Škôlkari a nedeľné omše
Ahojte,
Chcem sa spytat tych krestanskych mamiciek,co maju skolkarov/skolkarky a maju problemy dostat v nedelu deti na sv.omsu,aku by dali radu z praxe.Detske omse,zial nebyvaju,a knizocka so sebou alebo hracka pomohla iba docasne.dakujem.m
@matikainen my mame tri deti a do kostola chodia od novorodeneckeho veku, prostredna mala 7 dni, ked v nom bola prvykrat (nie, nebala som sa, ze ju niekto nakazi, bola v hlbokom kociku a nemam v okoli typy, co musia novorodenca pozdravit tak, ze su na 2 cm od jeho tvare).
Viera je dolezitou sucastou nasho zivota tak ako aj napr. nasi kamarati. A tak ako mi nenapadne dieta "nenutit" k tomu, aby navstevovalo nasich kamaratov (=neoznamim im, ze "Prepacte, prideme o 10 rokov, ked sa nase deti rozhodnu, ze prist ku vam nie je totalna nuda") nerobim to tak ani v pripade navstevy kostola. Deti nie su hlavou rodiny, su jej sucastou a podielaju sa na vsetkom, co tvori sucast nasho rodinneho zivota. A v mojom pripade o to viac, ked som sama uz neraz v zivote zazila, aku silu mi dava viera a ako mi pomaha Boh aj v zdanlivo nezvladnutelnych a neriesitelnych situaciach, nebudem o tom pred detmi mlcat.
Viera "nefunguje" tak, ze do 18-ky nic a potom zrazu dietatu darujem Bibliu a spisy inych nabozenstiev a nech si to nastuduje a veri, comu chce.
Vo viere sa rastie, vo veriacej rodine dieta od malicka vnima, ze je milovane rodicmi, ale aj niekym, kto je viac ako rodicia a miluje dokonale a to dokonca aj vo chvilach, kedy to rodicia nezvladaju... Dieta treba o viere aj ucit, vela vysvetlovat, odpovedat na otazky, zapajat sa do cirkevneho zivota... A aj sami sa vzdelavat aj v tejto oblasti.
A co sa navstevy kostola tyka, vela zavisi od toho, aky vztah maju ku sv. omsi rodicia. Ak tam idem preto, aby zena nehundrala / babicka mala radost / aby som si mala kam obliect tie nove saty a len co vyjdem von, komentujem tie "nemozne topanky, co mala dnes Marta", tak asi tazko dieta ziska ku sv. omsi pozitivny vztah...
No ak vidi, ze rodicia sa zapajaju do diania modlitbou, spevom, dietatu primerane a postupne vysvetluju dianie a nesedia tam sami znudene a zivajuc a kazdych 5 min kontrolujuc mobil / cas, tak aj dieta postupne pochopi vynimocnost tohto casu a miesta.
Snazime sa odmalicka, aby cela nedela bola vynimocnym dnom s tym, ze sv. omsa je jej vrchol.
@mamatroch perfektne zhrnute. Je to otazka viery a vedenia. Nerozumiem tomu omielaniu dookola, ze nutime deti k niecomu co ich nezaujima. V inych rodinach maju zas ine zvyky v nedelu. Alebo v sobotu. Alebo deti chodia 4x tyzdenne na treningy. Niekam pravidelne idu, alebo sa rano vstane a upratuje - pyta sa niekto deti, ci to su cinnosti ktore chcu vtedy v ten cas robit? Asi nie. Tak to v danej rodine funguje a kazdy sa prisposobi. Pretoze v ramci vychovy to dany rodic povazuje za dolezite: treningy, upratat, alebo vyspavat do 11:00. Okej. Kazdy ma svoje.
Nas mama vychovala tak, ze v sobotu rano sa upratovalo, povinnosti - a az potom sme mohli ist von, pozerat tv a podobne. Do kostola som odmalicka chodila rada, dokonca tak, aby sa mi uslo miesto v prvej lavici, mala som svoju detsku knizku, uz casom aj riadne osuchanu. Bola som k tomu vedena a bolo (a je) to pre mna prirodzene.
Chce to len vzajomnu toleranciu.
@matikainen ...no lahke to vzdy nebolo, tiez sme mali u deti aj obdobia, ze sa im do kostola nechcelo (a este castejsie a dlhsie obdobia, kedy sa im nechcelo do skoly, robit ulohy, pomahat doma...), ale vytrvali sme.
Ono moznosti je viacero:
- vytrvat a vela vysvetlovat
- ak nam ako rodine nevyhovuje konkretna sv. omsa / kostol (lebo su tam napr. same babicky 70+ a len co si dieta hlasnejsie klakne, uz vas idu prekolat ocami), najst si v okoli inu sv. omsu / kostol (detsku / rodinnu) - kolke km sme ochotni niekolkokrat do tyzdna cestovat do prace / skoly / aby deti mohli chodit na taky a onaky kruzok / trening, ale kvoli sv. omsi, kde by sa nase deti citili vitane, nie sme kolkokrat ochotni ist ani do vedlajsieho mesta... A pritom to je celozivotna investicia do duchovneho zivota dietata a neraz i celej rodiny.
- rozdelit sa a rodicia sa prestriedaju: jeden rodic 1 sv.omsa, druhy doma s dietatom, potom vymena. No tu sa nuka otazka - co tym dieta a rodicia ziskaju? Pocit, ze dieta je to, ktore rozhoduje o tom, co sa bude v rodine diat? A rodicia pocit, ze dieta / navsteva kostola je pre ich rodinu prvkom, ktory ich rozdeluje, ked ich ma naopak spajat?
Ako som spomenula, mam tri deti, dve vacsie, 12 a 10 r. a kostol / cirkevne spolocenstvo je pre ne medzicasom miestom, kde sa citia vitane a jeho dolezitou sucastou, spievaju v zbore, chodia na stretka, zapajame sa do aktivit ci konkretnych druhov pomoci (napr. v advente sme vyrabali rozne veci nielen my dospeli - ale aj deti samotne - a potom kazdy aj svoje vyrobky predaval na farskom vianocnom trhu, pricom cely vytazok siel na dobrocinny ucel, no v podstate cely rok sa najde dost prilezitosti sa aj aktivne zapojit, cim aj deti vnimaju, ze viera, v ktorej rastieme hlavne ucastou na sv. omsi je nieco, co sa ma odrazat aj v nasom zivote, ze to je jednak vztah ja a Boh, ale aj vztah ja a moji blizni... Ze kostol / sv. omsa je pre nas startom / dolezitou zastavkou na Ceste...
No a potom je tu moje 4-rocne zive striebro, chlapcek, od ktoreho by sa Emil z Lönnebergy mohol ucit... Co sa ten navystrajal kuskov 🤦 To by bolo na knihu... Asi sa da vytusit, ze to s nim v kostole nebolo posedenie v style zopnute rucky a rozkosna brckava hlavka so sustredenym pohladom na oltar... No ked si pomyslim, kde bol pred rokom a kde je dnes, co sa spravania v kostole tyka, tak mam slzy dojatia v ociach... Prve tri roky boli krusne, nikto by nepovedal, ze toto dieta raz obsedi cez sv. omsu... Ked mal rok, cele obrady Zeleneho stvrtku som s nim na rukach stala vonku, pri akomkolvek pokuse vojst do kostola spustil taky rev, ze som nemohla ist ani na chvilu dnu, ani na sv. prijimanie. Ked mal dva roky, bola korona a zatvorene kostoly (och, ako som to tazko niesla) a ked mal tri, bol chory, 40-ky horucky a tak sme zase obrady Zeleneho stvrtku sledovali ja a on len v TV. A on zrazu "Pane Jezisu, RYCHLO ma uzdrav, lebo som chory..." A viete co? ON ho RYCHLO uzdravil (lebo detska modlitba...) a na Bielu sobotu uz bol uplne zdravy a sli sme do kostola na obrady. Na skoro 3-hodinove podotykam. Z kostola sme vysli takmer o 23⁰⁰... A viete co? Hoci uz odvtedy presiel takmer rok, este stale na tuto sv. omsu spomina (tma na zaciatku, Obrad svetla, "rozviazanie zvonov"...).
A hoci este stale sa stava, ze travi cast sv. omse pod lavicou, vidim, ze vsetka ta namaha mala zmysel a ze chodi do kostola rad (koniec koncov, kde inde sa dieta nauci ako sa spravat v kostole, ak nie prave tam?). Ano, pre mna ako rodica je narocnejsie sa na sv. omsu sustredit, lebo ho stale musim jednym ockom sledovat, ale snazim sa si to kompenzovat tym, ze idem aspon kazdy druhy tyzden sama na sv. omsu cez tyzden (lebo rast vo viere potrebujem aj ja) - a niekedy si ho "musim" (rada) zobrat predsalen so sebou, lebo sa takmer rozplace, ze aj on chce ist so mnou do kostola. A to cez tyzden je "obyčajná dospelacka" sv. omsa... To su take moje male velke rodicovske radosti.
Aj mne bolo ako dieťaťu lepšie sledovať Od Kuka do kuká, ako obzerať steny, obrazy, na omši. Ako 7 ročná som veľa nerozumela.
Ale teraz ako dospelá rozumiem a som rada, že ma rodičia Vychovávali vo viere a niekedy aj, "nútili". Otec chodil s nami, keď máma nemohla, bola s mladším bratom doma.
Dnes, keď otec nežije, som ešte viac vďačná, že ma priviedol k viere, že mam nádej, že sa s tým svojim ockom raz v nebi stretnem.
Ako mama, ktorá už má deti - Keď je leto, sme s deťmi vonku,este nevydržia obsedieť, nechcem, aby rušili ostatných. V zime podľa okolností, niekedy bravam staršieho na omšu cez týždeň, keď je omša kratšia, aby si privykal na to, že treba vydržať, aj poklaknut a iné.. Veľa vysvetľujem. Dôležité je, aby bol vyspaty, najedeny.. A mame dohodu - ja chcem ísť do kostola, je to pre mňa priorita, niekedy Mu dám na vyber - môže ísť so mnou, sam chce. Ešte omsi nerozumie, ale chce byť so mnou a robiť to, čo mňa teší, tak, ako ja idem s nim na bycikel, keď to jeho tesi, hoci ja to byciklovanir nejak neoblubujem.
Do tých 5,6 rokov by som ešte tolerovala vynechanie omše, ak má dieťa s kým ostať. Dieťa nerozumie, rodič z tej omše tiež nemá 100percent,ked sa sústredí na dieťa... Ale treba hľadať možnosti, možno kostol o dedinu ďalej, kde je detská omša.. Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
A tu zopar vynikajúcich clankov k teme:
List rodicom, ktori tyzden co tyzden prinasaju svoje vyrusujuce deti na sv. omsu:
https://zastolom.sk/list-rodicom-ktori-tyzden-c...
Ma zmysel vodit male deti do kostola?:
http://babetko.rodinka.sk/vychovavame/vychovava...
Pohlad knaza na male deti v kostole:
http://babetko.rodinka.sk/vychovavame/vychovava...
Vyrusovanie deti pri sv. omsi - z pohladu rodicov:
http://babetko.rodinka.sk/zo-zivota/rodicovske-...
Ako naucit deti prezivat sv. omsu:
http://babetko.rodinka.sk/zo-zivota/rodicovske-...
...(Dojcenie v kostole) - Pohlad mamy:
https://zastolom.sk/dojcenie-v-kostole-pohlad-m...
@jabadabadu len aby si nechala žiť. Všetkých z akéhokoľvek krúžku a nekrutila hlavou nad výchovou a vedením cudzích deti. 😊 Pretože ver, kazdy ma svoje presvedčenie a dôvody smerovať svoje deti tak ako sám chce. Otázka autorky znela ako dostať deti na sv. omšu keď nechcú, pýtala si radu. Otázka neznela ci ma zmysel ich bravat do kostola alebo nie. Ale samozrejme, zo svorky vsevediacich a majúcich sa potrebu ku všetkému vyjadriť sa tu zvrtla obratom diskusia s argumentami aké je to pre deti zbytočné a pomaly až ich vývinu škodlivé. 😅🤦🏼♀️
@elmivelmi veľmi sa mýliš, ze je to v našom prípade otázka zvyku. Neprečítala si s porozumením ten môj venovaný príspevok a absolútne mi nestojí za to vysvetľovať ti dôvody môjho vnútorného nastavenia a presvedčenia. 😊 Mozno ty také presvedčenie, potrebu veriť a vyznávať nemáš, ale nepozerám sa na teba inak, nespochybňujem tvoje vnímanie. Takze žiadam to isté. Ďakujem. 😊
@fineta pozri ja som to pisala uz. Ako male dieta som chodila do kostola. Potom na PSP a odvtedy to so mnou utalo a do kostola som nechodila lebo prave tym nutenim sa vo mne objavil k tomu odpor, ano odpor. Doteraz si pamatam ako ma babka dotiahla na sv. spoved a potom na nedelnu omsu z ktorej som nic nemala a chcela som byt radsej doma. Cas siel a sla na PSP sestra potom sused az som isla na birmovku a dokonca som 3 roky pomahala deckam ked mali nacvik na PSP.Pritom vacsinu tych deti som v kostole dovtedy nevidela, tak sa vedeli spravat v kostoleq. Ale prislo to do stadia ze jednoducho nechodim. Mozno pomohlo k tomu aj to, ze ti najvacsi svatuskari dru lavice v prvom rade a akonahle vyjdu von uz je to tamto mal ten a pocula si ze tej a tej sa stalo to a to. A hop niekto si mysli ze staci ist na spoved a je to vsetko odpustene.
Mam krsňa a ako zacala chodit do skoly a chodi na NBV tak vie ze na stene mame Jezisa na krizi. Ked mala tusim 2 ci 3 roky a mali sme na Vianoce stedrovecernu veceru tak ma oblatky povedala ze aha pozrite princezna, vysvetlili sme jej ze to je Maria a tym to haslo. Myslim ze nutenim sa nic nevyriesi a uz uplne porovnavat kostol so skolou napriklad ;)
@fineta Pozri sa ,ja som Ti napisala ako to vidim ja,netvrdim
ze mam pravdu a ze ty sa musis mylit,nepoznam Ta.Mozno ozaj tvoja rodina je osvietena.Len pisem ze na ozenstva su o zvyku,plati na to porekadlo -zvyk je zelezna kosela.Najlepsie sa formuju deti ,oni tolko nechapu ako dospeli,kebyze sa viera necha az na rozhodnuti,myslim si ze pocet veriacich by bol nizsi. Pretoze je tazsie uverit v dospelosti rozpravkam ako v detstve.A pisem to preto lebo Biblia a ine knihy niesu zalozene na dokazoch a hlavne je tam vela natlaku-musis,inak pojdes do pekla ,nemozes lebo nepojdes do neba a podobne.Takze tazko sa toho potom zbavis pocas zivota,lebo stale to v tebe ostane.
@fineta
My sme chodili hneď od začiatku, boli v kočíku, keď podrástli a že by vyrušovali, vyšli sme von, nikdy nerobili cirkus. A mali sme aj niečo k nakusnutiu (tyčinky, cukrík) a zvládlo sa
@matikainen u nás to bolo tak,že sme sedeli pri uličke aby mal syn výhľad na kňaza, aby bol niečím zaujatý. Samozrejme,že občas povedal niečo nahlas alebo niečo zvalil, ak to bolo už veľmi rušivé šli sme von a vrátili sa dnu neskôr. Náš kňaz sa zvykol po liturgii poďakovať rodičom, že tam sú aj s malými deťmi,že ich máme nechať,že to je ich forma modlitby a keď to niekomu vadí tak to znamená,že sa dotyčný málo sústredí na modlitbu🙂
@ana82 keď si kresťan a vedies k tomu dieťa, to je úplne v poriadku.. ale viera snáď nie je chodenie do kostola, kým nerozumie čo z omše má tak je zbytočná pre neho ale aj pre ostatných ktori tam prišli..
Skolkari už nie sú problem. Pomáha sa veľa o tom s mimi rozprávať, vysvetľovať. Nad 3r už chodia moji poctivo
Prečo nútenie?
Súčasťou každej rodiny je niečo,čo ta rodina,či rodičia chcú deťom dať.
Nech je to čokoľvek.
Začínajú od detstva,či plánované,či neplánovane.
Celkom nerozumiem, aký dôvod majú neveriaci rodičia na to,aby bránili práva malých detí veriacich rodičov.
Ako viete a kde beriete istotu,že je tým deťom ublizovane a nič im to do života nedá,práve naopak.
Celá tema je postavená úplne na hlavu.
Na jednej strane sa na MK obhajuje,ako neísť nikde bez dieťaťa, dieťaťa je predsa súčasť rodiny,pozvú má napr.na svadbu bez dietata?nejde. Potrebuje má,buď nás berú ako rodinu alebo z princípu nejdeme. Dovolenka?s deťmi,veď sú súčasť....a tých príkladov na menej,či viac dôležité situácie je veľa.
Ale neveriaci rodič ide veriacemu vyčítať,že dieťa,od detstva vedie k tomu,čo sam považuje za správne.
Viera nie je iba chodenie do kostola,ale kostol a omša je neodkladnou sucastou pre veriaceho.
Nerobte z veriacich ľudí strašidla.
Sú takí istí rodičia ako všetci.
Každý dáva dieťaťu to,čo považuje za správne.
Téma je o niečom inom.
Nikto neveriacich rodičov tu nenúti a ani im nepíše,že o vo všetko prichádzajú,keď si neveriaci a prečo oni nevedú deti k viere.
Prečo by to robili,nežijú tým,vedú svoje deti inou cestou,tou,kto.oni považujú za najlepšiu.
@janulik2008 ako som písala vyššie, každého osobná vec. 😊 Našťastie slovo nútenie v tomto smere nepoznáme, vsetko je o komunikácii, vysvetľovaní a prístupe naozaj odmalicka. Dcera bude mať tri roky a o Márii vie, ze je mamou Ježiša a takisto aj jej mamou. Pomenuje, ovláda to. Nenarodila sa s tým, naučila sa ako veľa iného. Mala a našťastie má odkiaľ a od koho.
Co sa tyka spovede, kazdy vie co ma robiť a kedy ju potrebuje, predsa nikto nikomu do svedomia nevidí. 😊 Ak Ta babka niekedy ku nej priviedla, ver, ze ti nechcela určite zle. 😉
Toto co píšeš, ze Ta odrádzajú ľudia v kostoloch, o ktorých máš svoj názor a vidíš ich prehrešky 😁, je dosť často opakovaný dôvod ľudí, ktorí prestali chodiť do kostola. 😊 Len podstata je tá, ze každý je tam sám za seba a my nemáme najmenšie právo poukazovať na toho druhého. Kazdy človek má vinu, robi chyby atď. Kto je bez viny, nech hodí kamenom. Nemôžeme vedieť, do akej miery si ju uvedomuje a aj ľutuje, túži robiť nápravu. 😊 Takže toto nie je opodstatnený argument. Ale uznávam, kazdy to ma nejak nastavene, ma iné priority atď. Je to v poriadku.
@elmivelmi ani ja netvrdím, ze mam pravdu, co si, len sa snažím robiť najlepšie ako viem, samozrejme patent nemám, osvietení tiež zďaleka nie sme, ale tak aj dobrý úmysel sa niekde počíta. 😁😁
Myslíš, ze o zvyku? Nemoze to byť túžba po stretnutí? Úprimné chcenie? Bibliu si čítala? Nevidíš v nej naozaj súvislosti? Hm... Tiez si odpovedám na tieto otázky a vyvracajú mi tvoje vety v príspevku vyššie... Ďalej spomínaš nátlak.. Ale aký? Boh nám dal predsa slobodnú vôľu, je na každom z nás čomu veríme...
@matikainen och vybavili sa mi spomienky ako nas otec nútil chodiť nedele do kostola. Tak som to nemala rada a keď som bola staršia iba som rozmýšľala nad výhovorkou prečo nemôžem... Svojmu dieťaťu to neurobim
@elmivelmi na ti aby sa to naučili ľahšie. 🙂 Modlitba sa učí v cudzom jazyku preto aby sme sa mohli modliť spoločne z rôznych krajín. Nie ako slovak Maďar Nemec zvlášť, ale spolu ako jedno ľudstvo bez rozdielu.
A babku s dedka majú 120km od bydliska. 😀 Takže tých 20 min 2x do roka zvladnu (ženy a deti chodia iba na sviatky do mešity "povinne")
@fiafia vidíš,tiež má z môjho pohľadu "nútili".
A teraz chodím rada a dobrovoľne.
Viera nie je o niekdajšom zlom pocite,či niekom inom
Viera je o nás.
Sme dospelí ľudia. Ak si sa rozhodla neveriť,je to ok.
Ale neveriť,lebo,len,lebo ..a vždy niekto iný je na vine,je trošku zvláštne.
Veď sme dospelí ľudia,tak si aspoň sami sebe vnútorné neklamme.
@tululu Iste, len vy katolici ste ti, ktori vedia o utrpeni a strastiach zivota najviac - ti moralne povyseni - my ostatni sme cisti hedonosti zijuci bez vyssieho zmyslu a respekt k potrebam dietata je ciste panske huncutstvo.
Pred tym ako zacnes moralizovat o detoch z Ugandy si precitaj co som napisala. Ja nikde nepisem, ze si mas zivot len uzivat, ja som napisala, ze ho mas prezit kvalitne s laskou a respektom k druhym, najlepsie ako vies. Mas druhym pomahat.
Vy, moralne povyseni krestania, uz ste tak zvyknuti moralizovat a ockavat, ze neveriaci ludia su moralne nizsia kategoria, ze ani poriadne neprecitas, co som napisala a uz pises kazanie.s
Pre mna clovek, co napise, ze ma "Boha na prvom mieste" v zivote a zaradi ho ako najvyssiu prioritu pred potreby svojho dietata je fanatik.
Btw. o utrpeni a chudobe mi nemusis rozpravat, videla som jej za svoj zivot dost, pracovala som s detmi zo znevyhodneneho prostredia.
@scorpionflower1 Takto,ja nie som katolicka,ja patrim ku protestantom.Ale to je jedno.Absolutne som sa ti nesnazila kazat,priklad z Ugandy som pouzila ako nazornu ukazku,nic viac,nic menej.Je mi luto,ak sa ta to dotklo.Boh na prvom mieste je princip krestanstva,inak to nie je krestanstvo,teda nasledovanie Krista a toho,co on kazal,cize presne toho.To konstatujem,nemoralizujem,nemam na to pravo,ja mam svoj zivot,za ktory nesiem zodpovednost a nevidim dovod,preco by som mala neveriacich povazovat za moralne slabsich.Mam kamaratov ateistov,ktori ziju rodinny zivot slusnejsie a krajsie ako 80 % krestanov co poznam.Ved to,ze zijem moralne by mal byt vysledok toho,v co verim,zial,nie vzdy to tak je.
@scorpionflower1 katolici sa moralne nepovysuju, tieto nezmysly do debat, na vzbudzovanie vasni, vnasate vy sami. Kto sa tu povysuje? Ak veriaci rodic zije vierou, a chce k nej viest deti, tak to urobi. Nikto tu z nikoho nerobi ludi “druhej kategorie”, tak ukludni vasne.
Verejnost sa bije do prs co sa tolerovania tyka, ale prejavit toleranciu voci krestanom a ich sposobu zivota a vychovy, tak to uz nie. To sme vsetci v jednom vreci -
fanatici, povyseni,…co pomaly nasilim nutime deti chodit do kostola a trpiet tam (vase slova)
si precitaj sama po sebe, ako sa vyjadrujes a co pises a uprac si v prvom rade pred vlastnym prahom
@konikkon pekne vysvetlené 👍...ja tiez nechápem, že nenúti deti, ok ale potom vy rodičia nechcite aby mali 1.sv prijmanie, birmovku, či iné...veď keď nechodia do kostola a nemajú vzťah tak tieto veci isto potrebovať nebudú, lebo im nebudu rozumiet...lebo nenutme deti...