5 ročný syn má záchvaty zúrivosti a škaredo rozpráva
Ahojte mamičky. som matka troch detí (8,5,3 ročných). svoje deti nesmierne milujem ale prostredný syn ma už psychicky ničí. vždy bol veľmi emotívny, náročný, hlučný. občas to už bolo na nevydržanie, potom sa to zlepšilo a neskôr zase zhoršilo. momentálne je situácia taká, že syn máva často záchvaty zúrivosti, nechce sa obliecť, najesť, alebo sa mu len jednoducho nepáči, že som spravila niečo, čo on nechce.nemôžem predsa robiť len to čo chce on, musí sa predsa naučiť že svet sa netočí len okolo neho a sú aj iný, len už som v takom začarovanom kruhu, že neviem ako dalej. za hocijakú maličkosť sa rozzúri a začne kričať, hádzať veci o zem. dokonca od kedy začal chodiť do škôlky, teraz v septembri, tak je to ešte horšie. v škôlke je vraj anjelik, všetko pekne urobí a žiadna zúrivosť, aj ked sa mu niečo nedarí. a doma potom vybuchne ako sopka. príšerne kričí, dokonca ma začal kopať a hrýzť a už aj škaredo rozpráva, čo pred tým nebolo. napr. mi povie že ma pichne aby ma to riadne bolelo, že mi ublíži, dá mi facku, že som hlúpa a nelúbi ma a že by bolo lepšie keby nebol a bol radšej v nebíčku, lebo ho aj tak nelúbime. minule po mne chcel hodiť stoličku. kým len kričal tak som sa ho snažila nevšímať, ale ked už chce ubližovať, tak to už predsa nemôžem tak nechať, len neviem ako reagovať. ked ho pošlem do izby tak mi povie, že on tam nejde a hotovo a ked ho zoberiem do postele, tak zlezie a kričí dalej. jeho súrodenci sú v pohode, mali tiež svoje muchy primerane k veku ale u stredného je to niečo iné. a pri tom ho často mojkám lebo to má rád, vždy mu hovorím že ho milujem a budem aj ked sa škaredo správa. som vdačná za každú jednu radu ak máte podobný problém.
u môjho druhého dieťaťa je to podobné. Mám 9r dcéru, za chvíľku 5r syna a za chvíľku 3r. dcéru. Tiež mám problém s tým, že sa ľahko syn nahnevá pre čokoľvek ak nie je po jeho...určite to nieje rozmaznaním...ale zistila som, že problém je aj vo mne...veci sa začali meniť keď som si prečítala článok netrestajúci rodičia...určite tam nájdeš niečo, čo treba zlepšiť...teraz sa u nás menej kričí a hlavne viac vysvetľuje čo má robiť a nie čo všetko robí zle...možno tam nájdeš to čo budeš potrebovať.
http://www.rodinka.sk/zena/vztahy/netrestajuci-...
@diy myslela som vás, že úplne ste vyjadrili, čo som chcela napísať. Mamina je úžasná, že to zvláda tak ako to zvláda. A bitka je naozaj len zlyhanie rodičov A aj jedna výchovná
@katuskad Ahoj, noo väčšina, čo som to čítala sú presne tie trendy, ktoré fungovali vo výchove ešte za čias mojich rodičov, keď som ja bola decko, čo je už cez 30 rokov a nič dobré z toho nikdy nevzišlo.
Ja to napíšem tak ako to cítim z tvojich príspevkov a hneď aj píšem, že som ich všetky nečítala, takže si to tu možno aj napísala, za čo sa ospravedlňujem. Niekde si spravila chybu, niekde, keď bol ešte malý sa čosi pototo a už sa to ťahá. On neverí, že ho ozaj ľúbiš, tak ako jeho súrodencov, tak ako mladšieho a pod. Bitka nepomôže, ani tá facka, podľa mňa sa to len a len zhorší. On si vyslovene na tebe vybíja svoju zlosť, svoju frustráciu a podľa mňa aj vie, že ti to ubližuje, ale nevie, čo s tým robiť. Toto už len psychológ môže spraviť, možno sa niekomu cudziemu zdôverí, čo si spravila, prečo sa tak chová. Lebo áno, niečo sa stalo, aj keď si tu budeme nahovárať, že deti majú byť poslušné, dobré a pod. Dieťa má byť dieťaťom, má byť svoje, pre seba, má cítiť, že je milované a nie odstrkované, bité a pod. Dieťa je naše zrkadlo, ak niečo robí, tak nám tým chce niečo povedať. To, že na to nevieš prísť je presne o tom, že nepočúvaš, nevnímaš, čo ti hovorí, aj keď nevraví nič. Niekedy ozaj stačí jeden pohľad a hneď viem, čo sa deje a že sa niečo deje. Občas stačí nezdvihnúť telefón, keď si kreslíme, odložiť ten rozvarený obed, keď ma volá a je to ok. A zasa viem, že občas to aj spraviť môžem a pochopí to.
@miriell ja nikde netvrdim, ze jedna odoved je spravna, ale pozeram na to ako mama dvoch deti z toho jedno dospele aj ako odbornik. Neviem, preco mas pocit, ze potrebujem uzatvarat s tebou mier or bojujem s tebou. Nie, nebojujem, len mam iny nazor ako ty a to ten, ze z hladiska fyzickeho ani mentalneho nepovazujem dieta za rovnocenneho partnera resp. dospeleho. Napriek tomu sa k nemu spravam s laskou, uctou a respektujem jeho nazory.
@monikaparson možno mi dáva nejaký varovný signál ktorý jednoducho neviem zachytiť, nemyslím si že preto lebo by som ho nepočúvala,často sa s ním o týchto veciach rozprávam. u neho sa správanie zmenilo okolo 6-7 mesiacov, do vtedy bol kludné bábätko, potom začal byť ako dieťa nepokojný a stále viac pútal pozornosť a čím bol väčší, tým viac nezbedný a neskôr až agresívny. ked sa narodil najmenší, vtedy mal dva roky, malý mal zdravotné problémy a v nemocnici sme boli mesiac. ked za nami chodili do nemocnice, tak synček ma od seba úplne odstrčil, nerozprával sa so mnou, ani pusu mi nedal, ale netlačila som na neho, doma to trvalo tiež ešte mesiac, všetko mu len otec mohol pomôcť, potom sa to vrátilo do normálu a zase som bola je jeho prvoradá a veľmi je na mňa naviazaný. tak som myslela na to, že asi to v nom niečo zanechalo.....
@renepok91 nie nie nieje rozmaznany je to porucha spravania pretoze mam to iste doma len s 9 rocnou dverou v skolke a v skole je ako anjel uci sa na jednotky a doma mame peklo. Ked som citala prispevok mala som pocit akoby som to ja pisala a mojej dcere nolo zistene ADHD a poruchy spravania a preto sa ambulantne liecime u detskeho psychiatra takze toto s rozmaznanostou nema nic to mi verte.
@3mamina3 Dobrý deň, prosim vás aj my máme niečo podobne s 9 r.synom a vahame navštíviť psychiatra, chcem sa spýtať čo užíva a či mu to pomáha. Ďakujem vám za odpoveď
Ja to iste prezivam s 3-rocnum a neviem ako dalej. Aj k psychologicke chodime, ale zatial bez zmeny. Ja sa uz na neho niekedy netesim ze pride zo skolky, lebo to zas budu same hadky, kriky, pistanie, ... rodinna pohoda u mas kvoli jeho spravaniu skoro vobec nie je. Niekedy je zas uplne zlaty. Tiez mam pocit ze si na mne nieco vybija, ale on bol iny uz od perinky. Poruchy vraj zatial nevidno, pracujeme na stanovovani hranic, pretoze som tiez sla cestou ako vy. U vacsiny deti kontaktne rodicovstvo funguje, ale uz to lutujem ze som nebola prisnejsia, teraz trpime vsetci. Inak aj napriek tomu to vyzera ze si mysli ze ho nemam rada, ale hlavne ze on nema rad mna. Tiez niekedy nevladzem. Drzte sa.
@katuskad Vieš čo, nechaj si urobiť rodinné konštelácie, to by vám mohlo pomocť, asi ozaj tam niečo bude, ked si bola tak dlho v tej nemocnici, on si asi zafixoval, že ho nemáš rada, lebo si ho opustila. Neviem, či si o tom dačo počula, ale je to niečo úžasné a poznám veľa ľudí, ktorým to pomohlo. Možeš to kludne absolvovať aj bez malého, len ty sama. Aj tak to pomože. Pozri si to na googli, je to super vec.
@3mamina3 5 rocne dieta si musi velmi dobre uvedomovat co robi a myslim, ze psycholog by mozno vedel pomoct.
pokazí niečo? pokazte mu hračku, podľa možnosti obľúbenú ... ublíži vám ? urobte mu to isté ... po tom čo robíte to isté, pošlite ho do kúta alebo do inej miestnosti ( kde si nemá ako ublížiť ) keď tam nebude chcieť byť, jednoducho zavrite dvere a držte ich ... povedzte mu nech rozmýšľa o tom čo urobil, a že ho pustíte až vtedy keď vám bude chcieť niečo povedať ... u nás to funguje takto a môj syn je teda pekný kvietok ... po tomto za mnou vždy príde povie mi prepáč ... lenže prepáč nestačí, musí konkrétne pomenovať zač sa mi ospravedlňuje lebo len tak pochopí, čo urobil zle
@andre_a dakujem, aj vám veľa síl......
@janickacrazy ok, kuknem to, dakujem
Ja mam tiez s tym skusenost radila som sa s odbornikmi a vychadza mi z toho ze nieje rozmaznany, ale nema hranice a hranie urcuje hlavne otec mal by sa s nim porozpravat a povedat mu ze nesmies" bit moju zenu a tvoju matku" pripadne ho v takych stavoch objat s laskou a hovorit mu ze ho lubite a prevalcovat ho laskou nie hnevom. Alebo ked ani to nepomoze nevsimat si ho a nechat ho a ist prec do druhej izby. Alebo nech zakroci otec a vytrieska ho ale nie v hneve ale ako priucku-trest. Nam zabrala debatka s otcom a neustale prejavovanie lasky. Vela trpezlivosti prajem
@katuskad myslím, že určite to zanechalo v ňom stopy...najskôr už keď bol v nemocnici...strata dôvery u neho najskôr...odporúčam psychológa...a do budúcnosti ten článok o netrestajúcich rodičoch...veľmi dobré čítanie...
môj manžel sa raz syna opýtal, prečo sa tak správa....vraj "on už je raz taký" no aspoň sa zasmejem...
@janulienka44 preco by mal hranice urcovat otec? Kazdy clovek by mal vediet urcit hranice ktore nechce aby ostatni vo vztahu k nemu prekracovali. A tie maju platit aj vtedy ked ocko prave nie je doma.
urcite psycholog a ak ma zachvat tak studenu sprchu
@katuskad je mi veľmi ľúto,ake komentáre ste si museli prečítať... Ja vám poviem len toľko, vas syn má dôvod, prečo sa tak správa. Nemyslím si, že je rozmaznany, verte mi, pracujem s deťmi aj rodičmi!!! Navštívte psychológa, ktorý vám pomôže pochopiť jeho správanie, aby ste to dokázali lepšie vnímať a rozumieť mu. Ostatné pôjde pomaly samo... A už sem radšej nepíšte o radu, strašne veci ste si museli prečítať...
@katuskad tak, či onak, tu to nevyriešiš a hlavne, ak ti tu budú vypisovať, že jedna výchovná to spraví alebo že je rozmaznaný. Psychológ, jedine ten môže pomôcť, ak ty sama nevieš, čím to je.
Ahoj, podľa mňa je to v tom,že nie si pre syna autoritou,nebojí sa ťa. Keď som bola dieťa mama pre mňa bola vzorom,všetko stíhala,stále robila,pomáhala susedom...a ja so surodencami sme boli jej chvostiky,všetkým zadelila prácu a keď som videla a odskúšala si čo všetko robí bola pre mňa proste silák frajer. Bola rázna,keď šla neexistovalo že by šla pomaly a naháňala nás,išla ráznym krokom a my sme doslova utekali vedľa nej. No a keď sme boli zlý nepamätám si,žiadne vysvetľovanie,dostali sme po riti,ako väčší po riti papučou,po papuly (to už nie s papučou ;) ) Také poslušné deti mal málokto. Nepamätala som si ani slovo z toho čo mi vysvetľovala ale ako to štípalo keď som dostala papučou tak to si pamätám doteraz. Aj facky si pamätám aj tmu pred očami čo mi po nich ostala a vôbec sa nehnevám,pre mňa je mama sám pán boh a keď vidím čo dnes deti a pubertiaci vonku robia som vďačná za kaźdú facku,aspoň sa zo mňa stal slušný človek. Mama mala tiež taký pohľad,ak ste ju veľmi nahnevali len prižmúrila oči a už ste vedeli,že je zle,raz som domov prišla a mala som na hlave 2dredy mama na mňa vrhla ten pohľad a pokojným hlasom mi povedala,že mi v noci ostrihá vlasy,hned som si ich odstrihla. Ten pohľad ako buldog mala mama vždy pred tým než som dostala,takže nakoniec u mňa vznikol asi reglex,stačil ten pohľad,facku neboli treba,hneď som sa ukľudnila. Musíš ukázať "kto je tu pán" napr. už len tým,že ty vojdeš prvá do miestnosti a nevypustíš ho pred sebou ako psa z reťaze. Hodí sa o zem - zdvihni ho, zmeň hlas,nie postav sa miláčik ale rázne POSTAV SA. Je zlý -do kúta,nechce ísť,odnes ho tam postav ho čelom k stene a ak chce zdrhnúť stoj nad ním kým sa neukľudní. Mojej malej stačí 1-2minuty v kúte a nakoniec mi povie prepáč maminka,ozaj to zaberá,a neboj sa že ťa pre to dieťa nebude mať rado,ja svoju mamu zbožňujem a moja dcérka mňa takisto 🙂
@nikomutonepoviem Ty na čom šlapeš, prosím ťa? Prvá do miestnosti? Tu nie si na dogfóre. 😀 Kokooos, ja sa nikde nenasmejem tak, ako tu, prisám fakt.
@nikomutonepoviem nehnevaj sa, ale celé ZLE!!! Autorita sa nebuduje fackami a tým, že sa dieťa dospelého bojí. Som za pevné a nemenné hranice, ale zároveň má byť matka pre dieťa oázou lásky a niekým, komu dôveruje, kto mu vždy pomôže a poradí. Niekým, kto ho síce potrestá, ak tie hranice prekročí (nie fyzicky), ale napriek tomu ho miluje. Mňa moja mama nikdy neudrela, vždy som si ju vážila, bola mojou najlepšou kamarátkou. Tiež som si odskúšala všetky práce v domácnosti, keď som sa vydala, nič pre mňa nebol problém, ale nerobila som to preto, lebo som sa jej bála, alebo preto, že som nechcela počúvať jej krik, keď to nebude urobené. Nemusela ukazovať, kto je u nás pánom, prečo by to aj robila? V našej rodine mali priestor všetci, či rodičia, deti, alebo starí rodičia. Panovala tam úcta a to nie len k starším, ale aj k deťom.
Inak máš super nick, to, čo si sem písala, už radšej ani nikomu nehovor.
@timea7 Jop.
A prepáčte ale nedá mi....nemyslím si,že drobec u psychológa povie viete hnevám sa na maminku lebo ma nechala v nemocnici a neviem na to zabudnúť a preto som zlý ....a už vonkoncom neverím,že víde od psychológa ako nový s pochopením,mudrejší a poslušnejší...bože je to 5ročné decko. Neurčili ste mu hranice,určil si ich sám. Verím a nikdy neprestanem veriť že jedna po riti spraví viac ako 5sedení u psychológa. Kamoška tiež miluje psychológov a vláčila svoje 2ročné dieťa k niekoľkým aby zistili "čo sa v ňom skrýva a ako došlo k tej traume" že sa jej syn boji vlka....ale no tak!môj synovec sa bojí kravy...brat sa ako malý bál psov aj čivavi...a ja som v tme videla gorilu ...a vyrástli sme z toho...Dcérka sa v zoo zľakla opice,mala z nich potom strašný strach - rozrevala sa už len keď počula slovo opica,tak dom jej kúpila plyšovú opičku bábätko,tak sa do nej zaľúbila že chce všetko s opicami a keď šiel v tv king kong bozkavala telku. Aj ja som bola ako malá v nemocnici a nekopala som za to mamu, deti takéto veci neriešia ,hnevajú sa za jednoduché veci,že ste im zakázali rozprávku že nedostali lizatko ...Niekedy za jednoduchým problémom netreba hľadať zložitý.
@nikomutonepoviem nesúhlasím s tým co pišeš, moj syn ma 2,5 a hranice vymedzujem každý deň, niekedy aj ručne. Ale na neho to aj tak neplatí, ma vlastnú hlavu. Takto ma testuje už od pol roka a netvrď mi, že polročné babo môže byť rozmaznané. Niektoré deti sú takéto a na každé treba nájsť iný recept. Ak je mama zúfalá nech navštívi psychologa, možno jej on poradí.
Každé dieťa má svoju hlavu, je to mysliaca bytosť. Každé dieťa skúša, čo si môže a nemôže dovoliť. Robí to každé jedno a už je na rodičovi aké hranice mu nastaví a či s ním bude komunikovať alebo mu dá radšej jednu po riti a podobne. Považovať dieťa za niekoho kto má ísť druhý do dverí a pod., to je tak uletené, že toto som hádam ani nepočula ešte. To, že nechávam svojich psov ísť posledých mi príde normálne, ale toto je úplne mimoooo.
Zrovna včera som narazila na super článok, tak dávam link, kto chce si môže prečítať: https://www.otvorenahra.sk/manipulacne-techniky....
@andre_a tvoj syn prešiel veľkými zmenami za 3 roky nemyslíš?skoro išiel do jasli rozvod s mužom nový muž súrodenec nemyslíš, že toho je dost na psychiku?Skús nejaký čas napr hodinu venovať iba jemu cez víkend choďte sami von bez malej a určite ďalej sedenia u psychologický.Este máš čas napraviť jeho skorý nástup do jasli a všetko mu vynahradit
Úplne súhlasím s vašim názorom