Aj pedagogička túži po materstve: Ako zvládať stres?

Ahojte, neviem, ako vyzerajú vaše bežné dni, lebo tie moje sú čoraz viac ubíjajúce. Ráno vstať, hygiena, káva na stojáka a utekať do školy. Odučiť hodiny, vysvetľovať, opakovať, napomínať, usmievať sa, aj keď už nevládzem, kontrolovať úlohy, zapisovať známky a riešiť všetko, čo si vyžaduje pozornosť. Medzi tým 4x vybehnúť na cigaretu, 3x na toaletu a dúfať, že aspoň jedna prestávka bude skutočne prestávkou. Domov sa vraciam vycicaná, bez energie a s pocitom, že zo mňa celý deň niekto odoberal posledné zvyšky síl. Doma navariť, vyvesiť prádlo, trochu upratať, pripraviť veci na ďalší deň a potom online doučovanie detí, cudzie jazyky, gramatika, slovíčka a ďalšia dávka trpezlivosti, ktorú už nemám odkiaľ brať. A keď sa zdá, že sa deň konečne blíži ku koncu, prichádza ešte pokus o počatie. Podľa cyklu, správneho načasovania a všetkých odporúčaní sa pokúsiť o insemináciu, či už v posteli, alebo na príslušnom mieste. Pripraviť sa, všetko urobiť podľa pokynov a dúfať, že tentoraz to vyjde. Aj intimita sa postupne mení na ďalšiu položku v zozname povinností, pri ktorej človek namiesto uvoľnenia premýšľa, či je správny deň a či sa všetko podarilo. Potom už len sprcha, budík, posteľ a pár hodín spánku. Ráno znova káva, škola a úsmev na tvári. Lebo veď som učiteľka a tie predsa musia všetko zvládnuť, aj keď sa vo vnútri pomaly rozsypávajú. A že prečo to nejde ☹