Ako odnaučiť dieťa od nosenia na rukách?
Ahojte,malý bude mať 4 tyzdne a začínám být nevrla. Nechce spavat. Vie spát iba na rukach a začínám být z toho riadne na nervy. Ked ho polozim,hned začne plakát. Ako ho od toho odnaučit? :(
@monikaparson, sme rozdielni, ja som aj nase stenaitko nosila na rukach kym sme nemali babo, ale ked mal uz ako 2,5 mesacny 25 kg, uz som ho prestala nosit. A dieta som prestala nosit, ked mi uz nevladali krize. Ked bola malinka, uspavala som ju na rukach, boli to najkrajsie momenty. To tulenie a citenie babatka, to si inak nevychutnas len v objati. A je mi jedno ci to bolo spravne, alebo nie ale bolo to nadherne.
Tlieskam vsetkym SUPERmatkam, ktore sa tu do zakladatelky obuli ako do posladnej spiny. Naozaj tlieskam.
Priznavam sa verejne, pri prvom dietati som po mesiaci bola nevrla aj ja. Vystresovana z toho, ze jednoducho nezvladam vsetko co materstvo prinasa. Kruto prefackana od zivota, lebo babatko nebolo to ruzove zlaticko sladko spinkajuce v kociku ake som si predstavovala. Nevyspata, v kuse unavena, poriadne neumyta, neucesana, vecne nenajedena, lebo ani jest som nestihala.
Treba sa zladit s dietatkom a zapojit do starostlivosti okolie. Uspat na rukach, ale polozit do postielky. Ked sa zobudi, zas uspat, zas polozit. Ked sa da polezat a podriemat si s nim aj cez den. Domace prace obmedzit na nutne minimum, zvysok presunut na neskor, ale lepsie zapojit do upratovania, prania, zehlenia a nakupov aj ocka. Nehanbit sa za to, ze si pospis cez den a riady nie su umyte. Tym, ze si sa stala matkou este stale si neprestala byt clovekom. Cele materstvo je o kompromisoch. Cim skor ich sama so sebou a so svojim okolim (vratane dietatka) najdes, tym skor to zvladnes a budes si ho uzivat. Ak ti ma pomoct nosic, tak ho pouzivaj. Ak bude tvoje dieta spat v kociku, tak sa chod prechadzat hoci aj na cele hodiny a kocikuj.
@domin9 pri prvom synovi ktory sa tiez rad nosil mi povedal pediater,ze babatka sa pytaju na ruky aj preto, ze ich v lahu boli brusko. Napr.po jedle maju plne brusko a tym ze dychaju branicou im zaludok na nu tlaci a moze sa im horsie dychat alebo ich to tlacit. A ked babatko zvdihnes, ulavi sa mu. Kludne si kup babysatku a nos ho v nej. Babatko ta potrebuje citit, byt pri tebe...a vlastne si to uzivaj, neber to ako nieco zle. Viem,ze je horsie pri takom dietati nieco urobit aj v domacnosti, ale ja som si vzdy hovorila ze upratovanie...atd pocka. Uzivaj si to, tak rychlo ti vyrastie, ze ti to bude este chybat.
A ty máš koľko rokov??
@zita19, Zitka nam mala vrieskala nonstop, grcala, plakala cele noci, nonstop som ju nosila na rukach, plakala som, prosila Boha aby to uz skoncilo, mala som v riti stitnu zlazu, z nej mi sibalo, nejedla som, nic som nerobila len nosila ju na rukach, ale u nas to trvalo ovela dlhsie ako 4 tyzdne. Ja som zacala byt zufala ovela neskor. Ale ozaj som si myslela, ze ide v tejto diskusii o 2-3 rocne dieta a nie 4 tyzdnove. Do 6 tyzdnov by som to asi ani nebrala do uvahy, ved je to pre dieta velka zmena. A nam mala nespavala dlhoooo a plakavala, ale tak ako mi hovorila mama a ini, veta, kt. som neznasala sa naplnila, vsetko raz prejde. Len to netrva tyzdne, ale roky.... je fajn, ked to ma uz clovek za sebou.
@zita19 a kde som napisala, ze som stihala vsetko? Mne pomahal manzel a nosil aj on....ze som obedovala, ked prisiel dedo o 15.00 ani nehovorim a ja som nekojila, takze som umyvala flase za jazdy a vela inych veci....ale dieta bolo vzdy prvorade...a ked dostala koliky a trvali do 6 mesiaca a potom zas zuby a vecne nieco....a nosili sme a bolo to krasne...
Tiež si myslím, že treba čerstvú mamičku povzbudiť. Myslím, že sa stačí podeliť o vlastné zážitky z tohoto obdobia, nemali by sme sa do niekoho obúvať.
@aliosa_pn suhlas, ale myslim ze maminku moze povzbudit aj to, ze ona nerobi nic zle. Ze babatka nie su rozmaznane, ze chcu byt nosene. Lebo ja som pocuvala od trub, ze decko ma od 2 tyzdnov celu noc spat, ze reve lebo mam ,,slabe,, mlieko a nemam ho brat na ruky, lebo ho rozmaznam. Potrebovala by som vtedy presne toto, citat, ze nie som jedina ktorej babo place stale
@zita19 a mas pravdu, treba zapojit aspon manzela. A upratovanie treba mat v pazi pod heslom mojho otca bordel v byte, stastne dite....a tym som sa riadila 🙂 🙂 🙂 ja som mala tiez velakrat ( vacsinou) bordel a vobec ma to netrapilo....my sme to riesili dieta na prechadzke s jednym rodicom( dieta v nosici, kocik nenavidela) a druhy upratoval....a ked si trufol dedo, tak dieta s dedom a my sme upratovali....
Príde mi vtipné, ak matka, nazve matku super matkou. Doteraz si často spomínam aké bolo ťažké sa zladiť, nabehnúť na nejaký režim a prijať fakt, že to dieťa chce mňaaaaa. To je za mňa základ všetkého, prijať fakt, že to dieťa chce svoju mamu a nikoho iného. Ja za seba som mala predstavu, že dieťa nebude s nami spať v posteli a pod., bolo toho veľa, nepamätám. Jasné, že s nami spí a pre mňa je to mega úľava, nemenila by som to. Dojčí sa kedy chce, nemusím k nej vstávať a nie, to nosenie už teraz tak nevyžaduje (20 M), ale sú aj také kedy chce len a len na ruky a nieee, nechce sa mi ju vždy vziať a bla-bla-bla, ale všetko tak rýchlo prejde a človek si tak skoro uvedomí ako zlyhal. A áno, doteraz si pamätám, že som nejedla, že som nespala, že som nerobila nič iné, len som bola dojka pre svoje dieťa a nie, teraz toho ozaj neľutujem. Ľutujem len to, ako som to vtedy nemala rada.
Dieťa naruší režim, rozbije všetko, ale nikto nám to nevráti, tak ako práve to dieťa. NIKTO.
@domin9 prosim vas, to je male dietatko, babatko, ktore vas teraz potrebuje. Babatka su nosenci, su naprogramovani tak, ze po narodeni budu pri mame, v jej naruci a budu sa nosit. Ano, ako opice. To babatko vas potrebuje mat pri sebe a citit pohyb a dostavat materske mlieko. Nic ine ho nezaujima. Ked ho niekde nechate, je v panike, pretoze si mysli, ze ste ho opustili. Ono nevie, ze mama sa niekedy vrati. Odkial to ma vediet? Pozrite si, ako funguju mladata cicavcov. Zeny, preberte sa. Predstavte si to vsetko z jeho pohladu, nie stale len ja ja ja. Tie chudence vam nic nespravili, aby ste ich takto trapili. Kupte si satku, ergonomicky nosic (nie klokanku!) pozrite si na nete, ako sa to ma robit, je vsade spusta info, uviazte si na seba svoje babatko a mate ruky volne. Ak chce niekto mat svaty pokoj, aby ho nik neotravoval, tak nech nema deti, moj nazor.
@domin9 vies, niekto tu pisal, ze je to skarede, ako sa obuvame. Hm, mozno ano. Ale mozno clovek aj to potrebuje niekedy pocut, aby dal hlavu hore a prestal sa lutovat. Neviem. Ono to mozno ani nie je len konkretne tymto pripadom. Ja uz napriklad zacinam byt zufala, ked tu citam, ako zeny zmyslaju o porodoch a pristupe k babatkam a je mi z toho smutno, chladno, je mi tych babatiek luto, je to proste deprimujuce.
Ja som to myslela skôr tak, že treba mamičke povedať o svojej skúsenosti, lebo väčšina z nás bola isto prvé týždne a mesiace niekedy až zúfalá, aké je to všetko iné, a ako sa život zmení. Sú isto mamy, ktoré si povedali, že ony sa svojho života kvôli dieťaťu nevzdajú, a tak dieťa dali do postieľky, nacvičili s ním zaspávanie, odstavili ho už v roku 1 a keď to išlo, dali ho na opateru niekomu druhému, aby si mohli oddýchnuť. Niektoré deti to nesú ľahšie, niektoré naopak ťažko. Ja za seba môžem povedať, že do starostlivosti o moju dcéru som dala maximum, napriek všetkým obmedzeniam, ktoré mi to prinieslo. To znamená 24/7 starostlivosť (bez nej som bola asi tak na jednom svadobnom žúre), dojčím ju stále, lebo to chcem nechať na jej rozhodnutí, nosila som ju, lebo v kočíku revala, spí stále so mnou, lebo to je tiež niečo, čo v nej musí dozrieť. A to nebolo dieťa s režimom 3 hodiny spánok, dojčenie, prebalovanie, spánok. Bola hore furt, ak som s ňou neležala aj ja. Pre mňa je teraz úžasné sledovať, ako už uvažuje o svojej izbičke, že bude spať samá (keď vyrastie 🙂, že keď dieťatko plače, tak mliečko mu pomôže, že zvládne ostať bezo mňa s niekým iným a uvedomuje si to, že chce byť samostatná a skoro pri všetkom iba počujem "sama, ja sama". Jej sociálne zručnosti sú pre mňa ešte väčší div, pretože 3,5 roka bola stále len so mnou, nechcela byť s nikým iným, bála sa ľudí a teraz je to sebavedomé dieťa, čo sa vie zahrať s bábätkami, s rovesníkmi, so staršími deťmi, pokecá si s dospelákmi, a nepokazí žiadnu zábavu. A bolo to dieťa, ktoré sa chcelo nosiť a byť v mojej blízkosti FURT. Len ja som jej to nevzala. Držím palce každej mame, čo sa nevzdá aj napriek predstavám väčšiny.
@moni244 nepísala som, že blahoželám, ale že držím palce, to je veľký rozdiel. Že to niekomu príde odveci, je jeho názor a je to v poriadku. Ja poznám - našťastie - aj matky, ktorým to príde úplne normálne, ale o tom je život. Myslím si, že mamička, ktorá zadala túto otázku, si proste prečíta rôzne názory a sama si vyberie, či toto je pre ňu ok alebo nie. Pre mňa sú to jednoduché počty - na svete budem ešte tak možno 40 rokov, moja dcéra ale 75 (vychádzajúc zo štatistiky pre dĺžku života pre náš región). Ja jej dám z môjho 4 roky a ona z toho bude žiť tých 70 a nebude musieť riešiť psychické problémy, nízke sebavedomie, sebaúctu, bude svoju energiu a čas venovať veciam, ktoré ju budú rozvíjať a nebude riešiť u psychoterapeuta problematický vzťah s matkou 🙂 Ľudia majú predstavu, že detstvo nejako prejde, z veľa vecí dieťa "vyrastie" a zrazu je tu dospelý , ktorý vie ako to funguje a bude sa správať "konštruktívne" a nie deštruktívne. Ja myslím, že každý poznáme dosť dospelých ľudí okolo seba, u ktorých treba iba trochu hlbšie poznanie a nájdeme veľa problémov, ktorých zárodkom je rodina a vzťahy s rodičmi. Deti sú budúci dospelí, tak to je a takto to vnímam ja.
@aliosa_pn
tie psychicke problemy, ktore uvadzas, nemusia vobec suvisiet s rannym detstvom, moze tam byt x inych faktorov a nie vzdy ovplyvnitelnych... napr. šikana v škole, problemy s vahou so zdravotnych dovodov, a x dalscih veci, ktore mozu nastat. V neposlednom rade to, ze vela dnesnych deti nezije v plnohodnotnych rodinach (matka a otec), ale pendluju medzi rodicmi, nema stale zazemie, istoty..a pre dieta su rodicia tou istotou, ale rodicia doma, rodicia ktori sa lubia... pomahaju si... nie otecko s inou tetou neviem kde a maminka so svojim "aktualnym partnerom" tu... toto je podla mna na ovela podstatnejsiu debatu a to ako clovek bude niest ten zivot, psychicky sa vysporiadavat s vecami...na to vplyva rovnako cele jeho detstvo z velmi velkej casti a urcite z tej mensej aj dospelost. Cize nie je to o "zachrane 4 rokov", ale o celom detstve. Na slovensku je narp este stale prirodzene udriet dieta a mysliet si, ze ho tym vychovam 😉 Detom sa tymto hovori "nasilim ti ukazem ze musis posluchat... fyzickou bolestou"...
@mima4 napriek tomu ze mame odlisne pohlady na vec v mnohom s tebou suhlasim. Ale to ze bitie deti na svk je prirodzene to nie. Netvrdim ze sa to nedeje no dovolim si povedat ze v tomto sme sa posunli.
@mima4 to je pravda, ale od toho, ako dieťa štartuje na začiatku, závisí, ako bude zvládať stresujúce faktory neskôr v živote. Závisí od toho to, že ak bude mať nejaké trable, v škole, vzťahoch a podobne, či príde za tou mamou a otcom, alebo si to nechá pre seba, a začne sa to prejavovať deštruktívne. Navyše podľa tohto základného vzťahu bude pomerovať aj ostatné vzťahy, teda rýchlejšie "odhalí" nespoľahlivého, manipulatívneho človeka, lebo vie, ako sa človek, ktorý je "bezpečný a stabilný" správa. Koniec-koncov, o tom sú tie skúsenosti so ženami, čo si stále hľadajú rovnakých partnerov, ktorí sú k nim manipulatívni a násilnícki - proste nemajú počiatočnú skúsenosť s bezpečnými vzťahmi. Boli tu narážky na opice - výskumy ľudskej psychiky boli založené na výzkumoch správania matiek a mláďat makakov - a na ich základe boli stanovené nejaké body, podľa ktorých sa psychika jedinca vyvíja. Podľa toho začali tieto body sledovať aj u ľudských mláďat a prišli na to, že sú tie mechanizmy rovnaké. Na základe toho vytvorili nejakú hypotézu/ teóriu - a začali ju overovať v štúdiách, ktoré trvali DESIATKY rokov a každá mala rovnaký výsledok. Podotýkam, že celé sa to začalo v 50.tych rokoch, keď WHO chcela zistiť "čo vlastne deti potrebujú". Lebo 2. sv. vojna, lebo siroty... Preukázané výsledky sa dostavili až niekedy v 70.-tych rokoch, teda u nás bežne boli týždenné jasle, čo viacerí psychológovia označujú za totálnu skazu. Z týchto výsledkov dnes čerpáme tri roky rodičovskej dovolenky, toto je podklad toho, že boli u nás zrušené kojenecké ústavy a každé dieťa do 6 rokov musí byť umiestnené v profesionálnej rodine a nie v detskom domove. Je preukázané, vedecky, najnovšími metódami, že keď sa necháva bábätko vyplakávať samé v postieľke, aktivujú sa uňho centrá bolesti, celé telo má zaplavené stresovými hormónmi. A keď to tak pokračuje a dieťa to vzdá a už neplače a je "pokojné", tak tie stresové hladiny sú na tej istej úrovni. Viem, hrozní vedci, že to nechali zájsť tak ďaleko. Vplyvom takýchto hladín stresu sa nevyvíja mozog tak, ako by sa mal, dokonca dieťa až tak nerastie, bude menšie aj v dospelosti, ako by mohlo byť. Ale aby som bola osobná, na základe takýchto poznatkov a vedomostí sa mi podarilo zhruba rekonštruovať moje ranné detstvo spätne. Aj som sa na to opýtala v rámci mojej rodiny a bolo mi to potvrdené. Nič pekné, ale na základe sú moje 4 roky života nič v porovnaní so životom mojej dcéry.
@marcelatje no este stale existuju "vychovne" po zadku.. a ludia si ich obranuju a co je tragicke, v obrane na toto reaguju "ja som dostala x krat a som tu"... Je smutne mat v sebe spomienky na bitie a este sa tym chvalit, ako ma to posunulo... co podla mna neposunulo.
Nenavidim nasilie.
@mima4 ano su aj taki. Mna doma nebili no v skole kam chodila moja sestra boli telesne tresty bezne. A nie nema 70 rokov 😃 aspon v instituciach sa to obmedzilo. Doma za zatvorenymi dverami sa to bohuzial ovplyvnuje horsie.
@aliosa_pn
chapem tvoj postoj a toto som nikdy neskumala, ale podla mna vsetko je to len na urovni teorie, tak ako metoda, ze nechat dieta vyrevat - tiez to bolo postavene na roznych studiach... Aj rodic je len clovek, tiez nie vzdy vladze a moze a ano, kazdy rodic sa snazi dat dietatku to najlepsie, ale tiez potrebuje ho naucit urcitemu fungovaniu, rezimu (od urciteho veku), urcitym pravidlam (nekupim ti to a to aj ked budes revat), proste nie vzdy a vsetko je uspokojene v zivote dietatka, cloveka.... a podla mna to az tak dramaticky nezasahuje do vyvoja dietata ako je to v sucasnosti podavane.
Ja som tiez jaslickove dieta, od jedneho roka a mam dobry vztah s maminkou, kým s otcom nemám ziadny vztah,kedze to bol vzdy chladny clovek a cele to bolo zle z jeho strany, z jeho rodiny.
ale na zaklade svojho pozorovania a vztahmi ludi, ktori riesia psychicke problemy (uprimne kazdy druhy clovek riesi nieco...a niecim trpi a nie je to hanba) vnimam ich korene problemov takto:
- generacne poviazania (z generacie na generaciu ide zlo a este sa to upevnuje okultnymi praktikami, napr. nosenim cervenych stusiek)
- nezaujem ich rodicov v detstve o ich osobnosti, chybajuca komunikacia, dotyky, slova uznania, slova pochvaly, povzbudenia... velmi vela ludi si nesie z detstva "vsak aj tak som neschopak"
- znizenie sebavedomia v detstve (namiesto "kolac nie je dobre upeceny sa povie - ty si neschopna, nevies upiect ani jeden kolac!"
- chybajuci cas pre rodinu (este stale v mnohych rodinach je praca modlou - myslim nielen robotu, ale aj statky, zahrada... a tym padom pre rodinne aktivity nezosatva cas)
- extremny strach o dieta, uzkostlivost rodicov - toto vsetko sa prenasa na dieta
- chybajuci pozitivne vzory v rodine, chybajuca laska medzi rodicmi, zle vztahy voci svokrovcom atd....
- extremne naroky na dieta vzdy a vsade... "hodnotu mas iba vtedy ked...", nerespektovanie dietata ako cloveka...
- ponizovanie dietata "čo ty vies..ved tebe tecie mlieko po brade", nevypocutie si dietata....
- nasilie, alkoholizmus, a ine v rodine...
- sexualne zneuzivanie (tiez velmi caste)
- zasahovanie dietatu do vsetkeho, do vyberu skoly, kruzkov... realizovanie seba sameho na nom...
..a takto by sa opat dalo pokracovat...
cize nie je to len o tom extremne ranom detstve, taktiez neexistuje ciernobiely svet, ze bud nosenie alebo revanie..mnoho maminiek ide stredom, lebo im to vyhovuje a su spokojne a maju aj spokojne deti...
@mima4 si velmi rozumna zena,sem tam citam aj diskusie na MK a celkom sa mi pacia tvoje nazory
ALE,teraz otazka,mas uz deti?
Nevidela som to v tvojom profile,lebo vela veci pises fakt iba teoriu,ono prax je niekedy uuuuuuuplne ina.
A ver,ze som celkom podobne,ked nie uplne ako ty rozmyslala,kym somd eti nemala.
Knihy su fajn,skusenosti inych mamiciek tiez fajn,no a potom sa ti narodi prve dieta,druhe,tretie a zistis,ze vsetko,co si si myslela,nacitala,nastudovala je trosku ine 😀
A pokial je to len trosku ine,tak si na tom este dobre 😀
Tot moje zamyslenie sa nad tvojimi prispevkami v tejto teme,lebo mi velmi pripominaju mna 😀 pred xy rokmi 😀
@stastnatehulka ako ja s tym pocitam... a urcite nelipnem teraz na svojich nazorov tvrdosijne... ako sa hovori, clovek mieni, Pan Boh meni... a osobna skusenost je ta najlepsia skusenost 😉 No som rada, ze mam s ludmi obvykle hlboke vztahy a vieme diskutovat aj o tychto veciach...
A este nieco, prave sa ma manzel pytal, ze co citam, po zisteni mi oznamil, ze takej zene by nedal ani nasu macku....ta je cca 10 dni po operacii a nosili sme ju cca 7 dni a hladkali, lebo ju to bolelo....