Sú dcéry tatove princezné a chlapci maminy maznáčikovia?

Tu si to mozes vypocut. Velmi krasne povedane.
http://www.hudakcd.sk/cd1-rodina-spolocenstvo-l...

@evica17 wau ďakujem krásne, veľmi rada ❤️

Uprimne? Nevidim dovod, preco by som mala uprednostnovat deti na zaklade pohlavia. Ze mat vrucnejsi vztah ku synovi ako k dcere, a podobne. Za mna je vztah s detmi taky, aky si ho vybudujeme a na pohlavi nezalezi. Manzel je zo synov hotovy. Rovnako ako by bol hotovy z dcery, a ja tak isto 🙂

@marzuz89 nerozumies otázke 🙂 len ma zaujíma či rodičia napr. Čo majú obe pohlavia majú to, že dcéry viseli na mužovi a syn zas na máme, či pozorovali v detstve odlišnosti.
To že je rodič šťastný zo zdravého dieťaťa je prirodzené či je chlapec či dcéra.

@marzuz89 a nemyslela som ani uprednostnovat rodič dieťa ale naopak, dieťa uprednostňuje rodica

U nás to bolo presne tak synovia išli do určitého veku ku mne,ale dcéry tie vždy inklinovali k otcovi viacej a je to u nás tak stále

U nás doma, keď sme boli deti to tak bolo. Ja mám dvoch chlapcov, takže to neviem povedať z pohľadu rodiča úplne presne ale sú obidvaja moji maznaci, viac ako mužovi 😄😃

@andrejka1974 ja to tak beriem ale že dcéry sa ,,vrátia,, k mame keď majú svoju rodinu a bábo v dospelosti.
Zato muž vtedy od mami veľakrát sa odkloní a už ho niet 😀

My máme 3 dcéry. Najstaršia má 5,prostredná 3 a najmladšia 11 m. Manžela pravdaže veľmi ľúbia postískajú sa, pomojkajú, ale vždy uprednostnia mňa. Zatiaľ som ich najväčšia láska ja. Neviem čím to je, možno to štádium ked budú chcieť len ocka ešte len príde.

Tak ja mam 3 dcery a v kazdom veku mali blizsie ku mne, manzel je ticha povaha, malovravny, sice navaril, upratal, postaral sa, baby ho maju rady.... Ale s dcerami som mala len ja nase duchaplne diskusie, ku mne sa prisli pritulit aj v puberte.... Asi to bude velmi individualne

U nás to je presne tak, dcéra 7 ročná je oteckova princezná, bolo to tak od začiatku a mladší skoro 2rocny zasa visí len na mne! Samozrejme ľúbime ich obidvaja strašne moc, ale je to tak, že dcéra je tatova a syn je mamin 😁

U nás to tak nebolo aspoň ja som videla prístup ku mne, sestre aj bratovi rovnaký a ani my ako deti sme žiadneho rodiča neuprednostňovali.

Máme dvoch synov a veru visia na mne. A ja som vždy asi viac inklinovala k môjmu ocinovi. 🤷

Mozem len z pohladu dcery. Uprednostnila som urcite viac otca a bratia zas mamu.

Uvidíme ako to bude zatiaľ rodiny synovia nemajú a dcérky sú ešte malé 13 a 9

Ja len z pohľadu dcéry, teda jednej zo štyroch. My sme všetky ockove princezné doteraz :D Ale úplne najvýraznejšie to bolo tak do puberty, potom keď sme začali riešiť prvé lásky a zlomené srdcia, bola nám nejak prirodzene mamina ženská duša bližšia. V dospelosti sa to opäť vyrovnalo, ani jedna nemáme obľúbenejšieho rodiča. S niečím nájdeme viac pochopenia u ocka, s niečím u mamky.

Verim tomu. Zevraj u rovnakeho pohlavia sa jedna o prirodzenu rivalitu a sutazenie a tym padom maju dcery s mamami viac hadok a to iste otec so synom. Aj ked osobnu skusenost nemam. Syn viac inklinuje ku mne ale to asi kazde dieta v 2 rokoch.

myslím, že áno, aj môj brat je maminkin princ aj môj syn je môj 🙂 dcéru nemám, neviem posúdiť, ale ja si tiež lepšei rozumiem s otcom ako s mamou aj keď môj otec má tri dcéry a ja nie som tá naj, ale rozumieme si

@smoulingirl to je pekne ❤️
Keď budete mať svoje rodiny tak sa karta zas obracia k mamám lebo budete prežívať to, čo ona s vami. Teda mne sa to tak vrátilo, nikdy som nebola mamina, tiež tatova ale odkedy som porodila tak s mamou sa nám vzťah veľmi zlepšil, zosilnel.

U nás to sedí. Dcéra je dodnes otcova princeznicka a syn sa lisa väčšinou ju mne. Moja mama je kapitola sama o sebe, takže ja som mala vždy lepší vzťah s otcom, ale neviem posúdiť, čo to bolo tým, že som bola dcéra alebo tým, že sme s mamou nikdy nehovorili "jednou recou"

U nas to sedi,dcéru som mala ako 4 dieťa,no medzitým som už aj vnučku mala, su otcove a dedove princezny a jasne chalani sú taký moji mojkáči a hlavne aj preto že starší sú kilometre od nás a majú vlasné rodiny,no tie putá z detstva ostávajú.Ako aj moje správanie sa k rodičom...

Ja mám len 1 dcéru a otec je hniezda 😂😂 ale to je aj tým, že so mnou trávi 90% času, takze tata je vzácny

Ahoj mám dve dievčatá a chlapca a nie nevšimla som si, že by sa to u nás nejak delilo. Najtaršia (10r) je veľký nezávislák od malička, nikoho nepotrebuje. Keď bola dieťa, mala som často pocit, že možno bude mať adhd, napokon vyzerá, že je to len taká povaha. To znamená, že nejaké mojkanie a maznanie dlho nezniesla, či u muža či u mňa, nevidela som, že by viac inklinovala ku mne či k mužovi. Druhá dcéra total naviazaná na mňa, ani nechce nikde prespávať bezomňa, nerada chodí na výlety atď bezomňa (ide, ale bola by radšej, keby som šla aj ja). Nechce ísť napríklad k babke na prázdniny, atď. To má už 7. Najmladší mi zas príde ako tá najstaršia, veľmi tvrdohlavý, hádže sa o zem, vydupáva svoje, papuľuje, dovoľuje si. Mojkať sa chodí ku mne, jašiť sa chodí k tatovi. Má 4 roky. Nemám pocit že by preferoval jedného alebo druhého rodiča. A to od mala. Vôbec nemal problém ako ročný ísť s tatom a dievčatami niekam bezomňa. (Zatiaľ čo tá prostredná nechcela ísť 😄). Všeobecne teraz keď nad tým rozmýšľam, za mnou chodia deti sa pomojkať, pofúkať rany a za tatom sa chodia jašiť. 😁 Ináč pozorovaním môjho okolia si myslím, že väčšinou deti preferujú toho rodiča, ktorý je na mne mäkkší, čiže viac dovolí, nezakazuje, je ochotný ohýbať hranice. Bez ohľadu na pohlavie. U nás je to chvalabohu nastavené dobre.

Mám síce zatiaľ jedného syna, ale ten vždy radšej uprednostní mňa ako manžela. 😁

Áno, ja mám 3 synov a od malicka boli moji maznáčikovia. Najstarší už samozrejme na mňa "kašle", ale ti mladší dvaja sú stále moji. My so sestrou sme zase uprednostňovali tatina, keď sme boli malé, ale aj neskôr.