Deti mi nedajú chvíľu pokoj

...ja mam tri, manzel od nevidim do nevidim v praci a od kedy je korona , tak stale su pri mne, aj sa pohraju aj hadky skriepky, dotoho sa snazim s nimi ucit, ucia sa vsetci naraz, aj dvojrocny musi sediet za stolom a kreslit a robit jednoduche ulohy, musia byt ticho aspon kym sa ucia. niekedy ich necham kazdeho v svojej izbe, a chodim len kontrolovat ako pracuju, niekedy robime vsetci vsetko spolu,...Co najviac samozrejma vonku, cez vikendy celodenna turistika no skratka nieco co ich tak vystavi ze potom aspon v pondelok niesu ako z divych vajec, ale trochu unaveni.No je to na nervy veru, dalsie 2,5 mesiaca pred nami este, teda no co Ti poradit, len vydrzat. Ja hluk uz ani neriesim, chvilu mam sto chuti im vsetkym zalepit aj usta paskou 🙂 prekrikuju jeden druheho, no ale zas aj celkom spolupracuju, tiez robime vsetko spolu, vsetko trva celu vecnost, dni utekaju a ja mam pocit ze sa nemam kedy ani nadychnut a padam kazdy den zmorena do postele, samozrejma vzdy citam este vecernu rozpravku,...vecer po veceri uz pozeraju len TV, alebo sa hraju na PC, ked je pekne su vonku az kym nejdu spat. no a ja vstavam cca o 4 tej rano nech mam aspon nejaky cas len pre seba, uzivam si ticho, ze vsetci spia a venujem sa normalne sebe.

Raňajky a čo najviac času tráviť vonku je krásne počasie ihriská, les, bicykle.Poobede si môžu pozrieť film, hrať hru.Kup im nové puzzle, logicku hru, daj im niečo lepiť niečo tvorivé.Moja dcéra bola veľmi dobre dieťa, ale otravné😀

@eluveitie31 dnes si tu bola hodiny😂

Ahoj. Poznám to o čom píšeš. Skús deťom dať nejakú úlohu, napr. Kresliť alebo čokoľvek čo ich baví a na hodinkách im ukáž, že keď bude veľká ručička na Tom a Tom čísle tak až vtedy ti to prinesú ukázať a samozrejme im vysvetli že si na danej práci musia dať záležať, teda že na to majú obmedzený čas, aby to bolo čo najlepšie. Ja som im zvykla aj napustiť vaňu a obaja museli spievať, aby dom v kuchyni počula že sú nad vodou🙂. Alebo dom im roztiahla po dlážke veľký baliaci papier a maľovali si, aké museli zamalovat každú bielu plochu. Verím že si vyčerpaná, ale si mama. Podľa toho čo píšeš sa veľmi snažíš, a nestíhaš samu seba. Niečo musíš zmeniť a vymedziť si čas. My sme doma mali aj poobednú šiestu ,,povinnú,, . To bol čas pre mňa. Keď nechceli spať tak mohli pozerať rozprávku, ale potichučky, aby nikoho nerušili. Dve hodky im stačili, niekedy aj zaspali. Ťažko sa radí v takej veci. Aj ja som to mala a zvládla som to. A teraz sú deti veľké, skoro dospelé a tak radi na to spomínajú až ma to hreje na duši. Držím palce, veľa šťastia 👍

@luccija Dieťa je dnes výnimočne preč

Ah moja 😢 ty súrne potrebuješ vypnúť a urobiť si aspoň jednodňový výlet sama so sebou aby si si utriedila myšlienky

Kedy som pisala tento prispevok?? 😂 ja mam sice iba 2,5 a 4,5 rocnych ale je to uplne to iste. Su mega otravni. A ked si predstavim ze ani z toho nevyrastu a budu taki este niekolko rokov... jAni len zoznam na nakup... no pisem ho nastokrat a polku veci zabudnem co mi furt jacia okolo hlavy a motaju sa a stepuju pri mne, ani len nevedia chvilu v klude stat. 🤦‍♀️ A starsi ten len melie a melie, nevadi ze ja sa medzitym porezem nozom, zhanam naplast, alebo prevratim a vylejem pohar, zanadavam, zacnem to utierat, on si proste ide svoje bez akehokolvek prerusenia on si musi povedat tu svoju polhodinovu story do konca, do toho dobehne maly Mama co sa stalo? Vyliala si? A melie jeden, melie druhy, ja neviem co skor a uz sa len snazim ovladat aby som na nich nevyletela a nenajacala nech mi idu z oci...

nech ťa uteší to, že učiteľky to majú krát desať. Prepáč, pridávam tu samé somariny, ale tiež si myslím, že tá staršia by sa mohla prebaviť viac sama. Ty potrebuješ vypnúť aspoň na víkend, nemôžeš niekde vypadnúť?

Nech sa ta staršia hra na učiteľku a prcka niečo učí, kresliť, modelovať, vysavat, neviem... Nášho staršieho kedysi bavilo prať si mydlom v umývadle svoje špinavé ponožky 🤣 normálne aj pol hodinu vydržal. Potom zas nejakú inú somarinu mal v obľube, neviem už.
Deti majú 11 a 2.5 a najlepšie zaberá ak starší ma pocit, že malého dačo učí. Aj sa povadia niekedy pri tom, ale občas som v šoku, ako ich to pohltí.
A nie sú to veru zrovna chlapci co by vedeli v kľude posedieť.
Všeobecne je u nás skôr hukot a chaos 😂

Deti v takom veku by som vypravila aspon na pol dna,cez víkend na celý den s ocinkom,nech si aj on užije,že nechcú oni alebo on ísť by ma nezaujímalo ani najmenej...a neopováž sa ty vtedy upratovať alebo doháňať zameškané,ber kamarátku a chod sa vyvenčiť tiež,alebo nakupovanie,kúpeľ,relax....ako si zariadiš,tak to budeš mať,rodina nech si uvedomí,že nie si ich otrok

Ja to mám doma rovnako, dcérka 3 roky a syn 15 mesiacov. Poslednú dobu sa cítim doslova vyhorená. Ja tomu rozumiem, že nechápu, že aj mama musí jesť, piť na wcko a potrebuje chvíľu kľudu, ešte sú malé, ale už cítim, že to nedávam - potrebujem si oddýchnuť. Muž chodí domov až večer unavený, to som rada, že pomôže deti aspoň okúpať a dať im večeru a uložiť ich. Cez víkendy treba kopec porobiť doma, a mám pocit, že radšej uprace ako byť s nimi dlhšie, von s nimi sa mu tiež 2x nechce - to ho musím doslova vykopať 😠. U nás staré mami tiež 0 bodov, babky by aj radi, len už majú veľa rôčkov takže to len na návštevu občas chodíme - a majú dosť 😅.
Najhoršie sú tieto posledné dva týždne, ja neviem čo sa deje, ale začali demolovať veci, a nie lacné, dcére zlomili na posteli zábranu a doteraz s chlapom nechápeme ako sa im to podarilo, malý má 8 kilo aj s topánkami a slečna síce 15 kg, ale nikdy ju zábrana nezaujímala. Poničila žalúzie, mladší hodil do pračky detský vešiak a ten sa tam rozlámal...včera roztrhali svoju obľúbenú knihu. A to sa im fakt snažím venovať ako vládzem, proste využijú situáciu, keď ich musím nechať chvíľku bez dozoru. Staršia kým riešim mladšieho skoro vždy dačo vyvedie - rozsypaná škorica v obývačke (stále ju neviem dostať z gauča), krém malému na zadok ponatieraný všade, začmáraná ona s fixkou, oblečenie, občas malý a podobne. Pustím jej síce vtedy tv lebo chce, ale aj tak porobí dačo a malý začína opakovať.
Jediné, čo by som bola rada (aj keď uznávam, že keď je človek unavený, už to začne liezť na nervy), žeby dcérka začala klásť otázky prečo a začala viac rozprávať, ale tak s našou malou chodíme po vyšetreniach kvôli reči a porozumeniu, takže keby začala rozprávať a rozumieť nám všetko, tak by sme boli z toho nadšení všetci - takže toto sa porovnávať nedá. A kvôli tomu zatiaľ nemá od psychologičky ani škôlku odobrenú, lebo je naviazaná na mňa a komunikatívnejšia je v domácom prostredí v cudzom mimo blízkej rodiny je ako nemá ☹

Podla mna mas dost velke deti, aby sa vedeli zahrat same. Urcite zalezi od povahy, ale podla mna aj od pristupu rodicov - tj zvyk. Ja mam 9 rocnu a keby som ju nevolala sa najest a napit a nieco spolu robit, tak ju ani nevidim cely den . 4 rocne dieta sa tiez vie zabavit na chvilu... treba na tom popracovat, nieco ho musi bavit... Ja som ekdysi bojovala za hodinu na cvicenie vecer, po praci, 3-4x som otocila velkeho aj malu medzi dverami, navrieskala na nich a od vtedy mam pokoj a klud. Nechapem pristup "A jeho s nimi niekam vyhodiť tiež nejde - oni s ním moc nechcú ísť" - a koho to zaujima??? Moja tiez bude vymyslat maminka sem a maminka tam, ale maminka chce v klude si urobit veci a tiez mat tichy dom chvilu, takze idu na bicykel, turistiku alebo bežky v zime.. nechce sa jej, ale musí... nakoniec je rada. A vzdy to tak je so vsetkym.. lebo doma mi pilit usi je take lahke, ked to robi otcovi, tak to nie je taka zabava, lebo on si to nenecha :D A ja som s nou 80% casu co je doma, cize ani ocinkove vyhovorky na mna nefunguju.

Ja by som ich nechala nech si najdu cinnost, najhorise je vsetko detom vymyslat... mne sa mala zahra vonku aj s kamenmi a papekmi ak treba... ak sa vadia, nech sa hraju samostatne... - to mas tak hodinku - dve denne, to proste zvladnut musia. A angazovat ocka, hlavne pocas korony. Ok, cez tyzden ak je v praci, tak ked tak niekde si vies odbehnut na chvilu, ale cez vikendy aby ich nezobral niekam, to nie. A mas moznost kruzkov, pre oboch. Treba ich dat na nejaky sport, uz a tabory su dovolene pre starsiu, a nosit ich tam. Unavia sa, vykecaju s rovesnikmi a tiez mas hodinu, v priade dennych taborov aj cely den, pripadne prespavaci tabor to mas aj tyzden volna, pripadne iba s jednym krpcom doma 🙂 A na prazdniny uz mam ja zabezpecenych starych rodicov, to sa vystriedaju, kazdy si vnucku vezme na tyzden-dva a este nam aj kratke prazdniny budu :D
A inak s tou dlzkou domacich prac s detmi ti verim🙂 ja si to radsej spravim sama, malu necham robit nejake veci uz kvoli tomu, ze ju ucim "musime urobit domace prace, aby sme sa kazdy mohli venovat comu chceme - aj mama" ale gro si rychlo urobim radsej sama.

Dakujem Vam vsetkym, aj som sa zasmiala, tu 10 eurovku vyskusam, mozno zamenim za cokoladu 🙂 aj som tusim pochopila, ze aj tym detom trosku hrabe z tej "izolacie". Lebo som sa od vas docitala dalsie veci, ktore sa deju aj u nas, a to som ich tu ani nespomenula.

Jemine ako u nas 🙄🙄🙄niekedy som az alergicka na "maammiii" 🤦‍♀️.ale tak ja sa viem uvedomit ked sme s chlapcekom s tazkym autizmom, ktory nevie povedat nic , a to je u neho najmensi problem😪vtedy sa hanbim sama za seba...a naozaj mi pomahaju rodicia a aj svokra nemame problem deti kedykolvek "odlozit" a ist si po svojom ...je to na nezaplatebie ...u nas aj 1-2 krat do mesiaca 1-2 noci a mame free s muzom🙂inak by som si urcite aspon raz mesacne cvakla opatrovatelku a isla si utriast hlavu

urcite... z tej izolacie, moje samostatne dieta, kolkokrat prislo s placom... proste kolektiv, rezim, doma to vytvorit nejde a uz vobec nie ak si nejake deturence vyzaduju kolektiv, spolocnost, vyrozrpavat sa... a ak boli zvyknute, ze ked su doma, venuje sa im niekto. Predsa 4 roky rozdiel je teraz dost, kedze dcera ma ine zaujmy ako 4 rocny, cize tam je dovod preco sa pochytia. Pocas korony sa uz v domacnostiach aj pracovalo, vela kamosiek na nervy, lebo homeoffice, ale deti su doma chcu sa "bavit s mamou". U nas zase aj toto bolo plus, ze ja mam homeoffice odjakziva, cize take nieco nie je prekvapko, ze mam sa zavrie na pol hodinu a vybavi co treba. Kamosku som videla, ze detom pokyny napisala aj nakreslila, dala presne cas, do kedy mama pracuje.. ak su smadne, hladne nemaju chodit, maju na stole atd... fakt sa da hocico vymysliet :D a mne sa napr tato situacia pacila, deti sa naucili nieco, doma pobudli v takom pracovnom duchu, nie len prazdninovom a videli, ze aj rodicia maju pracu a povinnosti... dcera mi zacala konecne samostatne pomahat, lebo ked urobime co treba (aj moju pracu), vezmem ju na bicykel alebo von, inak mala pocit, ze jej davam ulohy len tak zo srandy a ja zatial budem kavu pit..

Tiež to takto vnímam a môj krpec ani v noci nedá pokoj 🤷‍♀️

Z vlastnej skusenosti Ti poradim toto : mam tri deti , daj im cas na to,aby pochopili,ze si mama a nie animator..vydrz aj keď budú kricat a bit sa,ked pridu za Tebou s milion poziadavkami vedome ignoruj(nieco na ten sposob ze hladny nie si,krv ti netecie,dychas tak sa trocha posnaz aj sam)..vydrz aj ked budu gulat ocami a strasne demonstrovat nudu..v jednom zaujimavom clanku som kedysi citala ze pre deti je nevyhnutne aby sa od detstva ucili vyrovnavat s vlastnou nudou a najst si sami zabavu..bez asistencie rodicov..absolutne nereaguj ked ta deti ziadaju o nieco co dokazu same(napriklad ked moja sedemrocna dcera povie ze mama som smadna a viem ze dociahne aj na pohar aj na caj alebo vodu,ani sa neotocim)..a este jedna vec mi napadla..u nas velmi pomohlo ked som im vyhodila polovicu hraciek..mali ich vela a s nicim sa poriadne nezahrali..teraz maju ovela menej a naozaj sa hraju so vsetkym co maju a dokonca mam pocit ze aj fantazia pracuje ovela lepsie,lebo viac improvizuju..musis len vydrzat a trochu ich vycvicit..jedine s cim ti asi neporadim je mama pozri a mama preco 🙂 na to kluc nemam zatial..dufam ze som ti pomohla aspon trosku,drz sa,ver mi nie si jedina 🙂

Mám to rovnako. Už meliem z posledného. Mám síce iba jednu 8-ročnú dcéru, ktorú už tri mesiace vzdelávam doma. Okrem toho sa starám o otca, brata a chorú 90 ročnú prababku. Mne nepomáha nik. Ani manžel. Moja maminka zomrela pred piatimi rokmi a svokrovci na nás prdia. Dcéra je kombinácia hyperaktivity a pribrzdenosti. Nemám si kedy ani vlasy umyť. Mám pocit, že skapem od únavy. Visí na mne od rána od cca siedmej do večera mininálne do 21:00 hod., väčšinou aj dlhšie. Nemá súrodenca, tak čo sa čudujem. Tak mi treba. Verím, že v prvej nápravnej by som mala aspoň trochu pokoja, súkromia a každý deň teplé jedlo, ktoré by som si nemusela navariť ja sama...

a ty nepracujes? ci si na ocr ? to su uz dost velke deti aby fungovali aj samostatne

tak podľa toho popisu ja asi nie som mama a deti mi niekto iný porodil . Možno je to tým že ich mám veľa a tú výchovu beriem tak s nadhľadom a som pomerne prísna . U mňa už aj 2,5 syn si napustí vodu do umelého pohárika čo má pripravený na linke keď je smadný . Na dospelácky záchod chodí sám bez toho aby mi to oznamoval, akurát ked sa vykaká mi povie že kakal , tak mu utriem ritku . Ručičky si umýva bidete. Nekŕmim ho , neobliekam ho len ho doupravujem . 6 a 10,5 ročná dcéra už defacto fungujú samostatne , tej 6 ročnej ešte urobím cop a 10,5 ročná im urobí raňajky alebo dospelý brat. Ja teda riešim doma varenie, pranie , žehlenie , nákupy , oblečenie a zarábanie peňazí . Čo ale občas musím riešiť sú hádky a bitky medzi 6 ročnou a 10,5 ročnou , žalujú na seba , bijú sa , za vlasy sa ťahajú ale to riešim iba keď je to už neúnostné . Stažovať sa majú príst len v prípade že prídu o ruku alebo nohu ( obrazne ' , iank ma nemajú s ich hádkami otravovať. Predsa jednu vec čo strážim je hygiena mojej 10,5 ročnej dievčinky, lebo to je strašná humusáčka vo vzťahu k sebe samej ...gaťky by nsoila aj týždeň , neosprchovaná aj mesiac keby sa dalo ... ale to je iná kapitola.

Mas moje uplne pochopenie.My tri deti,stvrte na ceste,nedorobeny dom zvonku aj zvnutra,zvierata,zahrada..chlap do vecera v praci vratane vikendov.Mala som super pracu v super kolektive,totalne ma to naplnalo a zrazu od marca doma a bum este aj otehotnela.Zrutil sa mi svet 😂😂 (zo srandy)Decka bezo mna nedaju viac ako pol hodinu a ked je v dome ticho,viem ze je zle.Von same nepustim na nedorobeny dvor,ublížili by si na stavbe.Citim sa presne ako ty.Len asi to lepsie znasam,neviem.Zazila som rozvod,zaciatok uplne od nuly bez nicoho,tazke situacie,pokial si vzdy bola v pohode terajšia situacia je pre teba o to vacsia zataz.Si mozno "matersky vyhorena".Potrebujes len cas pre seba,to je vsetko,lebo svoje deti nadovsetky milujes nech su akokolvek otravne.Za dalsie trochu zmena v manzelovom vzťahu k detom,on musi prist,ze deti ideme to a to,mamina je unavena a ide sa zavriet do izby(alebo ides behat,na kavu,to je fuk)A bez hanby sa vezmi na wellnes.Nie ze rano odides a vecer prides.Minimalne vikend a rob to pravidelne.Deti su dost velke aby vydrzali s otcom.

Ahoj moja,ver,ze aj ja som ako ty...mam 12 rocnu a 2 rocnu...obe ma potrebuju rovnako...a ja na mna nezostava cas....citim sa tiez na prd.a tesim sa na september...Len nechcem aby to znelo zle...som vdacna,ze su zdrave

Ahoj. Ja ti napíšem svoj názor ako matky ktorá si tým už presla. Mám tri deti, sú väčšie, keď boli menší, bola som na tom rovnako. Tri deti za tri roky, mimo rodiny, muž stále preč, ja sama, všade s nimi, všetko riešiť s nimi, v kuse rozprávali, boli všade vopchatí a za každých okolností. Pokoj som nemala ani jeden den v roku, bola som unavená, vyčerpaná, zničená, znechutená, sem tam aj naštvaná - prečo práve ja mám také živé, neposedné a vkuse rozpravajuce deti. Pokoj bol len keď zaspali. A ja som zalomila hneď po nich. Ráno dodnes vstavam o piatej, lebo je je jedina časť dňa, keď je ticho a ja som sama v kuchyni a nikoho nepocujem, v klude si vypijem kávu a prečítam spravy. Nebola síce vtedy korona ale keď boli chorí, tak som mesiace z domu nos nevystcila. Kým prvý ochorel a posledný vyzdravel, tak boli chorí opäť. A teraz k veci. Všetko je to uhol pohľadu a tvojho vnútorného nastavenia. Vieš čo by som za to dala, keby som nemusela ráno vstávať do tej stresujucej a psychicky náročnej práce? Neriešila každodenne v nej problemy iných a radšej bola s deťmi doma a venovala sa im s radosťou a nadšením, ktoré mi vtedy chybalo? Aj keď unavená, ale vďačná za to že ich mám? Už nemôžem, lebo vyrástli. Keby sa dal vrátiť čas späť, pozerala by som sa na to inak. Bola by som šťastná za to že moje deti sú zdrave, múdre. Koľko rodín to šťastie nemá? Koľko detí je chorých? Prípadne žijú v rozpadnutych rodinách? Ja som riešila to isté čo ty. A utekali mi dni. Nestíhala som som nič. Dnes sa na to pozerám inak a je mi ľúto, že som nedokázala využiť ten čas akosi inak. Brat veci s lahkostou a nadhladom, užiť si to s nimi.

@mirgenah lepšie by som to nenapísala. Ja som ešte zatiaľ v tej 1 fáze, ale verím ze sa to vekom zlepší. Mam 2 deti, 10 a 5. Od narodenia prvej som nespala poriadne, nevidela správy či kamošky. Do toho robota a starostlivosť o vážne chorú mamu. Môj deň je niekedy rozratany na minúty a myslím ze od únavy nevstanem z postele. Korona to ešte zhoršila. Som upratovačka, kuchárka, animátorka, učiteľka a neviem co ešte 😂 Ale som rada ze su zdravé a šikovné.

@rainee časom odbudnu milé starosti a pribudnú problémy iného kalibru s pubertiakmi. Baby užívajte si to teraz! Rodicak ubehne raz-dva, vrátite sa do práce a na voľne celé mesiace len s deťmi budete s láskou spomínať. Vstať ráno a neriešiť pracu- oh čo by ja dala za to keby som bola opäť doma.... Keď budú starší bude vám to ľúto. Ja mám náročnú prácu, potom ma čaká ďalšia fuška doma a večer odpadávam do postele. Čo by som za to dala, keby mi opäť okolo postele pobehovali moji malí drobci. Teraz majú iné záujmy, to milé rozkošné je dávno preč.

Ja len, že úplne ťa chápem. 🥺