Nezvládam nástup do škôlky
Dievcence, som padavka!
Viem, ze tym prejde kazda mama, niektora viac, ina menej ale mna to dostalo....
Mala v stredu nastupila do skolky, tesila sa, neplakala, zvladla to. Aj na druhy den, i ked to bolo horsie lebo aj deti okolo nej viac revali, tak sa jej to uz asi menej pacilo.
Nevadi, prezila. No dnes mi skoro rano vstala uz s revom a ze nejde do skolky, ostane doma...tak som ju nahovarala, ze tam je super atd atd ale nic. Revala.
Nechala som ju doma...kedze ja nastupujem az v january do roboty, mozem si dovolit nechat ju kedykolvek doma dovtedy, ale asi to nie je moc vychovne...vsak?
No strasne som nervozna, od prveho dna, skratka neviem to prekonat a najradsej by som ju odhlasila a nedala ju tam nikdy.
Nie som nejaka velmi uzkostliva, ale co sa tohoto tyka asi ano....Ako sa mam ukludnit?
Ako ste prezili tie zaciatky?
Ono...ja ako decko som skolku neznasala. Hoci som dospela, pamätam si ucitelky niektore, aj deti, pamätam si ako som tam sedela v kute a s nikym sa nechcela hrat. Iba s jednou babikou. Noc co noc a rano co rano som mame revala, ze nechcem ist do skolky. A v skolke som sa zatala, ze to teda len prezijem, ten den, ale nemienila som ani spat, ani spolupracovat. Nerobila som zle, ziadne problemy, len som tam skratka nechcela byt a davala som to patricne najavo.
Zeby trauma s detstva? 🙂
Moja mala je spolocenska, nema problem sa zaclenit, najst si ,,partakov,, ale predsa dnes nechcela ist a ja uz mam nervy a predstavujem si, ze jej niekto nieco urobil.
Je to moje prve dieta, tak ma nezvozte prosim ale poradte. Hlavne co mam robit so sebou.
aj mne malý druhý deň chcel utiecť...bývame blízko škôlky,,.............
@sosanna88 super!
Myslim,ze si sa spravne rozhodla..nas nastupoval az po roku do uz zabehnuteho kolektivu a kedze to uz boli strednaci,dost im svojim spravanim narusoval proces fungovania v skolke a podaktore deti boli z neho aj nervozne... Oni to uz mali odplakane rok predtym... Sice sme vsetci bojovali 3mesiace,teraz je tam spokojny a utesuje aj sestru. Kvoli tomu som najma vydrzala. Dufam,ze mate fajn ucitelky,ktore detickam pomozu zadaptovat sa (a verim,ze aj my u malej).
Inak obe moje deti sa vyrovnavaju so skolkou tak,ze sa na nu doma hraju. Maly napriek tomu,ze tam revaval,tak sa doma hraval na skolku,boze,co sme sa na nu nahrali! A teraz to iste robi dcerka.
caute ...my sme s dvojcatami zacali najprv...pd skoro narodenia som ich raz za tyzden nechavala z babkouô..na hodku...potom pred nastupom do jasli...sme mali jedne den povolene sa tam akoze prist hrat,,druhy den opet treti den som sa vzdialila isla si nakupit a potm az nastupili naostro..do jasli a musim povedat ze to bolo velmi dobre...do skolky nam povolili vauguste ked je zberna sa ist akoze zahrat na dvor...s detmi....podla mna takto pomaly je lepsie..nemali sme ziadne sceny..ale urcite by som naraz nenechala na cely den.....treba troska adaptovat aspon nam sa to velmi vyplatitlo aj ked viem ze vela skolok ma system naraz nechat vyplakat dieta a hotovo...a podla mna je adaptacia lepsia cesta
@sosanna88 rozhovor s detskom psychologičkou http://babetko.rodinka.sk/skolkari/skolkari/ked...
@siska53 jasné, že sú výnimky, ja som jednou z nich 😀 😀 😀 😀 , ale v tomto veku má najmenšie percento detí problémy s adaptáciou. Každé dieťa je iné, jedno uteká za deťmi vo veku dvoch rokov, je medzi nimi šťastné, iné ich nepotrebuje ani ako päťročné. Jedno je naviazané na matku viac, iné menej....
@baskaj nie som ucitelka ani psychologicka a mam skusenost len s mojimi 2mi detmi a ich spoluziakmi - obaja nastupovali vo veku pod 3 roky - maly mal cerstve 2 a malinka 2.5 - ich spoluziaci mali rovnaky vek - v ich triedach som v procese adaptacie plac nezazila - videla som ho ale neskor prave u tych starsich deti a to pritom nastupovali do zabehnutych kolektivov... uprimne nechapem ako si jedna psychologicka moze uzurpovat spravny nazor na vek dietata - ako psychologicka by mohla nieco vediet o individualite cloveka - aj tak maleho... osobne som sa nad zrelostou mojich deti zamyslala velmi a adaptacia dopadla presne podla mojich ocakavani - deti skolku miluju/ vali...( a za ich spoluziakov - ti su/ boli tiez velmi v pohode... )
@dai psychologička to mohla započuť od učiteľky MŠ a pod.. Stejne je psychológia paveda, a to mám synovca doktora psychológie, mal by ma počuť 😎 Ale čo sa mne zo psychológie najviac páči, to sú 23 ročné slobodné psychologičky pracujúce v manželských a predmanźelských poradniach.. To musí byt sila.
@timea7 ja viem.🙂
Nas maly sa hraval s detmi od cca 14.m,ked sa aj jeho kocikovi kamosi naucili chodit,tak sa akoze nahanali a o 2.r. Sa na ihrisku normalne hravali a aj s dalsimi detmi. Napriek tomu mal problem a tov tej triede mal i tych kamosov (ale jeden mu tam robil zle).
On je tak po mne - deti ano,ale aj maminka.
Dcera je typ,ze deti nemusi vobec.
Tatino tiez nie je velmi spolocensky,no nemaju byt po kom. 🙂
@novana hej... tak ja som tiez psychologiu studovala ale nas nikdy neucili ze dieta je na skolku pripravene pomaly vo veku 5 rokov:-/ neviem z kade su tieto rozhovory v sr... lebo toto nie je prvy kde to citam. Pritom som sa raz zapajala do debaty na tuto temu a tam som davala linky viacerych rozhovorov ci roznych publikacii zo zahranicia kde tvrdili dokonca ze cim mladsie dieta tym lepsie pomaly kedze si zvyka vo veku kedy este nue je v obdobi vzdoru a pod. ... u nas mam pocit ze nazor sa prisposobuje skor mamickarkam ( tie maju mnohokrat problem pustit az do dospelosti a z toho tu na mk mame tie krasne temy o hnusnych svokrach ci manzelikoch pocuvajucich viacej maminku ako starajucich sa o vlastnu rodinu... )
Za mna - rodic si najlepsie pozna svoje dieta - nie zakony jeho krajiny ci nejske sr psychologicky... su deti nezrele ale tych je malinko, vaecsina ma len strach z cudzieho a reaguje prirodzene - placom . Ja ked som isla prvykrat na vysku, internat, do zamestnania - tiez som mala chvile strachu - aj som si niekedy poplakala - samozrejme ze ked som bola sama - je to normalne predsa - ale ani mi nenapadlo dat vypoved ci ukoncit skolu - proste som sa prisposobila a zrazu bolo super ... nase deti to maju podobne... moj syn ma 4 a do skolky ide stylom ze ani neviem kedy odisiel - zbada kamaratov a obrovsky usmev - ani prezut sa niekedy nestiha... ale ked ma splin tak mi tiez hovori aby som zostala v skolke s nim ...
Mne sa napr. Dnes vobec nechce do prace - caka ma velmi tazky tyzden... ale viem ze to prezijem a bude to ok - tento pocit sa snazim vstepovat sj mojim detom a celkom to funguje...
Ten vek okolo 4 rokov je vhodny preto, lebo vtedy sa deti zacinaju hrat spolu. Dovtedy je to hra "vedla seba". Preto by to mohlo byt pre deti akoze lahsie. Ale vsetko su to len a len teorie nezohladnujuce individualitu. Vsetci, co tvrdia, ze dieta tu skolku potrebuje by si ale mali uvedomit, ze to nie je celkom tak. Potrebujeme ju hlavne my, rodicia, nie deti. Komensky ked pisal o "skole materske" nemyslel nikdy instituciu, ale doslova skolu matersku, cize to, co ma naucit a zvladne kazda matka. 😉 Socializacia, deti, kolektiv a ine dovody, ktore sa casto uvadzaju ako prinos skolky, stoja na velmi krivych zakladoch. Vsetko toto sa v kazdej normalnej rodine deje tak ci tak a mnohokrat ovela lepsie, ako v umelom prostredi skolky.
A napriek tomu, ze si toto myslim, som aj ja dala svoje 3 rocne dieta bez akychkolvek vycitiek 😀 do skolky. Bala som sa, ako to zvladne, ale bola som tak velmi presvedcena, ze ho tam musim dat , aby som si oddychla 😀 , ze moje dieta dovtedy prilepene na mna, ma hned prvy den poslalo domov. Paradoxne, problemy nastali u nas v predskolskej triede. Vtedy sa syn zacal burit, lebo sa nesmierne nudil. 🙂 takze plakaval rano skoro vzdy ako 5-6 rocny .
ja som revala ako najatá, cez plot som sa pozerala na malého na dvore v škôlke ako sa pekne hrá, a nešlo mi do hlavy, ako to, že mu nie je za mnou smutno, ja revem a on nie. Všetko to prejde 🙂
joooj, prave nadtym rozmyslam, ze ako to nezvladam ☹ a vzapai najdem tuto temu. Aj moj maly isiel od septembra prvykrat na cely den do skolky (predtym chodil na 2-4 hodiny od 9 m), tiez place, srdce mi puka, ked ho tam mam nechat a to mam doma tyzdnove babo. Ale ani mm to nedava, chcel ho ist uz v piatok vyzdvihnut naobed zo skoly, ale som ho proti svojej voly presvedcila, nech ho tam necha, ze dieta potrebuje rovnaky rezim. No idem citat, co pisu dievcata, hadam nieco najdem.
@sosanna88 jasne ze sa to neosvedcilo myslim ironicky..maju za zadkom rodicov..a to oni neradi..zaujimave ze jasle kde sme chodili si to nevedia vynachvalit..blbost....je to pre skolky komplikovane,,,a to oni neradi..videla som poskolkach ako v podstate kaslu na to ze deti placu..proste to tak ma byt...a basta dokonca na mne sa vyvrsili mamicky dvojicciek ked som povedala ze sa to da adaptaciou ....a bez placu..odpoved bola typu ..aj mna tak niesli a som tu...a vobec dieta sa ma zaradit a basta........no hroza---
som rada ze nas to jemnym systemom naucili v jaslaiach kde je ina pedagogika
osobne som zazila ze deti sa lepsie citili ked spoznali prostredie so mnou...a potom to brali ako nrmalne ze som ich tam nechala....
podla mna ..su riaditelky lenive ist cestou..novou...co ona bude za par eu rozmyslat...asi tak
@novana aj chirurg musi mat operovane srdce, aby vedel spravne operovat? Ale je to tvoj nazor, beriem, len netreba zhadzovat ziadne povolanie. Ked pride clovek s takymto predsudom k psychologovi, jasne, ze mu neopomoze.
Dalsia vec je, ze adaptacia, je zvykanie si a nie hodenie dietata do neznameho prostredia s cudzími detmi a cudzimi tetami, najlepsie hned az do tretej. Nechapem, ze v niektorych skolkach(aj v statnych) to funguje a su radi, ak rodicia maju moznost adaptovat dieta postupne. Dva dni rodic s dietatom doobeda, potom odide na hodku nakupit, potom na dlhsie a po dvoch tyzdnoch dieta vie zostat v triede same. Pripadne sa to moze prisposobit potrebam dietata. Keby to takto fungovalo v nasich skolkach, bolo by to jednoduchsie pre rodica, pre ucitelky(lebo by nemuseli vacsinu dna tisit deti), ale najma pre nase deti. To co je v nasich skolkach, nie je adaptacia, ale snaha zlomit dieta...dieta jednoducho rezignuje, pretoze nie je vypocute. Pritom deti by tam radi sli, im na zaciatku ani nevadi to prostredie, ale to, ze tam nie je maminka.Moj prve dva dni minuly tyzden povedal, ze bol smutny, ale ukazal mi ako spievali, tancovali, hrali sa. Dnes ale uz isiel s placom do skolky a ja sa neviem dockat, kedy pre neho pojdem. Zatial chodi len doobeda, ale to tiez nepovazujem za adaptaciu. Deti by sa mali zoznamit s prostredim a ucitelkami v pritomnosti maminky, ovela lahsie by tam potom zostali. Zial, nemam na vyber, nemam prachy na sukromnu skolku.
@deninka82 to by bolo fajn,kebyze je to tak no to by museli byt na to speci volno z prace..lebo mat dva tyzdne dovolenku kvoli adaptacii to asi tazko... Mnohe nastupuju do prace zarovno s dietatom,takze sanca na adaptacny proces je nulova a s chlapmi ze by si vzali volno.vsak vieme,ake to je,ratat velmi nemozeme....
Asi tak...
@sosanna88 ahoj, môj syn chodí do škôlky od troch rokov, teraz má päť rokov, dva roky reval a reval, to bolo niečo príšerné, on stával tak že do škôlky nejde, ale si myslel len on, ja do roboty, manžel do roboty, reku ty máš robotu škôlku a musíš chodiť, si uvedomil teraz ale ja som ho nikdy nenechala doma keď nehccel do škôlky, šiel a už niekedy bolo tak že sa nevedel odo mňa odtrhnúť, reval ako divý a tak som ho strčila do triedy a odišla a bolo po plači.
@lalinko2010 dva roky plače a podľa teba je to OK, no ďakujem
@lalinko2010 omg...to si sa nikdy nazamyslela preco place??ale si ho tam strcila???dva roky???
@deninka82 a mozno by stacilo na rodicovskom povedat ze co tak adaptacia???ja som si postavila hlavu v statnej a dovolili mi v augeste sa chodit hravat na to skolske ihrisko zo vsetkymi detmi pred nastupom..ale je parvda ze dvojicky mi boli v jasliach...a tam uz boli navyknute niekde chosit
ale aj tak si myslim ze ked sme sa hravali cez tyzdne na tom dvire s detmi tak ze to vyrazne prospelo...
bolo mimluto deti co dosli mamicky hodili ho evajuceho vysiaceho na nohe na cely den do skolky
samozerjem ze tietop deti potom boli riesene..ze robia zle..ze nepocuvaju..atd...no preco asi........
@david93
@dusika11 vôbec som sa nezamýšľala že dva roky plakal a čo? teraz prečo neplače? teraz je všetko ok, čiže keď začne plakať že do škôly nejde tak nepôjde? no pôjde a ešte ho do tej školy strčím a nebudem riešiť.
pýtala som sa ho - bijú ťa, zle ti robia, zlé sú učiteľky? Nie všetko je ok, je mu tak dobre, učiteľky sú ok, ale on chce byť doma a rozkazovať dedovi, reku isto nie, môžeš deťom a do škôlky ideš, ráno o 7mej tam už bol. a teraz je to tak isto, o 7mej v škôlke a neplače.
A ak nebude chcieť chodiť do roboty, tak ho vyhodím z domu.....
nemám slov, jedna mama toto napíše o vlastnom dieťati, že je jej jedno čo prežíva... ty si tá, čo ho má chrániť
po dvoch rokoch proste rezignoval a prestal bojovať, nie že je mu tam dobre, ale pochopil, že nemá na výber
si si istá, že mu je tam dobre? obaja ste prípad pre psychológa
fiha, to som necakala tolko reakcii 🙂 super zeny, vsetkym vdaka.
Takto...v skolke do ktorej nastupila mala to maju tak, ze beru len od septembra. V inych mesiacoch len vynimocne. Pretoze to nie je dobre pre tie deti...takto nastupuju spolu, spolu si zvykaju. A tomu som sa chcela vyhnut...ze oni uz budu mat vytvoreny kolektiv a zrazu tam pichnem v january moju a nikto sa s nou nebude chcet hrat.
Nechala som si ,,poradit,, od skusenejsich.
A dalsia vec, ze som to prave aj ja brala ako vyhodu, ze do januara si hadam zvykne a ja uz v praci budem kludna.
Keby sme isli naraz, ja do prace, ona do skolky a prezivala by som v praci teraz to co doma, tak neviem neviem...robim s ludmi a chyby ,,zo stresu (lebo mam dieta v skolke),, si nemozem dovolit robit.
A ked sa ma niektore pytate, ze co vlastne chcem ja...ze si to mam urovnat v hlave...
No ja to mam urovnane celkom presne-chcem aby moje dieta bolo naveky male a ja naveky na materskej 🙂
Neda sa. Hold, musim si zvyknut. Tak ako som tazko prezivala zaciatky materstva (trvalo mi pol roka kym som si naplno uvedomila, ze som mama), tak teraz tazko prezivam, ze mi moje dieta rastie...ze musi absolvovat skolku, ze ja pojdem do prace, neskor skola atd atd....vsetky zaciatky niecoho noveho su u mna kriticke. Som taka. Co uz so mnou 🙂 Trva mi dlhsie adaptovat sa na zmenu.
Chcela som ale vediet ako to mam riesit aby som neposobila zle na malu. No ako tak citam, kazda ste robila ako ste to citila..neexistuje zaruceny 100% recept...
Takze ideme bojovat. Ukazu dalsie dni....Skusim to vydrzat. Spolieham sa na malej povahu (bezproblemovu co sa tyka deti, noveho prostredia, spolocnosti, atd atd)...a dufam, ze to bol len taky kix z jej strany. Ako tu jedna mamicka pisala, tiez by sa mi nechcelo ist niekam kde polku dna budem pocuvat 20urevanych deti, hoci vsetko ostatne mi vyhovuje. A taktiez budem drzat palce ostatnym mamickam a ich detom(spoluziakom mojej dcery) aby to krasne zvladli a aby nase decka chodli do skolky s radostou. Co je lepsie ako vidiet stastne svoje deti? 🙂