SÚŤAŽ o LEGO DUPLO Môj prvý vláčik!!! 🙂
Všetci nastúpiť do LEGO DUPLO vláčika! Vydajte sa s nami na výlet do sveta fantázie a hier 🙂 Malí cestovatelia si užijú výpravu do sveta železníc. Pestrofarebný parný vlak so zvukovými efektami, vagónom pre pasažierov, stanicou s pokladňou, čerpacím stojanom a návestidlom je základ pre dobrodružné popoludnie.
Práve o päť stavebníc LEGO DUPLO Môj prvý vláčik si teraz môžete zasúťažiť. Napíšte nám sem do fóra, čo zaujímavé ste na cestách zažili a získajte srdiečka. Päť vybraných odpovedí odmeníme krásnym balíčkom 🙂

Jeeeej...moj je vlakmajster...moze spať tuho ako chce,ale nejakým zázrakom sa vždy zobudí ked sa blížime k vlakovej stanici 😂 chceli sme ho potešiť a išli sme k babke vlakom...9 hodín... neobsedel...na ceste tam si prehryzol peru a na ceste naspäť odral čelo..tzv.vlaková lišaj... velmi sa tešil ked mu sprievodca dovolil "oštikať" lístky... 😍
Tak toto je hneď krasna súťaž na úvod 😊 určite je tu veľa vlakomilov, tak ako u nás sú vlaky a nadšenie pre nich každodennou záležitosťou. Pravidelné návštevy vlakovej stanice v našom meste,návštevy ku svokrovcom, výlety do Tatier,kde keď bola výstava Lega,tak môj syn onemel 😍😍😍 tam to začalo a stále nekončí,hodiny hrania s vlacikmi nemajú konca kraja 😁 momentálne u nás frčí Thomas ale naposledy keď uvidel Duplo vláčik ,tak začal prosiť oňho v obchode ❤ vlaky sú jeho vášeň,dokáže sa s nimi hrať aj hodinu. Lego doma zatiaľ nemáme,tak toto by bol nádherný úvod do Legosveta 💓
Nasa mala keby moze aj spi vo vlaku, stanicu mame kusok od domu takze kazdy den tam sme aspon raz a vyprevadzame vlaciky, kyvame piskame, strasne sa tesi ked ide vlacik a najvacsiu radost ma ked jej strojveduci aj zamava naspat a ked este zablika svetlami a zatrubi mala ma ocka rozziarene ako na vianoce. Ked vlacikom cestujeme je v siedmom nebi, najradsej ma detske vagony so stolcekmi a obrazkami zvietat na oknach, skoro vzdy ked cestujeme prechadza tieto vagony a kazdemu koho stretne hovori ake zvieratka sa s nami vezu ale nemusia sa bat lebo su len na obrazku 🙂
Nase cesty su stale plne prekvapeni. Moja mala princezna totiz v aute trpi kinetozou. Bez tabletky sme nahrani. Raz sme to predsa chceli skusit, ci jej to nepreslo... hmmm... NIE 😂 Dopadlo to tak, ze sme na parkovisku Emku prezliekali, sedacku drhli a zvysnu asi hodinu isli v mrazoch s otvorenym oknom. Ved preco nie 😣 odvtedy uz davame tabletku stale alebo sa vyberame na vylety vlacikom. Aj tak sa jej to paci ovela ovela viac 😍😍😍
S deťmi často a radi cestujeme vlakom, najmä za babkami, ktoré sú na opačnom konci Slovenska. Auto nemáme, ale ani nám nechýba. Keď je možnosť, vždy volíme lístky do detského kupéčka, kde sú iné rodiny s deťmi a majú väčšie pochopenie pre detský spev a rečnenie. Nie vždy to vyjde a tak sme naposledy sedeli v klasickom kupé, keď pristúpila pani vo výraznej neónovo-oranžovej športovej súprave a malý (2,5r) na to zareagoval slovami "aha, hasič!". Pani to vzala s humorom. 😅
Pre nás je cesta vlakom luxusom. Vyslovene si ju užívame a tešíme sa na ňu a keď sa dá vymeníme ju za auto.Najčastejšie jazdíme za rodinou do Prahy. Moje deti 7 a 4 majú vymyslený akčný plán, ako zvládnuť dlhu cestu. Na každej zastávke majú jednu činnosť, ktorú musia urobiť. Niekedy je to "za odmenu" akože Púchov=zjesť jablko, Hornú Lidec= horalka, ale občas je to vazne výzva. Napr. Olomouc= nájdi človeka nad 60 a spýtaj sa ho či má vlastné zuby, alebo Veselí nad Moravou= spýtaj sa sprievodcu, či sa dá cikať, keď vlak stojí 🙂. No a zlatý klinec prichádza v Pardubiciach, kde staršia posiela mladšieho ísť kúpiť do stánku na nástupišti pernik. (ale v tomto momente už aj moja recesisticka duša kričí stop!)
Od júla máme novú, najkrajšiu zastávku na trati Puchov-Praha a to Vsetin. Vsetin=Pôrodnica...v júli tam prišlo krásnym spôsobom na svet nase tretí kvitko. Trochu sa obávam akú asociáciu na túto zastávku vymyslia moji starší zlobri. Pokiaľ budú totiž vo Vsetine povinne vo vlaku rodiť....Ochran mne Buh! V každom prípade dozviem sa už túto sobotu.
Dcera je milovnicka vlakov. Cestuje hlavne s dedkom k babke. Cez prazdniny bola vlacikovskou maniackou. Takmer kazdy vikend vo vlaku. Lego by bolo prijemnym spestrenim nasich duplovskych stavebnic. Potesil by sa aj rocny bracek. 👌🏻👏🏻
Naši chlapci (4r. a 2r.) žijú vláčikmi. Mame z lego duplo dve vlakové súpravy. Bývame kúsok od závor, takže keď počujú vlak, u nás musí zastať čas, chlapcov nezaujíma ani, že je čas ísť do skolky a nestíhame. Ved ide predsa vlak 🙂
Našich zážitkov z ciest by bolo.
Na čom sa však najviac bavíme je zážitok keď sme sa z BA od lekára ponáhľali na vlak domov. Našli sme koľaj, naskočili do vlaku a keď sme sa vydychavali, tak sa čudujeme, že aký parádny vlak, moderný, ani nie je preplnený, na to ze bolo poobede. O chvíľu nato sa automaticky zatvorili dvere a rozhlas hlásil: "Vlak intercity s najbližšou zastávkou v Žiline..." A pohli sme sa. No to bolo síce super, ze najbližšia zastávka bola Žilina, ale my sme potrebovali vystúpiť už v Leopoldove! Čiže co sme sa mali previezli cca 65km, tak sme dali k tomu ešte ďalších 130km! "Tetu cvikacku" sme po tomto zistení ihneď vyhľadali, či to fakt nestojí bližšie. No nestalo. Ale zlutovala sa a nechcela, aby sme doplatili cestu. Keď sme volali zo Žiliny domov, nikto nám neveril, že sme v Žiline. Prišli sme domov o ôsmej vecer totálne zničení. Vtedy nám do smiechu nebolo, teraz už je 🙂
A ešte jeden cerstvy:
Naposledy sme šli pred týždňom na výlet do BA (mladší v ten deň oslávil 2roky)tak to bol pre oboch najlepsi zážitok. Za Trnavou nastúpil starší pán s bicyklom a nevedel, ako má v bicyklovej casti ten bicykel zavesiť. Každý pasažier pozeral do mobilu a mne to nedalo, tak som mu šla pomôcť (som v 6.mesiaci tehotenstva), vesali sme to spolu, chlapci chceli tiež pomáhať, tak sme tam všetci plápolali ako vlajka v povetri... A ceeelou cestou kvakali len o tom, že vláčiky okrem nášho kočíka zvládnu odviezť aj bicykel 🙂
My sme boli vzdy obdivovani ked sme cestovali este s taky m par mesacnym bábätkom, ktore vacsinou prespalo na mne v satke.. kazdy sa pristavil a pytal kolko ma, kde ideme..
Cestujeme dost malo, najcastejsie len k babke, ale co sa tyka cestovania a specialne vlacika, mame taku zaujimavost..
U babky je totiz vysoky viadukt a mala rada pozoruje vlaky. Pri odplienkovani mala jeden cas dost vzdorovite obdobie, ktore sme nevedeli prelomit, az raz.. Pytala sa, kedy pojdeme na vlacik.. No, moja, ked nebudes cikat do plienky, ale ako velka, na zachode.. Neviem, ci to bola najspravnejsia metoda, ale bola som uz zufala.. A ono to zabralo!! Odvtedy pekne trenovala na nocnik a sama si pripominala - som ako velka, pojdeme na vlaciku 🙂 A teraz uz mozem povedat - ano, zlaticko, uz teraz sa mozeme ist smelo povozit 🙂
my sme rodina vlakovych nadsencov, vdaka nasmu ockovi, ktory fandi najma parnym vlakom. ale aj k starym rodicom uz starsie deti sli vlakom, su to krasne 3 a pol hodiny kedy ocenili, ze nemuseli byt stale priputani v sedackach ako pri jazde autom.
doma mame obrovsku vlacikodrahu, ktora sa kazde Vianoce, niecie narodeniny alebo meniny rozrastie o dalsi prvok, stanicu, novy most, tunel a pod.
a ked je najhorsie aj na nejakej ture ci prechadzke, tak funguje osvedcene, Podme si robit vlacik 🙂 najblizsich aspon 50 metrov funguje Ide ide vlacik,...potom ale treba vymysliet aj inu motivaciu/..
My sme cestovatelia od malička, aj keď zo začiatku to bolo o nervy lebo nám naša princezná vracala celkom často počas jazdy aj na bežných krátkych trasiach, no nedali sme sa úplne odradiť vyraziť s tatinkom tento rok do jeho práce do Švajčiarska - zatiaľ najväčšia vzdialenosť akú sme absolvovali a prekvapivo veľmi úspešne, až tak hrdinsky že ani raz nevracala, neplakala a celú cestu prespinkala. No neuveriteľné bolo ako jej to utkvelo v pamäti a stále sa tam chce vrátiť. Bola tam s nami už druhýkrát a cestovanie zvládla opäť ukážkovo s tým rozdielom že sa tak neskutočne tešila na semafory a tunely, že aj cez to všetko že spinkala sa zakaždým tesne pred semaforom a tunelom zobudila, okomentovala s obrovským nadšením a spala ďalej. Vláčikom išla len raz, zážitok bol preveliký a od vtedy sa veľmi rada hraje s "napodobeninu" lego vláčika - u nás najvdacnejsia hračka. Lego Duplo vláčik by veľmi potešil nie len ju ale aj nás rodičov 😍 😂
Huuuuuhuuu ,....
ide ide vláčik.....🚂🚂🚂🚂🚂🚂🚂🚂🚂🚂 to je u nas dennodenne...vykrik slavnostny...Netreba.sa.rozpisovat fotky hovoria za.vsetko..ta radost v jeho ockach ... splneny detsky sen...Nášmu Matkovi je jedno ci je to naozajstny vlak alebo taky ten hrackarsky..podstatné je,ze sa vezie....Lego.duplo vlacik. By ho velmi potesil🚂🚂
Cestovali sme už kade tade😊vláčikom do wien za krsny tam sme sa vysantili na kolotoč och. Potom dovolenka K moru lietadlom to ako mi naposledy povedal má veľmi rad😉😁😂pozoruje všetko . A naposledy bol fascinovali lanovkou v tatrach. 😂cestujeme radi keď peniazky a čas dovolia. Inak len bike po dedinke😊....vláčik by nás veľmi potešil nakoľko o ňom básní lebo ho majú sj v skolke🤔
U nás je lego Duplo a drevený vláčik na dennom poriadku, dookola 😉skladáme, staviame tunely, atď. Spolu sme toho ešte veľa nenacestovali pretože sme ešte maličký,ale stihli sme cez leto jednu jazdu na detskej železnici, ktorá mala obrovský úspech. Domov sme šli s plačom a sľubovali sme nášmu malému cestovateľovi, že sa ešte vrátime. 🚂 je u nás top.
Zbožňujem vlaky, prvá cesta vlakom bola v 16 tich. V Tatrách je naj ten starucky. Teraz môj malý synovcek sa začína zaujímať o vláčiky. Hlavne Tomáška. Veľmi by potešil
Na cestach sme zazili hoc co...starsia dcerka sa velmi tesi ak ideme autom na dlhu trasu na okolitu prirodu a najradsej ma ak ide vlacik alebo niekde vidi rieku.a ta mladsia je podla mna cestovny maniak 😁😁 vzdy ked je na semafore cervena zacne plakat pretoze sa auto nehybe..akonahle sa pohne je vysmiata a spokojna 😄
vlačikom sme s malou ešte necestovali ale naša najobľúbenejšia pieseň je Ide ide vláčik a tie mestá čo viem k tomu dovymýšlať ... manžel už o vláčiku nechce ani počuť ale dcérka by sa veľmi potešila lebo ona vláčiky zbožňuje aj sa chodíme na stanicu pozerať a zatiaľ nemáme žiadny doma 🙂
Dcerka ma momentalne obdobie vlacikov. Zboznuje masinku tomasa a jeho kamaratov, plus uz dostala aj vlacik s ciselkami od dupla. Cez leto sme absolvovali aj cestu parnym vlakom na ciernohronskej zeleznicke, z ktorej bola nadsena. Novy vlacik by ju urcite velmi potesil 🙂
Pekný deň všetkým. Asi ako všetky deti, tak aj to moje zbožňuje vláčiky. Nielen tie na hranie, ale aj naozajstné. Veď čo sa hýbe, trúbi a parí(ak je to parný vlak), tak to je to najzaujímavejšie. Mali sme krásny zážitok v múzeu vo Vychylovke, kde chodí dodnes parný vláčik, na ktorom sa môžu deti a aj rodičia odviezť. Vidieť krajinu z takéhoto - vlastne otvoreného starého vlaku, okolo čarovná biela para z rušňa v spojení s malebnou krajinou a starými drevenými domčekmi, pravidelné trúbenie vlaku a natriasanie na starých podvaloch... Razom sme sa ocitli o nejaké to storočie-dve dozadu. Bolo to skvelé a určite odporúčame všetkým milovníkom a milovníčkam vlakov a vláčikov. Ten zážitok stojí za to!
Nasa cesta a zazitok vlacikom? Ked sme sa dvaja dospely a tri deti vybrali do Ciech s kocikom a s tromi kuframi. Trikrat prestupovali, pätkrat nastupovali a velmi dlhy cas stravili na chodbicke pri wc kde po nas sliapali. Vsetci mali miestenky, niektory mali miesta zarezervovane aj po dve a pozerali na nas ako mi male dieta spi a dalsie dve placu od strachu aj o bezmocnosti 😴 a najlepsie bolo ked sme mali cas na prestup tri minuty a utekali sme na vlak s kocikom,taskami a s detmi na chrbte 🤐 ( vlak nebol povinny na tento spoj cakat )
Náš 9 mesačný synček už vyskúšal všetky druhy dopravných prostriedkov:
Lietadlom cestoval na dovolenku na Kapverdy
Autobusom viac krát, či už na dovolenke,alebo doma
Vlakom- na útraťovej železničke vo Vychilovskom skanzene
Loďou- v zámockom areáli v Ledniciach.
Všetko statočne zvládol, dokonca môžem povedať, že ho akékoľvek cestovanie fascinuje- dokáže dlllho pozerať ubiehajúcu krajinu za oknom.
Cesta vlakom do Tatier a nas najmensi zvracal a zvracal .schytal to manzel najskor ktory sa musel komplet vyzliect a preprat no hruza des.dnes sa na tom smejeme.
Že vláčik? To je pre každé dieťa niečo úžasné, rozprávkové, my dospelí sa tejto detskej radosti môžme len prizerať.
Tak to bolo aj na prvej jazde vláčikom mojej dcérky. Bolo to len nedávno, v Oravskej Lesnej na Oravskej lesnej železnici. Vôbec ale vôbec nevadilo, že to nie je ozajstný vláčik a boli sme s krstnou mamou jedine cestujuce. O to viac sme si to užili v tomto chladnom jesennom počasí. Júlia ani nedýchala, 20 minútová cesta a ona, čert v dvojročnej koži, ani jediný pohyb, neviem či vôbec zmurkla 😀 a keď vláčik zatrubil! To bol udiv, obdiv a fascinácia v jej očiach, každý kúsok jej tváre to vyžaroval.
Cesta späť bola veselšia, užívala si atrakcie, ktoré trať obzvlášťnuju.
Neskutočný zážitok, Ten Prvý.
S Lego Duplo práve začíname, keď sa dostaneme k vláčiku, uvidím znova ten istý výraz, ako pred pár dňami. A mám ho pred očami aj teraz ❤
My sme vlakomaniaci ako vysiti,stari rodicia su byvali zelezniciari,takze zo vsetkych dopravnych prostriedkov dominuju prave vlakove supravy...pridavam aj perlu zo spolocneho vyletu,v juni sa nam narodila dcerka,ja v porodnici,syncek doma s tatinom..a aby mu trosku zdvihli naladu zobrali ho stari rodicia na vylet vlakom..nas maly ako vsetky deti je dost vsimavy a pocas cesty spovedal tehotnu pani..."teta a co ste boli robit na zachode? Cikat alebo kakat? A viete ze,vsetko sa to splachuje na kolajnice? Nie???A rodit sa chodi do porodnice,viete...mozete prist pozriet niekedy nasu maminu,dobreee???" Babka s dedkom sa len za brucha chytali...co uz..niet nad krasnu detsku uprimnost😅😂 🚈🚊
Jeeeej, tento Lego duplo vláčik som sľúbila našim deťom na Vianoce 😉 už sa velmi tešia ako spolu pôjdeme na výlet vlacikom do Budapešti ;)
@bara_lego My chodíme často vláčikom za starými rodičmi.Cela cesta k nim trva cca 10 minut.Na našej zastávke sa nepredávajú lístky,tak vždy platím u sprievodcu.Raz keď mal syn 4roky (už vtedy sa mu huba nezatvorila 😀 ) išli sme vlakom ,a mali sme šťastie a sprievodca k nám nestihol prísť,tak sme cestovali zadarmo. Pri vystupovaní syn ešte zamával sprievodcovi a nezabudol mu zakričať : "Ahoj ujo štikač , my sme išli načierno a nechytil si nás. Ako sa vraví "všetky oči na mne" 🙄 V duchu som sa modlila,aby ten ujo štikač nešiel keď pôjdeme naspäť domov.... Nemodlila som sa asi dostatočne 😀
Ked este jazdil vlak REGIO JET isli sme s nim domov 🏡 V zltych vlakoch sa nam stale dobre cestovalo, no tato cesta bola uplne srandovna😀 Ked sme nastupili do vlaku🚂, vo vlaku nas privital stevard vo velmi dobrej nalade😝. Misko👦 hned dostal nejaku maskrtu, nam s manzelom ponukol kavu☕ a caj. Ked nam doniesol, co sme si priali s vaznou tvarou sa nas opytal. ,,Dali by ste si aj haslerky?" Ze ich ma este plny sklad a maju ich rozdavat po balicku ale proste,ze fakt ich maju, ze nech sa deti tesia 😀 Potom odisiel a doniesol nam 2 plne kartony ( v jednom bolo 46 balickov draze cukrikov haslerok)🙊. Okrem 2 krabic haslerok sme sa vo vlaku dost nasmialy, posrandovali a skonstatovali, ze ta cesta stala zato 😀 😀😝🚂
Oplatilo sa cestovat 😀
Haslerkami sme zasobili celu rodinu 🙂
Vybrali sme sa na vylet za starymi rodicmi.
Cesta mala trvat nieco cez 2 hodiny. Uz sme sa pomaly blizili k nasmu cielu, ale v jednom momente sme uz vobec nespoznavali zastavky a ani mesta, v ktorych vlak zastavoval. ukludnovali sme sa tym, ze vsak ideme vlakom po velmi dlhej dobe a ze vlaky zvyknu meskat, ale ked sme cestovali uz 2,5 hodiny opytali sme sa sprievodcu, ci nastal daky problem... Chvilku nechapal, ale ked sme mu povedali kde sme mali vlastne vystupit povedal, ze 2 zastavky pred nasim cielom, vlak rozpojili a nasa cast vlaku pokracovala inou cestou a do inych miest... takze sme skoncili v nejakej dedinke a stari rodicia po nas museli prist autom 🙂
pre nas dospelych adrenalin a pre deti dobrodruzstvo











Keďže máme velmi pracovitého otecka, ktorý je doma velmi málo, aby jeho dvom malým princeznám nič nechýbalo, je vzácnosť, keď sa spolu niekam vyberieme. Dovolenka už pár rokov nehrozí a preto bolo pre naše baby v lete najväčším zážitkom, keď si otecko našiel chvílku čas a mohli prvýkrát v živote cestovat vláčikom. Síce nie ozajstným, iba turistickým, ale verím, že to bol pre ne výnimočný zážitok. Ich nadšené tváričky hovorili za všetko a dúfam o rok už pôjdeme aj takým ozajstným 🙂