Psychicky dopad neúspechu otehotnenia, potratu
Potrebujem sa vyrozpravat. S manzelom sa snazime o dietatko uz takmer rok. Raz sa nam podarilo otehotniet a o dietatko sme prisli. To bola pre nas velka rana.
Bazalnu teplotu som uz prestala merat, pretoze mam pocit, ze sa mi cele to sledovanie zacina vymykat spod kontroly. Nedokazem sa na nic sustredit, dovolenky planujem podla ovulacie, badam na sebe znaky manickej osobnosti. Citam blogy, fora, videa... Mrzi ma, ze som o nasom snazeni kamaratkam povedala, necakala som, ze to bude trvat tak dlho. Mam paranoidne predstavy, ze ma lutuju a same sa cuduju, ako je mozne, ze este nie sme tehotni.
Co sa to so mnou deje? Nechcem sa o tom uz s manzelom rozpravat, lebo sa bojim, ze sa nas vztah zuzi iba na plodenie deti. Nemozem uz pocuvat podobne rady ako: "musite sa prestat snazit a potom to pride". Velmi ma to znervoznuje. Nieco nie je v poriadku. Rozhodla som sa, ze este par mesiacov a ideme na testy.
Mal niekto podobne stavy? Co vam pomohlo? Dakujem!
PS: viem, ze su tu zeny, ktore sa snazia o babatko ovela dlhsie ako ja, velmi vas obdivujem, ale prosim, majte so mnou strpenie
ani nam to neslo dva roky a nakoniec sme sa nato vykaslali,ked pride cas tak pride
a asi zo mna opadol ten stres a bolo
myslim ze sa proste netreba snazit ale treba si to uzit
@ladoux za mna, testy ano, pre oboch, co najskor, ale zas nestresovat
Viete pricinu straty babatka?
My sme testovanie zacali riesit az po tretom potrate, kedze lekari nas presvedcili, ze raz-dvakrat je normalne a je to nahoda a neznaci to,ze by nieco nebolo zdravotne v poriadku-nemali pravdu
Teda podla mna cim skor, tym lepsie.
Psychicky- prave s manzelom by si sa o tom mala rozpravat, ako sa obaja citite, ako to vnimate, vy dvaja sa musite podrzat navzajom. Plus chlapom niekedy trva, kym vyklopia, ako sa skutocne citia.
Kamaratky si nevsimaj- zavisi aj ci su to kamaratky alebo KAMARATKY, ak mas potrebu, tej najblizsej sa zdover, je dobre mat oporu zvonka. Ostatne si nevsimaj, lutovanie atd si ciastocne aj namyslas-paranoja a mania (citat blogy a planovat dovolenky podla ovulacie) je normalnejsia ako sa moze zdat, ale malo by to byt len prechodne. Ak sa ti zda, ze stagnujes v rovnakych pocitoch, a naozaj sa nevies zdoverit manzelovi ci blizkej osobe, riesila by som to terapiou.
Dakujem vam za podporu, kocky! Uz je mi trosku lepsie, vcera som si poplakala a trochu som sa upokojila vnutorne. Vobrc nevieme pricinu potratu :( ja si myslim, ze je to kvoli tomu, ze krvacam medzi cyklami. Moja doktorka tento fakt uplne ignoruje. Povedala, ze potraty su normalne a ze nemam z toho robit velku vedu. Podla mna mozem mat kludne nizky progesteron a to mi brani v ovulacii. A aj ked sa mi podari otehotniet, plod sa neudrzi. Dava mi to zmysel, avsak je to stale len samodiagnostika :/ dnes som nakupila Vitex a B6, idem vyskusat doplnky na vyrovnanie hormonalnej hladiny. Uvidime, co to urobi 🙂
Este raz dakujem! Byt zenou je uzasne, obzvlast sa mi paci tato komunita, ako sa tu zeny vzajomne podporuju. Pride mi to ako z minulosti, taky kult zenstva a materstva, ked zeny pri sebe stali a rodievali doma. Krasne!
@ladoux ach, okamžite zmeň doktora!!!!
Ty krvácaš medzi cyklami a ona to nerieši?
Napíšem Ti IP.
Tak a mame vysledky z hormonalnych testov. Moje AMH (zasoba vajicok) je na urovni zeny po 45tke (0.82 ng/ml). Este nemam ani tridsat. Boli to, ale ideme dalej. Iba som sa chcela zdoverit. Dakujem za vasu predoslu podporu.
zmen doktora, sup na testy resp rovno k odbornikom do Brna alebo do Martina do CAR..tam vedia viac ako bezni gyndosi..BA silno neodporucam..a silno odporucam ist po testoch na akupunkturu, super zabera ale treba vediet stav..a mat dobreho akupunkturistu 🙂
@ladoux ja tak isto. Netusim co dalej.
@ladoux som na tom podobne, nizke amh, za nami uz prve neuspesne IVF, som chudobnejsia o dve tisicky, ale ideme do dalsieho kola...pri nizkom amh nic nezmozes, kedze vela cyklov mas anovulacnych...drzim palec...bola som na tom velmi podobne, ale ked uz vies, co ti je, vies s touto info narabat a hlavne sa s nou vyrovnat
@ladoux ahoj, však prístup v hlave máš fajn.... ešte to tak zrealizovať v reáli 🙂 viem to sa niekedy nedá, nechceš na to myslieť ... ale musíš.
Po prvé: snažíte sa krátko a už bol prvý úspech - otehotnieť môžeš - to je pozitívne aj keď samozrejme zo zlým koncom :( ale stáva sa. Neviem v akom štádiu si o bábo prišla. Za mňa ti môžem povedať, že ranné štádiá potratu sú veľmi v poriadku (aj keď to bolí). Plod je väčšinou nie v poriadku, alebo napadnutý nejakým vírusom - tak je lepšie že sa tak stalo. Môj potrat v cca7 týždni bol asi o tom že som ochorela ( a niekedy ani nevieš, že niečo berieš). Ćiže nevidím dôvod robiť špeciálne testy.
Problém u teba vidím psychiku po tomto potrate. Lebo s otehotnením nemáš problém. Ja som mala po tomto potrate tiež problém otehotnieť. Čítala som kadečo ... pomohol INOFOLIC, má veľmi pozitívne recenzie. a po ňom som otehotnela do dvoch mesiacov. Nejde ani tak o to, či som ho musela brať - ale zrazu som mala dobrý pocit že ,,už sa na tom pracuje,, a nesústredila som sa tak na to samotné otehotnenie ;)
tak skús ten inofolic a hlavne pozitívne mysli, nedá sa nemyslieť na otehotnenie ale pozitívne sa myslieť dá ;)
@ladoux my sme sa snazili o babo 6 rokov... a sice to bolo aj neskor aj tazke aj vselijake, ale prvy rok-dva je naozaj najnarocnejsi, aspon z mojej skusenosti... proste to chcenie je tak silne a clovek si vobec nechce pripustit,ze by mohol byt problem a boji sa ,ze je, a proste cela ta bezmocnost a silenie akoby celeho sveta aby sa tocil tak,aby uz to babo bolo... proste vytvara to tak velky tlak na cloveka ze je to az nenormalne. Podla mna, v tomto case pre teba "vypnut a kaslat na to" je uplne nedosiahnutelna vec, ani sa o to nepokusaj. Chces velmi babo a neobabres sa rozkom.
Ja by som ti povedala toto...
1. uz ste babo pocali. To je fantasticka vec, toto mne sa za 6 rokov nepodarilo ani raz a uz som si vravela, ze keby aspon to vieme, ze ide... ze sa nam da spojit vajko so spermiou... u vas to evidentne ide, to znamena, ze manzel ma spermie, ktore niekam doplavaju a oplodnia vajko, a ty ovulujes a vajko je schopne plavat volnymi vajcovodmi a prijat spermiu. Top vec! Aj ked vam to dlhsie trva a nejde to mozno sup-sup ako niekomu. Ze ste o bejby prisli,je velmi smutne, ale stava sa to relativne bezne, nemusi to vobec nic znamenat.
2. Kedze to evidentne trva a si z toho hotova, ja by som necakala dalsich par mesiacov asi, mozno aspon na nejake zakladne testy by som sla na tvojom mieste... checknut manzelovi spermiogram, tebe nejaky hormonalny profil.. a popri tom normalne sa snazit. Budes mat pri tom pocit,ze to uz riesis a nebudes sa stresovat,ze len "stracas cas".
3. Uvedom si,ze keby aj hned bol nejaky problem a bolo treba pomoct nejakou liecbou, dnes sa uz pomoct, vdaka Bohu, da! A to je tiez vyborne... proste ak je tam prekazka, je velka pravdepodobnost, ze sa bude dat vyriesit a to babo mat budete. Ver mi. Mate podla mna 99% nadej na to,ze babo bude, len nie je hned...
Neviem sice, kolko mas rokov, ci ta nejako extra tlaci cas a tak... ale snad ti toto moze dat trochu takeho nadhladu a cerstveho vzduchu, ze par mesiacov hore-dole realne nic neznamena, nemusis kazdy mesiac s bliziacou sa mentruaciou chodit so strachom na wecko... zabudni na "samostatne mesiace"... sustred sa na trosku dhlsie casove useky... ja som si prestala znacit casom aj termin menstruacie... a ked som si robila tehu test naposledy, po asi 3 rokoch,ten jediny pozitivny, z ktoreho je v brusku teraz nase bejby, bol uz dokonca po zaruke rok..proste ma uz ani nenapadlo kupovat nejake ovu/tehu testy a riesit nejake casovanie... co u teba moze byt este skoro, ale to len napad... ze byt otrokom kazdeho jedneho svojho menstruacneho cyklu je strasne...dobre si to pamatam.
Drzim palce...
@ladoux my sme sa s manželom tiež snažili vyše roka a to mi stačilo na to aby ma to psychicky dosť položilo. Každý mesiac mi MS meškala, to bolo normálne u mňa. Mala som nepravidelnú MS od kedy som ju dostala po 1x. Každý mesiac sme si mysleli že sme tehotní a každý mesiac sme prežívali sklamanie keď som MS nakoniec dostala. Merala som bazánu teplotu, sledovala hlien. Už sme sme mali sex pomaly len podľa plodných dní. Bolo to hrozné obdobie. Do toho všetky kamošky tehotné a otázky typu kedy sa aj my rozrastieme. Nakoniec sme sa rozhodli prestať s meraním a sledovaním plodných dní a zamarať sa na iné veci ako na dieťatko. Obaja sme sa prihlásili na ďalšie štúdium a prestali na to myslieť i keď to bolo ťažké. Nakoniec sme syna splodili počas jednej "rýchlovky" plnej vášne po ktorej som sa hneď osprchovala takže žiadne ležanie aby spermie hneď nevytiekli. Druhý syn vznikol presne tak isto. Držím ti palce. Treba veriť a skúšať. Viem že ti takéto reči nepomôžu aj ja som ich neznášala. Ja len že ťa chápem 😉
Dakujem baby. Vidim, ze ste si tym tiez presli, resp. este stale si tym niektore z vas prechadzaju. Mam v sebe vela otazok, ktore stale riesim - ci merat, ci nemerat, ci sa dopovat vitaminmi ci nie, ci si sledovat vsetky priznaky... mate pravdu, psychicky to velmi ubija. Ten tyzden pred menstruaciou je velmi kriticky a o prvom dni cyklu ani nehovorim... Toto vedia pochopit iba zeny, ktore si tymto presli, ake je to bolestive. To je tak silna tuzba, ktora je dana v kazdej z nas od prirody, ze ju nemozno len tak potlacit!
Tie vysledky testov ma dost zlozili. Cakala som nejaky problem, ale skor nieco, co sa bude dat riesit. Ale nizky AMH? S ktorym sme sa uz praktcky narodili??? Bojim sa skorej menopauzy :( Bojim sa, ze to nestihnem. Hanbim sa pred muzom, ze ako zena som zlyhala, ze nie som dostatocne zenska a ze v mojich tridsiatich rokoch prestanem menstruovat. To su moje vnutorne strachy.
Jasne, ze bojujeme, ideme do toho! Dame nase vsetko. Aj cez slzy. Aj ked to bude boliet. Ale viem, ze si nebudem vycitat, ze som pre to nic neurobila.
Vdaka vam sa viem znovu postavit na nohy. Vdaka vam mam silu bojovat. Zazraky existuju, sice nie pre vsetkych, ale davaju nadej!
Dakujem!
@ladoux my sme to lekarmi zacali riesit po roku a pol, najprv som si hovorila,ze na lekarov je skoro a potom,ze zbytocne som cakala...merala som cca 4mesiace, aj testovala a potom som prestala..viem, ze cca 14 dni po zacati ms by mali byt plodne dni, kt. mame malo:( takze skus este od tvojho gyndosa nejake vysetrenia ako reprodukcna imunologia a potom uz len reprodukcne centrum...a sme na tom naozaj podobne, tento rok som mala tridsat a uz som pomaly v prechode..vedela som,ze sa nieco deje, naladovo som jak na hojdacke a este aj navaly tepla, proste prechod na dosah..je to des
Vsetko chce svoj čas. Babatko vie kedy ma k vam prist. Nič nie je nahoha ani to ked si ťa duša dietatka vyberie za mamičku. Ty sa snaz byt v klude, pohode, uzivaj si partnera, zivot a teš sa z kazdeho dňa a z maličkosti ktore ta denne stretavaju.. Musis verit ze raz to vyjde a ty sa stanes najstastnejsou mamickou na svete. VER TOMU VYJDE TO A CAKA ŤA KRASNE TEHOTENSTVO. Ja som po 4 potratoch a znacnych zdrav problemoch no vzdy som verila ze raz to pride a bude vsetko ok😊
@ladoux ahoj, chapem ako sa citis a niekedy este aj ja prechadzam podobnymi stavmi. O babatko sa snazime takmer 3 roky, tehotna som bola raz, tento rok, ale bolo to mimomaternicove a prisla som o jeden vajcovod. Moje stavy nebudem popisovat, lebo by na to ani cvokar nestacil. Deticky zatial nemame. Pri radach ako "Nemysli nato, neupinaj sa na to, netlac na pilu" a pod. sa mi dnes chce az zachvatovo smiat. Lebo my sme take blbe, ze nam to nenapadlo. Ale namiesto tychto prelomovych objavov by som poprosila dotycne, nech povedia ako. Ked mi daju zaruceny recept ako to pustit z hlavy, rada za to aj zaplatim. No ale aby som nebola taka pesimistka 🙂. Cim dlhsie to trva, tym lepsie to clovek zvlada. Nieco ako agonia. Su horsie a su lepsie dni. Dnes sa nebojim povedat tehotnej kamoske, ze mi to nerobi dobre, ked sa pozeram na jej brusko a cuduj sa svete, ona to chape. Vazim si viac veci okolo, som nekonecna stastna, ze mam pri sebe skveleho muza a ano, nie vzdy som si to uvedomovala. Dojima ma priroda, ktora mi pomohla z najhorsieho. Hladam kazdy den dovod za co byt vdacna. Zacinam si zivot viac vazit. A nie, nebudem klamat, aj dnes si pri MS poplacem. Ale rychlejsie sa oklepem. Po MS tu vtipkujem a zabavam baby z mojej skupiny, pred MS ma podporuju oni, lebo vtedy depkacim. Ale po kazdej burke vyjde slnko a raz sa dockame aj my. Prirodzene, s pomocou lekarov, alebo adopciou. Moznosti je vela. Len nesmieme zabudat zit, lebo poviem ti, posledne 3 roky som zila v sialenom vakuu a chcem uz z neho von. Tusim totiz, ze ak sa to rychlo nezmeni, budem tie stratene roky velmj lutovat. Prajem Ti babatko , vecnu lasku, ale hlavne usmev na tvar a dobrych ludi okolo, lebo ti ti pomozu tuto skusku prekonat. Drzim palce a daj vediet, ako sa Ti dari.
@janula2003 presne tohoto sa aj ja bojim. Pred sebou vidim presypacie hodiny a tam je moja plodnost. Lievik nie je teda uzky a ten piesok sa sype velmi rychlym tempom. Znervoznuje ma to... :( preto chcem lekarov riesit co najskor.
@monicka9 ja viem, mas pravdu, mali by sme byt pozitivne, lebo ten negativizmus nepridava na zdravi. To sa snazim uvedomit aj ja. A viem, ze ked raz to babatko budeme mat, budem sa citit, ze som zbytocne stresovala. Lenze ta moznost, ze tie deti mat nikdy nebudem tam zial je a to ma desi. Keby mi niekto povedal, ze o 5 rokov budem mat 100% svoje dietatko, jasne ze by som si uzivala zivot a nestresovala. Lenze ta garancia tam nie je a cas tlaci... Ale vo svojej podstate mas pravdu, negativizmom nic nevyriesime. Vdaka za povzbudenie 🙂
@renimac Toto je presne to, ze takyto prispevok nikdy nemoze napisat zena, ktora ma deti a nikdy si nepresla tym peklom. Skladam ti velku poklonu a mas moj obdiv, tak ako vsetky zeny, ktore bojuju za nieco, co by im malo byt prirodzene dane. Nikdy som nevidela tolko diskusii, rad a podpory v inych temach, nez je materstvo. My vsetky sme uz matkami. Pretoze postoj sa pocita. Je vela zien, ktore matkami su, ale nevedia si vazit ten dar, ktory zadarmo dostali. Nemuseli on krvopotne bojovat a preplakat cele noci... su zeny, ktore oznacuju materstvo a rodicovstvo ako zataz alebo koniec pracovnej kariery. Take nie su hodne nazyvat sa matkami. Preto este raz, chcem vyjadrit velku uctu zenam, ktore matkami byt chcu a musia bojovat. Ste uzasne!
@ladoux nehnevaj sa na mna, ale mala by si vyhladat psychologa. Pretoze tie strachy, presypacie hodiny, neprijemne pocity pred a po menstruacii, necitenie "zenskosti" su LEN V TVOJEJ HLAVE, a niekto by ti to mal odtial vytlct, inak to bude cim dalej tym horsie.
A navyse ziadne take, ze o 5 rokov na 100% budes mat dieta neexistuje. Tak isto neexistuje ziadne 100%, ze ak uz raz dieta budes mat, ze sa dozije 18tky a atd. Aj preto by si sa v zaujme ochrany vlastneho zdravia mala so svojou situaciou stotoznit, nepytat sa otazky, na ktore vies, ze neexistuje odpoved a nesnazit sa za kazdu cenu najst vinnika.
Zivot sa vzdy da zariadit tak, aby clovek zil plnohodnotne. Ci uz s vlastnymi detmi, alebo ked to nejde, tak existuje existuje adopcia, profesionalne rodicovstvo, pomoc ludom, ktori si nedokazu pomoct sami a pod. Vyzaduje to vsak odvahu vystupit zo svojej manickej bubliny pozriet sa dalej.
Drzim palce.
@maslenka47 tak ty si teda zabila, zena.
Ahojte, som po zamlčanom potrate, včera som bola na kontrole a doktor mi povedal, že srdiečko dieťatka už nebije. Bola som v 11-tom týždni. Ešte v 8. týždni bilo. Príčina: slabý plod, ktorý sa neujal, podľa lekárov. Hneď včera mi aj následne urobili kyretáž. Cítila som ohromnú bolesť, prázdnotu. No nevzdávam sa, ani ja, ani manžel. Pokúsime sa o nejaký čas znovu. Bolo to moje prvé tehotenstvo. Mám 32 rokov. Verím, že to vyjde. Ak máte podobnú skúsenosť, podeľte sa so mnou. Nevzdávať sa je dôležité. Zaregistrovala som sa na tejto stránke, aby som sa necítila sama a zdieľala s ostatnými žienkami ich skúsenosti...
@ladoux Ahoj, mne sa stalo nieco podobne..snazili sme sa vyse roka a ked som si povedala, ze buduci mesiac to uz pojdem riesit k dokymu, len mi nieco do toho prislo tak som to nestihla a potom na dalsi mesiac som zistila ,ze som tt....to bolo radosti po viac ako roku snazenia...ale...pri prehliadke mi povedal doky, ze nevidi to co by mal na dany tyzden vidiet, tak ma poslal domov s tym ze mam prist o tyzden, den pred tym som zacala spinit ...po prehliadke som skoncila v nemocnici na kyrete s tym ze som uz krvacala...v nemocnici mi vraveli ze sa mozme snazit po 1 cykle, ale cakali sme az na 2 cykly...teraz som uz 9 mesiacov po kyrete a stale nic....a reci typu:,,treba prestat mysliet´´ su totalne hluposti a kazdeho, kto to hovori by som asi najradsej zbila, lebo sa proste neda...tento tyzden som sa dozvedela ze moja naj kamoska je tt, tak si vies predstavit ako som revala... :/ minuly mesiac som bola u jedneho pana, ktorý pomohol kamoskam s tt, ostali tt do 1 až 3 mesiacov, tak uvidime ako to pomoze mne....inak brala som aj inofolic a vobec nepomohol... praje ti vela sil a uspechov 🙂
ja som mala 4 potraty, ale stastie v tom, ze som otehohotnela stale na 1x, takze ja som stihla byt tehotna vlastne 4x za rok 😀 Nejdem pisat o tom cim vsetkym som si presla ...zistili mi, ze mam zlu zrazanlivost krvi. Ked sa problem vyriesil moje dalsie tehotenstvo bolo bezproblemove, narodila sa mi dcerka a o rok neskor syn. Kludne mi napis IP ked sa budes chciet porozpravat 😉 drzim palce
@ladoux
Tak v prvom rade mi je luto, ze ste o prve dieta prisli. Naozaj je tu vela zien, parov, ktore sa o dieta dlhsie snazia, rok nie je az taka velka a dlha doba. Ja som pri druhom synovi cakala dobre dva roky a ziadnu teplotu som si nemerala, trosicku sa skludni. A naozaj to musis pustit z hlavy, lebo neotehotnies pokial sa neukludnis. Nechyti sa ta to, ked budes stale v strese.
To, ze si povedala kamaratkam, ze sa snazite o babo... A co? ked si im to povedala..?, skoro kazdy par, ktory tvori manzelstvo sa snazi o babo. Vyser sa na to, co si myslia kamaratky. Ak si to vobec myslia, lebo si to pekne zhodnotila.
Poradim Ti, ukludni sa, neries stale tehotenstvo a skus najst poradu psychologa, alebo psychiatra, kedze sama badas, ze nie si OK a nieco sa s Tebou deje. Pekne to mu to zhrn ako si to napisala tu.
Z nosa Ti neodhryznu a, len poradia. Mozno sa Ti ulavi.
Dieta sa neda naplanovat, pride vtedy, kedy ma.
Otehotnies vtedy, ked vypnes, vlastna skusenost.
Drzim palce 😎
Poznám páry, ktorým sa nedarí aj 10 rokov, takisto ako páry, ktorým sa podarilo práve vtedy, keď sa prestali snažiť- keď sa na to prestaneš upínať, možno budeš v lepšej psychickej pohode, aj to robí divy...