, bola v "dosahu", na telefóne... a dnes sa uz spolu bicykluju a kolobežkuju a ona jej hovorí, ako ju ako bábätko kocikovala🙈... taktiez mama ci sestra mi bezne strážili malu, a ja som si vybehla nakúpiť, ku kadernicke ... holt, som asi krkavcia matka 🤷♀️
Prečo by si prosím ta mala žena niekde len tak "vybehnut"? Vsak jej psou povinnosťou je byt 24/7/365 k dispozícii dietatu, lebo jeho narodením ona predsa prišla o svoju "svojpravnost". (irony) 😉👌
@nyusika kks, niektorým tu to mlieko fakt udiera na mozog 🤦♀️ ja som bola celá happy, keď ma dosla pozrieť kamoska s dcérou (mala vtedy 16, či 17 rokov) a ze ci môže okolo domu kocikovat. Jasne, ze môže, prečo by paneboze nemohla??? Vsak dieta normalne spokojne spalo v kociku, bola v "dosahu", na telefóne... a dnes sa uz spolu bicykluju a kolobežkuju a ona jej hovorí, ako ju ako bábätko kocikovala🙈... taktiez mama ci sestra mi bezne strážili malu, a ja som si vybehla nakúpiť, ku kadernicke ... holt, som asi krkavcia matka 🤷♀️
Prečo by si prosím ta mala žena niekde len tak "vybehnut"? Vsak jej psou povinnosťou je byt 24/7/365 k dispozícii dietatu, lebo jeho narodením ona predsa prišla o svoju "svojpravnost". (irony) 😉👌
@lienka.7 coze ??
poctiva a spravma Matka v zivite nepojde ku kadernicke...take panske huncutstvo.
a nedajboze cvicit, ved okolo dietata ma pohybu az-az...najma okolo toho leizaceho dietata
len si dávaj pozor, aby si to neprehnala. Opičia láska škodí matke aj dieťaťu
@danica2711 👍👍👍 Štýlom ja sama
@nyusika kks, niektorým tu to mlieko fakt udiera na mozog 🤦♀️ ja som bola celá happy, keď ma dosla pozrieť kamoska s dcérou (mala vtedy 16, či 17 rokov) a ze ci môže okolo domu kocikovat. Jasne, ze môže, prečo by paneboze nemohla??? Vsak dieta normalne spokojne spalo v kociku, bola v "dosahu", na telefóne... a dnes sa uz spolu bicykluju a kolobežkuju a ona jej hovorí, ako ju ako bábätko kocikovala🙈... taktiez mama ci sestra mi bezne strážili malu, a ja som si vybehla nakúpiť, ku kadernicke ... holt, som asi krkavcia matka 🤷♀️
Prečo by si prosím ta mala žena niekde len tak "vybehnut"? Vsak jej psou povinnosťou je byt 24/7/365 k dispozícii dietatu, lebo jeho narodením ona predsa prišla o svoju "svojpravnost". (irony) 😉👌
@lienka.7 to kocikovanie mas zidealizovane. Nie kazde dieta sa rado kocikuje a spokojne lezka a spi....moje nebolo ani jedno dieta take🤣 mala som ho dat niekomu na prechadzku nech hodinu reve v nom?
@nyusika úplne stačí, že stará mama nerešpektuje rodičov dieťaťa. A aj to je dôvod nezveriť jej dieťa.
Plus pri tak malom dieťati, ako má autorka, je to úplne normálne, že ho nezveri niekomu na pár hodín.
To ešte neznamená ani to, že ostatní nesmú s dieťaťom tráviť čas, ani to, že je matka sibnuta.
@beronsche hej, kočíkuje bábätko inou terasou 😁😁😁😁