Vegetariánske dieťa. Skúsenosti, postrehy
Je tu niekto, kto vychovava vegetarianske dieta od narodenia? Rada by som popisala o skusenostiach, postrehoch, a zaujimavostiach. 😉
Stručné zhrnutie
- WHO a Americká dietetická asociácia v diskusii uvádzané zdroje hodnotia správne zostavenú ovolaktovegetariánsku stravu ako vhodnú v každom veku a vegánsku stravu ako bezpečnú od 3 rokov pri vysokej znalosti potrieb dieťaťa.
- Vegetariánska výživa môže pokryť potreby rastúceho dieťaťa pri plánovaní zameranom na zdroje železa, vápnika, bielkovín a vitamínu B12; diskusia ponúka konkrétne zdroje a recepty (pohánkové kaše, sójové mlieko, pomazánky) a odkazy na knižnú literatúru a webové zdroje.
- Hlavné riziká pri nesprávne zostavenej vegetariánskej alebo vegánskej diéte sú anémia z nedostatku železa a vitamínu B12, poruchy rastu a vyššie riziko infekcií pri konzumácii surových potravín; tieto riziká vyžadujú odborné sledovanie a prípadné dopĺňanie živín.
Najčastejšie otázky
Q: Je vegánska alebo vegetariánska strava bezpečná pre malé deti?
A: Podľa diskutovaných zdrojov WHO a československých pediatrických stanovísk je ovolaktovegetariánska strava akceptovaná v každom veku, vegánska strava je podľa WHO bezpečná od 3 rokov, pričom vyžaduje vysokú znalosť potrieb dieťaťa; Americká dietetická asociácia považuje správne zvolenú vegánsku stravu za vhodnú v každom veku.
Q: Aké sú hlavné nutričné riziká pri vegetariánstve u detí?
A: V diskusii citované riziká sú anémia z nedostatku železa a vitamínu B12, zaostávanie v raste a zvýšené riziko infekčných ochorení pri konzumácii surovej stravy; MUDr. Katarína Babinská, PhD. v diskusii uvádza, že riziko je vyššie pri prísnych formách (vegánstvo, vitariánstvo) a u rizikových skupín (deti, tehotné a dojčiace ženy).
Q: Kde nájdem odbornú literatúru o vegetariánskej výžive detí?
A: V diskusii odporúčané tituly sú "Vegetariánske diéta" od MUDr. Bukovského (vydanie 1992, limitovaný náklad), česká kniha "Vegetariánství a děti" a "Vegetariánství a deti" od Sharon K. Ynterovej a Christine H. Beardovej; používané online zdroje v diskusii zahŕňajú stránky CSVV a mcmacko.szm.sk a antikvariáty (podvrskom.sk, antiqart.sk).
Q: Ako zavádzať príkrmy pri vegetariánskej dieťaťe?
A: Diskutované odporúčanie je začať obilninami (pohanka, pseno, ryža), potom postupne pridávať zeleninu (mrkva, brokolica, hrášok) a ovocie (jablko, banán); instantné bio kaše a pohánkové „lamanky“ sa spomínajú ako praktická možnosť pre 7+ mesačné deti.
Q: Ako pripraviť domáce sójové mlieko pre príkrmy?
A: Recept v diskusii: 100 g sójových bôbov namočiť 10–12 hodín v kojeneckej vode, prepláchnuť, rozmixovať s minimálne dvojnásobkom vody, variť 10 minút pri slabom plameni, odstrániť penu a precediť cez husté kovové sito a plienku.
Q: Aké rastlinné potraviny sú v diskusii uvádzané ako zdroje železa, vápnika a bielkovín?
A: V diskusii uvádzané hodnoty (príklad): železo v mg/100 g – šošovica 9, fazuľa 6,9, pšenica 5,9, ovsené vločky 3,8; vápnik v mg/100 g – kel 179, fazuľa 137; obsah plnohodnotných bielkovín v 100 g – sója 36, vajcia 13, hovädzie 20,8, ementál 26,8 (údaje v diskusii poskytla jedna účastníčka ako orientačné hodnoty).
Q: Kde na Slovensku nájdem škôlku alebo služby s vegetariánskou stravou?
A: V diskusii bola spomenutá súkromná vegetariánska škôlka "Limba" pri Horský park v Bratislave s uvádzanou cenou cca 8.000.- na mesiac; niekoľko pôrodníc a niektoré matky uviedli, že si v pôrodnici vedeli pýtať vegetariánsku stravu bez problémov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vegetariánska strava pre deti je možná, ak je starostlivo plánovaná a sleduje sa príjem železa, vitamínu B12, vápnika a bielkovín.
- K dispozícii sú konkrétne praktické recepty a postupy (pohánkové kaše, sójové mlieko, pomazánky) a literatúra (Bukovský, „Vegetariánství a děti“).
- Lekárske/odborné stanoviská citované v diskusii (WHO, česká a slovenská pediatrická spoločnosť, ADA) akceptujú niektoré formy vegetariánstva pri splnení nutričných požiadaviek.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že vegetariánstvo spôsobuje alergie a vážne zdravotné poruchy u detí, zatiaľ čo iní hovoria, že alergie a atopický ekzém sú dedičné alebo nezávislé od vegetariánskej stravy.
- Jedna strana uvádza, že ľudské črevo produkuje dostatočné množstvo vitamínu B12, druhá strana a bežné odporúčania odporúčajú monitorovať/prípadne dopĺňať B12 u vegánov; tento bod je v diskusii kontroverzný.
Otvorené otázky
- Ako presne a kedy indikovať suplementáciu vitamínu B12 a železa u vegetariánskych/vegánskych dojčiat a malých detí?
- Koľko štandardizovaných pediatrov a škôlok na Slovensku aktívne podporuje vegetariánsku stravu detí a kde presne ich nájsť?
- Aké dlhodobé štúdie konkrétne potvrdzujú rovnaký vývoj rastu a zdravia pri prísnej vegánskej diéte vs. ovolaktovegetariánskej diéte u detí mladších ako 3 roky?
Spomenuté značky a firmy
WHO, Americká dietetická asociácia, Svetová zdravotnícka organizácia, Ambulancia klinickej výživy v BA, vegetariánska škôlka Limba pri Horský park, CSVV, mcmacko.szm.sk, vegetarian.cz, podvrskom.sk, antiqart.sk, dm drogéria, Tesco
Spomenuté produkty a metódy
sojové mlieko (domáci recept), pohánková kaša (pohanka lamanka), instantné bio kaše, glukopur (hroznový cukor), trstinový cukor, javorový sirup, sójová majonéza, tofu, drožďová pomazánka, vegetariánstvo, vegánstvo, ovolaktovegetariánstvo, makrobiotika, latkové plienky, nosenie v šatke, anémia, perniciozna anémia, vitamín B12, železo, vápnik
Miesta a osoby
Bratislava, Košice, Nitra, Horský park, Rastislavka, Ambulancia klinickej výživy v BA, MUDr. Katarína Babinská, PhD., MUDr. Bukovský, Zora Dovalová, Sharon K. Ynterova, Christine H. Beardová
....robila som tieto musli tycinky veganske:
MUSLI TYCINKY Z ARASIDOVEHO MASLA SO SUSENYM OVOCIM A ORECHAMI (12 KUSOV)
zamiesat tieto suche ingrediencie spolu
200g vlociek (moze byt zmes, ja som dala ovsene, psenicne a quinoa)
150g suseneho ovocia a orechov nasekat na drobne kusky (hrozienka netreba)
2 kl skorice, stipka soli
v hrnci dat zohriat a roztopit
50g arasidoveho pyre (alebo kesu)
50g oleja
60g nerafinovaneho cukru
80g medu alebo agave
mokre so suchym zamiesat, vznikne akoby taka sypava zmes, ktoru natlacite na plech vystlany papierom na pecenie na rozmer 20x20 cm a dat upiect 20 min na 180st, este teple nakrajat na plechu a nechat tak (mozno sa budete cudovat, ze toto ma drzat pokope?...kludne si na dve hodinky zapnete MK a potom sa vratite k plechu a naozaj, uz ich len pooddelujete a mozete chrumkat 😀).....vdaka arsidovemu pyre a medu sa to peklne zlepi dohromady 😉
@ikke ty si tu hladala nejake recepty na tycinky, ze?.....zial, ak si to myslela pre male dieta, tak je to chrumkavo tvrde, urcite treba mat na to vsetky zuby 😀
@jaron inak super ze to nezenies do extremov, napadla ma kolegyna, prisna vegoska, aj deti boli..kym ich nenasli v skolke v kuchyni vyjedat salamky z chlebickov, vtedy pochopila ze asi si pytaju..
@tortelinka veď už asi vedia aj bez prezrádzania na základe toho príspevku o strave 😀
@jaron inak, mohol by si prispiet obcas do temy "co dnes varime" nech sa inspirujem..6 krat do tyzdna staci 😀
tento tyzden som ukazovala v jednom mat. centre ako sa pripravuju "domace" kase a doniesla som tam ukazat viacero potravin (pohanku v roznej uprave, kuskus, ryzove vlocky, jemne ovs. vlocky, biobujon a pod.).. a bola som milo prekvapena, ze to mamicky celkom zaujalo 😎
@jaron mozno si spominas, ked som bola tehotna tak sme tu riesili ze dr. bukovsky odporuca pre tehotne zeny uprednostnit lanovy olej pred semenom, dnes mal u nas v ke besedu, tak som ho na to spytala a povedal ze 2 lyzice lanoveho semena denne su ok aj pre tehotne 🙂
@anlu @zitaje ja svoj kávový mlynček bežne umývam aj saponátom, robím to už zopár mesiacov a ešte funguje 😉 , len dávam pozor aby sa nenamočil celý a nezatieklo do motora niekde zboku. Umyjem ho špongiou so saponátom, nakloním a opláchnem ten vrch s nožmi. Neviem si predstaviť to len nasucho utierať, lebo ten nalepený tuk rýchlo tuchne a zapácha.
minule som robila brokolicovy salat a bol necakane vyborny ani som ho nestihla odfotit 😀
BROKOLICOVY SALAT:
brokolica
mrkva
por
citronova stava
agave
Brokolicu nakrajame na drobno, por na tenke kolieska a mrkvu nastruhame na hrubo. Pridame citronovu stavu a trocku agave. Vsetko premiesame a mozem papat. Vobec tam netreba sol. Ja sa jej uspesne vyhybam uz dost dlho a uz si ju v salate ani neviem predstavit.
a este jeden velmi chutny salatik... Konecne som nasla kombinaciu na stonkovy zeler ktora mi velmi chuti. A tiez som nestihla odfotit.
PARADAJKOVO ZELEROVY SALAT:
paradajky
stonkovy zeler
olivy
slnecnicove semienka
citronova stava
agave
sojova omacka
Vsetko nakrajame na kusky (ake sa nam pacia 😀 ) Pridame slnecnicu, citronovu stavu, agave a soj. omacku a vsetko premiesame.
http://www.dolezite.com/Soja_Fakty_a_bludy_o_so... dúfam, že tento článok je blud ako taký ☹
@sima.p nepíšem, lebo môj názor, čo mám v počítači (písal som ho jednému známemu) má asi dve strany a dokumenty o problematike sóje a zdravia majú asi 25 - 30 strán. 🙂
ale aspoň 2 myšlienky:
- v článku sa hovorí, že v ázii sa neje veľa sóje, to je minimálne zavádzajúce alebo až klamstvo, je pravda, že nie všade v Ázii sa konzumuje veľa sóje, ale hlavne by nás mohlo zaujímať, koľko sóje konzumujú tam, kde je aj dobre zdokumentovaný zdravotný stav ľudí - a fakty sú také, že jedno z miest z najzdravšími a najdlhšie žijúcimi ľuďmi Okinawa, je zároveň miesto z najvyššou spotrebou sóje v Japonsku (a to aj tofu, nie iba fermentovanej sóje a výrobkov), taktiež ďalšie miesto dlhovekosti - Loma Linda - pre zmenu nie ázijci, ale "ľudia ako my" (američania) je zároveň miesto s vysokou spotrebou sóje (tofu, sójové mlieko), sójové mlieko napr. znižuje u týchto ľudí rakovinu prostaty u chlapov
- ďalšia nepravda, že Americká dietetická asociácia nepropaguje sóju, alebo je voči nej zdržanlivá alebo čosi také, tak zopár citátov z dokumentu ADA:
"Podle hodnocení skóre skutečné vstřebatelnosti aminokyselin (PDCAAS), což je standardní metoda pro hodnocení kvality bílkovin, se ukázalo, že izolovaná sójová bílkovina je stejné kvality jako živočišná bílkovina." - v článku sa tvrdil opak
"Výzkumy ukazují, že příjem nejméně 25 g sójové bílkoviny za den, jako náhrada za živočišné bílkoviny či jako doplněk běžné stravy, snižuje hladinu cholesterolu u lidí s hypercholesterolémií (162). Sójový protein může také zvýšit hladinu HDL (162). Vegetariáni pravděpodobně konzumují více sójového proteinu než ostatní populace." - jedno z vysvetlení ADA menšieho výskytu sdrcových ochorení u vegetariánov, opäť rozpor s tvrdením v článku."
Tých omylov článku by som tu napísal za 5 strán, myslím, že na ukážku stačilo.
Mam otazocku... 20-mesacnej dcere davam raz do tyzdna na ranajky natierku z marhulovych jadier. Minule mi niekto povedal, ze marhulove jadra by nemali vobec jest deti. Je to pravda? 😕
@rancuzkaf do tych musli tyciniek je nutne davat cukor? Cim by som mohla nahradit arasidove pyre?
@didulka85 ja neviem o tých marhuľových jadrách, viem, že sú nejaké informácie o ich preventívnom alebo liečebnom účinku proti rakovine, čo tiež neviem do akej miery sú naozaj seriózne.
Zaujímalo by ma, keby ten, kto tvrdí, že by ich deti nemali jesť, by povedal dôvod, potom by sa možno vedelo povedať, či ich naozaj môžu alebo nie.
Inak by sa dali snáď zložením prirovnať mandliam, čo by znamenalo skôr, že by nemal byť pri ich konzumácii problém. Taisto ich zrejme pochopiteľne nejedávame tak často a v takom množstve ako mandle alebo iné orechy a potraviny.
@jaron tiez si myslim, ze ked to nejedava denne, tak ju tym snad neotravim.
A este svokra ma problem s tym, ze davam dcere spaldu a celozrnne pecivo, cestoviny. Ze kvoli tomu jej tak rychlo travi. Na internete som nasla, ze deti by celozrnne vyrobky nemali. No Bukovsky to nikde nespomina, aspon ja som to nepostrehla. Ako to teda je?
@sima.p takých článkov je aj viac, napr. "100 vedeckých dôkazov o škodlivosti sóje“. Už som k tomu viac krát písal svoje názory svojim známym, tak ak sa ti chce (alebo niekomu inému) čítať, kopírujem zopár svojich postrehov k tomu:
Keď si bežný nezainteresovaný človek prečíta tento nadpis ("100 vedeckých dôkazov...") a zbežne nazrie do dokumentu s mnohými odborne znejúcimi slovami v angličtine a množstvom odkazov na výskumy, znie to pre neho jednoznačne presvedčivo. Prečo si nedali šíritelia tohto dokumentu tú námahu na jeho preklad do slovenčiny. Nejde skôr o vytvorenie akéhosi argumentu dojmu? To číslo 100 a kopec odborných ale nezrozumiteľných slov, to znie tak presvedčivo. Dal som si tú námahu trochu sa bližšie pozrieť na tieto "dôkazy":
1. Uvedené štúdie sa hemžia potkanmi, myšami, ovcami, papagájmi... ale len sem tam sú o ľuďoch. Nehovorím, že výskumy na zvieratách nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, treba ich však tiež brať s určitou rezervou, hlavne pokiaľ máme dosť iných presvedčivých dôkazov s ľuďmi.
2. Mnohé štúdie tu zaradené a tým interpretované ako „jasné dôkazy“ sú informácie priamo nehovoriace ako fakt proti sóji, napr. nepoužívať do 6 mesiaca veku dieťaťa sójové mlieko, ale materské, alebo štúdie neutrálne, so záverom "treba viac výskumov" - už to, že autor toto všetko nazval "dôkazmi proti" svedči buď o neodbornosti alebo skôr o vedomej snahe - tendenčnosti, čo príliš nepridáva na objektívnosti.
3. Ďalšie sú postavené na jednom - dvoch konkrétnych prípadoch problému, ktorého skutočná príčina je otázna a výpovedná hodnota minimálna. Napr. v dokumente ide o jedno dieťa, ktoré bolo kŕmené sójovým mliekom a trpelo nedostatkom vápnika a inými problémami. Je to štýl bez objektívnosti (skôr laicky ako odborný), keď sa na základe niečoho subjektívneho vyvodzuje objektívny uzáver, napr. "môj kolega má známu a tá ma sesternicu, ktorej dcéra bola vegetarián a musela ísť kvôli tomu do nemocnici". (aká bola naozaj strava tej dcéry? prečo musela ísť do nemocnice? čo bolo príčinou zlyhania jej zdravia? sú odporúčania svetových odborníkov proti vegetariánskej strave alebo za?...)
4. Len niektoré informácie hovoria skutočne k veci a dá sa to brať ako dôkaz proti sóji (tými sa zapodievajú aj zástancovia sóje)
6. Ako je možné, že odporcovia sóje vôbec nespomínajú veľké štúdie, ktoré podporujú, že sója je zdravá. Či snáď takéto štúdie neexistujú? (Aspoň jeden príklad: vyše 30 000 ľudí sledovaných niekoľko rokov, sójové mlieko znižovalo rakovinu prostaty u mužov v Californii a veľa ďalších). Ako je možné, že keď sa idem venovať nejakej téme a chcem byť objektívny úplne ignorujem veľké fakty (štúdie) a venujem pozornosť iba menším a často nie celkom jasným štúdiám?
7. Štýl dokumentov zástancov sóje je úplne iný. Vôbec nezamlčujú prípadné negatívne fakty o sóji, venujú im pozornosť, hľadajú objektívne vysvetlenie. Sú opatrní vo vyhláseniach, neboja sa povedať aj, že "treba ešte viac výskumov, aby sa to alebo ono dokázalo".
Tento štýl, spôsob argumentovania a zbierania faktov je veľmi dobre si všimnúť a podľa neho sa potom rozhodnúť, komu budem naozaj veriť.
8. Ešte čo sa týka štúdií, je pomerne vzácnym javom, aby vždy a všetky boli úplne v zhode. To je normálne. Vždy sa nájdu niektoré, ktoré sú v protiklade proti drvivej väčšine ostatných. Tiež záleží na výpovednej hodnote štúdie (metodika, počet účastníkov a pod.). preto sa neodporúča robiť unáhlené uzávery na základe výsledkov 1 - 2 štúdií.
Nasledujúca myšlienka je veľmi dôležitá a vysvetľuje často rôzne extrémne "senzačné" uzávery niektorých "odborníkov":
Cieleným vyhľadávaním a zbieraním individuálnych štúdií by sme mohli poprieť všetky momentálne oficiálne uznané informácie v oblasti výživy.
Samozrejme dá sa zdravo žiť aj bez sóje. Jej bežné používanie ako súčasť zdravej stravy však nepredstavuje pre úplnú väčšinu ľudí žiadne riziko, práve naopak, prináša mnohé benefity.
@didulka85 to s tými celozrnnými výrobkami u detí, to sa mi zdá u mnohých odporcov také nepochopené. Často ide o niečo vytrhnuté z kontextu.
Teraz som si pozrel na internete článok pre matky a tam, že do 10 rokov by mali mať deti primárne biele pečivo. Hrôza. Skúsi mi niekto povedať, ako tie deti potom od 10 naučíme, aby boli primárne obilniny celozrnné? To už ani nehovorím, že WHO v odporúčaní pre školy (a predškolský vek) píše:
"Jedenie veľkého množstva obilnín a chleba (najlepšie celozrnných), a zemiakov by malo byť podporované ako základ zdravej výživy pre deti a dospievajúcich."
Biele pečivo, múka, cestoviny atď. sú rizikom pre obezitu, cukrovku 2. typu a spolu so stravou s vyšším obsahom nasýtených tukov tiež rizikom pre srdcové ochorenia.
Ale skúsme to v praxi: medzi prvé obilniny dieťaťa môže patriť pšeno, pohánka, kukuričná krupica a pod. - čiže celozrnné. Neskôr, keď dieťatko papá pečivo, dáme mu napr. grahamový rožok a ten má možno maximálne 20 až 40 % celozrnnej múky. To mu máme na začiatku variť kaše z bielej múky?
Biele pečivo je ľahšie stráviteľné ako celozrnné, čo môže byť jednou z príčin, prečo sa niekde objavujú názory, že by mali deti jesť hlavne biele. Možno by mohol z tohto pohľadu ročné dieťatko 100 % celozrnný kanckebrot naozaj zaťažiť, ale dávať mu kvôli tomu biele rožky a chlieb? Veď existuje aj napr. ovsená kaša, ktorá je aj celozrnná a pritom nemusí byť pre bruško až taký problém.
Tiež majú niektorí strach z celozrnného, lebo vláknina z nich môže znižovať vstrebávanie niektorých živín. Ale namáčaním, kysnutím (chlieb), varením sa tento negatívny účinok znižuje na minimum, zároveň sú dôkazy, že tento vplyv je zanedbateľný a zároveň celozrnné obsahuje aj viac minerálov a vitamínov ako biele.
Určite by som deťom nedával do stravy izolované otruby.
V praxi ani mi nepoužívame vždy 100 % celozrnný chlieb a pečivo. Určite však majú v našej strave celozrnné obilniny prevažovať a vedieme k tomu aj svoje dieťa. Už od malička.
@didulka85 ešte, ak by ťa zaujímalo odporúčanie Dr. Bukovského, tak v knihe píše druh odporúčaných obilnin podľa veku (píšem v skrátenej forme):
7. až 9. mesiac: ryža (prednostne Natural), jačmenné krúpy, ovsené vločky, kuk. krupica, pšeno atď.
10. až 12. mesiac: to isté + ďalšie obilniny (pšenica, špalda, raž... ale ešte nie vo forme celého vareného zrna), postupne zaraďujeme všetky druhy aj vo forme cestovín, chleba, pečiva...
2. až 3. rok: to isté + aj celé varené zrná (kukurica, pšenica...)
4. až 6. rok: všetky druhy a formy obilnin, aspoň polovica by mali byť celozrnné formy
@didulka85 pozri ak ti dieta je zvyknute na malo sladke veci, cukor tam nemusi byt., pripadne zvysit mnozstvo medu alebo agave.......tie tycinky ako take nie su presladene, aby si si nemyslela.............ja velmi doma nesladim a zdali sa mi take fajne, ja pouzivam cukor typu Rapadura (taky hnedy), co je priamo vysusena stava z cukrovej trstiny, myslim, ze tohot typu cukru sa netreba bat....jeden svajc. doktor robil o nom vyskum a dospel k tomu, ze nesposobuje ani zubny kaz (samozrejme pri 100 percentnom jeho pouzivani v dennom zivote)....arasidove pyre treba vzdy nahradit akymkolvek inym pyre, lebo to je ten lepivy faktor v tycinkach, spolu s medom alebo agavou......tak ma napada, ze mozno aj s tahini by to nebolo zle 😉 zalezi co komu chuti.
@rancuzkaf
@jaron prezradime? 😀