Ako zvládať únavu a psychické napätie?
Ahojte, je tu niekto, kto fakt veľmi tažko znáša unavu? Vplýva mi to na psychiku hlavne, no teraz v materstve to je náročné, lebo som unavená takmer vždy, aj keď sa snažím oddychovať čo najviac sa dá, využivať pomoc rodiny, ale jednoducho sa tej únave niekedy nedá vyhnúť, no ja ju psychicky nesiem dosť zle celý život a teraz je to 100x horšie. A to už nemám malé bábätko. Nejaké vaše tipy možno, ako ste to zvládli/zvládate vy? Keď na mňa príde pocit únavy príde aj rôzny strach s týmc následne panika. Ďakujem 🙂
Potrebujes mat chvile aj pre seba, to je velmi dolezita vec. Cvicenie je velmi dobry pomocnik, pre mna je to urcity sposob psychohygieny.
ono treba aj vediet oddychovat. pre mna je najlepsi aktivny oddych, ked mam len tak sediet na gauci, ze si pustim film alebo co, tak to viacej trpim ako oddychujem. prechadzka, korcule, porypat sa v zemine na zahrade... to je relax pre mna.
Žijem na hell energeťákoch
@anonym_d175fc Tak to je fakt skvelá rada, len čo je pravda 😀 Toto by som tu ani nepísala radšej. Chodí sem kadekto. Piť to je blbosť, ale teda kľudne v tom pokračuj ďalej.
Dlhotrvajuca unava moze byt prejavom depresie.hlavne ak bezne cinnosti vnimas ako tazke. S tym sa bez liekov tazko bojuje. Deti a starosti proste nevypnes, cvicenie a meditacia je uz len prijemny doplnok
Tebe treba návštevu psychiatra , lebo podľa popisu to vyzerá na depresiu. Bez liekov sa z toho len veľmi ťažko dostaneš.
Zatiaľ vyskúšaj "konské" - vyššie dávky magnézia. to by ťa mohla aspoň na chvíľu ukľudniť.
Ako môže jedna žena - matka uvažovať nad tým, že je unavená a psychick& to nezvláda? Načo potom má dieťa a zakladá rodinu. To mala skúsiť za socíku. Materská 26 týždňov, z toho 4 týždne pred pôrodom a 5 - mesačné dieťa ráno bolo treba odniesť do jaslí, stredné do škôlky a najstaršie do školy. Postarať sa bolo treba o všetko, aby absolútne fungovalo, domácnosť bola v sterilnej čistote a to ešte sa plienky vyvárali na sporáku, automatické práčky neexistovali, plienky sa ručne pláchali a po vysušení žehlili, polotovary neexistovali,... Všetko sa dalo zvládnuť a pripustiť si únavu a nedajbože psychickú vyčerpanosť znamenalo priznať si, že som psychiky labilná, v tom čase sa takým hovorilo, že je psychiatrický blázon. Predsa žena musela zvládať všetko ak mala rodinu napriek tomu, že v noci sa ušlo maximálne 3 hod. spánku. Večer keď deti zaspali, bolo treba robiť to, čo sa potichu dá, t.j. zmývať každý deň podlahu, okenné parapety, všade utierať prach, žehliť, cez deň v práci zvládať náročnú riadiacu funkciu a potom doma. A sme tu. Nezvládali to iba lenivé, ktoré od mlada neboli zvyknuté pracovať zodpovedne. Žiadať od manžela, aby pomáhal popri svojom náročnom pracovnom zaťažení aj v domácnosti a s deťmi, znamenalo to neschopnosť a zlyhanie ženy ako matky. Prvých 20 rokov s rodinou bolo náročných, no stálo to za to.
Ako môže jedna žena - matka uvažovať nad tým, že je unavená a psychick& to nezvláda? Načo potom má dieťa a zakladá rodinu. To mala skúsiť za socíku. Materská 26 týždňov, z toho 4 týždne pred pôrodom a 5 - mesačné dieťa ráno bolo treba odniesť do jaslí, stredné do škôlky a najstaršie do školy. Postarať sa bolo treba o všetko, aby absolútne fungovalo, domácnosť bola v sterilnej čistote a to ešte sa plienky vyvárali na sporáku, automatické práčky neexistovali, plienky sa ručne pláchali a po vysušení žehlili, polotovary neexistovali,... Všetko sa dalo zvládnuť a pripustiť si únavu a nedajbože psychickú vyčerpanosť znamenalo priznať si, že som psychiky labilná, v tom čase sa takým hovorilo, že je psychiatrický blázon. Predsa žena musela zvládať všetko ak mala rodinu napriek tomu, že v noci sa ušlo maximálne 3 hod. spánku. Večer keď deti zaspali, bolo treba robiť to, čo sa potichu dá, t.j. zmývať každý deň podlahu, okenné parapety, všade utierať prach, žehliť, cez deň v práci zvládať náročnú riadiacu funkciu a potom doma. A sme tu. Nezvládali to iba lenivé, ktoré od mlada neboli zvyknuté pracovať zodpovedne. Žiadať od manžela, aby pomáhal popri svojom náročnom pracovnom zaťažení aj v domácnosti a s deťmi, znamenalo to neschopnosť a zlyhanie ženy ako matky. Prvých 20 rokov s rodinou bolo náročných, no stálo to za to.
@evkatk
na tebe sa to dosť podpísalo. tieto tvoje psycho úvahy. Ako si autorke pomohla?
Mne pomohlo ísť do fitka alebo von s kamoškami - aspoň na obed, večeru 1-2x za mesiac a mali sme zákaz riešiť deti 🙂
@anonym_autor Viem, že to nie je ľahké ,ale vyčlen si každý deň chvíľku pre seba,na ktorú sa celý deň môžeš tešiť.Z času na čas si naplánuj aj oddychové aktivity/krátka prechádzka v prírode, káva s kamarátkou,zmrzka s dieťaťom/. Keď sa máš na čo tešiť, ľahšie znesies aj telesnú i duševnú záťaž
Ako môže jedna žena - matka uvažovať nad tým, že je unavená a psychick& to nezvláda? Načo potom má dieťa a zakladá rodinu. To mala skúsiť za socíku. Materská 26 týždňov, z toho 4 týždne pred pôrodom a 5 - mesačné dieťa ráno bolo treba odniesť do jaslí, stredné do škôlky a najstaršie do školy. Postarať sa bolo treba o všetko, aby absolútne fungovalo, domácnosť bola v sterilnej čistote a to ešte sa plienky vyvárali na sporáku, automatické práčky neexistovali, plienky sa ručne pláchali a po vysušení žehlili, polotovary neexistovali,... Všetko sa dalo zvládnuť a pripustiť si únavu a nedajbože psychickú vyčerpanosť znamenalo priznať si, že som psychiky labilná, v tom čase sa takým hovorilo, že je psychiatrický blázon. Predsa žena musela zvládať všetko ak mala rodinu napriek tomu, že v noci sa ušlo maximálne 3 hod. spánku. Večer keď deti zaspali, bolo treba robiť to, čo sa potichu dá, t.j. zmývať každý deň podlahu, okenné parapety, všade utierať prach, žehliť, cez deň v práci zvládať náročnú riadiacu funkciu a potom doma. A sme tu. Nezvládali to iba lenivé, ktoré od mlada neboli zvyknuté pracovať zodpovedne. Žiadať od manžela, aby pomáhal popri svojom náročnom pracovnom zaťažení aj v domácnosti a s deťmi, znamenalo to neschopnosť a zlyhanie ženy ako matky. Prvých 20 rokov s rodinou bolo náročných, no stálo to za to.
@evkatk ale nehovor.. dufam, ze si robis srandu. Ja tiez uz nie som najmladsia a pamatam si, ako moja mamina plakala pri stvrtom dietati od unavy/zufalstva/hormonov. Pamatam si, ako sa aj so susedkami stazovali na to, ako su unavene. A neboli psychicky labilne. Pamatam si aj ako babka hovorila, ze ona si tiez obcas musela oddychnut a oddychovala od deti na poli. Pamatam si, ako vtedy asi 70 rocna susedka hovorila, ze ony detom navarili maku a mali klud, lebo deti spali cely den a aj noc a nemuseli pocuvat detsky plac. To, ze ty si sa hrala na Matku Terezu a trpela si, lebo si sa bala, ze ta oznacia za psychiatrickeho pacienta, neznamena, ze vsetci boli taki a ze to takto bolo vsade.
Kazda matka ma obdobie, kedy sa to na nu vsetko naraz zosype. Takmer kazda byva obcas unavena, frustrovana, ohucana a najradsej by sa zatvorila aspon na hodinku do tichej miestnosti a cumela do blba. A priznat si, ze to tak je a poziadat o pomoc, nie je ziadna hanba.
Baby ďakujem veľmi veľmi pekne za vaše komentáre. Ten jeden odignorujem, lebo nechce sa mi strácať ani len čas na komentovanie niečoho takého 😅🙈
Depresie zatiaľ vďakabohu nemávam, akurát naozaj len vyčerpávajúce obdobia. Všimla som si napríklad veľký súvis s cyklom, že sa mi únava a samozrejme aj nervozita zhoršia práve pred menštruáciou, ale vyslovene žiadne depky to nie sú. Skôr len som naozaj miestami (možno 1-2x za mesiac) tak unavená, že to mnou trochu viac zamáva a odrazí sa mi to aj na psychike. Každopádne vám všetkým ostatným ďakujem za pomoc, ste zlaté❤️
Každá sme mali najmä počas materskej také pocity, zúfalstvo, plač, vyčerpanie, to všetko bolo na dennom poriadku, ale ako sa hovorí, všetko raz prejde, aj to dobré, aj to zlé...