Vzťah s dieťatkom po cisárskom reze
Mamy, ktoré ste mali cisársky rez... Neviem, ako si to predstaviť, a dnes som sa začala báť, že proste telo nevie, že rodí, nevyplavujú sa patričné hormóny a... Proste bojím sa, že mi to navždy v zlom ovplyvní to, ako budem ľúbiť či nelubit našu dcéru. Pred rokom som rodila Sáru, ktorá nečakané zomrela v 38.tt tehotenstva. Napriek šialenosti celej situácie to bolo to najsilnejšie a najkrajšie, čo som kedy zažila. A v prvých sekundách po mi napadlo "wow, toto chcem ešte zažiť". Teraz mi hrozí cisársky a ja vlastne nepoznám nič "po pôrode", že v mojej psychike je vrcholom tehotenstva pôrod. A bojím sa, že nebudem k dcére nič cítiť. Že proste ju vyberú a budem na ňu pozerať ako na cudziu (ja žiaľ nie som typ, že ťuťu muťu na každé dieťa, a bojím sa, že pre mňa bude kvôli tomuto - že to nepodporia hormóny - pocitovo ako jedna z mnohých). Prosím povedzte mi, ak je to blbosť, ak je to len zbytočný strach.... Ja viem, že budem rada, že je v poriadku a že to je hlavné. Ale chcela by som sa do nej aj zaľúbiť... Aj pred prvým pôrodom som sa bála, že nie som dosť materský typ a napriek tomu, že Sára bola mŕtva, zaľúbila som sa do nej. Je možné, že budem niečo cítiť aj napriek cisarskemu? Ako ste to po cisárskom mali vy...?
@any_soj Neboj sa, určite ju budeš ľúbiť plus je to umocnené tvojou bolesťou a ten strach po tom všetkom čím si si prešla je upne normálny pocit. Ja som rodila prvy krat dvojičky predčasne, prvé prirodzene, druhé dieťatko cisarskym a par dni po narodení mi zomreli. 😪Stavy strašne ale otehotnela som 5 mesiacov po a teda po tom vsetkom neskutočný strach som prezivala cele tehotenstvo. Musim pochváliť zdravotníkov pri druhom cisarskom, anesteziolog ma hladkal po hlave a rozprával mi ako to tentokrát dopadne dobre, lekárka co sa o mna starala na rizikovke uzasna empaticka. Ked mi ju ukazali aj napriek tomu, ze som bola napichana som sa rozplakala velmi od šťastia, že je moje dieťa živé, zdravé a donosene. Tentokrát ma to čaká o týždeň znova, strach mam samozrejme ale snazim sa myslieť pozitívne. Drzim palce aby vsetko dobre dopadlo.
@any_soj ja som rodila planovanym cisarskym rezom. kvoli KP a velkej odhadovanej velkosti. a zamilovala som sa hned v prvej nano sekunde. ako mi povedala moja skusena porodnicka. ktora inak vie robit KP. ze aj cisarsky rez je predsa porod!. neboj ze budes milovat zive druhe dieta menej ako Saru. akokolvek sa Julia vypyta a pride na svet.stale mozte skusit obrat externymi hmatmi? zas ber to tak Julia ma.nejaky dovod preco je v brusku ulozena ako je.
Ja som teda moje dieťatko ľúbila, odkedy som videla na teste dve čiarky, keď som cítila pohyby, to bola ešte väčšia láska a keď mi ho ukázali po cisárskom, vyhŕkli mi slzy a bola to a stále je najväčšia láska na svete. ❤️
@any_soj ahoj.ja som mala obe deti sekciou. Pred prvou som prezivala podobne pocity ako ty. Ze dieta mi bude cudzie, akoze ano, moje ale nic menej nic viac. Tiez som sa neroztapala nad cudzimi detmi. Strasne som sa toho bala. A ked mi moje babatko doniesli, praaaaask, rana rovno medzi oci a taka laska co ma zaplavila to ma uplne odrovnalo. Trva to do dnes..... Pri druhom som si uz tymto hlavu nelamala, tehotenstvo celkovo je pre mna utrpenie, cakala som na koniec ako na spasenie, myslela som ze to bude ako prvy krat, ze ked babatko uvidim, pride laska. A hadaj co. VELKE NIC😣uplne nic. Presne ten pocit ktoreho som sa desila pri prvom. Mala ma skoro 4m a furt nic. Uz som z toho vcelku depresivna... Postaram sa o ni, pohram sa, pomojkam ale ked pride starsia, zaplavi ma presne tolko lasky ako ked sa narodila. Som zo seba sklamana a nestastna. 😖Len si prajem aby sa to casom zlomilo a aj druhu dceru som lubila takou nekonecnou laskou ako prvu.🙏
Určite budeš svoje dieťatko hneď ľúbiť. Držím palce!
@dzina007 tak to s tym deformovanim hlavky tak celkom nie je.. moja druha dcera ma vyviedla z omylu.. praveze prva po akutnom cisarskom mala taku predlzenu hlavu.. a druhu som rodila vaginalne a to som vraj extra uzka a hlavicku mala gulatucku ako lopticka az som nechapala ako je to mozne.
Neboj sa, vobec to nesuvisi s tym, ci islo dieta von cisarskym alebo prirodzene. Su typy zien, co sa zamiluju do svojho dietata hned a su take, ktorym to trva a postupne si s dietatom buduju vztah.
Ja som z tych, co sa nevedia zamilovat na prvy pohlad. Prve 4 dni som spracovavala to, ze ten maly clovek je moje dieta, stale som si to musela pripominat, laska prisla postupne. Najprv tam bola zodpovednost a snaha dat mu vsetko co potrebuje a laska prisla neskor. A jasne, ze lubim svoje dieta, ale nebol to ziadny wow efekt po porode. Ja som rodila prirodzene. Tak ako som sa nezamilovala na prvy pohlad do svojho muza, ale musela som ho spoznat, tak som sa nezamilovala na prvy pohlad do svojho dietata, musela som ho najprv spoznat. Takisto, mame doma 4 macky, su to tiez nase deti, velmi ich lubime, nikdy by sme ich neopustili. Ale neprisla ta laska hned. Zobrali sme si ich, interagovali s nimi, starali sa o ne, zalezalo nam na ich stasti. A bezhranicna laska prisla neskor. To iste sa nam stalo aj s dietatom. Neboj sa, ze budes horsia mama, aj keby si hned od lasky neodpadla. Kazdy jeden sme iny, vynimocny. Kazdy z nas spracuva podnety inak. To, ze by si nebola z dietata hned paf, neznamena, ze si k nemu nevytvoris silne puto. Jedine, co byva problemom pri tvorbe puta je, ak matka dieta odmieta ci podvedome nechce prijat. Ale uvidis, ze ty sa zamilujes do tohto dietata rovnako ako do prveho 🙂 uz si to totiz raz zazila, takze ta laska pride opat hned ked dieta uvidis. Vobec si s tym nerob strachy 🙂 a ako tu uz bolo spomenute- dieta po cisaraku je ako z katalogu 🙂 akurat rozmocene trochu, predsa len, bolo 9 mesiacov v naleve. Ten moj mal modru masku ako panda ked sa narodil, podliatiny presli do zltacky, ale nepotreboval lampu, pekne to jeho organizmus spracoval. Ale veru, ked vidim teraz tie fotky (uz ma 20 mesiacov a je velmi krasny), tak s muzom len zalomime rukami, ze "meh, chudacik, modro-purpurovy, dotlaceny, s monaklami pod ocami..." sestricka, ked mi ho doniesla tak vravi: "nezlaknite sa, vyzera trochu strasidelne, ale nic mu nebude" a ja som sa zasmiala, ze ale kde, vyzera uplne adekvatne tomu, ze sa tlacil cez malu dieru a este som ho aj pripucila vnutri (sestricka krici "netlacte", tak som zadrzala tlak a doktorka po mne reve " ved ste ho tam scvakli" a ja len zmatene- " ale ved vy ma navigujete, ja rodim prvy krat, tak sa dohodnite".. Komedia)
Je to sialene po cisarskom co sa so zenou deje..mne to tiez hned neprislo...ale vsetko pride casom maznanim, kojenim, kontaktom koza na kozu..a hlavne v klude domaceho prostredia..drzim palce
@any_soj
Ja mám 3 deti sekciou. Všetky ľúbim rovnako aj keď medzi prvou a posledným je 16 ročný rozdiel 🙂🤷♀️
Vždy si tak spomeniem ako my ich ukázali...
Prvú mi síce priniesli potom až po cca 12 hodinách, neviem prečo 😠
Ale láska to je veliká.
Kľudne si môžeš napísať pôrodný plán a pýtať si bábätko k sebe samozrejme podľa toho ako sa budeš cítiť. Želám všetko dobré a veľa zdravíčka 💕
@any_soj Ja mam takmer dvojrocnu dcerku Saru, rodenu cisarskym rezom. Takisto som nebola nikdy na deti, ale s mojou sarou som od porodu kazdy Bozi den, nechcem ju opustit ani na hodinku, a to puto je proste nieco neskutocne. Absolutne sa nemusis bat, to ako porodis neurcuje vztah aky budete mat. A dokonca som sa po cisarskom aj rozkojila, a kojim aj prave teraz 🙂))) neboj a uzivaj si tehotenstvo, velastastia prajem a zdravia obom ❤️
@mravenek Verím tomu 👍 ono, tuto môžeme napísať, že ako sme to my vnímali, ale aj každé dieťa je iné, jedno je uplakane , náročné. Niekto povie, že to je kvôli zlému cisárskemu, niekto že je to kvôli traumatickemu prirodzenemu pôrodu, ale sú to podľa mňa len dohady .
Moja prvá bola narodená akútnym cisárskym a po pôrode odo mňa na 30 hodín oddelena, strašne plakala prvé dni, ako keby si chcela vyplakať to, čo sa stalo, ja som to vtedy tiež riešila, že či tým ona alebo nás vzťah nebude poznačený a dočítala som sa, že vzťah sa nebuduje len tie prvé hodiny po, ale skôr celé tie týždne, mesiace, roky, čo sme spolu. Každá normálna mama ľúbi svoje dieťa nadovšetko. A presne tak to je, tak to aj vnímam.
Ja som rodila prirodzene a ziadne hormony stastia, priblizne mesiac som necitila vobec nic
@any_soj ahoj, myslím, že máš plne právo na svoje pocity, obavy... sú úplne v poriadku a zvlášť po tom co si prežila. Netrúfam si predpovedať ako to bude v tomto prípade, len verím, že všetko bude v poriadku a budete obe zdravé a šťastné, že sa mate🙏. Ja napíšem svoj prípad. Ja som bola pre materstvo stvorená odjakživa, vždy som túžila po deťoch a aj okolie ma vníma ako prototyp matky. Nebudem rozpisovať co sme všetko prežili, ale skratka naša cesta k dieťatku bola komplikovanejšia, plná strachu obáv, radosti, ale aj bolestivych, opakovanych strat. Ak som bola niekedy blízko šialenstva, tak to bolo z týchto dôvodov. Keď sa blížil termín pôrodu začala som pociťovať obavy, ostala som šokovaná keď mi navrhli cisársky, vôbec som s tým nepočítala, preštudovala som si všetko mozne a po týždni váhania som poprosila Dr ci nepočkáme na normálny pôrod, strašne som ho chcela zažiť. Rešpektovali moju vôľu, prenášala som, ležala som už týždeň po termíne v nemocke, pôrod vyvolávali a nič, zrazu akútna sekcia, do 5 minút som ležala na stole, celková anestéza. Keď som sa prebrala bola som rada, že babatko v poriadku a ze sme predišli zvonom, kliešťom atď. Ale bola to pre mňa trauma, fyzicky a psychicky som to zle znášala, necítila som sa ako plnohodna matka, mala som pocit zlyhania. Dlho som sa spamätávala, zle sa to hojilo, chcela som kojiť nešlo to atď. Aj napriek tomu všetkému, cítila som ihneď puto a veľkú lasku a to mi pomáhalo to cele zvládnuť. Druhý pôrod som opäť v kútiku duše dúfala v normálny, ale 4 lekári už odporučili sekciu, tak už by bolo nezodpovedné oponovať. Mala som plánovanú sc, lokálna anestéza a bolo to cele prekrásne, veľmi ľutujem, že som takto naplánovaný nemala aj prvý porod. Manžel bol pri mne, bonding a po 24 h aj rooming, keď pozerám tie fotky a video po pôrode som dojata. Rekonvalescencia dobrá. Moje obavy sa nenaplnili, tiež som sa bála, že nebudem cítiť to čo mám, lebo sekcia je neprirodzená. Ale od začiatku svoje deti milujem, žijem a dýcham pre nich. Držím palce aj tebe🍀
@any_soj zalubenost do babatka proste pride...skor ci neskor,ale pride.mne doniesli maleho po 24 hodinach po cisaraku, pozrela som sa na neho ze ok, videla som, mozete si ho zobrat🤣.mala som hrozne bolesti a psychicky mi bolo velmi zle.Tiez som necitila ziadnu zalubenost, ziadne emocie...proste mam dieta.dokonca psychologicka ma sama pripravovala na to ze to tak vobec nemusi byt, ze zalubenost moze prist aj za 2 mesiace.a presne tak aj bolo...odzneli mi bolesti a zvykali sme si na seba.ked pridu prve usmevy tak to pride samo😉😉😁
@any_soj cisarsky akebo necisarsky berte to tak ze najdolezitejsie je ze dietatko bude tu a s vami zdravucke.ja som nemohla roky otehotniet uz sme to skoro vzdali a podarilo sa.rodila som cisarskym rezom daleko od rodiny a mojich najblizsich,mala som zly porod a vela bolesti pretoze mi zle napichli epiduralku.bola som v bolestiach ked mi polozili synceka na hrud no bol to napriek tomu pocit ten najkrajsi na svete.rozdiel bol len v tom ze som nemusela tlacit a nemala som kontrakcie.a ked si na porod spomeniem nevahala by som zazit este raz,dva a i viac krat tie bolesti a vsetko to iste,taka je laska medzi nami.mam pocit ze najsilnejsia na svete.syncek ma dva roky a zacina rozpravat.kazdy vecer pri uspavani ma drzi za ruku a povie mi moja maminka.moja moja.s takou laskou uprimnou ze clovek rozmysla ci take nieco vobec je mozne a dakujem kazdy den ze mi toto moje babo bolo dopriate pretoze taku lasku som nikdy nezazila a som nou kazdy den obklopena.a vraciam ju kazdy den spat.pokial budem zit budem ju vracat kazdy den a dakovat za tuto lasku ktora rastie v nas kazdym dnom...
Ja som rodila v celkovej anesteze a keď mi ju doniesli ukázať (rodila som o pol 10, prvy raz som ju videla o 15tej), tak sestrička prišla s nou, že: mamička, tak tu máte bábätko - dievčatko. (Lebo my sme nechceli vedieť pohlavie dopredu). A zo mňa vyletelo : sak ja ju poznám. Ale ja som mala skutočne pocit, že ju poznám. Mne hneď prišla od prvého okamihu ako naj kamoška. A ono to tak aj je. Už niečo vyše roka sme partacky a ľúbim ju najviac na svete. A to ja som deti nechcela ☝️🙈 Teraz som najšťastnejšia na svete, že ju mám. Takže láska ako hrom prišla po pár dňoch, ale ten pocit, že patríme k sebe, tam bol od začiatku. (A celkovo si myslím, že skôr chlapi to majú ťažšie v tom vytvoriť si vzťah s dieťaťom, my mame výhodu).
@any_soj ja som mala cisarsky na rychlo, pretahovala som,neotvarala som sa, a v ten den som bola na 2.oxytocinovy test a hned ma brali na salu, potom mi povedali, ze mala omotany pupocnik. Doniesli mi ju asi po 2 hodinach, keď som sa preberala, ale bola to laska na prvy pohlad. A tu lasku som si k nej pestovala, keď som ju este mala v brusku. Ja som bola vdacna a stastna, ze tak rychlo zakrocili a zachranili mi ju. Ty svoje dietatko urcite uz teraz lubis, budes ho lubit aj ked sa narodí ☺ drzim palce
@any_soj Rodila som akútnou sekciou a napriek tomu som prešla rôznymi fázami a riesila všeličo okolo toho.. Ale asi to ktomu patrí. Napriek tomu, že to bolo nevyhnutné a ja som to veľmi dobre vedela, mala som pocity zlyhania.. A "nerodenia". Našťastie to rýchlo prešlo 🙂 S malým mame úžasný vzťah, cítim sa ako mama, ako žena, ktorá dala život svojmu dieťaťu. Moje telo síce nefungovalo vtedy keď malo (neotvárala som sa, nemala kontrakcie a malému sa strácali ozvy) ale bol v polohe, z ktorej by sa nikdy nemohol narodiť prirodzene a keby sa mi pôrod rozbehol, skončilo by to veľmi zle, možno najhoršie.. Teraz mam doma zdravého šikovného synčeka vďaka tomu, že moje telo v ten správny čas nefungovalo, verím, že to tak malo byt. Všetko má svoj dôvod ❤️