Ste prísni rodičia alebo kamaráti?
Ahojte, obraciam sa na skúsené mamičky.. Aký typ výchovy preferujete u svojich detí? Pýtam sa preto, že my s manželom pochádzame z rozličných rodín a to sa prejavuje aj v názore na výchovu detí. Moji rodičia boli pre mňa vždy rodičmi - žiadne fyzické tresty, ale napriek tomu som vždy mala pred nimi rešpekt, nikdy som si k nim nič nedovoľovala, ich prístup bol čisto rodičovský. Vždy nám prízvukovali, že škola je na prvom mieste a akékoľvek odvážne plány (cestovanie, odchod do zahraničia, rozhodnutie neísť na vysokú školu a pod) im boli proti srsti. Išlo teda o taký tradičný, konzervatívny prístup. Na druhej strane mi je občas ľúto, že som nemala s nimi taký vzťah, že by som si sadla s mamou na kávu a o hocičom pokecala, celkovo som nikdy nemala potrebu sa im s niečím zdôverovať. Naopak môj muž mal liberálnejšiu výchovu, rodičov oslovuje krstným menom, s otcom sú skôr kamaráti ako príbuzní, majú pohodový vzťah, spoločne si aj zanadávajú, nemajú pred sebou žiadne zábrany. Na druhej strane ho však nedržali na krátko, nikdy si napríklad nevedel pošetriť peniaze, taktiež častejšie u nich boli aj rodinné spory. Občas len pozerám, ako na seba vyšteknú, čo si dokážu vyhodiť na oči. Ja by som v niektorých podobných situáciách len sklopila uši pred svojimi rodičmi. Preto sa občas rozchádzame v názoroch a v tom, čo je a čo nie je cez čiaru...
Toto je bežné asi v každej rodine. Tiež na to niekedy narážam, že každý sme z trochu iného rodinného prostredia, máme iný názor, iný temperament. Ale podľa mňa to nie je apriori zlé, ak spoločný rámec a cieľ je rovnaký. Na zásadných veciach sa zhodneme. Deti si tvoria vzťah ku každému z nás zvlášť. Pocítia silu našej autority, vedia, kedy niečo myslíme vážne. A ide to vždy aj bez bitia... plány do budúcna, štúdium v zahraničí atď budete riešiť, keď to príde. Určite deťom dobre poradíte. Resp. rozhodujú sa potom už samy. Bude dobre, keď budete mať fajn vzťah, že pôjdete aj na kávu... to je veľmi dobre
My ako deti sme mali mladuckych rodicov vyrastajucich v prisnych rodinach, cize moji rodicia boli liberalni, uvolneni, nechceli byt taki prisni rodicia a ani neboli. Tiez sme otca volali menom a moj otec je uplne perfektni, vsetci ho zboznuju, vnucata sa na neho vesaju. S mamou je to horsie, ale prisna a dosledna nikdy nebola, nic nam nezakazovala.
Moj muz pochadza z takej tradicnej rodiny, jedlo sa len za stolom, presne o 12tej. V nedelu sa nepracovalo, mali rozne tradicie ktore dodrziavali.
Nase deti sme vychovavali prisnejsie ked boli mali, hlavne syna, lebo ten potreboval hranice. A v puberte sme deti nechali zit a dychat a zvolnili v pravidlach.
Som prísny rodič s mantinelmi, za ktoré nechodí, to ale neznamená, že mi nemôžu protirecit, hádať sa so mnou a hovoriť svoj názor. Aj hlasný rozhovor, kde nemáme rovnaký názor vyčistí vzduch. Dávam si veľký pozor aby v našom vzťahu boli kamarátske rozhovory, aby som vedela o ich živote co najviac. S 8 ročnou dcérou kávičkujeme, čítame a rozprávame sa. Snažím sa im robiť radosť len tak, lebo po niečom túžia. Ale nemám problém po 3 upozornení hodiť obed do koša, lebo sa pri stole nevedia vmestit do kože.
.
my sme mali doma prísnu výchovu priam vojenskú. Bitky pre hlúposti - ale že ozaj hlúposti.... otec bol ozajstná hlava rodiny...
Ja sa snazim byt za kamosku ale niekedy mi to prerasta cez hlavu a musim pritvrdit, vpodstate vo vychove vo velkom kopirujeme nasich rodicov ci sa nam to paci alebo nie. Obaja s muzom sme niekde medzi on je mozno trochu prisnejsi ale zalezi aj o co sa jedna. Poviem este na odlahcenie...vsimla.som si, ze v muzovej rodine sa napriklad viac bavia o intimite co bolo v nasej tabu. Ked som začala s muzom chodit a jeho rodicia mali nejake narazky na nas sexualny zivot alebo o tom co ma medzi nohami tak som skoro spadla na zadok 😅 alebo ked sa vlastnej dcery opytali ci jej maju kupit na narodky vibrator, alebo vnukovi pribalit do tabora kondómy...to mal asi 10 😅 tak to som ozaj musela dlho spracovavat.
Nie som prísna... som kamarátka, a aj pre iné deti v našom okolí či dcerine spolužiačky, ale to aj záleží aké má dieťa povahu pri niektorých musíš byť prísna a dôsledná, lebo by zvlcili, alebo Ti poskakali po hlave... aj moji rodičia boli takí a vždy som im všetko hovorila a zdoverovala sa a neboli medzi nami žiadne priepasti.Som veľmi rada, že mi nikdy nedávali nejaké podmienky typu akú školu, akého partnera, jediný raz, keď mi mama dala pocítiť, že nesúhlasí a "zaťala" sa bolo, keď sme váhali či ísť bývať do domu mimo Ba či nie.A bolo to dobré rozhodnutie.
Nemám problém im niečo vytknúť nedávame si servítku pre ústa.U muža bola tiež kamarátska výchova , až ochranarska, opicia, ale v dospelosti hrajú hru o čom sa nehovorí to neexistuje🙂)môj muž im nevie nič vytknúť ani oponovať.Svokra je generál, ktorému sa neoponuje.A k dieťaťu sme kamaráti a nechcela by som, aby sa ma bála či mala veľký rešpekt a strach spraviť nejaké rozhodnutia.To by som brala ako zlyhanie, že sa ma vlastné dieťa boji a nemá názor, lebo sa boji, že má sklame?Ale sú deti kde musí byť presne dane odtiaľ potiaľ...
aj aj. Som prisna matka v tom, ze ked poviem, tak syn (10) spravi co chcem. Nemyslim, ze je cviceny psik, ale ked poviem ze si ma umyt zuby, ma ist spat lebo je neskoro alebo si ma spravit ulohy tak to jednoducho spravi. Nerobi sceny. Mam u neho autoritu. Nechcem aby to vyznelo despoticky, ale ked bude o hlavy vyssi ako ja, tak mam obavu aby mi neskakal po hlave a nezacal robit blbosti. Nemoze si ku mne dovolit byt arogantny, agresivny, povysenecky alebo drzy, alebo fyzicky a verbalne napadnut. Ked to na neho pride, tak sa ho normalne poviem, ze takto sa so mnou bavit nebude. Nehovorim to prijemnym tonom. Na druhej strane ma "vsetko" co chce po materialnej, citovej a kamaratskej stranke. Bavime sa spolu o volbe premiera, co bolo v druzine alebo ze pani ucitelka sa niekedy sprava ako lunetik. Syn ma ma velmi rad a dava mi to najavo objatim, slovami alebo ze mi donesie obrazok alebo mi nieco vyraba z druziny. Hovori ze som najlepsia mama na svete a inu by si neprial. Ja si osobne myslim, ze to nie je pravda a casto som na neho zla a zasluzil by si aj lepsie. Ale snazim sa. Uvidim co bude za 2 roky ked zacne rebelovat 🙄🙄🙄🙄 to bude asi doma uplne ina dynamika. To co som videla u kamaratok ma celkom desi. Najradsej by som autoritativny postoj opustila, ale hovorim si, ze som matka a nie kamaratka.
@kittykat22 bude sa za chvíľu priečit a ty vyzeráš, že budeš tiež bojovať ako ja a budeš si chcieť udržať svoju pozíciu🙂)ale ty pochopíš, že mu nemôžeš všetko dirigovať a on, že má robiť veci aj bez maminho komandovania a sám od seba.Pre mňa bola puberta mega šok a slovný pingpong na ktorý som nebola nikdy zvyknutá.
@patys123 :D :D fúha, tak to je už silno liberálne prostredie.. :D toto je inak jedna z mála vecí, ktorú máme s mužom rovnakú - ani v jednej rodine sa nikdy nehovorilo o intímnostiach a bola to úplne tabu téma.. a ja aj keby som chcela otvoriť túto tému (v tomto smere som odvážnejšia), tak muž sa zháči 🙂
Ja som niekde medzi.... A detstvo som mala také, že som sa v 18 zbalila a začala žiť svoj život... A som si povedala ze svoje dieťa tak vychovávať nebudem
ja som sa s chlapcami bavila na tuto temu sama...moj muz sa o tom nebavil...teraz uz maju 16 a 23...vsetko potrebne vedia 😀
@luccija ani nepis 🙈🙈 uplne sa toho desim. Kamaratky mi hovoria ze otocim. Aj oni otocili. Ze nemozem tak a tak, ked su tie deti starsie. Nastastie mam okolo seba fajn matky a fajn kamosky tak mi povedali, ze mi s tym pomozu. Dufam, ze to pride trosku aj same. Ako som si bez dietata myslela ze to bude tak a tak ... ono je to uplne inak. Dozrela som k tomu.
U nas aj ked nieco povedali tak skor otec a to som uz bola starsia a bolo mi to hrozne trapne. 😩 No kedze oni od malicka sa o tom bavia tak pohoda. :D ale napriek tomu az tak liberalni nie su. Svokra je velka aurorita a svokor tiez. Ich deti si ich velmi ctia a nedovolia si im protirecit. V tom moju svokru velmi obdivujem, ze aj napriek pomerne tvrdej vychove ma so svojimi detmi uzasny vztah a velmi si ju vazia.
dieťa mám už dospelé, nebili sme ho nikdy, ale v rodine panovala úcta a rešpekt, aj dieťaťa voči nám, ale aj nás voči dieťaťu, takže sme naň nezhúkli, ale mantinely boli. Takže výchova viac menej kamarátska, ale s tým, že sú veci, o ktorých rozhoduje rodič, pretože je dospelý a má skúsenosti, ktoré dieťa nemá. Nikdy to ale nebolo, že by nemohol argumentovať, o intímnych otázkach sme diskutovali úplne normálne., vždy sa dozvedel toľko, koľko bol vzhľadom na vek pochopiť, nechceli sme, aby mal informácie z tejto oblasti od starších kamarátov podané vo vulgárnej verzii
Ja som benevolentna ale dôsledná. Moje deti toho môžu hodne, ale vedia, že cez moje nie nejde vlak. A zase ja sa snažím, aby mojich áno bolo oveľa viac než nie. Zatiaľ musím klopat, puberta je pomerne umiernena, ja som bola podstatne horšia v jej veku (moja mama bola zastankynou výchovy "ja viem, čo je pre teba najlepšie"). Muž je nastavený podobne. Viac dovolí ale aj rýchlejšie vypeni.
@kittykat22 no ja hovorím, že nikdy som o sebe nepochybovala a nebola tak zúfalá, sklamaná ako, keď prišla puberta.A to čo sledujem ostatných sme ešte v pohode.Aj u nás v 11r neviem si nikdy predstaviť od Vás odísť ste najlepší rodičia všetci mi Vás závidia a rok na to presný opak🙂ale tak je to pre ich vývoj potrebné odpútať sa od rodičov a dokazovať im, že všetko zvládnu aj bez nás.A pre mamy jedinacikov je to o to viac bolestivé, že ten tvoj mazlik bude radšej v izbe s kamošmi na PC
Ale prejde to a bude zase dobre už sme v oveľa lepšom období.Ja som ako puberťák nemala potrebu rebelovat, tak pre mňa to bolo nepoznane
@luccija tak moj plan je aby sa jedinacik osamostatnil a isiel zit svoj vlastny zivot. Nikdy som dieta vlastnit nechcela. Podla mna ulohou rodica je vychovat dieta tak, aby mohlo zacat zit same a zalozit si vlastnu rodinu. Nemam voci synovi majetnicke sklony - napriklad to adorovanie ktore pozorujem niekde v okoli. Tieto tendencie nemam. Celkom sa tesim ked si najde frajerku. Aspon si bude chciet cistit zuby kazdy den a cesat vlasy 😅
@kittykat22 áno, tým sa vyhrážam aj ja.Ze príde frajer a zlepší sa hygiena🙂na to mi staršie kamarátky čo to majú za sebou povedali, že príde ďalší vyrazkovy puberťák a možno ich budem mať v izbe dvoch rovnakých, ktorých bude treba dirigovať🙂veď si napíšeme...
Mala som benevolentnych rodičov a nebojím sa priznať si že som bola rozmaznana.. dnes to vidím a preto sa snažím vyvarovať sa tomu aby boli také aj moje deti.. nevyčítam nič svojim rodičom, boli iná povaha a navyše ich stretlo veľa nešťastia za ktoré nemohli priamo.. (oco bol prísny, ale zase často v práci a potom dostal mozgovú, úplne sa zmenil a na mojej výchove sa nepodieľal)
Ja som prísnejšia, avšak nemám pocit že by sme neboli kamaráti - tieto dve veci sa nevylučujú.. mám hranice ktoré keď deti prekrocia, tak sa viem nahnevať, viem aj kričať, viem aj potrestať..
(nie, nebijem svoje deti, trestať sa dá aj inak ako bitkou, občas som síce dala na zadok, ale bolo to dávno a beriem to ako svoju chybu)
Deti mi mozu povedať čo chcú, učia sa argumentovať a diskutujeme keď je konflikt.. ale sú u nás pravidlá, keďže som silne pravidlovy clovek.. moje deti sú dobré, chvalene učiteľkami, ale samozrejme že najmä chalani vedia riadne vymýšľať primne a robiť si prieky.. klasické deti..
@luccija njn. nebudu vecne nasi jelimani vedla sukne. Treba sa s tym zmierit 🙂 Najhorsie je, ze sa snazis a snazis a snazis a aj tak to nemusi dopadnut, ze to dieta bude stastne, spokojne a vyrovnane. Kolko krat vidim ze pohlad rodicov a deti (uz v dospelosti) sa velmi lisi. Priklad taky konik. Kolko diskusii ze ti rodicia boli priserni. Pochybujem, ze si to sami o sebe ti rodicia myslia. Niekedy uvazujem ci dopadnem rovnako 😬😬😬😬
Ja som mala velmi volnu vychovu. S rodicmi som sa otvorene bavila o sexe, antikoncepcii, alkohole, cigaretach i trave. Napr. ked som mala v 18 frajera, tak som im narovinu povedala, ze pride a a ze kedy pridu, aby nas nevyrusili 😅. Alebo mama vedela, ze som v 3.rocniku na strednej brala na skolsky vylet 2 jointy 😅. Moj ex bol z rodiny, kde mama schovavala vlozky na spodok kosa so spinavym pradlom, aby sa k nim nikto nedostal, bol vychovany velmi prisne, aj bitky...bo vojenska vychova. Nasa vychova bola u deti dost prisna, ovela mam deti lepsie vychovane, nez som ja. Ale teraz ked su teenageri, tak som dost kamaratska, no respekt mam. Ale zase nie som ten typ, co deti diriguje a dava im prikaz za prikazom. Vedia co maju robit a dost im doverujem.
Jednoznačne som a aj budem kamaratska. Moj otec bol na mna veľmi prísny, teraz s ním nemám žiadny vzťah, nevyhľadávame jeden druhého ani mi nechýba. V jeho prítomnosti mám stres, už v podvedomí ma chytá úzkosť… Mama síce na mna nekricala, bola milá ku mne, ale nebola somnou ani kamaratska čiže nerozprávali sme sa o bežných veciach čo mne napríklad v puberte chýbalo a preto chcem aby moja dcéra vedela že keď bude väčšia a bude mat na srdiečku niečo čo mi chce povedať alebo poradiť tak kľudne s čímkoľvek môže zamnou prísť. Chcem aby sa nehanbila prísť za mnou s každou témou. Nechcem aby skrývala predomnou cigarety alebo zatajila svojho frajera. Moji rodičia somnou nerozoberali absolútne nič, moj názor bol bezvýznamný a nikdy ma nevypočuli. Keď som videla aký vzťah ma kamaratka s jej mamou, prišlo mi to ľúto že ja s mojou mamou sa neviem tak porozprávať ako s kamarátkou.
@kittykat22 áno, lebo možno to dieťa potrebuje úplne niečo iné ako si rodičia myslia.Ja mám veľmi starostlivu dobrú mamu, rozdala by sa, nekonfliktný človek, ale introvert ako vyšitý a celé detstvo som závidela iným, že ich mamy s nimi všade chodili, kecali, že dodnes ide kamoška s mamou a vnučkou na kávu, po obchodoch, dovolenkách a to u nás nie je, lebo to mamu nebaví a pritom pre mňa to je veľmi pre vzťahy podstatne.
A možno ja budem pre moje dieťa premotivovana, ktorá stále niečo vymýšľala, nedala pokoj, lebo tiež vidím, že ona je introvert a ja extro, ktorý neposedi a potrebuje akciu🙂každému sa raz nastaví zrkadlo
v urcitych veciach som bola prisna, dodrziavat cas dochadzky meskas 5 minut zaracha tyzden , skolu si vyberali sami a ak nechceli ist na vysoku nesli, ale museli si najst pracu a osamostatnit sa takze ziadne zostanem doma a vztah mame aj tak super s detmi pokecame aj ich priatelia casto chodia k nam a rozpravame sa vsetci spolu ked treba pomozu postraziy mladsie sestry proste su spokojne
No u nás to bolo z každého rožka troška....otec bol prísny ale tiež so mnou a sestrou vystrájal a mama bola tiež prísna ale zase aj kamaratska, čiže v niektorých veciach neupustila a muselo to tak byť, a zábava je zasa zábavou, deti musia mať nejaké hranice, a taký postoj mám aj k svojim, môžeš ale odtiaľ potiaľ, nedovoliť všetko čo si uraci ale zasa ani neobmedzovat....ale zasa môj partner to robí ináč ak dcéra nechce na obed napr rezeň a zemiaky tak jej beží urobiť niečo iné a ja zase nemám problém jej povedať že nad tým bude sedieť aj celý deň ale nič iné nebude ale tiež jej hovorím že nemusí všetko stačí min polovicu, s tým mojim sa dohovoriť predtým nedalo a teraz mu to už lezie na nervy že nechce všetko jesť ale vždy mu hovorím robil si si po svojom, bežal si lebo si zmyslela že chce to a nie to tak prosím teraz to máš ale pri mnie vie že nič iné nebude a bodka
Treba byt nieco medzi tym...v otazkach skoly, prace a pod. (v tych dolezitych veciach) som konzervativna....ale inac sa s chlapcami zabavim, rozpravame sa spolu...ale nie som ich kamaratka...hoci k nim pristupujem kamaratsky, kamaratov maju mat medzi rovesnikmi...stale som ich matka, takze musia mat nejaky respekt...