Mám strach ísť do toho
Ahojte <3 Ide mi na 30, na čo sa teším, dokončená škola, dva roky v práci, muž nastupuje na doktorát. Prvý rok, čo máme byt, auto, je proste po takom vybavovacom kolečku, neviem či sme jediní čo si ozaj užil strašný cirkus okolo každej jednej vybavovačky 😨
Pochopiteľne, teraz do nás okolie šije s otázkou "tak kedy budú deti???" - ani jeden sa tomu nebránime, na druhú stranu aspoň ja mám v sebe strach. Je to normálne? Baby, ktorá máte deti, vedeli ste, že ich chcete bez obáv, proste šup do toho? 🙂
Neviem či sa vyjadrujem dobre, len si prídem hlúpo, že na jednu stranu nemám nič proti, ale "bojím sa"
@kitten11 nie, bála som sa hlavne, keď som už otehotnela či bude zdravé, či nebudem mať komplikácie hlavne pôrodu....Ved sa zmení celý život všetko...bude 100 prečo áno a 100 prečo ešte nie.Asi si dosť zodpovedná a také ženy potrebujú mať všetko z každej strany vyspekulovane🙂ale bola to najlepšia vec, ktorú som v živote spravila
Keď som našla 2.čiarku na tehotenskom teste, zmocnila sa ma viac panika ako radosť. Jednak preto, že sa nám malá zadarila na prvý šup, čo sme sa začali snažiť a jednak preto, že som sa obávala, či to zvládnem a to bola chcená. Akurát sme mali po svadbe a začali prerábať, maľovať
tak 😅. Samozrejme to zo mňa opadlo veľmi rýchlo.
Najlepšia kamoška otehotnela nečakane pre ňu a jej partnera. Chcela cestovať, užívať si a stále si hovorila ešte rok ešte rok a zrazu bum 2 čiarky. A keď to teraz tak hodnotí, tak vždy povie, že keby sa to nestalo takto, tak by to odkladala celý život a už ma 2 deti 😊.
Čiže pre mňa si môže hovoriť, kto chce, čo chce, dieťa /tehotenstvo/ je vždy prekvapenie. Takže smelo do toho. Pocity sa ti budú miešať stále a odkedy otehotnieš už celý život budeš mať o to malé strach, ale to je súčasť materstva.
Z čoho máš strach? Z nedostatku financií, času pre dieťa, z tehotenstva, pôrodu, z možných komplikácií čo sa týka dieťaťa, z možného rozchodu...
Ahoj tiez som mala obavy z drobca. Ale jak sa narodil náš štuplik to jw laska na prvý pohľad. Potom ta obavy prejdu.
Ja mam 31, mame dobre ohodnotenu prácu, krásny vzťah s manželom, 2 roky po svadbe, finančne sme zabezpečení. Dieťatko sme pol roka po svadbe ešte neriešili kvôli mojim špecializacnym skúškam. Rok a pol sa snažíme, a zatiaľ bez úspechu, už 2 roky túžime po bábätku, a veru, teraz ľutujem, že sme to aj na tu chvíľu odkladali kvôli škole. Samozrejme, keby vtedy otehotniem, bolo by to ťažšie so skúškami. Ale niekedy je to dlhý proces mat dieťa, takže teraz by som radila nečakat. Ak máte vhodné podmienky, stabilný vzťah a oboja túžite po dieťati, tak choďte do toho. Úplne ideálne nikdy nebude.
Napriek tomu, že po bábätku túžim, aj ja mam v sebe strach. Strach zo seba, či to zvládnem, či budem dobrá matka, či budem zvládať pritom domácnosť, byt dobrou manželkou... Ci nebudem zničená z nočného vstavania, chronickej nevyspatosti, či to nepoznaci vzťah s manželom. Predovšetkým to pramení v mojom nízkom sebavedomí, s ktorým bojujem od mladosti. Viem, že ten strach stále bude, strach z nepoznaného, neznámeho. Aj keď budem o 5 rokov staršia, nebudem viac pripravená na dieťa. Stále to bude veľká zmena. Takže netreba to moc odkladať.
@gdpr rodinu máme veľmi stabilnú - od muža, po babky. Manžel je ochotný prevziať časť rodičovskej na seba. Môj strach je skôr egoistický: školu som si oddrela, vrátane stáží a ďalších vecí okolo toho a vnímam to tak že iba teraz mám ako tak oddych od driny. Teraz u nás doma mám vďaka tomu vyšší príjem, takže mám na pleciach i rolu živiteľky. Na nejakú rovnosť neverím, ja predsa budem tehotná, ja sa budem hojiť z pôrodu, mne sa prehodia hormóny... a to je ten strach, že bez ohľadu na podporu, to čo som robila posledných skoro 10 rokov je v materstve vlastne nerelevantné, je to nový život.
@bolarazjedna Ahoj, to si presne teraz vystihla, sme na tom podobne 🙂 Hlavne tie obavy z každého jedného aspektu v živote, ktorý by sa tehotenstvom zmenil. Len mám na Teba jednu otázku: prečo si myslíš že je to práve tými 5 rokmi, o ktoré si to teoreticky odložila? Nie je dokázaný reálny pokles v ženskej plodnosti až od 35 rokov? A zároveň to, že ak existujú zdravotné komplikácie, tak problém s počatím by teoreticky boli i keby do toho ideš v 25?
@kitten11 Obavy z neznámeho sú normálna vec. A nie je vôbec čudné vžívať sa do úlohy mamy postupne. Lásky na prvý pocit a pohľad sú skôr výnimka, inak to prebieha ako postupné zvykanie a obľubovanie si. Maj so sebou trpezlivosť.🤗 Už len to, že ťa trápi, aby si bola dobrá mama je skvelý predpoklad byť dobrou mamou.😀 Držím palce.👍
@kitten11 tak ja by som ešte počkala úprimne? Práca ťa vkuse ďaľších povedzme 5 rokov baviť nebude a určite po čase budeš chcieť nejakú zmenu a možno tá materská bude práve to pravé. 😊 A aj keď muž dokončí ten doktorát tak pravdepodobne bude mať vyšší plat a tebe odpadne financovanie rodiny.
@kitten11 tých 5 rokov bolo tak od brucha... Mam strach, ale nemyslím si, že o 1-2-3-4-5 rokov by som mala menší strach. Takže keď podmienky sú vhodné (finančne aj emocionálne zabezpečený a obaja túžime po bábätku), netreba čakať na nejaký možno neexistujúci pocit, ktorý teraz čakáš, že príde.
V každom veku môže byť žena neplodná, ale keď začne sa snažiť o babo v 35, kým zisti ze sa nedarí, a potom vyšetrenia atď, môžu prejsť roky, kým bude matkou. A keď chce viac detí, tak kedy ich ma mať ? To ze dnes rodia ženy aj po 40, neznamená, že je to optimálne (to vôbec nemyslím v zlom).
ahoj, tiež som mala strach a obavy. najmä som videla, ako mi v práci uteká kariéra, ako ostaní postupujú vyššie.. ale ver mi, nič neutieklo, ako som mala pocit, že som nenahraditeľná a ako to tam bezo mňa zvládnu, , v práci bez problémov fungujú ďalej... nie je žiadna zmysluplnejšia činnosť na svete ako vychovávať dieťa. ja som deti ani moc nechcela. potom som bola rada, že som prvé stihla tesne pred tridsiatkou. teraz mám 39 a mrzí ma, že som ich oboch nemala skôr - ale už sa to nedá vrátiť. Skôr pretože už by teraz boli väčšie deti, najmä malý a bolo by to ľahšie - napr. už by bol v škôlke.
@bolarazjedna To máš obrovskú pravdu, že ak je riešiteľný problém, tak ten vezme hrozne veľa času... a čím neskôr sa začne riešiť tým horšie.
Ale vystihla si to hlavne v tom pocite, ktorý očakávam a asi neexistuje: že teraz je všetko pripravené a super, a je vhodný čas na dieťa. Ja ho teda nemám, a neviem či naň čakať/nečakať, a ako sa vôbec žena rozhodne mať deti.
A hlavne teda sú tu ešte očakávania okolia: vďaka pandémii a všetkému som pribrala 🙄 a reakcie od všetkých, vrátane náhodných ľudí na ulici boli, kedy mám termín? Moja mamka si so mnou sadla v kuchyni a súcitne sa ma pýtala či máme nejaký problém, keď teda ešte neriešime deti.
To ma dohnalo do skutočnej paniky.
Všetky ste tu super, ďakujem za krásne slová a hlavne minimum kritiky. Veľmi si to cením, mám v duši viac pohody!
Napríklad ja to mám asi rovnako ako ty 😅
Mam 27, dom bez hypo, 2 autá, top chlap, top prácička, všetko dopohody. Dieťaťu sa vyslovene nebránim , resp bránim kedže sa chránime, ale reálne keby sa nám pritrafí tak by som s tym bola ok ale vedome sa odhodlať tak to teda nevidím...
Akosi sa mi na jednej strane nechce prísť o tú životnú pohodku a chill, všetko je teraz hrozne super a nechcem si to pokaziť ale občas si spomeniem že možno by to aj mohlo byť fajn v trojici ale hned to aj zavrhnem 😀
Ja osobne budem čakať či sa náhodou nedočkám toho " chcenia" a "snaženia sa " ak nepríde tak do toho nepôjdem lebo ako sa poznám tak sa budem ľutovať že načo som si skomplikovala život...
Napríklad ja by som do toho nešla kým nebudem z toho ultra super nabudená že JA TO DIEŤA MUSIM MAŤ! a kupovať testy a ocikávať ich pomaly deň po sexe, ak také nadšenie nepríde, nebude ani bejby 🙂
@kitten11 tiez som mala strach.nikdy som nebola z tych co skacu od radosti ked uvidia cudzie dieta.az ked sa nam syn narodil som si fakt deti zalubila (hlavne svoje :D ) A prekonala som ten strach tak,ze som mala uz 31 rokov a som si povedala ze nemame na co cakat.raz sme deti chceli tak sme si povedali,dnes by to slo a vyslo to :D skor prevazil rozum,ktory hovoril ze uz je cas :D ale ak u teba este neprevazuje,daj si este par mesiacov/rok pauzu,pocestuj,poskusaj nove veci a potom do toho chodte.30 este nieje tak vela 🙂
@kitten11 ja som tak ako @lienka9 nikdy nepatrila medzi zeny, kt. by boli pri pohlade na male dieta cele rozneznene, ani mi netikali biologicke hodiny...ale spoznala som svojho muza a casom som si uvedomila, ze ak raz budem mat deti, tak ich chcem prave s nim... ked som mala 30, tak sme sa zacali snazit, ked som mala 32, otehotnela som, a ten strach prisiel az vtedy, ale skor to uz bol strach, aby vsetko dobre dopadlo, aby bolo babo zdrave, a teda neviem, ci ta potesim, ale ked uz je babo na svete, ten strach uz nezmizne nikdy 😀 ale nastupi aj ovela silnejsi cit, laska ❤️
a na otazku, kedy uz bude babo, som vacsinou hovorila "pracujeme na tom, aby nase dieta bolo krasne a sikovne, takze musime este vela trenovat" 😁
@bolarazjedna ze dnes zeny rodia aj po 40? Ved zeny vzdy rodili aj po 40ke. .Ked mali 10-12 deti ..len teraz je beznejsie ze rodia prve po 40.to je len dnes taky trend ze do 35ky je pre niektore ok mat deti a potom zrazu bum zena je stara. A je to proti prirode. 😁
Ja som vzdy milovala deti. Cudzie aj oni mna vacsinou.(teraz naopak len tie moje a par vynimiek) Ale nemala som dlho spravneho partnera takze som ani necitila bio hodiny . Zila som rozne po svete stretla mm vydala sa tesne pred 30. A potom som nechcela mat hnet dieta zacala som ho planovat v 32 ze by bolo fajn zacat plodit v 34( chcela som este stihnut jednu cestu na opacnom konci sveta)ale v 32 som otehotnela na jeden šup ako sa hovori.. a v 33rodila. Druhe dieta v 38 porod bol lepsi ako prvy ( a.Vsetko je pri 2 lahsie) podla mas este cas par rokov. Ked tak sa dajte s muzom vysetrit ze ako ste na tom s plodnostou.urcite by si nemala ist do plodenia len preto ze okolie robi tlak, Mala by si to chciet Hlavne ty. A nemusis si byt na 100% ista staci ked budes na 60% chciet. Teraz mi ti znie ze chces tak na 30% chapes ? Materstvo je fantasticke no Hlavne ked je nanho zena ready. Ked nie je tak si to tak nevychytna Hlavne tie prve babatkovske roky, momentalne chces od zivota nieco ine osobny pracovny rast a je to len logicke ,Nemozes ist sama proti sebe ked chces byt stastna.
@miadi Ahoj, ďakujem za krásny komentár. Ja v sebe cítim, že sa do toho pomaličky dostávam, že sa to mení veľmi pozvoľna z týždňa na týždeň. Ale ako hovoríš, dnes by som pozitívny test brala asi s obavami ako s nadšením.
Som ale veľmi vďačná to to ako si popísala svoju cestu. Tiež som mala 7 rokov partnera u ktorého som od prvého dňa vedela, že to nie je "on". Ako som spomenula, nadrela som sa na škole, na kariére a v momente, keď som vstúpila do práce, môj zamestnávateľ sa ma spýtal kedy plánujem deti. Že to preto, lebo to podporuje ale že čím skôr tým lepšie. To bola facka, myslela som si, že na chvíľu budem môcť byť rada, že som niečo dala v živote. Miesto toho sa ma celé okolie začalo pýtať kedy splním ďalšiu "úlohu". A viem, že to myslia dobre, ale dostávam informácie ako, čím neskorší pôrod, tým viac komplikácií, horšie hojenie, väčšia únava, stres... že deťom je lepšie ak majú mladú mamu.
Ja som deti vždy zbožňovala, mám troch synovcov, u nás v dome sa objímam so všetkými deťmi. Len chcem, keď už budem mať tie moje, že ich vychovám tak dobre ako dokážem a že im dám predovšetkým veľa lásky.
Mám tri deti a pred každým som sa bála aké to bude.. podľa mňa je to normálne, báť sa zmeny, neznámeho..
@kitten11 je celkom normalne asi mat take obavy pred a zvazovat, ja som to mala tiez..mne pomohlo to, ze som sa isty cas na to pripravovala vo viacerych smeroch- financne, fyzicky, psychicky, a to isty cas moze byt aj rok, dva...dohodli sme sa s muzom kedy uz pojdeme naozaj do toho a sli sme, ale urcite obavy boli stale, len uz boli mensie ked som citila ze som pripravena
@kitten11 moje deti si myslis ze maju mladu mamu 😂a ze som krasna a najlepsia na svete. Deti potrebuju hlavne stastnu mamu. Mna mala mama v 22r a sama vravi ze si nas nevedela tak uzit ako si Ja uzivam moje. Mala same nervy zodpovednost. A ja si ju pamatam trochu strohu chladnu prve roky,Casom sa roztopila. A ako babina je az moc benevolentna ale nevadi Hlavne ze milujuca, Mas len 30. Mas niekolko rokov cas. Okolie mà reci prave koli tomu cislu. Je to taka meta ze clovek by mal mat “vsetko” uz v tom veku . Teho som mala uplne ok v 37 ( rodila som tesne pred 38)este som zvladla akcnu dovcu na Svk mesiac s malou vo vodnych parkoch a v 37tt ju este 20kg opicu vlacila na rukach po Miami zoo a kazdy den nejaky program. Az v tp bol porod vyvolany koli vysokemu tlaku. Hojila som sa super oproti prvy x a to som oboje bola potrhana. Aj kojenie slo lahsie ten 2x a dokopi uz mam odkojenych 5r. Citim sa rovnako ako ked som mala 27r. Kedze kojim a spavam s babom tie noci nie su take zle hoci sa budia tak 2-3x na kojenie. Kebyze mam vstat ist zohriat mlieko tak uz nezaspim a bolo by to tazsie . To co ti ten sef povedal ze deti cim skor to je dost sexisticke alebo ake. Chlapovi by to nepovedal. Prakticke velice ale uz moc osobne.. je to fajn ze vies ze raz ich chces mat a ze nad tym Dumas. Tie tuzby budu len rast a Mozno o pol rok rok pojdes do toho uvidis. Ono tak nejak casom aj Ta praca ti zacne pripadat nepodstatna a zatuzis po zmene, Ja som najprv rok myslela ze mala bude jedinacik. Porod bol nekonecny nechcela som to znovu zazit ale potom ona je velmi spolocenska a chcela sestricku. A tuzba po druhom bola silnejsia ako strach ci negativne pocity z prveho porodu. Medzi tym sme o jedneho drobca v brusku prisli. Tak som na moje vytuzene 2 cakala 2r kym som ho drzala v naruci. Kludne by som mala aj v 40ke tretie ale mm by zinfarktoval. Zazila som vsetko mozne pred detmi no pre mna najkrajsie obdobie v zivote snimi. A uzivat si zivot sa da aj s detmi cestovat ( kym Nebol Covid) sa da aj s detmi. Objavujes svet nanovo detskymi ocami a zrazu vsetko mà nove čaro. Kazdy den novy pokrok mini zazrak .
@kitten11 Ahoj pri snažení o prvé dieťatko sme nevedeli do čoho ideme a snažili sme sa niečo vyše 3rokov na 4rok som porodila čiže dlho sa nám nedarilo,medzi synmi 3odišli už keď sa druhý neplánovane predca udržal podaril po jeho porodení som si uvedomila aká je to zodpovednosť čo všetko si zopakujem a teraz keď mám už 34rokov a 10 a 8 ročných synov by som nechcela zmeškať tretie ešte naposledy byť tehulka a porodiť zdravé bábo a tú možnosť čo ak by bolo dievčatko,pokiaľ by bol chlapec by mi nevadilo ale dala by som šancu aby som pozdejšie neľutovala že som predca neskúsila ešte raz mať dieťatko muž aj ja sme z 3detí,pred 3rokmi som prišla o bábo v 10tt musela som na kyret,strachmám jasné aj keď si pomyslím,akú máme už starú pediatričku a niet náhrady ☹ tento rok bude mať 70tku ☹ a takú ako ona ťažko nájdem pre svoje deti.Ale túžba mať dcérku a byť tehtoná je silnejšia,lenje otázka či ešte budem môcť vynosiť zdravé bábo.V septembri sa ideme z mužom do toho snažiťa teda zásobiť sa Inofolicom a Folandrolom.Manželmal zistené 40% života schopných spermií v roku 2010 pred prvorodeným bral Ečko,Zinok,A,B,C vitamín vtom čase.A ja od 11som mala ms len každý druhý emsiac som brala Duphaston po Clostilbegyte mala som PCO syndróm,čiže ťažšiou cestou sme si prešli.Neboj sa veď už vek,byt,auto máte dieťatko je dar doslova a radosť.Ináč strach môže blokovať ovuláciu a sťažuje snaženie sa o bábo.
@kitten11 ja chapem ako ti je, aj som to oddalovala stale, necitila som sa na to. Kamosky vyslovene chceli, rozpravali o tom stale, ja som take pocity nemala. Dokonca ani ked som si nasla 2 ciarky na teste, neskakala som 2 metre. Ale ja nie som z tych co tu budu pisat ako zacali zit az po narodeni dietata a ake je to super. Nic zle na tom nevidim, kludne si este uzite rok, dva. Rodit po 30 predsa nie je nic nezvycajne.