Obdobie vzdoru? Nedávam to! 4 ročný tvrdohlavý, uplakaný perfekcionista...

@oblivian nechces mat doma opicu cvicenu ale mas doma nevychovaneho spratka.

@jankapepe to nie je pravda, to, že som písala, že mám preštudované rôzne typy výchovy, neznamená, že raz to robím tak a raz onak. inak všetky spomínané majú ten istý základ a sú založené na rovnakých princípoch, čiže žiaden "xy druhov výchov". a to, že človeku sem-tam rupnú nervy,tomu sa nedá vyhnúť pri takomto dieťati. či podľa vašej logiky, ak mu raz dám na zadok alebo naňho raz za mesiac nakričím, tak by som sa ďalej nemala snažiť o empatiu, lebo som sa raz neovládala. odvted by som ho mala biť za všetko? to je trošku na hlavu, nemyslíte? ďakujem za názor, určite sa nad vašim komentárom zamyslím, lebo naozaj je dôležité pôsobiť konzistentne.

@jumama velmi úpekne dakujem za rady! 🙂 chcela som ho naucit na take techniky, ake pises, na uvolnenie hnevu, ale on nechce...no niekedy pomoze, ak poviem "teraz si tak nahnevany, ze by si najradsej...a poviem nieco smiesne. zle je vtedy, ked sme medzi ludmi, alebo ked mladsi spi, lebo ten vreskot je strasne rusivy...

@jumama hracky beriem preto, lebo neboli lacne a on ich v amoku rozbija... hnevat sa a plakat moze, som s nim.

@oblivian aj z môjho príspevku vytahujete len časť ktorú aj tak prekrutite podľa seba. Ak takto pristupujete aj k tým výchovným teóriám nedivím sa výsledku.
Ešte raz: sama ste tvrdili že vy máte hranice inde inde ich má manžel. Sama hovoríte že pristupujete inak hľadáte rôzne tresty v rôznom prostredí. Sama tvrdíte že idete nevychovou ale dieťa capnete či mu dáte iný trest.........
Nikde netvrdím že máte dieťa po jednom raze biť už stále to si vymýšľate vy.
Tvrdím že vaša zmeska štýlov a rôznych hraníc robí z vášho dieťaťa nevychovaneho egoistu ktorý presne vie ako s vami cvičiť.
Ak chcete myslite si aj naďalej že vaša výchova je správna. O jej výsledku sa tak či onak môžme baviť o pár rokov.
Aktuálna situácia je taká že vám dieťa ujde opakovane na kolobežke a vy ho opakovane nahanate. že počas toho ako má dieťa vidieť že spravilo niečo zle ho vy objimate lebo ono si to vyžaduje...........

@oblivian prepac, ale mne to pride ako strasne detinske takto zjednavat s dietatom...
Ked zuri, nevsimaj si ho, nereaguj na neho. Tym, ze ho chlacholis, ukludnujes, pridavas len benzin do ohna.
Nas maly (teraz bude mat 5r) skusal raz na nas taketo nervacke zachvaty - zavrela som ho do detskej izby a povedala mu, ze nema vychadzat dokial sa neukludni. A vies co? O chvilku bol spat a vysmiaty.
A ano, mame u nas viac menej volnu vychovu. Chalani (5,10) nedostavaju tresty (za trest nepovazujem, ze nemozu ist napr na tablet, pokial si nesplnia svoje povinnosti), nedostavaju bitky. No vedia, odkial pokial. Hranice maju pevne vymedzene a tie aj razne dodrziavame.
Rada pre teba - daj ho do skolky, maly sa mozno ukludni, ty si odpocinies.

@ktochytavzite a medzi tymito dvomi typmi nic neexistuje?! :DD tak ty napriklad do ktorej skupiny patris z tychto dvoch? sa zamysli... ved vychivavat bitkou je uplne od veci! hladam riesenie, aby sme boli vsetci spokojni a mali pekny vztah. respektujuci a nie autoritarsky. ja respektujem ze kazdy sem prispieva preto, lebo mi chce pomoct a som za to vdacna, ved je to vas cenny cas. ale potom nech je to zmysluplny komentar a nie ukazovanie svojho ega...

@oblivian no, na to ze mas nastudovane rozne teorie od vymyslu sveta typu montessori a pod kraviny akosi to decko nezvladas,co tak skor sedliacky rozum pouzivat?

@oblivian ja asi skor som bola vycvicena ako ta opica,u nas doma nemohol prezit rozmaznany spratek ale neboki sme moc biti,len vynimocne,zato v nas rodicia vzbudzivali respekt a naucili nas nieco a viesco nezazlievam im to,lebo bez takej vychovy by zi mna asi nic nebolo.Ja nvm ale studujes rozne typy vychiv a nevies su dat otm rady?Ako to,mudre knihy zlyhali?Skus ho radsej dat na prevychovu tej ucitelke na kt ti vadi ze nema zuby ako keby vy ste ho doma naucili pekne rozoravat.

@veronikaszabova ved orave to zjednavanie k nicimu nevedie,akurat tak sa tym podporujebeste vatsi hnev u dietata.Alebo nekonecne vysvetlivanie.

@ktochytavzite nie som sedlak 😀 ale nie...chapem aj tvoj uhol pohladu, urcite nie je dobre vychovavat z kniziek, ved kazdy clovek ma urcitu povahu a to tiez zohrava ulohu. niekto povazuje za "sedlacky rozum" tvrdu vychovu bez empatie. ja taka nie som a keby som neprecitala ani jednu knihu, aj tak by som isla takym smerom, akym idem teraz, lebo som taka povaha jednoducho. laskava, kludna, empaticka.
ale! tento stav sa u nas zacal uz pred 3 rokmi. male dieta moze mat riez hranice, 1,5 rocnemu poviem, ze nieco nesmie, odvediem ho, utisim ak place (nebudem ho zatvarat do izby a pod.). ale 2 a viac rocne dieta uz ma celkom slusny rozum. na hranice a konzekvencie reaguje 3-rocne inak ako rocne dieta... cize styl vychovy sa v urcitej miere musi menit a prisposobit sa aktualnemu stavu dietata.
no a co som v povodnom prispevku pisala, ze uz to nedavam, to je poslednych par mesiacov. kym som mala jedno dieta a kym bol mladsi malicky, este sa to celkom v pohode dalo zvladat, ale v poslednej dobe je to uz vela na mna.
a veta, ze muz ma hranice inde - tym som myslela tolko, ze ja svoje dieta nebijem, on mu vsak uz dal na zadok. len som sa nie presne vyjadrila. inak nevidim problem v tom, ak rodicia nie su ako cez kopirak, co sa tyka hranic a pristupu k dietatu. velky rozdiel by medzi nimi bemal byt, to je jasne, ale zas otec moze byt trosku prisnejsi, nez matka, nie?

@jankapepe

@oblivian ja by som ho dala do skolky, normalne regulerne na cely tyzden a ked nejaky program vymyslim iny, prilezitostne, zobrala by som ho skor alebo nedala.. mozno pre niekoho nepochopitelne, ale cim skor sa zacne prisposobovat on detom okolo a uvidi, ze je to normalne, tym skor ho amoky prejdu a bude musiet aj pockat. KEby budil mladsieho, robil mu zle a este opakovane atd u mna by dostal na zadok a isiel by sa do izby hrat sam, bez telky... neviem aky by to malo efekt, ale citala som niekde, ze ked si surodenci robia zle, najlepsie je vymysliet pre toho provokatera taky trest, ktory je pre toho druheho surodenca "odmena", napr. tyzden mu upostielat postele, pomahat s niecim, robit nieco za neho... ale to asi pri ich veku nie je velmi pouzitelne. Mohol by napr. upratovat jeho hracky pred spanim on...
Druha vec, prilisne vymyslanie programu detom.. treba ho nechat nech si robi svoje, hra sa ako chce, kde sa chce.. aj za to si myslim, ze skolka by bola pre neho naj.. maju tam cas organizovany, ale aj ten volny.. nemusi sa prisposobovat mensiemu surodencovi, vasmu programu, ktory ho nemusi zaujimat v tom momente... moja zacne byt nervna uz napr aj ked sme tyzden v kuse spolu a nemala cas na "psychohygienu", proste musi sa zavriet na pol dna do svojej izby a prehrat sa vo svojom svete.. vtedy ju nenaucim nic, neukazem jej nic, a nervy chyta, ked pride otec, ze chce ist niekam na vylet... proste potrebuje svoj cas. Naopak ma dni ked beha za mnou ako psik a neodbitna je s hranim sa, otazkami.. tam som si, kedze musim aj pracovat a tak, stanovila hranice, kolko sa hrame to co ona chce, co mi pomoze urobit, ci si nieco upecieme, potom ju posadim napr. za kuchynsky stol a nech si nieco robi, kym ja dorobim co potrebujem alebo ju poslem von sa hrat... zurila, zduvala sa, poplakala si, kym sa naucila pockat, vydrzat a vo faze "otravovanie" este stale ma tendencie sekyrovat mat a sem-tam ju musim usmernit, ale zvykli sme si :D To mi chvilu trvalo kym som to spozorovala :D

@ktochytavzite presne tak, mudre knihy zlyhali v tom nasom pripade, lebo v niecom sme zlyhali my. len neviem, kde presne...v com... ale som rada, ze som sem napisala, lebo prostrednictvom vasich prispevkov si viem urcite veci dat do poriadku v svojej hlave. pomohlo mi to. 🙂

@oblivian nie ze ste zlyhali s muzom, len niekedy treba byt rodic, niekedy kamarat. Nie sa s nim objimat, dohovarat mu, ked si evidentne uvedomuje, ze nieco zle urobil. Ma 4r. Uz vie, co je dobre, co zle. Co moze, co nie.
A aby 4r dieta vrieskalo, ze chce ist na ruky sa vyrevat? Nehnevaj sa, ale keby mi toto urobil jeden syn alebo druhy niekde vonku, hanbila by som sa ako pes. A to iste pri zureni a hadzani sa o zem na verejnosti. Ono si to mala utat hned na zaciatku, nie ho chlacholit. Byt razna. Mne sa zda, ze si strasne submisivny typ a maly to evidentne riadne vyuziva.

@oblivian ach ako krásne znejú tie teórie o rešpektujúcej výchove. Našťastie som veľmi rýchlo prišla na to, že nie vždy je dobré byť ten empatický rodič, keď Tvoje dieťa nemá ani len rešpekt. Dcéra má 2,5 roka, v 2 rokoch som sa zobudila z tohto “rešpektujúceho sna”. Prečítala som knihy, zaplatila kurz nevýchovy, ale predsa len mi skákala po hlave. Manžel oproti tomu aj zvýšil hlas, aj zobral obľúbenú hračku a zrazu bol kľud a vždy dosiahol svoje. S dcérou sme obaja strelci, takže u nás to vyzerá ako súboj titanov, ale už nedovolím, aby ma prevalcovala. Držím sa nevýchovy, ale keď to nejde, tak aj zvýšim hlas, aj niečo zakážem.

@oblivian no ka som Ti asi nepomohla;)Ja napr obdivujem prirodzene autority,ja bohuzial taka nie som a tiez mam pocit,ze moje decko si obcas robi co chce.

Fungujeme na podobných princípoch ako vy. Malý (3 roky) ma voľnosť, ale máme pravidlá a hranice, ktoré sa nesmú prekročiť. A to za za žiadnych okolností. Napríklad ublizovat bratovi a pod. Ak sa tak stane, prídu následky. Snažím sa ho vždy pred nejakým činom upozorniť, že ak to urobí, tak sa stane toto a toto. A nech sa rozhodne, či to urobí a či mu to stojí za to. Do škôlky ide od septembra, tam bude mať rovesníkov, s ktorými bude musieť vychádzať, takže nazbiera aj sociálne zručnosti, to je veľmi dôležité, za hodinku na ihrisku sa to nenauci a doma tiež nie. A k tomu plaču a že nevie vydržať. On mi síce dupka pri nohe, že niečo chce hneď, ale ja mu len kľudne poviem, že musí počkať a nechám ho čakať. Uz je to o dosť lepšie ako pred rokom, chce to len tréning. Na tom si cvičí trpezlivost aj s inými vecami. Tiež keď mu niečo nešlo, tak to celé rozbil, rozhádzal a kričal. Teraz mu poviem, že určite ho to nahnevalo, keď to spadlo, ale nesmie sa vzdávať a v pokoji to ma skúsiť ešte raz. Prípadne ak mi dovolí, tak mu s tym pomôžem. A už aj sám opravuje koľkokrát úplne v klude. No a keď už sa úplne nevie správať, tak ho pošlem preč od nás. Jednoducho musí byť určitý čas sám, keď sa nevie správať v spoločnosti iných. A on odíde, prejde 5-10 minút a príde kludny a spokojný, ospravedlní sa a hráme sa ďalej 🙂 len kybel trpezlivosti a škôlku by som skúsila 😉 a vždy si stáť za slovom, dodržať to, čo poviem. Držím palce

Podľa mňa priveľa pozornosti, prestal by som si všímať jeho rev. Niekedy je lepšie zahodiť všetky múdre knihy a použiť vlastné srdce...

@oblivian Ahoj, no mám doma niečo podobné, ale už 8 ročné. Je to čistá katastrofa a - nie, náš z toho nevyrástol, iba sa to zhoršuje:(:( absolutne si nevieme sním rady, ked niečo nieje po jeho, zatresne dvere na izbe, tresne o zme zo dve veci a bude tam zdutý sedieť v tme aj pol dňa. Momentálne máme fázu, že to ignorujeme. nech si tam sedí. ale serie ma to neskutočne. u nás začali problémy, ked sa mu narodil brat. Mal vtedy 4 roky, dovtedy bol ukážkový. teraz už manžel nemá sním skoro žiadny vzťah, a ja musím priznať, že tiež veľmi, fakt veľmi v sebe bojujem, a hovorím si, že preboha, je to moje dieťa, musím ho milovať... len škoda, že tých škaredých, otrasných chvíľ je tak veľa, a tých pekných veľmi málo... :( sme z toho nešťastní celá rodina, ale nevieme stým hnúť. chodila som sním aj k psychologičke, tá mi nič múdre nepovedala, len že sa mu mám viac venovať. ale ja som sa mu venovala stále viac, vždy viac, na úkor mladšieho, aby nemal pocit odstrčenosti, od mala som tiež chodila sním na montessori, robila som tvorivé dielne v našom materskom centre len kvôli staršiemu, lebo ho to bavilo... fúkali sme mu do zadku, len aby sa necítil odstrčený. nezaberá nič. Bitky boli u nás na dennom poriadku, dohováranie, vysvetľovanie, objímanie, prísne reči, zákazy ( už mu ani nemám čo zakázať, nič pre neho nemá cenu), príkazy, určenie hraníc, presný režim... nič nezabralo. momentálne sme v stave rezignácie, sedáva teda v tej izbe, a uvidíme čo prinesie živoť ďalej, hrozím sa puberny 🙄😨😢

Ked je dieta dobre,mile,uzasne,a smutne treba ho objimat. Ak je neposlusne treba zvysit hlas, pripadne mu nalozit na rit.
Necitat tie novodobe pristupy. Nie su na nicom podlozene,akurat tak orientovane na zisk hlupych matiek.
Keby som mojej babke povedala nech si precita knihu o objimani neposlusnych deti tak ma este hadam teraz 30 rocnu zmasti varechou 😂 obrazne povedane,urcite by nevedela o com hovorim...

Ako by som to ja pisala. Aj nas je taky.proste len cakam ze to prejde.uciteliek v skolke som sa pytala ako sa sprava tam a v skolke je to hotovy anjelik, dobry a poslusny.takze chyba je v nas v rodicoch,sme moc dobrí a dieta vie ako nas využiť. Ale co uz.je to velmi dobry a slusny chlapcek len malo trpezlivy

ja napíšem z iného súdka... všimla som si, že naše dvojročné žihadlo je nervóznejšie keď je "voloviny" cornflakes na raňajky a pod. lepok moc a cukor.
ja to aj na sebe vidím, odkedy som zmenila stravu a odstránila lepok a mlieko z jedálnička som menej "nahnevaná"
veľa (hlavne menších) detí tiež trpí parazitmy v črevách, ktoré potom majú priamo vplyv na náladu človeka, a práve takým malým telíčkom to lomcuje najviac... úpravou stravy dokážete "vyhladovať" parazity a candidu v črevách, ale sú aj iné očistné cesty...
tento príspevok píšem, keďže sama som pátrala po zdroji môjho hnevu a zdravotných problémoch a zistila som kde pre mňa pramení, dlhé roky mi to trvalo prepracovať sa a pochopiť tejto teórii, ale jediné pravidlo platí: "sme to čo jeme". a veru sa odporúča tých 10 porcií denne zeleniny a ovocia a minimum pečiva, či dokonca žiadne, keďže naprázdno zapĺňa žalúdok, avšak živiny z neho telo nemá takmer žiadne. skúste si o tomto viac zistiť, možno si rozšírite obzor, možno poviete, že to je hlúposť, pre každého platí niečo iné, exisuje aj xyz fb skupín (v anj) kde desiatky tisícov ľudí z celého sveta píšu rovnaké skúsenosti. budem držať prsty

Je rozmaznany ... chces mu dat vsetko ale tak to nefunguje ... skace ti po hlave a aby sa pytal na ruky zeby sa ukludnil? Rozbije hracku smola smer bedna nebavim sa

Ja mam staršie dieťa dievča, ale v škôlke vidím chlapcov, o akých píšeš. Neviem, či sú fakt dievčatka od prírody poslusnejsie, ale všetko nasvedčuje, že áno. Mladšieho mam chlapca, a vidím, že tam treba byť prísnejší. Ta povaha je iná. Veľmi mu pomáha aj to, že staršia sestra ho trosku "vychováva", vedie. Ale keď je starší chlapec, tak mam skúsenosť, že sú ozaj ťažšie zvladnutelni. Tiež som učiteľka, takže to viem trochu porovnať. Škôlka ci škola ako inštitúcia s tým veľa nezmoze, robia zle aj v škôlke. Takže moja osobná vypozorovana dedukcia je, že na chlapcov skrátka treba byť trochu tvrdší, žiaľ. Všeobecne myslene. Sú aj "iní" chlapci, netvrdím, že nie. Závisí od povahy. Ja osobne si chcem prečítať niečo konkrétne o výchove chlapcov. Zas aby nebol ani zaskatulkovany ako "zlý", lebo si to môže vziať za mantru, ale zároveň aby nebol ani tzv. mamickin maznáčik, ktorému všetko prejde.

@dankaav zdlhavo ale presne si to vystihla, budem sa opakovať, ale toto sú pre mňa novodobé mamičky 😨 všetko chcú mať perfektné a celé je to na p...😲😉

@oblivian nečítala som všetko, ako trocha mi pripomínaš moju sestru. Tiež bola trocha vo výchove taká neistá, veľmi sa chcela vyhnúť chybám, ktoré robili naši rodičia, chcela dožičiť svojim deťom to, čo ona nemala ako dieťa. Príliš sa starala, aby tá jej výchova bola čo najlepšia a príliš dieťa chránila pred akože negatívnymi vplymi. Tie deti akoby tú neistotu z rodičov cítili. A samozrejme sú deti náročné a menej náročné. A kombinácia náročné dieťa a neistý rodič je dosť potom komplikovaná.
Ja chápem, že to myslíš dobre, ale zasa riešiť, že pani učiteľka v mš nemá zuby mi už pripadá cez čiaru, hoci ty to vnímaš, že chrániš dieťa pred zlou výslovnosťou. Ja mám deti v puberte, prežili sme všeličo, tiež môj syn bol náročnejší, ale nikdy nebol ten typ, čo vreští a plieska sa o zem, to mu nikdy nenapadlo. Ale bol v jednom úseku svojho života ako z divých vajec. Dcéra bola vždy dokonalé dieťa za odmenu.
Ja by som celú výchovu z mojich skúseností zhrnula takto: čím viac chceš deti chrániť a eliminovať všetky negatívne vonkajšie vplyvy, tým horšie. Deti pred týmto netreba šetriť a netreba okolo nich behať po špičkách. Deti nepotrebujú všetko, čo chcú a treba ich primerane zaťažovať a zapájať primerane veku do chodu domácnosti - toto im len prospeje. Čím viac sa budeš snažiť vyvarovať chýb svojich rodičov, tým viac ich urobíš sama, pretože nikto nikdy nemal patent na dokonalú výchovu, žiadny rodič nie je dokonalý. Aj besné povahy sa dajú skrotiť, ale besná povaha potrebuje prísnejšiu výchovu, ťuťumuťu výchova je pre dobré detičky, ktoré majú poslušnosť prirodzene vrodenú (áno, aj také deti sú). Hádam sa nevzdáš svojho životného komfortu len preto, že malý zlatúšik má šialené náladičky a chce sa mu vrešťať. Mysli viac na seba, na svoju psychohygienu a netoč sa len okolo nálad malého "anjelika", nauč sa veci ignorovať. Čím viac sa rodičia krútia okolo detí tým horšie, čím viac chcú dať deťom na svoj úkor, tým horšie. Dieťa nemá byť v rodine slnko, okolo ktorého sa krúti celá rodina, ale má byť jej bežnou, normálnou súčasťou. Ešte jedna veta na záver: nesnaž sa toľko!

@oblivian ja to poznám veľmi dobre. Škôlka určite pomôže, zmena prostredia dieťaťu a hlavne keď máš malé bábo a musíš sa venovať viac jemu aj Tebe. Ťažko povolí ide si za svojim, len u nás to fungovalo tak, že som všetko vysvetľovala, vyreval sa ukľudnil vzala na koleno a poďme toto sa nerobí, lebo sa môže stať toto a toto atď. neboli žiadne vysledky,ale asi po 2mesiacoch zmena... menej plaču, menej nervov, všetko treba vysvetľovať, aj keď si myslíš, že ťa nevníma, že nevie čo hovoríš vie... Čo sa týka vzťah k mladšiemu súrodencovi, my sme mali dievčatko ale stále som ho zapájala ideme nakrmiť ideš so mnou? ideme prebaliť on prebaľoval macka, ideme kočikovať tlačil kocik... atď

@oblivian a škôlku my máme škôlku asi 9metrov od paneláku a dieťa som dala do úplne inej škôlky tiež sa mi určite veci nepácili dnes máš možnosť si vybrať... Chodievame autom po deti lebo je to ďalej ale sú spokojné.