icon

Ako hovoriť doma o potrate?

avatar
niagara11
28. nov 2019

Ahojte, prisla som v 14 tyzdni o dietatko, ked uz som si myslela, ze rizikove obdobie je za mnou, pred par dnami na kontrole vsetko ok a zrazu taky zoom 😢😢😢 je to tazke, ale aj tak som vdacna, ze aspon tych par mesiacov sme boli spolu, ze aniely stali pri mne a potrat, skor mini porod doma som prezila a mohla sa so syncekom rozlucit. Neviem vsak ako a ci to vraviet mojim detom? Ako o tom s nimi hovorit? Tazi ma tajit to a potajme male "pochovat". Ake mate prosim skusenosti, ako ste to komunikovali detom? Ci im stale zahmlievat, co sa vlastne stalo?Rodine sme chceli oznamit teraz cez vikend, ze v maji budeme mat babatko 😢

Strana
z2
avatar
evinea
28. nov 2019

@niagara11 to u teba doma nikto nevie ze si potratila? No ja by som to povedala tak ako to je.. neda sa to inak, ze proste sa stali veci, ktore momentalne nedovolili surodenca mat a ze je v nebicku

avatar
kvetinka75
28. nov 2019

súhlasím, povedať tak ako to je. Primerane veku. Neviem aké veľké máš deti ale žiaľ, aj toto patrí k životu a nech vedia že aj takéto veci sa stávajú a treba im čeliť. Držím palce

avatar
tosomja
28. nov 2019

Ak o tom vedeli, tak treba povwdat, primerane veku. Nerozoberat podrobnosti. Vela sil prajem.

avatar
silvike
28. nov 2019

@niagara11 Neviem ake su velke detic co mate, ale napr, ja som nasim dvom detom (7r. a 6,5r.) povedala ze cakame tretie az ked som bola cca v 5 mes. neriesili moje brucho 🙂 Boli sokovani. Ale teda keby som potratila skor tak ja by som nic nevravela detom pokial nevedeli ze ste tehotna. Nechala by som si to pre seba a manzela. A mozno niekedy v dospelosti alebo keby boli uz deti starsie a bola by nejaka vhodna chvila vhodna debata by som im to mozno povedala. Ja som tiez mala potrat v 6. tyz. uz som bola aj u dr. aj pocula srdiecko...no ale o tyzden dietatko odislo. A nevravela som to absolutne neikomu len manzelovi. A potom neskor neskor sestre aj kamoske.

avatar
niagara11
autor
28. nov 2019

@evinea manzel o tom vie, inak v rodine nikto. Chceli sme to teraz oznamit ze nude babo, ale bohuzial odislo. Name som to nevravela,ze cakam male,chcela som si usetrit vycitky a komentare ohladom, ze uz name 2 naco nam je 3 a tak, kedze jej pohlad na danu temu poznam.

avatar
silvike
28. nov 2019

@niagara11 Tak ptom by som nevravela nic nikomu, mozno neskor ale teraz nie. Nech je to len medzi Vami s manzelom.

avatar
martina1201
28. nov 2019

@niagara11 a to si nešla ani k doktorovi, či z teba všetko vyšlo a či je všetko ok? Ak deti nevedeli, že čakajú súrodenca, tak nehovor, ak vedeli, budeš im to musieť povedať, že nebude, primerane veku a tiež chápaniu. Ak sú to veľké deti, ktoré chápu ako prichádzajú na svet deti, treba povedať pravdu o tom, že nie každé bábätko sa narodí, že niekedy sa stáva, že ak bábätko je choručké a nevyvíja sa v poriadku, tak sa nenarodí. Ak sú to malé deti, asi by som volila možnosť povedať im, že bábätko počulo plakať tetu, ktorá nemá detičky a preto sa rozhodlo, že sa narodí jej, lebo ty už detičky máš. A možno v budúcnosti ešte k vám príde bábätko, ktoré sa vám narodí a už u vás ostane ako ich súrodenec.

avatar
flientica
28. nov 2019

Zalezi od toho kolko maju rokov, ci ste sa uz o takychto veciach s nimi bavili, ci vedia co znamena ak niekto zomrie. Ak teda vedeli, ze bude babatko tak isto im to treba povedat, hlavne ak ty proste citis, ze im to potrebujes povedat. Neviem si ani predstavit ake to musi byt tazke pre teba tak ti zelam vela sil. Im to proste vysvetli co sa stalo s babatkom, povedz im, ze si smutna z toho. Neviem teda kolko maju rokov tak neviem presne poradit

avatar
cialota
28. nov 2019

@niagara11 podla komentov, no nehovor nikomu nic, ked ani nevedeli, zbytocne otazky, mudrovanie a tak dalej, vies aky su ludia mudry ked sa nieco stane a v tomto pripade bude asi pre teba najlepsie to nepovedat rodine, co lekari?

avatar
nikpa
28. nov 2019

@niagara11 ty najlepšie vieš prečo si to skôr nikomu nehovorila, ak máš potrebu podeliť sa o to so zvyškom rodiny tak to proste na rovinu povedz. Ja by som však svoje rany nejatrila ale niekomu pomáha o tom hovoriť. A deťom treba podľa ich veku tiež povedať čo sa stalo. Aj keď sú možno malé, nie su hlúpe, určite postrehli smútok čo teraz s mužom prežívate.

avatar
kulumulu123
28. nov 2019

@niagara11 ak deti o tom vedia je fer im to povedat. Vysvetlit primerane veku a chapaniu... Ja som povodne cakala dvojcata ked jedno v 8tt odislo dcere 5r som to podala tak ze asi bolo chorucke a muselo do nebicka... Jasne ze mala Vela otazok okolo toho ako a preco ktore trvali niekolko dni, odpovedala som jej pravdu co som vedela sokovala ma jej reakcia ako to pochopila... Myslim ze velmi podcenujeme male deti a ked im raz musime nieco vysvetlit o com sa nam samym tazko rozprava tak ostavame s otvorenou pusou nad ich chapanim...

avatar
lubka261
Autor odpoveď zmazal
avatar
eca12
28. nov 2019

Mame za sebou to iste, porod v 14tt, tak isto doma, v pokoji. Starsi o babatku uz daky tyzden vedel a kedze som po tom vkuse plakala, tak som o tom normalne hovorila. Syn vedel (4 r.), mam s tym dobru skusenost.Zial aj okolie vedlo, lebo kamaratka sa pytala, boli sme po 12tt, tiez som si myslela, ze sme z najhorsieho vonku, tak som povedala a uz to islo... Keby si potrebovala cokolvek vediet, kludne pis aj spravu. Mne velmi pomohlo postavit sa k tomu tak, ako to je. Umrelo nam babatko a smutok tomu zodpovedal. Poriadne som si to odplakala, prezila a spatne nemam ziadne negativne pocity alebo trapenia.Uprimnu sustrast prajem, nech cim skor zas vide slnko.

avatar
ave17
28. nov 2019

Ak deti o tom nevedeli, tak by som ich nezatazovala, na čo?

avatar
gabuliacik
28. nov 2019

Ja som potratila 2x,kym som mala dalsie dieta a teda dcerka aj ked vtedy mala 8 a 9r,tak o tom nevedela. Nemyslim si,ze je vhodne trapit s tym deti,ak o tehotenstve nevedeli.
Skor mam pocit,ze mas potrebu svoje trapenie akoby rozlozit. Skus viac s partnerom o tom komunikovat. Cas vsetko vylieci. Ina cesta neexistuje

avatar
deti95060810
28. nov 2019

ak o tom nevedeli tak už by som nevravela čo sa stalo...moje tehu vedel len mm....ostatní len keď videli zmeny na mne...Pri jednom som povedala mame a o chvíľu to vedela všetká rodina - blízka aj vzdialená....😉

avatar
gelifil
28. nov 2019

@eca12 ako sa to da doma?

avatar
evitka83
28. nov 2019

@niagara11 detom by som nevravela nic, pokial uz vopred nevedeli o surodencovi. Aspon ja by som sa tak zachovala, tvoj smutok chapem, tiez som parkrat potratila, ale nikdy by som dceru takto svojim zialom nezatazovala. Osobne by mi to prislo sobecke, prenasat na nu svoj smutok. Rozpravat sa mozes o tom s hocikym, ale deti ti s tym nepomozu, len im sposobis smutok. Skor rodine by som to povedala, ked uz, aby si sa pred nimi nemusela pretvarovat. Ja by som dcere povedala, ze som smutna, lebo ma dlho nieco boli. Ani svojej matke som to nepovedala, lebo som vedela, ako by ju to zarmutilo, ja by som si nachvilu ulavila, ale ju by to tazilo dlhodobo a mne by to nepomohlo. Ked som sa potrebovala vyrozpravat, alebo vyplakat, riesila som to s priatelom a s kamoskami. Drzim ti palce

avatar
niagara11
autor
28. nov 2019

@gelifil V podstate ako porod doma, aj ked to bolo trochu viac dramatickejsie, nechem tu pisat detaily ... jednoducho, nechcela som ist na kyret a nechat to male roztrhat na kusky a hodit niekam do spalovne na odpad. Verila som svojmu telu a chcela som sa s nim prirodzene a dostojne rozlucit, tak aspon viem, ze to bol chlapcek 😢😢😢

avatar
niagara11
autor
28. nov 2019

@deti95060810 presne preto som to nechcela hovorit mojej mame, nemala by na jednej strane pochopenie, vycitiek a komentarov by som sa nevyhla, ale hlavne to ako keby som to dala do reklamy v telke, na druhy den, by to uz vedeli vsetci susedia a cela rodina, tym myslim aj tych, s ktorymi som sa videla par krat pred 20 rokmi ... a toto je intimna zalezitost a moja mama to nedokaze nerozpravat vsade aj v autobuse ... tak preto som to tajila ... aj som chcela pockat aspon do 12 tyzdna ...

avatar
niagara11
autor
28. nov 2019

@evitka83 Evitka, ved prave kvoli tej pretvarke, tu neznasam, som nevedela ako reagovat, lebo predsa si len vsimli, ze placem a lezim doma ... som to zatial nejak uhrala ze ma boli brusko etc., ale neviem ci mi to uverili, nerada klamem ... tiez som im priamo o babatku nevravela, lebo by to hned babke povedali a o tom som uz pisala ... poviem im to mozno az ked budu vacsie a bude prilezitost, s malym sa rozlucime len my dvaja ... 😢

avatar
eca12
28. nov 2019

@gelifil moj gynekolog mi sam povedal, ze je to na mne ako sa rozhodnem, vsetko mi vysvetlil. Bol velmi ludsky. Dal mi aj listocek do nemocnice, ale skratka dal mi na vyber. Po tyzdni sa spustil porod. Podla mna uz zena nema co stratit. Babatko uz nezije. Potom som este bola na kontrole.Citala som o tom kadeco, ale necitila som sa nijako ohrozena. A ocenila som ten cas, kym som to cele mohla spracovat. Odporucala by som kazdej zene, ak aj pojdu na kyretaz a nemaju zdravotne problemi, pockat aspon den, dva, zmierit sa so situaciou a az potom ist.

avatar
montemotherone
28. nov 2019

@niagara11 ja som 10 ročnej dcérke (ktorá už vedela že čakám bábätko), povedala, že odišlo, že som ochorela a nebude sa môcť narodiť. Keďže sa to stalo pred Vianocami, nechali sme to na neskôr, a ihneď sme odišli na zimnú lyžovačku, aby sme sa trochu potešili... myslím že to zabralo. U nej. U mňa nie, samozrejme. Trvalo to dlho. Mám za sebou 2 straty, a toto bola druhá. Už som z toho bola psychicky veľmi unavená 😥

avatar
evitka83
28. nov 2019

@niagara11 vies je to vec priorit pre mna. Ja mam tiez nejake svoje eticke a moralne zasady, neklamat je jedna z nich. Ale vsetky moje zasady idu bokom pokial ide o fyzicke alebo mentalne zdravie mojich deti. Toto by pre mna bolo na ich ukor. Takze ja by som sa radsej pretvarovala, akoby som sa mala pozerat na deprimovany nechapavy smutnu pohlad mojich deti.

avatar
niagara11
autor
28. nov 2019

@evitka83 Mas pravdu Evitka, som sa uz rozhodla, ze im to nepoviem. Rozlucime sa s malym iba my dvaja. Mozno ked budu vacsie, tak tak to spomeniem ...... podla mna aj nenarodene deti su sucastou teba a tvojej rodiny, vies sa tak aj lepsie s nimi rozlucit a prijat to, to je iba moj nazor a pocit.

avatar
niagara11
autor
28. nov 2019

@montemotherone tiez je toto moje druhe nenarodene dietatko, a zas chlapcek. Tiez, ako ty pred vianocami. Muselo to byt pre teba tazke. Prve som znasala lahsie ako toto druhe to uz bolo so mnou dlhsie. Ale kedze detom, 4 a 7 rocne dcerky som to nepovedala priamo, aby to nevykecali babke, tak im ani teraz uz nebudem nic hovorit ...

avatar
kobz
28. nov 2019

@niagara11 je mi velmi luto, co sa stalo 😩 zaroven mas moj obdiv, ze si to tak zvladla, doma.. ❤️ Odporucam dat babatku meno, viete ze to bol chlapcek, tak nech viete, ako sa vola vas anjelik v nebi ❤️ Ja som pri comsi podobnom sprevadzala este moju mamku, ked som uz bola skoro dospela. Tiez porodila doma, ale za telefonickeho sprievodu jej lekara, nasledne bola aj na kontrole. Mali sme dievcatko, Terezku. Spolu sme ju pochovali, rozlucili sa, pomodlili sa a mamka aspon vie, kde moze palit svieckut, tiez podakovat za chvile, ktore aspon chvilku spolu prezili, ze sme sa mohli na chvilu tesit a byt s nou. Ja som to vdaka Bohu neprezila, ale viem, ake to je tazke a je mi to naozaj luto 😔 prajem vam, nech sa vsetky rany zahoja a nech prazdne miesto vyplni to, co ho vyplnit ma. Nech neostane prazdne a bolave ❤️🙏🏼

avatar
modrykoniicek
28. nov 2019

Nemyslím si, že je správne zaťažovať s tým deti pokiaľ o tehotenstve nevedeli.Ja som bola skoro dospelá keď mama bola v nemocnici.Lenže ja som sa na to pozerala už z biologickej stránky.Stáva sa to bohužiaľ.A nemyslím si, že treba o tehotenstve rozprávať hneď na začiatku.A zaťažovať deti potratom.Žena to vníma inak než dieťa- súrodenec.Nepotrebujú to vedieť hneď, že budú mať súrodenca.

avatar
niagara11
autor
29. nov 2019

@kobz Dakujem ti velmi za podporu. Dietatku sme dali meno, hlavne aj preto som riesila tak ci to povedat ci nie detom, ze ako sa s nim rozlucit, ale asi iba ja a moj muz ... kedze deti o tom ani nevedeli ...

avatar
ona12
1. dec 2019

Ja som o tom hovorila ci v rodine alebo v práci ci s priateľmi.... Asi aj preto som pochopila a brala to ako súčasť života, síce smutnu ale...

Strana
z2