Máte pocit, že sa ľudia na Slovensku uzatvárajú?

Ja som ten cisto rodinny typ, vazne mi uplne staci rodina a jedna poriadna kamoska. S inymi ludmi si nemam problem pokecat na ihrisku alebo tak, ale jednoducho nejake prehnane stretavanie a komunitne aktivity mi vobec k zivotu nechybaju. Ty musis pochopit, ze nie vsetci potrebuju spolocnost a najst si takych, ktori to vyhladavaju.

No a? Ved ked sa niekto nechce stretavat a chce byt doma zavrety, tak co ta po tom? Ved asi je im tak dobre. A tebe je dobre zas medzi ludmi. Tak neries

@anonym_autor Ahoj no tak vieš ľudia sa časom menia,dospievajú,starňu a čim sú starši tak už pomalí chcú mať svoje súkromie,pokoj,nemať s nikým nič do činenia, po ďalšie veľa ľudí nemá čas na ostatných,pretože majú svoje povinnosti nemajú čas sa zaoberať zbytočnostiam s inymi ľudmi,ktorých aj tak to nezaujíma príklad poviem kto s kým žije koľko ma deti a tak ďalej dnešnej dobe pozerá každý sam na seba a ako uživiť svoju rodinu

@anonym_autor Ja čas s rodinou milujem…
Žijem v zahraničí, mám tu kamarátky aj kamarátov…No voľný čas milujem tráviť osamote, zbožňujem byť sama…Nemám rada akcie,programy kde je viac ľudí…

Ja len k tým 30km to fakt nie je ďaleko
Že zakapani na Slovensku
Ja ti napíšem z môjho pohľadu,mňa keď niekto niekedy uháňal na to aby som sa stretavala s inými ludmi,tak som veľmi rýchlo prerusila kontakt,ja zas nechapem toto otravovanie ,stále nejaký kontakt udržiavať

@minenkaa no udržiavať kontakt to nie je dobre riešene pretože nevieš čo môžeš očakávať od toho druhého nepoznáš jeho ciele,priority a nevieš čo je za povaha

Ja sa skôr pýtam prečo sa umelo družiť "aj keď vlastne nemáme veľa spoločného". Aby neskončím na dôchodku "fňukať sama"? Alebo aby sa aj teraz necítim sama? Nevidím v tom zmysel a ak mám byť úprimná tak mňa by asi až otravovalo keby sa niekto nasilu so mnou druží aj keď nemáme veľa spoločného. Komunitu a okruh ľudí si skôr budujem vrámci záľub. Tam si máme čo povedať, sme rovnaká/podobná krvná skupina a to mne osobne už dáva potom aj zmysel 🙂
Prípadne okrem komunít vrámci záľub existujú aj miesta, kde ľudia idú vyslovene bývať s cieľom, že tu ideme žiť komunitne. Takže aj to je možnosť.
Ale to že sa nemám potrebu (a zjavne asi veľa ľudí) "kamoškovať" len tak aby vlastne bolo, tak to fakt nevnímam ako nejaké zakapané 🤷‍♀️

Tvoj príspevok má niekoľko rovín, ani neviem kde úplne začať, tak snáď to bude dývať zmysel... ku tomuto "na by od rodiny nemohla odísť. Že potrebuje zázemie, nemá rada zmenu" je kamarátkino nastavenie a je to úplne v poriadku, každý nejaké mám, ja to tiež mám takto, udržalo ma to na Slovensku resp. ma to sem vrátilo a nemyslím to nijak negatívne voči ľuďom, ktorí boli nútení odísť alebo sa sami rozhodli radšej odísť, len že ja to mám proste takto.. nevidím dôvod, prečo sa ťa to malo dotknúť... a poznám nejedného človeka, ktorý naozaj túžil po tom vypadnúť z rodnej dediny, rodinné situácie sú rôzne... a ešte doplním, že aj keď som s rodinou v jednom meste, v dennom kontakte naozaj nie sme, keby som od nich 30km, bolo by to rovnaké... ale nadväzovanie vzťahov v dospelosti je určite náročnejšie, obzvlášť keď sa človek presťahuje do nového mesta, pretože väčšina ľudí už nejaký svoj sociálny okruh vybudovaný má, ja mám kamarátky od ZŠ po VŠ a kolegyne, trávime spolu čas podľa možností, veľké komunitné akcie mňa osobne nelákajú... ono základom tých dobrých vzťahov je práve mať niečo spoločné, potom to ide samé a ľahšie a netreba na silu udržiavať vzťahy... a ohľadom toho, že na Slovensku je to takto, ja som iný pocit nemala ani v zahraničí... no a napríklad u nás na sídlisku je relatívne veľká susedská komunita, každý deň tu vidím sa stretávať rodiny, príležitostne tu organizujú aj svoje akcie ako napríklad veľký piknik s hrami na MDD

@anonym_735fd5 Nemám deti ani manžela…Mám partnera…

@anonym_autor Aj mne to po prestahovani do BA chybalo, taky komunitnejsi zivot, nielen kazdy sam za seba 😕

Ja sa tiež nerada zúčastňujem týchto komunitných akcií. Pretože sa už stalo a nie raz že sa s toho vykľul proste spolok ohovaračov. Cítiť tam takú faloš. Všetci sa na seba usmievajú ale v skutočnosti závidia aj nos medzi očami. A potom sa dozvies čo všetko si vraj povedala alebo urobila zle.
A už mám dosť rokov aby som sa stretávala s ľuďmi s ktorými nechcem. Načo, prečo?

@anonym_735fd5 Vôbec sa nemusíš ospravedlňovať, mňa by nejaké komentáre od úplne cudzích žien vôbec, ale že vôbec nevyviedli z miery…

@anonym_72af12 skôr ma zaujíma názor ľudí ktorí nežijú s rodinou

@anonym_autor dosť dlho som s ňou nežila, najskôr iné mesto na Slovensku a neskôr aj zahraničie cca 800km od domova a ako píšem nemala som tam z toho iný pocit ako tu

@liliana8 v BA som nežila. Ale nejako som dúfala, že práve preto, že je tam veľa "prisťahovalcov" budú mať potrebu vytvárať takéto väzby. Poteší ma keď vidím ľudí, ktorí sú zanietení a nežijú len tak "ako im to vyhovuje" ale vidia trochu za obzor a vyjdú z komfortnej zóny. Keďže pracujem v škole, je súčasťou mojej práce tvoriť takéto aktivity. Čím dalej tym viac si všímam, že rodičia už nemajú záujem. Aj napriek tomu, že deti to baví, sú radi spolu. Pomaly tu máme generáciu zombíkov 🫤

My dovolenkujeme s kamosmi-more lyze poznavcky , grilujeme cele leto, so susedmi sa stretavame pomahame si....my sa vkuse druzime, nidje tyzden zeby sme neboli u niekoho na navsteve alebo niekto nebol u nas. Ked je niektora suseda sama doma je u niekoho na obede ci na veceri....deti na prespavackach....

@anonym_autor ja cim som starsia tym viac si zelam aby mi kazdy dal svaty pokoj. Takze mne to vyhovuje. Ja kavu vypijem aj sama, denne kvakat nepotrebujem, nepotrebujem ani radit ako mam zit ani hodnotit zivoty inych. Ale ked vidim na konovi co vsetko potrebuju niektore pretriast tak chapem ze na to denne spotrebuju kopec ludi. O to viac si chranim sukromie a svoj klud a vyhybam sa prilis spolocenskym osobam ktore by sa mi chceli vopchat do mojej mini bubliny.

@anonym_autor ja takúto skutočnosť vnímam v našej dedine. Ešte pred 10 romi to fungovalo komunitne. Začala výstavba nových domov a ti prisťahovalci to je kapitola sama o sebe. Oni ani medzi sebou nebavia. Deti pozatvarane v domoch, na dvore. Nikto s nikým nič. Veľmi smutný život sa vedie.

@anonym_autor
Podmienku 30km od rodiny spĺňame, žijeme na dedine a poviem rovno, že som zvyknutá spoliehať sa sama na seba. Zažila som niekoľko pokusov byť súčasťou komunity, kedy sa ma do nej jej členovia snažili presne tým milým spôsobom začleniť. V konečnom dôsledku som mala pocit, že som dobrá na to aby som im príležitostne strážila deti, robila špajzu, mali mäso v mojom mrazáku. Telefonáty nemali konca kraja. Neustále nejaké požiadavky, keď zistili, že manžel je mimoriadne zručný, mala som pocit, že už ani nie je doma. Keď sme tieto "služby" stopli, boli sme z komunity vylúčení.
Mne komunita nemala čo ponúknuť, bola som len využívaná.

@anonym_autor nechapem, ved ked niekto nepotrebuje cely zivot komunitu, preco by na dochodku vyplakaval, ze je sam? Ved sa bude tesit, ze ma pokoj, preco by sa to malo na stare kolena menit?

@anonym_autor nedávno som sa sťahovala. Hneď ako som prišla som tu nejak zapadla do komunity. Stačí mi vyjsť von z bytu a mám sa s kým porozprávať. Žijeme v menšom meste. Ja som celkovo dosť introvert, resp. nezapájam sa príliš aktívne do konverzácii sama od seba, až keď ma niekto vyzve alebo zavolá. Rovnako tak v škôlke, v škole mojich detí, si ma tí extrovertnejší ľudia “našli” sami 😅. Ale vždy som dostala spätnú väzbu od ľudí, že zo mňa ide taký zvláštny pokoj a pozitívna energia.

@anonym_autor ty vobec nevies pochopit, ani len pripustit, ze kazdy si svoj volny cas chce travit po svojom a nie, tvoj sposob zdruzovania sa nasilu nie je o nic lepsi ako travenie casu osamote alebo s rodinou. Len ty si to zial myslis a s tymi “zombikmi” si to teda zaklincovala 🤦‍♀️

Vy ste sa naučili, že vzťahy sa musia vedome budovať, lebo ste zažili, aké je to byť vytrhnutá zo zázemia. Mnohí ľudia okolo vás toto nikdy riešiť nemuseli. Komunita im „vznikla sama“ tým, že ostali tam, kde sa narodili. Vy ju musíte vytvárať aktívne. A práve preto vás tak bolí, keď ostatní ostávajú pasívni. Veľmi často sa z človeka, ktorý túži po spojení, nenápadne stane človek, ktorý nesie celý sociálny život na chrbte. Organizuje, prepája, iniciuje, zachraňuje atmosféru. A potom príde vyčerpanie a hnev, lebo ostatní si zvykli, že to „nejako zariadite“. Možno ste im nikdy nedali pocítiť dôsledok ich pasivity. Prestaňte budovať vzťahy zo strachu z budúcej samoty. Ľudia veľmi cítia, keď ich niekto drží pokope silou energie a úsilia. Začnite viac sledovať reciprocitu. Kto iniciuje vás? Kto sa ozve bez toho, aby ste museli vytiahnuť celý vlak? Kto unesie aj ticho, nielen program? Tam vzniká skutočné spojenie. Ten hnev na „zakapané Slovensko“ je v skutočnosti hnevom na to, že Vaša obeta nemá u druhých adekvátnu odozvu. Uviazli ste vo vzorci, kde veríte, že ak nebudete ťahať vzťahy vy, zostanete v izolácii a skončíte ako tí, ktorí na dôchodku fňukajú nad životom. Slovensko má skutočne silnú kultúru klanovosti a rodinného pacifizmu. Mnohým ľuďom naozaj stačí nedeľný obed u mamy, práca a televízor. Je to ich slobodná voľba, hoci z vášho pohľadu limitujúca. Vašou chybou nie je to, že túžite po komunite, ale to, že ju hľadáte na nesprávnom mieste a nesprávnym spôsobom. Prestaňte investovať energiu do „výchovy“ ľudí vo Vašom okolí k tomu, aby boli spoločenskejší. Ak niekto berie vašu snahu ako samozrejmosť a potrebuje tri výhovorky, kým vylezie z domu, nepatrí do vášho kmeňa. Ako introvert potrebujete hlboké, nie iba „milé“ vzťahy. Komunitu dnes netvorí susedstvo, ale spoločné hodnoty, témy a ochota rásť. Hľadajte ľudí, ktorí už teraz vykazujú aktivitu. Čo presne vo svojom vnútri sýtite tým, že nesiete plnú zodpovednosť za vzťahy s ľuďmi, ktorí o to vlastne neprosili, a prečo je pre vás prijateľnejšie byť vyčerpanou líderkou než prijať fakt, že s týmito ľuďmi hlboké prepojenie nezažijete? Možno ste si zvykli cítiť svoju hodnotu cez rolu tej, ktorá vytvára komunitu. Tej, bez ktorej by sa nič nestalo. Lenže potom si veľmi ľahko priťahujete ľudí, ktorí sa radi „zvezú“.

@anonym_autor ake komunitne akcie? To v prvom rade by sme museli byt trosku menej judge narod. Raz sme na jednej takej komunitnej akcii boli a uplne cudzi chlap zacal komentovat co vie a nevie moj muz ... Myslienka fajn,ale kazdy sme v zivotoch niekde inde a vela ludi ma tolko starosti a problemov, ze pocuvat este suseda ako sa vystatuje,nadava na vsetkych okolo to fakt malokto po tom tuzi. Je fajn si najst priatelov na rovnakej vlnovej dlzke, ktori by zdielali s vami to pekne a vobec to nemusia byt rozhovory. Mozno staci nejaka aktivita, kulturny alebo sportovy zazitok

Keby bol dlhsi vypadok internetu, hned by sa poznala cela ulica. Mnohi budu tvrdit, ze nepotrebuju komunitu, no neuvedomuju si, ze socialne siete im ju nahradzaju. A najviac na to doplacaju deti a starsi ludia.

@anonym_ab66f8 a potom sú tu ešte knihy,strikovanie,hackovanie,príroda,krčma ,načo sa stretávať s cudzími ludmi

@anonym_autor Čo sa týka školských akcií , pravdupovediac ma to unavuje, hoci vždy ideme s dcérou, aby mala radosť. Ale teda utekať z práce o pol 3, celý deň sa naháňať, aby som všetko stihla a mohla odísť. Mám náročnú prácu s ľuďmi a dôjdem na školskú akciu a tam narazím na zopár agilných matiek, ktoré do práce nechodia , stihli napiecť 5 druhov bio keksov a sú celé také perfektné a radi by sa družili aspoň tri krát v týždni. Už som z tohto vyrástla ,nepotrebujem udržiavať umelo vytvorené vzťahy. Mám jednu kamarátku , poznáme sa od ZŠ,prežili sme spolu pubertu, prvé vzťahy, boli sme si oporou,keď nám zomreli rodičia , prežívali sme spolu tehotenstvá, svadby atď
Telefonujeme si cca tri krát do týždňa, raz za tri týždne ideme na drink a to je lepšie, ako akákoľvek terapia. Ešte mám jednu kamarátku , aj naše sestry boli kamarátky, s ňou si píšeme len na sviatky, teraz som s ňou bola hádam po piatich rokoch a to naozaj má človek pocit, že čas sa zastavil, keď sme mali 10, pri nej veľa veci nemusím povedať, ona ich " vie". Ešte mám okruh bývalých kolegýň s ktorými sa stretávame raz do mesiaca a viac mi k šťastiu netreba .