Udrel váš pubertiak niekedy kvôli mobilu?
Kamosku udrel 14r syn, lebo mu vzala mobil. Capol ju. Neviem jej poradit, mam mensie deti. Je to normalna reakcia pubertiaka? Ako reagovat? Co spravit? Ja si ho pamatam ako zlateho, kludneho. To ozaj ta puberta tak zmeni deti? Ze aj k bratovi je zrazu hnusny, neprijemny, vysmieva sa mu, provokuje ho. Kamoska je nestastna...
Len raz by ma dieťa udrelo a videlo by takú parádu že by si to pamätal veľmi dlho. NIE nikdy ma dieťa neudrelo a neviem si ani len predstaviť že by si to dieťa voči mne alebo komukoľvek inému dovolilo.
@anonym_793329 je o 2hlavy vyssi a 2x mohutny ako ona. 😞
Najhoršie je podľa mňa “zobrať mu mobil”. Pretože keď je dieťa na telefóne ma vysoký dopamín a keď mu to niekto zoberie prudko reaguje. Je to niečo ako keď niekomu zoberieš drogu, v tomto prípade telefón a človek reaguje prudko. Je to zo strany dieťaťa prehnaná reakcia lenže čo ak to vidí že ho niekto bije a tiež tak reaguje. Za ďalšie treba si s dieťaťom sadnúť a nastaviť hranice na telefón. Existuje možnosť že rodic vie nastaviť čas dieťaťu na telefóne, pri dobrých známkach a správaní dokáže čas predĺžiť alebo naopak skrátiť. Niečo takéto by som skúsila 🙂
@anonym_autor vylepiť mu nazad,
Raz by si niečo také dovolil už to chalan nerozchodí, by som na ňom zlomila palicu
Btw celkovo si neviem predstaviť mať
Moje 14 ročné decko závislé na telefone 😃
ok este raz si poloz otazku-je normalne udriet rodica? to snad ani nemozes mysliet vazne? jasne ze nieje... taka by mu letela nazad a mobil oknom ... nevie sa chovat nebude mat nic a ak chce - nech si zarobi .. lenze tam zrejme zlyhala vychova uz davno kedze respekt k matke 0 bodov...
Musí byť na tom telefóne neakutočne závislý, keď to vyvrcholilo až takto. Mám 14 ročného a on si nedovolí ani hlas dvihnúť voči nám rodičom, neviem si ani predstaviť žeby ma udrel. Telefón, rýchly dopamín, veľká závislosť, deň-noc
@anonym_autor nikdy nie je normálna reakcia ak dieťa udrie rodiča. Treba to rázne a hneď zastaviť. Dat jasne najavo, že toto je absolútne cez čiaru a neakceptovateľné. Ak autorka nevie ako na to, kľudne ísť po radu aj k psychológovi. Ale veľmi rýchlo to riešiť.
Puberta nie, ale závislosť na mobile veru áno. A zase, na druhú stranu, 14 ročný už nie je malé dieta. Nevies, v akej fáze mu ten mobil zobrala. Ak by si ti niečo riešila a niekto ti vytrhne mobil z ruky tak mu jednu strelis. Chýba rešpekt voči obom stranám
Dufam, ze je tu pritomny aj otec, mal by to synacikovi rychlo "vysvetlit"
Najhoršie je podľa mňa “zobrať mu mobil”. Pretože keď je dieťa na telefóne ma vysoký dopamín a keď mu to niekto zoberie prudko reaguje. Je to niečo ako keď niekomu zoberieš drogu, v tomto prípade telefón a človek reaguje prudko. Je to zo strany dieťaťa prehnaná reakcia lenže čo ak to vidí že ho niekto bije a tiež tak reaguje. Za ďalšie treba si s dieťaťom sadnúť a nastaviť hranice na telefón. Existuje možnosť že rodic vie nastaviť čas dieťaťu na telefóne, pri dobrých známkach a správaní dokáže čas predĺžiť alebo naopak skrátiť. Niečo takéto by som skúsila 🙂
@anonym_a0dd32 to trochu znie akoby si hovorila, ze za to vlastne moze ta matka ze zobrala decku mobil a zasluzila si to sama, ze jej jednu svihol. 🙂
@anonym_autor raz by to spravil a dostal by naspäť ešte silnejšiu 🦾 ale viem, že syn by si to nikdy nedovolil.
Keď som zobrala mobil dcére, bola úplne spokojná, pretože si ako náhradu dala starý a nepotrebovala ani simkartu
Tak som stopla vreckove a to je pre ňu oveľa väčší trest ako mobil
@anonym_a0dd32 to trochu znie akoby si hovorila, ze za to vlastne moze ta matka ze zobrala decku mobil a zasluzila si to sama, ze jej jednu svihol. 🙂
@anonym_870e46 to určite nie ale skôr že dieťa bolo v tom amoku keď to matka zobrala.
Ak by mi toto dieťa spravilo, tak by som mu ten mobil rozbila pred očami a dostalo by mobil pre seniorov na kredit, čisto iba kvôli kontrole.
toto nie je o puberte ale o nastavenych hraniciach a pravdepodobne v pripade mobilu nie su a dieta je zavisle na mobile a ked on prislo dostalo klasicky abstak tak sa branilo zubami nechtami ze ho chce...
Zbalit veci, dat do ruky adresu najblizsieho detskeho domova alebo socialky, zazelat vela stastia ... kym sa neospravedlni a neodmaka si to nejako doma.
@anonym_autor ano, puberta robi vela, aj toto, aj nas 14r mal nervy, ked som mu chcela zobrat mobil a tiez bol ochotny sa on natahovat. Asi to beru ako strasne osobnu a sukromnu vec, ten mobil. Ale stale som rodic ja a mam pravo mu ho zobrat a aj vidiet obsah. Keby ma udrel, tak by mesiac mobil nevidel, aby si uvedomil, ako sa ma spravat. Puberta, nepuberta, musia mat stanovene hranice, inak prerastu cez hlavu. Plus treba s nim vela rozpravat a vysvetlovat.
@anonym_autor ano, puberta robi vela, aj toto, aj nas 14r mal nervy, ked som mu chcela zobrat mobil a tiez bol ochotny sa on natahovat. Asi to beru ako strasne osobnu a sukromnu vec, ten mobil. Ale stale som rodic ja a mam pravo mu ho zobrat a aj vidiet obsah. Keby ma udrel, tak by mesiac mobil nevidel, aby si uvedomil, ako sa ma spravat. Puberta, nepuberta, musia mat stanovene hranice, inak prerastu cez hlavu. Plus treba s nim vela rozpravat a vysvetlovat.
@euka210 no vidieť obsah síce áno ale keď to urobila mama mne keď som bola mala že sa mi doslova hrabavala v správach stratila moju nadovšetko a trvá to dodnes. Takže s týmto veľmi opatrne lebo o dieťa ani neviete a prídete o dôveru.
To, čo opisujete, však nie je len „zlý vek“ alebo náhla zmena povahy zo dňa na deň. Facka kvôli mobilu nie je problém mobilu. Mobil bol len spúšťač. Skutočná otázka je, prečo chlapec reagoval na frustráciu násilím. Sledujeme tu stret dvoch silných dynamík, na jednej strane je to neurobiologický pretlak dospievania spojený s vysokou impulzívnosťou a pravdepodobne silnou závislosťou na dopamíne z digitálneho sveta (preto tá skratová reakcia pri vzatí mobilu). Na druhej strane je to však hlbší rodinný vzorec, kde sa syn pokúša prebrať moc a testuje, kde sú v skutočnosti pevné steny domu, v ktorom žije. To „zlaté, kľudné dieťa“, ktoré si pamätáte, často býva dieťaťom, ktoré svoje emócie a frustrácie dlhodobo potláčalo alebo nevedelo prejavovať inak ako poslušnosťou. V puberte táto maska padá. Fyzický útok na matku nie je „normálna pubertálna reakcia“ v zmysle, že by sme nad tým mali mávnuť rukou, ale je to symptóm. Symptóm toho, že hranice v rodine doteraz nestáli na reálnom rešpekte a bezpečí, ale na krehkej dohode, ktorá pri prvom veľkom konflikte zlyhala. Ak syn udrel matku, hranica bezpečia bola prekročená a autorita matky sa v jeho očiach zrútila. Kamarátka teraz nesmie prejsť do módu obete, plakať pred ním alebo ho prosíkať. Tým by len potvrdila jeho pozíciu „silnejšieho“. Syn v skutočnosti nezažíva triumf, zažíva obrovský podvedomý strach z toho, že premohol vlastného rodiča a dieťa, ktoré riadi svojho rodiča, sa cíti hlboko neisto. Keď emócie opadnú, je potrebné s ním komunikovať z pozície pokojnej, ale absolútne neoblomnej sily. Žiadne hysterické kričanie. Jasné pomenovanie: „To, že si ma udrel, bolo naposledy. Fyzické násilie v tomto dome netolerujem a prekročil si hranicu, z ktorej niet návratu bez dôsledkov.“ Mobil v tejto chvíli nie je stredobodom vesmíru, stredobodom je obnova rešpektu. Zároveň je kľúčové vziať ho k terapeutovi alebo psychológovi. Nie s odkazom „choď sa dať opraviť, lebo si zlý“, ale s postojom „v našom vzťahu sa stalo niečo vážne a musíme to vyriešiť s odborníkom, lebo naša rodina takto fungovať nebude“. Kamarátka potrebuje podporu tretej strany, aby získala späť svoju pevnú pôdu pod nohami. Je rozdiel medzi pochopením príčiny a tolerovaním správania. Niekedy sa rodičia tak zľaknú zmeny svojho dieťaťa, že sa sústredia len na to, aby sa vrátilo „to staré zlaté dieťa“. Lenže 14-ročný syn sa už nevráti späť. Potrebuje sa naučiť byť zodpovedným mladým mužom, ktorý zvláda hnev bez ubližovania druhým. Ak by ste na chvíľu odložili otázku „čo sa stalo s mojím synom?“, aké hranice a dôsledky by ste nastavili dnes, aby ste chránili seba aj ostatných členov rodiny? Práve odpoveď na túto otázku často ukáže, či sa rodina momentálne viac riadi strachom z konfliktu, alebo zdravou rodičovskou autoritou.
@euka210 no vidieť obsah síce áno ale keď to urobila mama mne keď som bola mala že sa mi doslova hrabavala v správach stratila moju nadovšetko a trvá to dodnes. Takže s týmto veľmi opatrne lebo o dieťa ani neviete a prídete o dôveru.
@anonym_a0dd32 pokial nie je vazny dovod, tak to nerobime, lebo mu doverujeme. Taky pripad bol len 1x.
@anonym_autor capnut mu naspäť a mobil by viac nevidel. Fagan, čo si to dovoľuje…? 😵💫
Ďalší produkt benevolentnej výchovy. Chlapec bol určite veľa objímany a furt počúval, že jeho pocity su v poriadku. Žiaľ, takýchto detí pribúda a bude ich pribúdať. Máte, čo ste si vychovali
Mám menšie deti, takže viem posúdiť len podľa seba a brata. V puberte sme toho navyvádzali, ale ani jeden z nás si nedovolil v akejkoľvek situácii udrieť rodiča. A moje deti síce nemajú mobil, staršia má len hodinky, ale raz za čas mi ich musí ukázať - nelustrujem ich do detailu, len skontrolujem, s kým si vymieňa správy. Pred ňou, aby videla, že do úplného súkromia nejdem.
Tu si myslím, že mobil bol len vyvrcholením predchadzajúceho prístupu k výchove. Veď aj to, že ten mobil zobrala, bol asi trest za niečo, čo chlapec vyviedol. Bude to chcieť veľa rozhovorov a nastavení hraníc, ale chlapec je už vo veku, kedy to môže spôsobiť veľké pokazenie vzťahu medzi mamou a synom.
Ďalší produkt benevolentnej výchovy. Chlapec bol určite veľa objímany a furt počúval, že jeho pocity su v poriadku. Žiaľ, takýchto detí pribúda a bude ich pribúdať. Máte, čo ste si vychovali
@anonym_9f5e12 tak tiež mám objímané deti , toto zatiaľ neurobili . Záleží či máš výchovu v paži, a nech si dieťa robí čo chce a ty máš pokoj, a nazývať to benevolentnou výchovou, alebo ideš demokratickou výchovou a máš pravidla a dohliadas na dieťa, samozrejme mu dovolíš , onjimas , nastavuješ hranice. Táto výchova je z hľadiska rodiča a toho koľko tomu dieťaťu venuje čas, najťažšia. Benevolentny prístup neexistue, je to spôsob ako sa na dieťa vys….t a nechať ho robiť čo chce. Taký rodič ma mať plyšové zviera
Ďalší produkt benevolentnej výchovy. Chlapec bol určite veľa objímany a furt počúval, že jeho pocity su v poriadku. Žiaľ, takýchto detí pribúda a bude ich pribúdať. Máte, čo ste si vychovali
@anonym_9f5e12 Alebo, naopak, takej, kde sa vychovne capalo po zadku.
Urcite by som mu necapala naspat ani nebalila kufre s cislom na socialku, to je ukazka slabosti rodica. Prisla by velka debata o prekroceni hranic s pomenovanim nasledkov.
No tak sa stala chyba vo výchove. A nemyslím len závislosť na mobile. Syn ma 18, je 185 cm a nikdy v živote by si toto nedovolil. Ma k nám úctu. A čo by som spravila v jej prípade? V prvom rade by som mu strelila takú, že by si ju zapamätal do smrti. Samozrejme vzala mobil na dobu neurčitú.
@anonym_9f5e12 Alebo, naopak, takej, kde sa vychovne capalo po zadku.
Urcite by som mu necapala naspat ani nebalila kufre s cislom na socialku, to je ukazka slabosti rodica. Prisla by velka debata o prekroceni hranic s pomenovanim nasledkov.
@mandzula presne tak, niekde to "cápanie" musel vidieť, keď mu príde taká reakcia normálna. Tipla by som, že ako dieťa dostával výchovné a čo dostal vracia naspäť. Ja mám tiež také "objímané" dieťa vychovávané s kopou vysvetľovania, momentálne v ťažkej puberte, ale takúto reakciu nemá v "talóne". Rozčuľuje sa, zdúva sa, prejavuje všelijaké sprievodné známky puberty, ale fyzické násilie nepríde u nás normálne nikomu. A som zhrozená z rád typu vrátiť naspäť.
Len raz by ma dieťa udrelo a videlo by takú parádu že by si to pamätal veľmi dlho. NIE nikdy ma dieťa neudrelo a neviem si ani len predstaviť že by si to dieťa voči mne alebo komukoľvek inému dovolilo.