Máte pocit, že sa ľudia na Slovensku uzatvárajú?

@anonym_autor Ver tomu ze na Slovensku to je este celkom dobry spolocensky zivot. Tu v Kanade sa vyslovene ludia len presuvaju z domu do prace a potom domov. Vonku stretnes len ludi venciacich psov. My sme v nasej stvrti jedini co chodime s dietatom von. Vsetci dochodcovia ho poznaju, lebo sa nudia pozaraju von oknom zo svojich domoc a konecne vidia dieta na ulici.

Jo, ked sme v lete na chate, zijeme komunitne, chatari okolo nas rozneho veku su partaci, ale predpokladam, ze je to preto, lebo nas spaja laska ku prirode, chatarceniu, hubarceniu, pokojne budeme sediet hodiny na brehu a kecat pri zapade slnka s hocikym a o hocicom a nepripada mi to ako strata casu. V meste je to vacsi problem, aj ja sa tu citim izolovane. Na druhej strane chapem, ze s mojim najblizsim okolim v bytovke ma spaja akurat tak adresa, nemame tu korene, vacsina sme pristahovalci, kazdy v inej zivotnej faze a to je tazke zladit. Ja som si minule tak vravela, ze keby bolo viac laviciek v okoli, mozno nejakych externych miest na travenie casu,ja neviem, pinpongovy stol alebo nieco podobne, tak by sa ludia druzili viac prirodzene. Mozno.

@anonym_ab66f8 tak 👍 amen

@anonym_autor len práve v tej MŠ či ZŠ som zažila najhoršie akcie. Nútené maľovanie perníkov účasť povinná či chceš alebo nie. Všetci sa snažili učiteľke vopchať do zadku ale hneď vonku ju začali ohovárať.
Podobne ostatné aktivity. Deň školy, výlet do ZOO, školský ples,triedny výlet rodičia aj deti.
A mnoho iného.
To bolo pre mňa aj veľa ostatných rodičov za trest.
Na záver sa riešilo aj niekoľko mesiacov kto čo mal na sebe,či to bolo vhodné prečo niekto išiel len s jedným rodičom, iný zobrať aj starú mamu, koľko peňazí kto minul a či to bolo málo/veľa,kto bol hlučný a tak ďalej.
Fakt nie, také neprosím.
Ak treba pomôcť, pomôžem ale netreba sa snažiť spájať ľudí nasilu.

@tululu ano ano, samozrejme nemyslím družiť sa s hocikým. Nejaký styčný bod tam musí byť- bydlisko, práca, alebo presne tí chatári... Ale dnes mám fakt pocit, že ľudia od toho utekajú. Práve v práci ma to začína hnevať. Vidim, že nakoniec ak niečo podnikneme, baví ich to, tešia sa. Ale tá iniciatíva je vždy odo mňa. Oni sa len "zvezú". Ak by som naozaj fungovala na prvej signálnej, idem domov k "svojim" a robím len to na čo mám chuť. Ale o tom život nie je. Treba ísť za tým aktívne. Inak to dopadne tak ako tk všade aj vyzerá. Všetci na socialnych sieťach, pred telkou, pri PC hrách... tak deti ako dospelí. Moja 80 ročná svokra má lepší spoločenský život ako kopec mladších ľudí. Práve vďaka tomu, že má tlačidlový telefón 😁 Myslím, že naša generácia už kluby dôchodcov zruší. Mnohé v diskusii to ešte nechápu a v zásade si asi ani poriadne neprečítali príspevok. Tu nejde o "moju potrebu sa združovať". Ani ju nemám a dokonca som introvert. Ide skôr o to že ľudia sa uzatvárajú stále viac a kým sú mladí, zdraví, s rodinou okolo, tak to nevnímajú. Ale keď rodina vymrie, deti sa osamostatnia, pochopia o čom píšem a čo bolo témou diskusie 🫤

A žila si niekedy aj v zahraničí keď tvrdíš, že je to len záležitosť Slovenska?

Okolo mňa je veľká komunita napríklad, ale mne nejako prekaza fakt, že sa všetci tvária aki sú úžasní kamaráti a pritom sa navzájom ohovárajú. Presne tak ako to chodievalo na dedinách vždy. Takže áno, napríklad ja som súčasťou komunity ale vidím tu hroznú povrchnosť, že nie som presvedčená o tom aké to je nevyhnutné. Vyzerá to len dobre na sociálnych sietach. 😏

@andreatytler 🫤 smutné. Aj keď niekedy to takto vyzerá aj v mnohých slovenských mestách a dokonca na dedinách. Na našom sídlisku to celkom žije, ale v dedine kde pracujem, veru vyľudnené.

@anonym_c01a05 žeby sa porozprávali? Tak ako to robíme teraz tu? 😏 Vieš, väčšina reakcií bola, že nikoho nepotrebujete. A prečo ste potom na MK? Sociálne siete sa prečo volajú sociálne? 😏 Jednoducho presne to, čo ľudia kedysi robili reálne, vonku, dnes žijú virtuálne. Rozprávajú, radia si, podporuju sa a áno aj kydajú a ohovárajú. Choré je že TOTO príde každému normálne, a spýtať sa kolegu len tak, ako sa má, či ten jeho syn už zmaturoval, čo kolegyňa robila včera na večeru... to nám príde choré

@anonym_autor

Cestovaním som zistila, že my na Slovensku nemáme veľmi také prorodine myslenie ako napr v Taliansku, latinskej Amerike...
Veľa ľudí žije uzavretí v tej najmenšej bunke, s mužom, deťmi a stačí im to. V mnohých krajinách sa pojem rodina bere aj na sesternice z druhého kolená, ľudia žijú druznejsie, akčnejšie, otvorenejšie. Ale aj vedia viac pokoriť sa, neriešiť a vráť niektoré veci ako fakt, napr aj určitú hierarchiu v rodine. My ako západná kultúra sme viac individualistickejsi.

A napr v kapitalistických krajinách ako USA je podstatné silnejší aj komunitný život. Ľudia si viac uvedomujú vzájomnú pomoc, nie spoliehať sa na štát.

A záver, blue zones sú typické aj vrelejsimi sociálnymi vzťahmi.

@anonym_437894 áno poznám to. Prisťahovalci si postavili vysoké ploty a žijú si tej svojej bubline. Ony, keď náhodou prechádzajú dedinou, nemajú potrebu ani pozdraviť.

@anonym_autor ja som tiez introvert, no pracujem s ludmi. Hoci ma praca bavi, ked pridem domov, tuzim po tichu a klude a v podstate nikoho nechcem vidiet ani pocut

Ja nerozumiem úplne tomu, prečo by človek nemal robiť iba to čo mu vyhovuje a na čo má chuť… aký to ma prínos, keď sa zúčastňuje nejakých akcii s nechuťou, nasilu, nebaví ho to a necíti sa tam dobre? Chápem, keď sa niekto musí prekonať ísť, ale nakoniec sa mu to páči a je to super. Ale keď niekto vie, že to nie je pre neho, pripadne aj skúšal, tak pre koho je to dobré? Za aký obzor nevidí, keď nerobí veci proti svojej srsti a povahe?

@anonym_autor ty si otravná už len z toho písania. Ja napríklad nepotrebujem žiadnu komunitu. Mňa to otravuje. Aj keď je niečo po práci tak idem nasilu. Mne stačí moja rodina. A fakt netuším čo je na tom zle 😀😀 ty by si si mohla podať ruku s mojou kolegyňou, ktorá stále potrebuje ku šťastie takéto vytrty ale len na to aby mohla hodiť foto na insta, že aky ma bohatý spoločensky život. Smutne.

@aurora33 Podla mna autorka nie je spokojna v manzelstve a ani v rodine s detmi nenasla zmysel, tak potrebuje komunitu. My co mame muza, deti cas travime s nimi, aj na vylety chodime s nimi. Obcas nejake stretnutie s kamoskou. Ale rodina na prvom mieste. Naco by nam uz len komunita cudzich ludi bola...

Ešte musím dodať jednu skúsenosť a to mojich rodičov. Žijú v BA a do bytovky sa nasťahoval manželský pár. Sú tak o 20 rokov mladší ako moji rodičia ale proste začali neskôr a tak majú dieťa tesne pred 40tkou. Po nasťahovaní zvonili k našim ona s koláčom, on s fľašou domácej. Aby sa zoznámili. Ok, naši to ich pozvali ďalej, že teda sa zoznámiť. Hoci sa im to po celom týždni v práci vôbec nehodilo. Otec chodí skoro spať, mama ma naopak prácu aj cez weekend a ako bonus ani jeden z nich nepije.
Tieto tlaky a pokusy zrušiť sa, sa opakovali niekoľko krát týždenne. Mama už im musela slušne povedať, nech sa nehnevajú ale proste takto to úplne nejde. A keď sa im narodilo dieťa, tak chceli mať z mojich rodičov opatrovanicku službu. Mama im zdvorilo kúpila nejaký darček pri narodení, lebo veď boli takí priateľskí ale skončilo to tým, že sa bála pomaly vyliezť bytu. Akonáhle bola na chodbe ju suseda doslova atakovala, kam ide, kedy príde, či si nechce vziať kočík s dieťaťom. Či nejde autom do tam a tam aby ju zobrala, či jej dovezie nákup.
Naši začali vzdorovať a družba skončila.

@anonym_735fd5 presne. To iste si myslím aj o tej kolegyni. Doma nie je spokojná, tak hľadá uspokojenie inde. Ja som úplne šťastná keď som doma s manželom a s deťmi, alebo teda niekde na výlete. Jasne stretávame sa aj s inými ľuďmi, ak by mal niekto potrebuje napisat že sme uzatvorení alebo čo :D ale keď idem z prace na nejaku vymyslenú akciu tej kolegyne tak idem fakt nasilu. A nie, nie som vôbec nakoniec šťastná že som tam bola. Pre mňa je to doslova strata času.

@anonym_autor odsťahovali sme sa 200km od rodiny (za prácou). A žijeme na mieste, kde je snaha vytvoriť susedskú komunitu. Ani na jednej akcii sme neboli. Nemám potrebu sa stretávať s ľudmi z jednej časti Mesta len preto, že bývame kúsok od seba (nejde o priamych susedov). Máme iné aktivity, chodíme na výlety, za rodinou, do práce. A stretávam sa s ľudmi, ktorí sú mi inak blízki. Mám svojich kamarátov, s ktorými si rozumiem a sadli sme si. A pritom riešim xy ďalších vecí a problémov. Tak je prirodzené, že na susedskú komunitu nie je až taký priestor. V očiach organizátorky môžem byť ja tá zatrpknutá, lebo nechodíme na tie akcie, aj keď sú určené pre deti a chodí tam relatívne veľa ľudí. Len ja mám mnoho iných aktivít, ktoré sú pre mňa dôležitejšie. Ale iným to vyhovuje a tak na jej akcie prídu.

Ja to nevidím tak hrozne, samozrejme, že asi záleží aj od mesta a kde sú aké možnosti. Ale ja chodím pravidelne na komunitné behy a jógu v parku, manžel má partiu, s ktorou hráva D&D a iné spoločenské hry. Obaja mávame teambuildingy a ďalsie akcie z práce. Blízko pri bytovke máme výbeh na venčenie, kde sú stále nejaké partie ľudí, tak isto ako na ihrisku. V lete tu máme plný park, každé ohnisko obsadené nejakou partiou. Základ je ale asi neočakávať, že sa takto chce stretávať a tráviť čas každý, prijať to ako fakt a nesnažiť sa mu vnútiť svoje videnie sveta.

@anonym_autor ja som od svojej rodiny 500 km, iný štát... Napriek tomu tu, kde bývame máme úžasnú komunitu, s ktorou sme v kontakte neustále. Keď sa chce, všetko sa dá...

@anonym_autor ja ti rozumiem, ja mam podobny pohlad ako ty ( a teda rodinne vztahy mam uuuplne v poriadku, to s tym priamo nesuvisi, ako tu niekto naznacil ). ked sme na chate opravovali cestu, prisli pomoct susedia a teda robili sme bok po boku, bez zbytocnych kecov, ktorych sa tu niekto tak obava, len sme proste spolu makali. A teda je to zaujimavy pocit spolupatricnosti, ked ti pomoze niekto,kto vobec nemusi, nebuzeruje ta, nevyzveda, len s tebou lopatuje a potom si ide po svojom, vecer sme im odniesli gulas, oni nas pozvali na jedno pivko, potom sme sli domov a pri inej situacii sme im pomohli my. bezne si v susedstve pozciciavane rebriky, kotliky, korenia, vajicka, melony, lieky. Ked som sa naopak minule bavila som susedou u nas v meste v bytovke, tak sme boli poobede po robote obe tak vyflusnute z ludi, z prace, z mesta, ze sme boli rady, ze ideme domov a cez vikend mimo mesta. Mozno je to aj tou dynamikou zivota, lebo chapem, ze nie kazdy sa chce takto zdruzovat, ale podla mna bezny rychly zivotny kolobeh ku tomu berie chut aj tym, ktori by mozno chceli. Neviem. V kazdom pripade je fakt, ze clovek je tvor spolocensky a je krasne travit cas s pohodovymi a dobrymi ludmi. Len clovek travi cas 8 hodin denne s ludmi, s ktorymi by casto byt vobec nechcel a potom je rad,ze je doma sam a nepocuva kecy. To uz len tak uvazujem.

Nevidim dovod na to, aby trebalo nieco prehanat.

So susedmi mame korektne vztahy, sem tam pokecame ked sa stretneme na ulici, ak je treba pomoct s naradim tak to tiez. Celkovo ten system solidarity funguje dobre, ale zas to nie je, ze kazdy vikend je grilovacka u kohosi ineho.

Je proste taka doba. Ja sa socializujem dostatocne v praci a ked som doma tak som rad, ze mam klud a mozem sa venovat cinnostiam ktore ma bavia. Prist domov z prace a potom behat po krcmach, baroch ci kaviarniach ma skor otravuje.

Vybehnut sem tam a stretnut sa s kamosmi je absolutne v pohode, ale tie casy kedy som bol kazdy den niekde v kaviarni s priatelmi su prec. Clovek ma ine povinnosti.

Ak vezmem do uvahy ako je v sucasnej dobe spolocnost polarizovana, uplne chapem, ze niektori ludia nemaju zaujem byt clenmi takej spolocnosti.

Udrzujem kontakt s uzkym kruhom ludi na ktorych je spolah a zvysok ma pravdupovediac nezaujima pretoze vidim, ze ostatni kopu hlavne za seba.

Prisposobil som sa spolocnosti a sucasne status quo mi vyhovuje.

@anonym_autor nepríde nám to choré.
Normálne sa bavím s kolegami,susedom viem o nich skoro všetko.
Ale nevidím dôvod ísť na školskú akciu kde sa skáče vo vreci, každý sa usmieva aj keď vieš že nasilu.
Lebo tých ľudí poznáš aj mimo školského prostredia.
Rada som sama,ale zároveň nemám problém ísť k susedovi na kávu on ku mne na grilovačku. Ak chem ja a keď chce on.
Komunitná akcia je niečo iné a tam nerada chodím. Snažím sa im vyhýbať čo sa dá.

Ja som ťažký introvert. Mňa tu ľudia vôbec nezaujímajú. Keď sme sa prisťahovali tak snaha bola, ale len človeka využiť a potom stratili záujem, keď som ich pri ďalších pokusoch využívania stopla. Trávim čas s rodinou a to mi úplne stačí. Ja som od svojej rodiny 500 km vzdialená.

@xckaretxxx a čo je zle na vysokých platoch?

@anonym_autor sme ďaleko od rodiny, časť už nežije, ja už žiaľ nemám ani jedného súrodenca. O to viac mám blízke vzťahy s niekoľkými kamarátkami. Veľmi nám to pomáha prekonať náročné chvíle aj sa spoločne tešiť z radostných dní.
Súhlasím, že o vzťahy s okolím sa treba starať, nielen kvôli dôchodku. Život sa dokáže tak zamotať, že človek ani nevie ako a môže potrebovať pomoc. Postrážiť deti, odviezť k lekárovi, nakúpiť alebo sa len vyrozprávať a podporiť aby dokázal prežiť ďalší deň.

Tu kde žijeme je rušný komunitný život - ako si ho nazvala, rodičia, deti, dôchodcovia aj ľudia bez detí. Spoločné brigády v škôlke, škole, ženské stretnutia, cvičenie. Chlapi sa hlavne v krčme družia. Akurát pubertiakov neregistrujem. No je mi jasné, že je skôr rarita. Takže nie, ešte to nie je tak zlé na celom Slovensku.
Keď boli deti menšie, aktívne sme sa zapájali, teraz je to už ojedinelé.

@anonym_437894 mam presne opacnu skusenost ako pristahovana do dediny. Sme tu 6 rokov. Vytvorili sme si tu celkom fajn komunitu., skrz vztahy obec, skola, skolka, kostol. Sklada sa len z pristahovanych. Nie zeby sme domacich nechceli, oni nemaju zaujem sa stretavat, sa porozpravat, sa zastavit.
Na nasej "novej" ulici je vonku vzdy minimalne 10 deti, ktore sa spolu hraju. Bezne ich je cca 15. Rodicia zdruzeni obdalec jednym ockom dozeraju na deti. Vysoky betonovy plot maju len jedni na zaciatku ulice a ti jedini na ulicu nechodia.
Detto zo skoly, ked ma nejaka mamicka ochotu na "slovicko" tak vzdy prideme na to, ze ona je vlastne pristahovana. Od domacich dostanem tak maximalne "dobry den".
Co uz.

@anonym_f7dafa Ale to nie su socialne vztahy o ktorych rozprava autorka. To su vyciciavaci. Tvaria sa priatelsky ale chcu len vyuzivat. V momente ked narazia na odpor, je po priatelstve. Poznam takych. To ale neznamena ze radsej nebudem udrziavat ziadny socially pivot.

@anonym_autor Ano tiez si myslim ze je to smutne. To je jedna veci ktore mi tu velmi chybaju aj napriek tomu ze som introvert. Asi je to klimou. Juzanske krajiny maju vacsi socialny zivot.

@andreatytler moja vlastná skúsenosť je v podstate podobná. Netvrdím, že nechcem udržiavať žiaden sociálny život ale nemám potrebu ho tak intenzívne zdieľať so susedmi. Nepotrebujem s nimi 2-3x do týždňa grilovať a sedieť pri drinku.
Nemám problém požičať záhradné náradie, príležitostne.
Ono je naozaj rozdiel aj v tom, že ja som zvyknutá sa spoliehať sama na seba. Nechodím si každú chvíľu niečo požičať, neočakávam ani opatrovanie detí a hlavne zbožňujem čas s nimi. Je ho málo. Po celom dni v práci proste nemám náladu na susedov. Večer chcem sedieť pritúlená k mužovi a rozprávať sa s ním.