Oľutovali ste rozhodnutie mať viac detí?
Teda takto - nechcem povedať, či oľutovali. Ale či ste s odstupom času rozmýšľali, aké by to bolo mať len to jedno dieťa. Vždy som chcela len jedno dieťa, no keď som bola tehotná s prvou dcérou, materinské city nabrali plne obrátky a začala som rozmýšľať o veľkej rodine. Muž vždy chcel aspoň dve deti. Takže nebolo o čom. Teraz máme takmer 3r dcéru a babatko. A ja sa občas pristihnem, že rozmýšľam, či sme ozaj druhé dieťa mali mať. Obe deti milujem, dala by som za ne život. Ale popravde navrat k babatkovskym povinnostiam nás zase trochu pribrzdil a sú dni, keď sme totálne unavení, frustrovaní a pod. Navyše mam pocit, že pri druhom dieťaťu si už ani všetky tie babatkovske veci a obdobia neužívame tak ako pri prvej. Proste všetko ide akosi mechanicky. Občas si hovorím, že aká pohoda to mohla byť už s 3r dcérou, mohla som pracovať, vrátiť sa do klasickeho života, dcére dopriať súkromnú škôlku.. Potom ma hneď prepadnú výčitky, prečo takto uvažujem a veľmi si to vyčítam. Lebo však druhé dieťa sme chceli my, my sme si ho “zariadili”. A teda rozmýšľam, či mam teraz nejake popôrodné opúšťaky a je to normálne alebo čo sa to deje, keďže sme boli obaja nastavení nemať jedináčika.
Stručné zhrnutie
- Po narodení druhého dieťaťa mnohí rodičia popisujú výrazné vyčerpanie v prvom roku a pocity, že život sa na čas vrátil „k bábätkovským povinnostiam“, ktoré postupne ustupujú.
- Viacerí rodičia uvádzajú, že vzťahy medzi súrodencami a spoločné hranie sú dlhodobou výhodou, ktorú hodnotia ako „neporovnateľnú devízu“ oproti súrodeneckej neprítomnosti.
- Niektoré rodiny rozhodnutie o ďalšom dieťati odmietajú z dôvodu rizikového tehotenstva, finančných priorít alebo životného štýlu (cestovanie, úspory na štúdium), zatiaľ čo iné rodičia považujú ťažkosti za prechodné a nelutujú.
Q: Je bežné uvažovať, či nebolo lepšie mať iba jedno dieťa?
A: Áno; v diskusii mnohí rodičia uviedli, že také myšlienky prichádzajú najmä v náročných dňoch po narodení ďalšieho dieťaťa, pričom jeden príspevok priamo napísal, že „prvý rok s druhým bábätkom bol masaker“.
Q: Ako dlho trvá, kým sa situácia zlepší po narodení druhého dieťaťa?
A: Rodičia uvádzali rôzne skúsenosti: niektorí popisovali výrazné zlepšenie po približne jednom roku, iní písali, že vidieť zlepšenie treba čakať až okolo dvoch rokov, pretože mladšie dieťa „trošku podrastie“ a súrodenci sa začnú viac hrať.
Q: Aké sú bežné dôvody, prečo rodiny nechcú ďalšie dieťa?
A: V diskusii boli uvedené konkrétne dôvody: rizikové tehotenstvo, potreba šetriť na štúdium v zahraničí, túžba po cestovaní alebo kúpe karavanu a snaha odísť do skoršieho dôchodku.
Q: Aké výhody rodičia najčastejšie pripisujú súrodencom?
A: Rodičia označovali za výhody spoločnú hru, vzájomnú spoločnosť a emočnú oporu; v diskusii zaznelo, že „najlepší darček pre dieťa je súrodenec“ a že deti sa neskôr stávajú „parťákmi“.
Q: Má zmysel čakať niekoľko rokov medzi deťmi?
A: Skúsenosti sa líšia: v diskusii boli príklady rôznych odstupov — druhé dieťa pri prvom vo veku 6 mesiacov, rozdiel 7,5 roka aj 17 mesiacov — pričom niektorí rodičia považujú väčší odstup za úľavu v starostlivosti, iní litujú, že nezačali skôr.
Q: Ako sa vyrovnať s pocitmi viny alebo „opúšťákmi“ po narodení druhého dieťaťa?
A: Rodičia a skúsené matky v diskusii radili, že sú to bežné a dočasné pocity, odporúčali pripomenúť si, že starostlivosť je zabezpečená, a poznamenali, že „mozog zabúda na negatívne veci“ a neskôr väčšina týchto období chýba.
Závery z diskusie
Zhoda
- Mnohé rodičky pokladajú intenzívne náročné obdobie po narodení ďalšieho dieťaťa za normálne a dočasné a očakávajú zlepšenie s rastom dieťaťa.
- Väčšina diskutujúcich vníma súrodencov ako dlhodobú výhodu pre deti (spoločnosť, hra, emocionálna opora).
Sporné názory
- Niektorí rodičia by privítali viac detí a považujú viacdetnú rodinu za ideál, zatiaľ čo iní odmietajú ďalšie deti z dôvodu zdravotných rizík, financií alebo životného štýlu.
- Niektoré príspevky tvrdia, že rodičia neskôr budú tieto náročné chvíle ľutovať a chýbať im, zatiaľ čo iní hovoria, že im tieto obdobia vôbec nechýbajú.
Otvorené otázky
- Aký vekový odstup medzi deťmi je optimálny z hľadiska psychickej záťaže rodičov a vzťahu súrodencov?
- Ako zohľadniť individuálne riziká (napr. rizikové tehotenstvo) pri rozhodovaní o ďalšom dieťati?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
modernej medicíny,súkromná škôlka,kojčenie,laktacných štrajkov,spánok s bábätkom,kočikovať,kočík
Miesta a osoby
Pezinok
Premýšľala som. Viem si predstaviť 1. Nuda a úplne iný život. Veľa deti ma veľmi zmenilo. Ukázali iný rozmer. Prehodnocovala som svoj hodnotový rebríček. Mnohému ma naučili. Je super mať veľa deti. Ale náročné…
Uplne rovnako premyslam a pravdepodobne mam aj vekovo podobne deti ako ty, skoro 3,5 rocneho a polrocnu, je to proste masaker a ten moj prvorodeny je dokonale decko😀teda oproti tomu babatku. A uz je tam aj ten rozmer, ze je s nami dlhsie, poznam ho dokonale, presne viem, co chce, rozumieme si…kdezto pri babatk uto este len ziskavam…
Ja som si pri druhom dietati siahla na dno. Mali sme ani nie 2-rocneho ktory mal nejake zdravotne problemy a novorodenca ktory doslova preplakal pol roka zivota. Nikdy nezabudnem na tie chvile, a ako som manzelovi posepkala tu strašnu vetu, ci sme naozaj mali mat 2 deti. aj teraz sa mi da revať ked si na to spomeniem …. sialene chvile. Je to uplne normalne vsetky tieto myslienky, ja som cely zivot strasne tuzila po detoch ale az ked som ich mala som dokazala pochopit aj ludi co ich nechcu mať🤣 Zboznujem ich, a cim su vacsi tym som spokojnejsia ze sa maju. hej biju sa ale potom sa stiskaju,hraju, ochranuju… proste maju jeden druheho a som za to stastna ale bolo to narocne
Prežívas ťažké obdobie a je to úplne normálne. Mysli na to, že bude lepšie. A že všetko je len obdobie. Mladšie dieťa trošku podrastie, budú sa spolu hrávať a nebudú vedieť bez seba vydržať... A vtedy si s mužom hovoríme: chválabohu, že sú dvaja a že majú jeden druhého. Držím palce!
Nie, ja deti milujem, od 18 som sa stále starala o nejaké deti, najskôr cudzie, potom svoje, teraz už sú väčší a mne je smutno, že už nemám dáke malé, ale vek nepustí. No ja som taký typ, že mám najradšej bábätká.
Mame 4, nelutujem. Niekedy si poviem, ake by to bolo s jednym, ci dvoma. Asi nuda a bola by som asi viac vyspata a mala uz daku "karieru". Ale ked sa pozriem na tie 2 mladsie, som rada, ze su tu 🙂
Je to normálne. Presne ako píšeš, sú to také opušťáky chvíľkové. 😀
Ja si tiež tak niekedy povzdychnem že bolo mi to treba mať 3(a viac)detí, keď vyberám druhu práčku za deň, pracem xyz pohárov kade tade po kuchyni, alebo vyberam kúsky hračiek z pod sedačky.. ale potom sú tu tie lepšie dní a plno pekných chvíľ. Napr keď deti tichúčko spia, vtedy sú najviac zlaté 😀
Ja som do toho vhupla po 7 rokoch a občas sa cítim ako ty. Neužívam si to ako pri prvom. Neviem, či to bolo tým, že bol prvy a ja som bola hotova z toho, ze som sa stala matkou, mala som menej povinnosti a neskutočnú eufóriu, ze ho mam. Mozno vela robi aj to, ze ona je o dost náročnejšie babatko ako bol syn. S nim vsetko išlo hladko. Ona je veľmi uplakaná. Teraz to je veru ine, ale milujem ju a uz si neviem predstaviť život bez nej, aj keď to je ťažké no… ja sa uz tesim, ked bude mať aspon dva roky.
Mám 5 mesačné bábo a 2,5 ročného syna. Mladší syn je extremne náročný, nonstop na rukách, pol dňa aj tak preplace, citlivy na zaspávanie, o kojeni a laktacnych strajkoch nehovoriac atď. Preto mi veľakrát prišlo ľúto, že nemôžem toľko času tráviť so starším synom ako predtým. Niekedy sa zamyslím, ako by sme so starším mohli robiť toto alebo tamto, ísť na výlet, viac si maľovať, byť na ihrisku celé doobedie a nielen 40min, kým sa mladší vyspí v kočíku (lebo za bdeleho stavu v ňom vrieska)
A nie je to tak, že by som mladšieho nemilovala, práve naopak, len je náročnejší. Keby bol jedináčik, tak nevidím žiaden problém, lebo by som mu vedela venovať celú pozornosť
Ale takto to ide na úkor staršieho a niekedy mi je to ľúto
Ale snažím sa, aby to nepocitoval ani jeden z nich a viem, že mi tieto niekedy náročné dni budú raz veľmi chýbať
Ja obdivujem mamy ktoré sa na mnoho početnú rodinu odhodlajú samozrejme za predpokladu ze sa zvládnu aj postarať a dopriať tým deťom čo je v ich možnostiach aby neboli o nič ukratene. Predsa len mám pocit že jedináčikom sa stíhajú rodičia viac venovať a možno pri viacerých deťoch to už ide automaticky...
Nie, neoľutovala som...ja mám štyri deti...už sú väčšie , tak už je to lepšie. ( 16, 12, 9, 8r )
@hederamonstera vieš prečo? Lebo mozog zabúda na negatívne veci, hajzel jeden 🤣 Začalo mi po 8 rokoch chýbať také ňuňu babatko malé. Teraz uz ma 3 a pol a zacinam konečne vidieť svetlo na konci tunela, už dokonca ani nehryzie 🤣 ale bol teda ovela narocnejsi ako dcera. (Teda samozrejme okrem ľudí čo majú problémy ho mat skôr)
@any3108 fakt ti budu tie dni chybat? Nie je to len naucena fraza, ktoru matky dokola opakuju?
Mne teda tie dni absolutne nechybaju a som rada, ze mladsi (1,5r) je uz samostatnejsi a viem sa kazdemu venovat naplno, lebo presne ako ty, som mala vycitky, ze starsi je na druhej kolaji. Nastastie to uz tak necitim
@domak2 😂 uplne chapem, aj mna v case ovulacie napada myslienka tretieho dietata ale hned si zacnem hovorit vsetky negativa a ako som to tazko znasala, u mna selektivna pamat nezvitazi😂
Mne je naopak ľúto, že máme len dve deti. Keby som mohla vrátiť čas o 12 rokov, určite by som mala ešte jedno.
@hederamonstera to si vravíš teraz. Počkaj keď príde ten pocit ze už ta až tak nepotrebujú 😅
@domak2 uz sa neviem dockat😂 neviem, asi som vadna, ale mne vadi, ze ma niekto stale potrebuje
@really8 a ja som chcela v štyridsiatke tretie s vlastným mužom 🙈 😁 😁