Prečo je toľko detí s diagnózou autizmus?
Len také zamyslenie...prečo je podľa vás zrazí toľko detí autistov,aspergerov atď? Mám 40 rokov a keď sme boli deti, nik nemal žiadnu diagnózu a teraz polovica triedy má rôzne papiere,úľavy v škole atď... Nič proti vážnym diagnózami, ale mne to už niekedy príde že niektoré deti sú drzé a nevychivsne tak hneď majú radšej nejaký diagnózu,ako ich dať do laty. My sme si nemohli dovoliť j rodičom a učiteľom to čo dnesne deti a dnes keď mi môj syn vraví čo v škole si deti dovolia a učiteľka musí byť ticho a ešte sa pomaly decku pchať do zadku...kedysi by dostalo decko výchovnú ak nie v škole,tak doma a žiadna diagnóza by nepropadala v úvahu. Sedím sa toho čo bude o desať dvadsať rokov...to už bude mať každý nejakú diagnózu...ako bude svet spoločnosť vzťahy vyzerať?
Mám asi nejaké horšie obdobie, tak to ber s rezervou, no neda mi sa nevyjadriť. Mám syna (narodil sa pred 30. tablet v ruke nedržal do 5 rokov, nebol schopny si pozriet ani jednu pesnicku, nech si kavu vypijem, takze zvalovat to na media ani na vek tiez nemozem...) zacal rozpravat velmi skoro, napriek tomu ma v komunikacii problem aj ako 8 rocny - nie je schopny pochopit ton hlasu ani vyraz tvare, vadi mu farebne oblecenie, tlaci ho vsetko, skriabu ho svy na obleceni, nechape, kedy je vhodne nieco povedat a kedy je lepsie byt ticho, nevie nadviazat kamaratstva, zapchava si usi, pretoze sa mu neda vydrzat bezny hluk... mohla by som pokracovat na 2 strany... Vo vsetkych testoch mu vysla nadpriemerna inteligencia napriek tomu ma problem s ucivom, pretoze tie zadania proste nie su prisposobene jeho mysleniu... dlho sme si mysleli, ze to zvladne v beznej skole, ale tiez uz musime riesit papiere, nechavat ho doma, skracovat mu vyucovanie pretoze sa veci stavaju neunosne... .
no posledne co nam v tomto boji chyba su pohorseni rodicia spoluziakov, ze nas syn nemusi ist na hudobnu a nemusi spravit ulohu... Svojho syna milujem a fascinuje ma jeho myslenie... nechcela by som ho ineho... len by som si velmi priala, aby sme zili v spolocnosti, ktora je tolerantna a neodsudzujuca, kde nemam chut chodit podzemim preto, ze dieta chyti hysak a ostatni mi jasne daju pocitit, ze som matka, ktora to nezvlada... v spolocnosti, kde je priestor pre kazdeho...
p.s. mam aj dalsie deti, ktore ziadne ulavy nepotrebuju, maju v triede deti, ktore ich potrebuju a mojim detom to pride uplne normalne a v pohode... fakt nerozumiem preco by to nejakemu rodicovi mohlo prekazat...
@mimimoje hovorím, dobre sa mudruje ženám, ktorých sa to netýka. Len sa šuchne nejaká diagnóza okolo jej dieťaťa (alebo nejakej jej netere/synovca), zrazu zmení pesničku 🤷. Zrazu bude ona(jej príbuzná/kamarátka) v tej kategórii matiek "vybavovačiek" a ani nebude chápať ako sa tam dostala...
@nika23t
@martinka13
Autorka, ak viete o detoch, ktore maju diagnostikovane poruchy/postihnutie a realne ho nemaju, tak to treba riesit a ozvat sa oficialne, nech presetria poradnu. Si myslite, ze odbornik si to vezme na triko? Napise diagnozu, aj ked nie je? Takto to naozaj nefunguje. A uprimne ti poviem, ze ja osobne nepoznam ani jedneho rodica, co by bol z diagnozy svojho dietata nadseny.
Genetika hlavne, často deti rodičov čo už nie sú neurotypici, ale mali malé problémy a založili si rodinu a normálne fungujú. A génmi sa to posúva dalej a zosilňuje kedže vrana k vrane sadá a často je tá genetika u oboch partnerov. Mimochodom som ročník 1990 a teda autistu sme v triede nemali, ale ADHD chlapca s papierom áno a ešte 2 dievčatá čo mali úľavy kvôli poruchám učenia a nižšiemu intelektu. Takže bolo to aj kedysi.
@letfenixa tak v dubovej triede ich je 17 a 8 má papiere, jedna je tuším autista, ostatnym neviem čo je, ale úľavy rôzne majú...
@liaka asi tak.
@nika23t nevravím že nik nik nik nemá nejaké poruchy učenia, ale často je to skôr lenivosť deti a rodičov. A už x krát opakujem,že nemám na myslí autistov. Ale ja už neviem ako to vysvetliť...
@kikiballa presne tak...takto to máme aj my .a práve tie deti, ktoré sa zdajú byť drzé a nevychovane pre laikov,majú problém.../nie všetky deti/samozrjen sú naozajs deti , ktoré sú totálne drzé , nevychovane bez nejakej diagnózy....
Už som tu raz spomínala príbeh.
Boli sme s mužom v Tescu,na parkovisku.
My balili nákup a 3 deti do auta .vedľa nás mamička,v kufri ucupene dieťa,vrieskalo ,robilo scény.na prvý dojem pre niekoho nevychovane decko.
Na prvý šup to aj mne prišlo.ale na ďalší si vravím,že to dieťa nevie chudá možno čo robí a opak je pravdou...tie deti vidia svete inými očami a dokáže ich vyhecovať len to,že slnko svietilo iným smerom....
lenivosť rodičov? Učila si sa doma už s takým dieťaťom? čo to obnáša im vysvetliť napr. vybrané slová? A keď sa ich konečne naučí, tak vysvetliť, že sú aj odvodené? Lebo to dieťa to proste nechápe. A nie nemá zadarmo jednotky. Úľavy znamenajú, že sa im napr. o jeden stupeň zlepší známka, nerátajú sa im všetky chyby, ale len napr 90% chýb a pod. namiesto diktátu napíšu doplňovačku. Kde tu je za tým lenivosť?
Autorka tu si naozaj myslím,že rodičia dobrovoľne vybavujú papiere, ktoré pri výbere povolanía im ešte príťažia?
Lebo sa im nechce deťom venovať a chodiť radšej na dovolenky...
Na toto ani nebudem reagovať, lebo aj mňa pošlú na diagnostiku. 😃 Ale súhlasím s tebou.
ja mám spolužiaka, ktorý prepadol v 5 triede, na stretávke sa mu učiteľka ospravedlňovala, že nevedela že by mohol mať diagnózu, vyštudoval odstupom času 2 VŠ, je veľmi šikovný
ináč veľa škody narobia narcistické povahy v živote pracovnom aj súkromnom a nikto to nerieši, lebo vyhovujú dobe
@fantaghiro21 poznám aj opačný prípad, kedy dieťa má viditeľný problém s porozumením, aj v učení, aj v bežných veciach a matka ho silou mocou presadila na gymnázium. Ten chlapec plače, reže sa, a matka ho ešte trestá (zoberie mobil, zakáže chodiť von) pre horšiu známku ako 3. A to mu už povedala, že keď sa bude zle učiť, tak výšku nespraví. 😳 Ma asi všetky formy dys...a aj tak ho trápi.
Na jednej strane suhlasim s tym, ze sa v dnesnej dobe mnoho rodicov a deti "skryvaju" za svoju diagnozu. Vypocula som si mnoho uciteliek a vazne su niektore deti, ktore vsetko odovodnuju tym, ze "vsak ja mam ADHD, ja sa ani snazit nemusim" a najhorsie je, ze to aj rodicia takto zlahcuju ☹️. Na druhej strane nesuhlasim s vyjadrenim "niekedy príde že niektoré deti sú drzé a nevychivsne tak hneď majú radšej nejaký diagnózu,ako ich dať do laty" ... To si vazne niekto mysli, ze tie diagnozy sa len tak na vyziadanie davaju? 😅 Ak ma dieta nejaku diagnozu, tak ju jednoducho ma, treba s tym pracovat v ramci moznosti, nie je spravne sa za nu skryvat, ale urcite ju netreba ani podcenovat, ci zlahcovat.
@kavasmliekom toto je potom prípad, ktorý opisuje
@alenka58 narcisticke prejavy a narcisticka matka...
Žiaľ, narcizmu ako taky,sa zdiagnostikovat nedá,horko ťažko.(Narcisti sú tiež rôzne stúpne,ti najhorší samozrejme sa nikdy nezdiagnostikuju)
A človek by sa čudovali, koľko narcistov nám behá po dvere
Lenže zase tie diagnózy musia byť potvrdene od lekárov. Ci si myslíš, že lakarka dá len tam papier na posudok že dieťa nechce čítať a doma vrieska pri obliekaní, hneď diagnózu porucha osobnosti?
Vidíš a ja mam práveže pocit, ze rodičia aj deti s diagnózou neriešia. Radšej su na nich tvrdé asi ako ty alebo si povedia, ze su hlúpe a nemajú ani snahu pochopiť prečo im to nejde, ze možno potrebujú iný prístup. A toto ja okolo seba vidím, fakt deti majú nejaké problémy, ale nie žeby s nim išli za doktorom a zistili ako mu pomôcť, aby sa učil ľahšie, budú s ním radšej sedieť a drvit ho niečo co nevie a nedokáže to pochopiť ale ani za toho nechcú zmeniť prístup a skúsiť sa zistiť ci sa to nedá inak. Takze svojim spôsobom máš pravdu, že keď ma nase dieta diagnózu, ze sme leniví rodicia, lebo áno fakt nemám chuť donemoty riešiť a trápiť seba a dieta nejakým postupom, keď môžem skúsiť nájsť iný ľahši aj pre mňa aj pre dieta.
Ďakujem pekne. Ale plne s tebou súhlasím,že rodičia by nemali mať latentný postoj k deťom. Či k zdravým alebo k tým s diagnózou. Deti treba vychovávať a nežiaduce správanie ukorigovať. Keď má v paži rodič čo zmôže škola? Aj náš syn má rôzne obdobia. Ale spolupráca učiteľka, špeciálna pedagogička, CPPaP a my doma vieme tieto stavy minimalizovať. Ale chce to saaakra veľa energie a nervov. Kebyže ho necháme tak a neriešime, bolo by to peklo na zemi a ani si nechcem predstaviť kde by skončil.
@carolynka presne tak, diagnostikovanie síce pribúda, ale oni tu boli vždy. Len nediagnostikovaní. Tiez poznam aspergeta diagnostikovaneho tesne pre dosiahnutím 18, a v rodine ďalší dospelý taky istý, nediagnostikovany nikdy.
Ale vždy takí netypickí oproti normálu.
Takže autorka áno štatisticky pribúdajú, ale boli už predtým.
Ty si urobila len záver zhodný s výrokom, že na pusti sú všetci super plavci lebo sa tam nikto neutopil.
A na záver veľmi prospeje tebe aj tvojim deťom, keď nebudú riešiť kto ma akú úľavu, ale seba. Svoj posun v učení, v zručnostiach. Nech sa neporovnavaju s inými ale sami so sebou.
Ja si myslím že to súvisí aj s vekom matiek. Predsa len u 40tniciek je väčšia šanca na poškodený plod.
V minulosti rodili ženy v skorskom veku. Dnes sa to odkladá a takto to aj dopadne.
ver tomu, ze psychiatri urcite nerozdavaju na ziadosti rodicom ulavy na ich deti. naopak. cakacie doby su aj rok.. a ty veria tomu, ze rodicia zneuzivaju diagnozy na ulavy??? tak ty si teda riadne mimo…
@kavasmliekom plne s tebou súhlasím. Ten proces diagnostiky je strašne zdĺhavý. Rok aj pol to trvalo u nás a boli sme u x odborníkov.
tak ako aj v iných diagnózach sa pokročilo tak aj v týchto, je to pokrokom a je to fajn, lebo prístup k deťom je dôležitý, správnym prístupom sa vychová dieťa najlepšie ako môže a je potom platné pre seba aj spoločnosť
Ja by som podotkla,že ako stúpa počet autistov aj nie len premotivovanych rodicov ale aj učiteľov
Nemám síce právo hodnotit učiteľov,dcéra vfa prvácka chodí predsa len pár meisacov do skoly....
Doteraz nerozumieme hodnoteniu.
Nemajú zatiaľ známky,len nejaké včeličky -vyborna práca, chválim,pridaj ,prasiatka ,a medajlu
Medajlu som veru v živote nevidela a dcéra ju nedostala
Učiteľka zistila,že je dcéra VFA až na rodičovskom pred pár dňami,aj to tam bol muž....aj ked sme pri nástupe riešili rôzne papiereň z cvi a podobne.....
Nejaké hodnotenie sme ale zatiaľ neriešili.
Sko sme sa pýtali na spôsob zvládania, kolektívu,atď atď....
Učiteľka ju vychvalila,že patrí medzi najlepších,z hľadiska písania,čítania,písomku mala bez jednej chyby....ale medaila nikde
Na druhý deň z čítania "pridaj " a bum hneď do žiackej knižky....podľa zoackej priemerna žiačka asi...
Dcerky sa pýtam,že ako je to teda s hodnoteniim.
Tak že medajlu dostalo len pár deti . ostatné tie "horšie" pridaj a prasiatka ....
V podste nejde zatiaľ o život, nejaká pekne písanie nezabezpeci lepšiu budúcnosť.ale pre nás rodičov autistov je výnimočný každý úspešný krok,keď vieme ,kolko snahy je zo strany dieťaťa aj rodiča, poprípade sily,...aj ked pre niekoho bezvyznamnost....
Zatiaľ neriešim nič, nechcem vyzerá premotivovane a robít zlú krv.
Dôležité je pre mňa,že sa dcéra spoznáva so školou a zisťuje,čo to obnáša.
Dáva nám strasne zabrať nájsť si spôsob,aby neprejavoval avoje afekty ....
Učím ju,z enie všetko bude 100%.Nech si z toho nerobí nič ale aj musi sa poucit,aby sa veci posunuli ...
Ale pýtam sa,ako majú deti byť motivované,keď podľa všetkého vládne strašná demotivacia a hľadania červených chýb tam aj kde pomaly nie sú ...
Nečítam všetky komenty....ale len taká úvaha kto vychováva dnes tie deti? Práve ti 30-40rocny...
A k diagnózam? Kedysi ich nemal kto vyšetriť a neboli také poznatky, preto bývali niektorí slabší, niektorí drzejsi, niektorí v pomocných školách
Napr môj mladší brat bol v jeho detstve dieťa so zvláštnym správaním. V dnešnej dobe by mal diagnostikované ho aspergera.
Autorka, ak ma dospely clovek napr. dyskalkuliu, pravdepodobne si nevyberie pracu na katedre matematiky alebo ako uctovnik. Ale to dieta s dyskalkuliou ma matematiku na dennom poriadku ako sucast svojej "prace". Preco by nemohlo mat iny pristup? Nevravim,aby sa neucilo to,co ostatni, ale inym sposobom. Je to dieta, ktore je v proste tam, kde ho system dal, nema pravo volby, ma pravo na respektujuce prostredie.CI nie?
Vsetci tu pisete ze kedysi nebola taka dobra diagnostika ok, ale otazka, mňa by zaujímalo prečo sa toľko deti rodí s diagnózami typu adhd, autista, rôzne dys neuro poruchy atd?
Práve si tým prechádzame...mám dcéru, ktorá je citlivejšia a ťažko nadväzuje kontakty s inými deťmi...proste je taký pozorovateľ v škôlke, do aktivít sa zapája, počúva, je tichá, nepotrebuje okolo seba 10 vrieskajúcich a skákajúcich detí... a učiteľke to vadí, že sa s deťmi nehrá a už nás poslala za psychológom...nič proti tomu, ja som už jedno stretnutie s psychológom absolvovala, ale stále nechápem, kde je ten problém...len preto, že nebeží ako zmyslov zbavená k ostatným deťom sa s nimi jašiť, hrať, naháňať...tak už učiteľka v tom vidí nejaký psychologický problém...nástup do škôlky bol bez problému, bez plaču, ešte chválili ako sa adaptovala rýchlo, že spolupracuje, robí všetky aktivity...ok, odmieta jesť, proste jej v škôlke nechutí..a aj to vidí učiteľka ako psychologický problém....2 hodiny som bola ako na výsluchu u psychológa, odpovedala na všetky možné otázky...tak som zvedavá, ako bude prebiehať stretnutie psychológa s mojou dcérou...Takže @autorka, nie, nie všetci rodičia behajú za odborníkmi...niekedy ťa tam pošle pedagóg a proste musíš tam ísť...teda nemusíš, ale tiež by ťa nebavilo denno denne počúvať, kedy k tomu psychológovi pôjdeš...😏
Autizmus a ADHD suvisia s genetikou a osobne poznam ludi, ktori si pri diagnostike svojich deti uvedomili, ze aj oni splnaju a vzdy splnali diagnosticke kriteria, len sa to v ich detstve neriesilo. Donedavna sa napr. autizmus a ADHD skumali len na malych chlapcoch, u dievcat sa brali do uvahy len velmi tazke formy autizmu, inak boli diagnostikovane s bipolarnou poruchou, uzkostou, alebo len Ako hanblive dievcata. Zeny napr. autizmus od malicka viac maskuju nez muzi, a zensky autizmus a ADHD moze vyzerat inak ako muzsky. Aj preto teraz stupaju diagnozy dospelych, lebo diagnosticke kriteria sa zmenili. Osobne poznam 6 ludi, ktorym bol autizmus/adhd diagnostikovane v dospelosti, v jednom pripade az v 50tke. Cely zivot vedeli, ze su ini, a bez pomoci sa nim nejako predrali. Keby od malicka mali asistenciu, kvalita ich zivota je teraz niekde inde.
Ale suhlasim, ze diagnoza nema byt vyhovorkou zleho spravania, ale len jeho vysvetlenim.