Ľutujú páry rozhodnutie nemať deti?

@anonym_5647c3 Ale adresujes tvoj komentár mne. Čo tak to postnut vo všeobecnosti?

@pr85 ale veď komentár o tom ako nás bezdetných nikto nepríde navštíviť, si písal ty...tak reagujem na teba

@pr85 "Ľutujem len dobrovoľne bezdetné manželstva, ktoré z dôvodu neplodnosti nemôžu mať deti. Dobrovoľne bezdetných (childfree) neľutujem, lebo sa tak rozhodli. A za svoje rozhodnutia si budú niesť svoje následky, keď ich v starobe nebude mať kto navštíviť. Ale ako hovorím, je to ich vec, mne je to srdečne jedno."

@anonym_15a9a7 Tak sem s tým porastom. Nechám sa rád poučiť. A vysoko zvrátený zákrok to nie je. Čím viac ubehne od vazektomie, tým médiá šanca na zvrátenie je. A IVF sa môže (ale aj nemusí) podariť. Netreba to brať ako niečo samozrejme.

@anonym_5647c3 Áno písal, ale tvoja reakcia bola o niečom úplne inom.

@pr85 nie, nebola....ja som písala o tom, či máme - bezdetní - trpieť niečo čo nechceme, len aby nás v starobe (ak sa dožijeme) prišiel niekto na hodinu mesačne navštíviť?

Začínate slovami, že ide „čisto len o zvedavosť“ a že „nechcete rýpať“. V praxi sa však málokedy stretávame s tým, že by nás téma, ktorú máme potrebu verejne otvárať, zaujímala len tak, akademicky. Tento úvodný obranný mechanizmus je veľmi prirodzený. Hovorí o tom, že sa dotýkate témy, ktorá vo Vás nesie určitý emočný náboj. Keď sa takto uprene pozeráme do okien iných ľudí a cez plot susedov analyzujeme, či v šesťdesiatke alebo sedemdesiatke budú ľutovať svoje rozhodnutia, málokedy ide o nich. V skutočnosti hľadáte odpoveď na svoj vlastný strach. Je to podvedomá snaha nájsť záruku na život. Pri veľkých životných voľbách, deti, manželstvo, kariéra, spôsob života – máme prirodzenú potrebu nájsť potvrdenie, že určitá cesta je bezpečná a správna. Niekedy si však neuvedomíme, že ľútosť nevzniká automaticky z toho, že človek nemá deti. Rovnako ako samotné rodičovstvo automaticky nezaručuje naplnenie, blízkosť ani pokoj v starobe. Chcete vidieť predvídateľný vzorec, uistiť sa, že existuje správna cesta, pri ktorej na konci človek nemusí čeliť pochybnostiam a prázdnu. Chcete mapu tam, kde je len divočina. Ľútosť na sklonku života vôbec nesúvisí s tým, či deti máte, alebo nemáte. Ľutovať sa dá oboje a v poradniach vidíme oba tábory: Vidím ľudí, ktorí majú tri deti, vnúčatá, a v sedemdesiatke prežívajú hlbokú osamelosť a ľútosť, že obetovali svoju vlastnú identitu, sny a partnerstvo pre rodinu, ktorá sa nakoniec rozutekala po svete. Vidím ľudí, ktorí deti nemajú a v starobe čelia existenciálnemu tichu a otázke, čo po nich zostane. Ľútosť v skutočnosti nie je dôsledkom zlého rozhodnutia. Je to neschopnosť odsmútiť nežité životy. Každé jedno zásadné rozhodnutie v živote je totiž zároveň malou smrťou. Keď si vyberiete cestu A (mať rodinu), musíte v sebe pochovať a oplakať slobodu a možnosti cesty B. Keď si vyberiete cestu B (žiť bez detí), musíte oplakať zážitok rodičovstva. Páry, ktoré sú v sedemdesiatke „ok“, nie sú tie, ktoré urobili bezchybné rozhodnutie. Sú to tie, ktoré dokázali prevziať plnú osobnú zodpovednosť za svoju voľbu, uniesli stratu toho, čo si nevybrali, a dokázali svoj život naplniť zmyslom, ktorý nestojí na externých pilieroch. Žiadna univerzálna poistka neexistuje. Keby ste vedeli, že nikto nikdy nebude hodnotiť vaše životné rozhodnutia, čo by ste si vybrali Vy a čo by ste si už nepotrebovali obhajovať? Problém často nie je samotné rozhodnutie. Problém býva, keď človek žije život, ktorý si vybral zo strachu, tlaku alebo potreby zapadnúť.

Moja kamarátka vždy kritizovala sestru, ktorá mala deti hneď po sebe, že toto ozaj nepotrebuje a nechce.
Žiaden vzťah jej nevydržal a je sama, má každý večer 1-2 fľaše vína a veľmi ľutuje, že aspoň jedno nemala.
Ďalšia tiež nechcela a tak si našla o 25 rokov staršieho manžela, ktorý už mal dospelé deti, lebo deti nemohla ani cítiť.
Manžel dnes už takmer 70tnik, nikam sa mu nedá isť a ona je stále strčená u mladšej sestry(moja suseda), ktorá má deti a zrazu deti miluje a ľutuje že má starého dedka(manžela) čo deti nechcel, ale ja viem ako to bolo, že sa chcela deťom vyhnúť. Zmenila tiež názor

@anonym_0350cf nie je to blbosť. Aj keby moje deti zili v zahraničí a prisli na SK raz ročne, to stačí, ale ten pocit že časť mojho srdca niekde žije vo svete je na nezaplatenie. Oni nemusia sediet pri mne,v dnesnej dobe Internetu mozme dat kedykolvek videohovor. Takze som za to, že je skvelé mať deti aj keby som ich videla len raz za dva roky. Milujem lasku niekomu dávať a delit sa s niekym o vsetko čo mám. Ked sa pominiem sa tesim ze im mozem nechat byty🙂

Mam 47 rokov, deti som chcela, ale to nevyslo. Dnes si uz neviem predstavit mat male deti, uzivam si zivot bez nich. Neviem, ci mi to bude luto ked budem starsia.

@pr85 aj tvoje deti sa mozu rozhodnut, ze ta nedoopatruju. Mat deti nie je zaruka toho, ze sa o mna na stare kolena niekto postara, deti ti v zivote nic nedlzia. Ale mozno spravnym pristupom a vschovou si dokazes zabezpecit to, aby o teba mali zaujem ked budes stary, lebo to sa buduje od detstva a nie je to zarucene skrz povinnost a rodinne puto. Vela starych ludi je opustenych a vela z tychto ludi nemalo zaujem o svoje vlastne deti, ked boli male alebo sa k nim spravali nechodne a deti uz vyzreli a jednoducho o nich zaujem nemaju, preco by aj mali mat. To iste plati o vnucatach, o ktore nemaju stari rodicia zaujem, v dospelosti svojich starych rodicov nenavstevuju, lebo im sa to dialo ako detom a puto nevzniklo.
Mimochodom otazka nebola co si myslis ty a ci lutujes tieto pary, ale ich vlastny postoj a nazor na ich rozhodnutie. Ale klasicky si zvrtol temu. Bravo.

Ale zasa to dieta neobmedzuje tak cloveka prvych 5 rokov ano ale potom uz sa da vserko robit ,co pred rodicovstvom aj s dietatm,cestovat a,komcertovat atd.Cize ludia co sa boja ze pridu o svoj standard sa boja zbytocne.

Nie, nelutujeme a s pribudajucim vekom vieme, ze to bolo najlespsie rozhodnutie.

@anonym_f58625 No ved preto vravim, ze pytat sa dobrovolne bezdetneho 30r. alebo aj 40r. aj 50r. paru ci nelutuje ze sa rozhodli byt bezdetni je proste blbost. Treba sa ich pytat ked budu mat 70 80+, ked budu komplexne bilancovat svoj zivot najlepsie pred smrtou. Jedine vtedy budu naozaj vediet co lutuju a co nelutuju. Pozru sa na svoj zivot tak celkovo z uplne uz ineho pohladu. Dnesni 80+ su dobrovolne bezdetni asi fakt len ojedinele pripady. Preto si musime pockat na to, ked zostarne dnesna childfree generacia parov.

@pr85 ja ľutujem aj také páry, ktoré sa zle rozhodli. Ale neľutujem tie, koré sú śtastné aj bez detí. Či už sa tak sami rozhodli alebo nemohli mat deti. Mať deti nie je povinnosť. Ale brániť sa im nie je dobrá vec. Kto už predsa tak urobil a aj tak je spokojný, neodsudzujem ho a prajem mu.

@farebnypapagaj za mna je to viac nez 5 rokov ( lebo vsak az väcsie decko môzes napriklad nechat doma same) ale presne ako pises..

Mne sa oci pretacaju ked vidim vetu dajme tomu : dietatu sa musis cely zivot prispôsobovat ...😵‍💫.
Csss no to isto. Nik by deti nemal keby sa im mame prispôsobovat natrvalo. Vsak to je ozaj len par rokov 😀. Neviem ci bezdetnym skacu rodicia este dajme tomu v 20tke okolo zadku , chystaju im papat, chodia na dovolenky len s nimi a nikde bez nich , stale im prispôsobuju pracu a prac. Dobu alebo to schvalne tak prehanaju. A to nic proti bezdetnym nemam, ja ich VELMI chapem 😀

@mikasa_ackerman rozumiem preco nechcete mat deti ale pokial ste vo vseobecnosti dobri a milujuci ludia tak by ste rozhodnutie mat deti nelutovali, mozno len na zaciatku by to bolo trosku tazsie na psychiku

Podla mna, clovek je tvor, ktroy na konci zivota lutuje vela veci. Navyse, prichadza aj trochu demencia, kedy si nepamata/bagatelizuje vlastne rozhodnutia. Cize, urcite pride v zivote moment, kedy ti aspon pride myslienka - mohol som mat dieta. Zvlast vo veku, kedy zacinas rozmyslat o vlastnej smrtelnosti a o tom, co vlastne nechavas na tomto svete. To je vek tak okolo 50 rokov . V tomto veku si zacinaju aj bezhlavo plnit sny, ktore v mladosti zanedbali. A celkovo, clovek je zavistlivý tvor. A zavídi druhemu, to co on nema...

@anonym_0350cf no vidíš, a tých bezdetných nenavštívi nikto ani len raz za rok 🤭

moja blízka priateľka veľmi ľutuje, prepadla kariére ktorá ju ani nenaplnila, nikto jej nebol dosť dobrý no a teraz nie je dobrá ona nikomu, často to rozoberáme ale teda už nie je cesty späť, stále hovorí že mohla mať aspon dieťa aj bez partnera, samota nie je dobrá vo vyššom veku, takých čo ľutujú je určite veľa len to nepriznajú, nemá to ani význam lebo je to už pasé, je ľudská tragédia keď človek nemá ani priateľov ani rodinu

@pr85 ale rad a velmi ochotne si sa jej chytil. Ako vzdy, ked sa to slovo v debate len vyskytne uz strasis dosledkami. Ja ta uz podozrievam, ze mas nastevene alerty na retazec vazektomia aby si ani omylom ziadnu taku debatu neprehliadol. A nielen na tento retazec, vsak ano.
Vazektomia je tvoja nocna mora, ty si ten statocny rytier v bielej zbroji, ktory vzdy a vsade bude odhodlane a statocne bojovat za nedotknutelnost muzskych korunnych klenotov. Hlavne tych cudzich. Len neviem preco lebo ty tak akurat mozes rozhodovat o tych svojich. Tak si ich straz a nestaraj sa do tych cudzich, tak ako sa nestaraj do cudzich maternic.

@farebnypapagaj Dovolim si oponovat. Zalezi od zivotneho stylu. My s partnerom vela cestujeme kvoli praci a celkom casto sa presuvame. S dietatom by to bolo podstatne menej komfortne. Rozhodne je to obmedslzujuce a velmi, zvlast ked si zvyknuta na zivotny komfort toho, ze si robis co chces a ides kam chces kedy chces.

@pr85 mať dieťa, aby ťa mal kto v starobe navštíviť je dobrá idiotina..
Plus, koľko osamelých starých ľudí má rodinu?

@anonym_autor kamarat si dal urobit vazektomiu /tazke detstvo, otec opilec sa obesil/ , po 40tke sa rozviiedli. Ona deti chcela ale uz neskoro sa zobudila

@beronsche navyse ak citam jeho komentare, tak jeho budu deti a vnucata navstevovat len preto, ze musia, nie preto, ze chcu. Este je relativne mlady a uz teraz ma stavy, ked je prijemny ako osina v zadku. Co to bude na starobu?

@ivik4 A netreba sa prisposobovat ? Jasne ze treba. Kazde dieta robi iný sport, ma ine zaujmy, tak samozrejme ze prisposobujeme aktivity a travenei casu, planovanie aj ich sportovej a sutaznej cinnosti. A urcite viac ako 5-10rokov. A ked mas tych detí viac, tak sa prisposobujes v podstate tych 20 rokov zo svojho zivota isto.