Ako sa vyrovnať so stratou psíka?

Co tak zaobstarať si dalsieho

Tak smutit je normalne, prisla si o clena rodiny. Dopraj si cas, spomienky a plac. Tie emocie sa casom zmiernia. Kupit dalsieho je riesenie - ale nie okamzite... ten novy pes nikdy nebude ako ten terajsi, je len na skodu teda ho vziat teraz a stale sa stavat do pozicie, "ale byvaly pes to nerobil"...

@alzbeta311 Jej chyba tato.konkretna fenka. Ked prides o blizkeho.cloveka, tiez nie je riesenie zaobstatat si dalsieho.
Autorka, to.ma mrzi, hlavne ked to bola necakana nehoda. No.zial ako.po kazdej strate, pomoze len smutenie a cas :(

@anjelicek26 stále iba plačem...nedokážem nič robiť, miestami mam pocit ze sa zblaznim

@marianarem ďakujem, neskutočne mi chýba, nedá sa to ani popísať slovami

@alzbeta311 ďakujem, neviem to vysvetliť ale to sa nedá.........

Suhlasim, ze kazdy zial treba "odsmutit" - ak to tak citis, ze musis plakat, plac. Hlavne ako to bola nahla strata, je to pre teba sok.

Postupne prejdi k tomu, ze si to smutenie akokeby davkuj. Naplanuj si: Teraz idem spominat na psika jednu hodinu. A potom pojdem urobit toto: Pojdem do obchodu alebo umyjem vanu alebo... proste nejaku cinnost si naplanuj. A dodrz to. Doslova si aj nastav budik v mobile, ktory to smutenie ukonci a prejdes k tej naplanovanej cinnosti. Pocas tej hodiny vsak uvolni vsetky emocie co mas - smutok, strach, stres, vyplac sa, alebo si pusti hudbu a vytancuj sa... proste nejakym fyzickym sposobom naozaj nechaj ten smutok odchadzat, ale davkovane - toto bola rada psychologa jednej znamej, ktora nahle stratila niekoho blizkeho. A pomohlo jej to ako tak existovat a prejst roznymi fazami smutku az k zmiereniu sa s tym.

Skus si zacat zhromazdovat jej fotky, a zacni si vytvarat fotoknihu. Je to cinnost nadlho, podla toho, akeho veku bol psik. Proste sa budes musiet prehrabat mobilom, pocitacom, kdekolvek mas fotky zalohovane. Tak isto tu knizku mozes do posledneho detailiku ladit ake fotky povkladas, ake tam das pozadie, ake tam das graficke prvky - tie programy na robenie fotoknihy to umoznuju - ze si kazducku stranu vyrobis a vycancas sama, aku chces, nie len hromadne supnes fotky a je. Je to cinnoost, pri ktorej si spomenies na toho psika hlavne v tych radostnych chvilach, nad fotkami budes sa aj usmievat. Mozes mu pri kazdej podakovat, kolko lasky a srandy ste spolu zazili, kde vsade ste sa spolu dostali. Napokon si tu knizku daj spravit a vzdy ta naplni vdakou a radostou, co vsetko krasne ste so psikom zazili.

@jumama wou ďakujem.....vcera som akurát dala vytlačiť nejaké foto....a s týmto vidím presne že mám problém ze neviem co so sebou nedokážem nič robiť...dakujem velmi

My sme smutili velmi dlho, moja odisla pre chorobu. V tomto sa neda radit. Ja som musela dat vsetky jej veci prec, na jej fotku som sa mohla pozriet asi po roku. Ked som si na nu spomenula chytil ma plac a smutok. Ci si alebo nie si pripravena na noveho psa musis vycitit ty. Ja zatial nie som. Moj muz pochoval uz druheho psa, dozili sa obaja staroby. Pre neho je to tiez tazke a koli tomu smutnemu koncu nechce zatial psa. My sme si vsak zaobstarali macku, ta nam kompenzuje domace zvieratko a nepripomína psika.

@jumama včera som aj mala jednu chvíľku keď som spomínala na tie úžasné veci s nou som sa smiala

@aurinia ja zatiaľ nedokážem odložiť jej veci...ale pripravujem sa na to....neviem co ma to včera napadlo ze si kúpim rybicku...ale nedokázala som to.....je to veľmi čerstvé ten sok smútok mi akoby úplne zatemnili mozok

Kazdy to preziva inak...ja som sa o moju dlho starala v chorobe, ja som mala trapenie dlho este za jej života....dala som ju uspat. Bolo to tazke. Musela som dat tie veci prec. Ak niekto odide nahle, je to zas ine.

My mame trojrocneho psika. A odkedy ho mame, ja revem pri kazdom obrazku psika z utulku. Nikdy pretym som nemala zvieratko, ale nasa dcera odmalicka za vsetkymi psikmi behala, ja som trochu popri nej aj musela prekonat svoje strachy z vasich psikov, ona sa nikdy nebala. Pytali sme sa vzdy panikov, ci moze pohladkat... a ako 10 rocna nas teda presvedcila a mame psika. Je to naozaj clen rodiny, kto nemal psika, tak to nepochopi, ako silny sa ten vztah stane. Niektori pribuzni aj na nas obcas tak povedia, ze kolko sa venujeme tomu psovi... ale je to vzajomne, on aj vela dava cloveku. Mozno citovo aj viac ako ti pribuzni, co na nas zazeraju.

Posielam ti silne objatie, take plne pochopenia, a zaroven, ak sa da, tak aj trochu takeho posilnenia. Výdych, nádych. Spominaj na to krasne, naplnaj as tou radostou a vdacnostou. Pridu a raz sa v tebe plno rozhostia, verim v to.

Bohuzial ti nasi zlati psici ziju ovela kratsie, ako my, tak nam odchadzaju priskoro…..je to velmi smutne, u nas je psik clenom rodiny, tiez som si to vzdy velmi odplakala, ale mne osobne pomohlo, ze sme si priblizne po dvoch tyzdnoch obstarali noveho, samozrejme s laskou spominame aj na tych predchadzajucich, ale ver mi, ze ta bolest sa vyrazne zmierni, ked Ti uz zase doma nieco radostne vrti chvostikom🙂🙂🙂 vzdy sme mali cistokrvnych, ale posledneho mame utulkaca a mozem povedat, ze tak uzasnu povahu nemal ziaden pred nim, mame ho radi nadovsetko a je nam spolu dobre🙂

@jumama ďakujem....velmi a áno ten vzťah vie byť veľmi veľmi výnimočný.....

@beataxxx fuuuu veľa ľudí mi to povedala ale ja fakt neviem....mozno časom....dakujem....

Ďakujem za vaše príbehy, robí mi to dobre čítať....ked človek vie ze mu niekto rozumie

Mozno to beries ako nieco, co sa este nehodi, necitis sa na to, ale ver mi, ze Ti to pomoze, neboj sa toho, chod sa tam aspon pozriet, aj tym utulkacom je smutno

Ja som pred rokom musela dať uspať psíka pre chorobu a o 10 dní som si už zobrala nového psíka z útulku, ktorému zomrel majiteľ. Ja som sa už na to psychicky pripravovala, že keď tu nebude hneď si zoberiem ďalšieho a to bolo najlepšie čo som mohla urobiť pre seba aj pre nového psíka z útulku.

ja som prisla o psika v maji a doteraz sa neviem s tym vyrovnat. aj vcera som si poplakala za nim.
je to klise, ale chce to cas. o to horsie to mas, ze si sama.
preplakala som cele dni, stale som si pripominala zazitky s nim, mala som pocit, ze na ne zabudnem a musim si ich pripominat, ale akurat to vo mne vyvolalo smutok a plac.
najhorsie su kazdodenne cinnosti, ked som vedela, ze vzdy lezal na operadle gauca a vzdy ked som isla okolo som ho pohladkala, kazdy ten prechod okolo vo mne vyvolal plac. take tie ritualy vase spolocne.

nie je na to liek, musis si to odsmutit. ja mam este dalsich dvoch psov, ale toho som brala uplne inak, bol z utulku, bol moj, dalsich dvoch kupil muz cistokrvnych. aj ked ich milujem, on bol ten MOJ psik a moja laska. ked sa ma pytali, ci chcem dalsieho, povedala som nie, ze by som to brala ako - ako to napisat- zradu? a ze mam este tych dvoch. ale u teba to mozno bude cesta.

prajem ti vela sil❤️

Sme rodina psíčkarov, takže ti veľmi dobre rozumiem. Keď sme museli dať pre ťažkú chorobu našu fenku uspať, plakala som stále. Smutný príchod domov, keď ťa nikto tak krásne nevíta ako psík....vydržali sme pol roka. Potom manžel zbadal na stránkach jedného útulku milučkú fenku, ja som tam zatelefonovala a robí nám radosť viac ako rok. Na tie naše predchádzajúce nezabúdame, no čas ozaj pomôže. Po čase až to najhoršie prebolí odporúčam ďalšieho psíka. Drž sa.❤

Kamoške tiež zomrel psík. Chodila ako bez duše. Ako si zaobstarala druhého, to by si mala vidieť ako ožila. Naozaj skús. Zo začiatku sa aj tvárila,že chudák nový psík, vôbec sa mu neviem venovať ako starému. Ale teraz by ho už nedala

@ajuska111 ďakujem....ano cítim to tak....a prvé dni som chodila sama na prechádzky na naše miesta....dnes už akosi nevládzem....ked prejdem popri jej mieste kde spinkavala ide mi srdce puknut vždy som ju jemne pohladila za uškom a povedala ze ju veľmi ľúbim nech buvinka....

@ajuska111 napadá ma kadečo..uz ma aj napadlo ze budem musieť odísť z tohto miesta lebo je všade....

@hyta ďakujem....ano tie návraty do domu sú šialene stále ju vyzerám na mieste kde ma cakavala

@domka222 ďakujem, ja budem asi o tom rozmýšľať neskôr...a možno nejaký psík príde....aj ona tak nejak prišla "náhodu"

Ďakujem vám veľmi...

Pozerám veľa videí na YouTube napr táto pani neskutočne nádherne o tom rozpráva

Ja som prišla v marci minulého roku, stále ma to bolí...
Druhý psík není vôbec dobre riešenie, hneď takto po strate druheho. Len sa poriadne vyplakať .