Bojím sa znova otehotnieť
21. apríla 2012 ma pustili z práce preto že som začala krvácať a mať bolesti v podbrušku. To som už týždeň vedela že čakáme bábo. Prišiel po mna priateľ a leteli sme na pohotovosť, tam si ma aj nehali. Na ultrazvuku bolo vidieť malí vačok. Vtedy som si uvedomila že som naozaj tehotná. Noc v nemocnici som brala tažko. Na druhý deň hneď po obede, ma zrazu strašne zabolelo brucho a začala som krvácať veľmi silno. Sestra hneď volala lekára a išli sme na ultrazvuk. Vtedy som 1 x videla skoro čiernu krv. Na ultrazvuku nič nebolo. Prišla som o bábo. Hrdinsky zo slzami v očiach som stale vravela a presviedčala aj samú seba že to nič ved nabudúce sa podarí. Po potrate som sa zmenila. Teda zmenil sa môj vstah k detom. Stále ich ľúbim. Ale neviem si tak užívať ich prítomnosť ako predtým. Prvú mrchu mám už za sebou a teraz mi tá druhá mešká. Necítim ani príznak. Bojím sa byť znova tehotná. Bojím sa že by som o to zas prišla.
Prosím neprajníčky a tie ktoré ľudí súdia aby nepísali do tejto diskusie. 😨
@lucka222 precitaj si tu a pridaj sa ku kockam, ktore to, zial, zazili tiez ☹
https://www.modrykonik.sk/forum/o-tehotenstve/tehotenstvo-po-potrate-ake-su-vase-skusenosti/
https://www.modrykonik.sk/forum/zdravotne-problemy/kedy-ste-otehotneli-po-kyretazi-hrozi-potrat/
@lucka222 presne tak moja,ja som toto prezila pred 4 rokmi a prisla som o babo v 12tt,velmi ma to bolelo,velmi...plakala som,na tehulky som nemohla pozerat,lebo mi trhalo srdce,preco ja nemam to stastie byt mamou..... proste kazda to preziva po svojom,ja som sa modlievala,plakala,kricala,zavidela ale v dobrom...nie nechcela som ziadnej ublizit...myslim ze je to prirodzene..
moja nemas sa coho bat,vies uz davno viem,ze sa nevyhneme tomu co sa ma stat,stane sa a vsetko sa deje pre nieco...je to krute ale je to tak....mne po 3 rokoch po potrate som absolvovala laparku,kde mi zistili jednorohu maternicu,cize aj to bolo na nieco dobre a otehotneli sme 🙂 a viem,ze budem rodit cisarskym vdaka tomu,ze mi odhalili tu diagnozu,inak by babo mohlo byt ohrozene pri prirodzenom porode...
velmi velmi a z uprimneho srdca ti prajem,aby si sa postavila na nohy,aby si to zvladla,nebojaj urcite to teraz dopadne na 1*
@lucka222 ja ta chapem, my sme v tento den presne pred rokom prisli o malinke v 12 tt, na utz som videla uz aj srdiecko bit..este aj cele vianoce som preplakala, deti som zacala neznasat, ludom sa vyhybat, doteraz mi ostal od ludi odstup.. a nechcela som hned otehotniet, necitila som sa na to, nechcela som to zase vsetko zazivat od zaciatku..po troch mesiacoch od potratu sa pomalicky zacala vracat tuzba po mimcu..a otehotnela som na 7. mesiac od potratu, zaciatkom oktobra cakame nasu malu babulku.. chcela som ti len povedat, ze nebran sa pocitom , ktore mas, vykasli sa na vsetky dobre mienene rady, nechaj ubolene srdiecko nech sa lieci casom same..ked bude cas na druhe babo, budes to vediet..🙂 drzim prsty🙂
@lucka222 je mi luto, ze si to aj ty prezila ... 😔 a na 100% chapem aj tvoj postoj k detom, je to uplne normalna reakcia, a nemas sa coho bat . Ono to tak proste plynie. nachvilku sa snazis tvarit, ze vsetko je ok, nachvilku ta zachvati prival slz, potom si nahnevana na vsetkych, potom sa pytas, ze preco prave ty ... nakoniec to predsalen prejde. Bolest ustane a ostau len spomienky .
1,5 roka sa nam nedarilo otehotniet, potom sme o babo v 10 tt prisli . doslova som zavidela, kazdej mamine dietatko. Bolo mi v pritomnosti deti velmi neprijemne, hrca v hrdle a uhybala som pohladom, a to iste aj pri tehotnych zenach . mesiac po potrate som znovu otehotnela a vsetko preslo.
prekonaj strach a mysli na to druhe babatko, ktore na teba caka. drzim ti palce, aby to boo cim skor
aj ja som to zazila,dvakrat,bolo mi dlho tazko a nemohla som sa s tym zmierit.denne som sa pytala,preco prave mne sa to stalo,preco potrat,ine mali deti ako na beziacom pase a mne sa dlho nedarilo ☹ ale myslim,ze casom som to dobre spracovala a zaujala iny nazor k otehotneniu....a dnes sa tesim na svoje dietatko,je to moje tretie tehotenstvo a pevne si drzim palce,ze sa do tretice postasti 🙂 vzdy som neprestavala verit,ze raz budem mat dalsie dietatko a tak ti tiez drzim palce,aby tvoja tuzba po dietatku bolo skoro naplnena 😉
je normalny tvoj strach. to asi preziva kazda zena po potrate. cas ranu zahoji, neboj nic. budes sa tesit este viac ked zistis ze si znova tehu
@lucka222 ahoj, je mi velmi luto ze si to musela zazit, je to velmi smutne a bolestive pre teba, viem to, lebo som si to zazila 3x, s tym ze ten posledny potrat som mala zamlcany, t.j. ze babatko zilo a v 12tt zistili ze nezije, bol to pre mna najorsi den, a velmi dlho som sa z toho spamatavala...
je to uplne normalne ze mas strach znova otehotniet, mas strach ze sa to zas zopakuje. nepoviem ti preco sa to stalo, to sa nedozvies a ani ti to nikto nepovie. ale chcem ta povzbudit, ze nic nieje stratene, ze dalsie teho moze byt uplne bez problemov. ja som potratila 2teho a 4, 5, potom ked som znova otehotnela, velmi som sa bala a nedokazala som sa ani tesit ze som tehu, hlavne prve tri mesiace som velmi trpla, ale na stastie dalsie teho uz bolo ok , a teraz mame 5zdravych a rasnych deti a sme velmi stastni ze ich mame 😉
a vlatne po prvom potrate som otehotnela hned, ze som nedostala ani kramy, a nevedela som ze som tehotna, kramy stale nechodili, myslela som ze to kvoli tomu, a ked 7tt nic urobila som si test a bol poyitivny, velmi som sa zlakla. ale bolo to uplne bezproblemove tehu, ani som nevedela ze sa nieco deje az kym mi nezacalo rast brucho, narodil sa vlastne o mesiac neskor ako sa malo narodit to babo. teraz je y neho uz velky chlapec. 😉
Ja na spontánny potrat čakám už tretí týždeň... vtedy nám s manželom lekár na ultrazvuku v 12tt povedal, že bábätko má vážnu vývinovú poruchu , s ktorou sa žiť nedá, a v 90% prípadoch si to príroda porieši sama. A tak čakám, kedy moje bábätko, na ktoré sme sa tak veľmi tešili vzdá boj so životom. Počas tých troch týždňov som zistila, že je lepšie nevedieť, že vás potrat čaká - na toto neexistuje príprava. Bolí to každý deň rovnako...
@lucka222 Nemýlil, bábätko je dosť veľké na to, aby sa vady a chyby dali určiť, a v tomto týždni sa aj určujú... ale ďakujem. Vieš, mám fotku, kde je to jasne vidieť- ale zatiaľ bojuje, a my s manželom ho budeme ľúbiť už navždy. I keď je to zrejme nereálne, chcela by som ho donosiť a vidieť - aspoň na chvíľočku vidieť a držať 😢
Lucka, je mi ľúto aj tvojej straty - myslím si, že je jedno, kedy žena príde o svoje dieťa - vždy to bolí. A neboj sa mať ďalšie bábo, strachu oň sa nevyhneš, ale viera a nádej majú silu, a navyše, ak máš pri sebe oporu, je to o polovicu ľahšie...
Ahoj, presne viem co citis. Som na to podobne, v septembri 2011 som potratila v 8tt, bola som z toho uplne hotove, pretoze sme partia , kde dve kamosky :( a v marci som potratila opat. o trochu skor ako predtym asi v 5 tt. a to jedna z kamosiek uz dieta mali, druha cakala v aprili. do toho dve kolegyne ostali tehotne a maju termin teraz v novembri, tak ako by som mala aj ja. a kazdy den sa musim pozerat nato ako im rastu bruska, ako si kupuju vecicky a podobne. v robote sa mi prestalo darit, nadriadena si to tiez vsimla a dala mi to aj pocitit. ale musim bojovat. Pomaly sa z toho celeho dostavam a zacali sme sa snazit znovu. tak verim, ze nam to coskoro vyjde a budeme si drzat uzlicek 🙂
@zaza18 Myslim si, ze toto co sa teraz deje Tebe je jedna z najhorsich veci na svete ake sa mozu zene stat Si velmi statocna, ze cakas Ja som necakala Nam vvv zistili v 21 tt a sla som na prerusenie Bol to najhorsi den v mojom zivote Zial , vady boli take , ze mi lekar v ziadnom pripade nedoporucoval sa ist na dietatko pozriet Tak sa drz a hlavne nech to nabuduce vyjde Drzim palce!!!!!!!!
Začínam sa báť. Mrcha 10 dní mešká. Začal mi výtok a pri cikaní ide aj kvapka krvy alebo takej zrazeniny. 😒
@emily3 ahoj, a koľko ti trvalo, dokedy si sa vyrovnala s tým potratom? Ved ja som týžden po potrate ☹ a už nevladzem. take prazdno ako cítim, to sa nedá opísať. Mám pocit, že už len dožijem nejako. Že všetko som si odžila a že už ma nič nečaká. Že sa všetko naplno čo sa malo. A navyše ma nechal aj priateľ dva dni po potrate. Ja nevldázem. A už mam vela rokov. ☹
borkavan netehu. Teraz som na hormonálnej liečbe aby sa mi upravil cyklus. 🙂
@lucka222 Viem presne ako sa cítiš,ja som to bohužial musela absolvovať už dvakrát.Prvýkrát to bolo 12 týždni mi oznamili ,že dieťatko nerastie a musím ísť na zákrok,bolo to najhoršie obdobie v mojom živote.Následne som absolvovala nejake vyšetrenia a doktorka mi oznámila ,že je všetko ok a môžem znova otehotnieť a aj sa mi to podarilo a aká bola moja radosť ,ked sme na sone zistili,že to budú dvojičky,som bola taká šťastná.Všetko bolo v poriadku až kým som v 6 týždni nezačala krvácať,nasledovala nemocnica a o 3 dni nato mi povedali,že sa zopakovalo to čo prvýkrát a detičky musia ísť preč.Bola to hrozna bolesť vlastne ešte je stalo sa to 30 oktobra.Teraz ma čakajú vyšetrenia v Banskej Bystrici,tak uvidím ako to dopadne.Ja detičky ešte nemám a strašne by som chcela ,ale sa aj bojím,že sa mi to stane znova a to by som už asi nezvládla. ☹
@zuzana2489 Je to smutné. Ale nestrácaj nádej. Aj keď strach v nás už zostane treba ho potlačiť. Treba veriť že to že dokážeme otehotnieť je prvý krok k úspechu. Lebo verím tomu že prílišní strach a negatívne myslenie tehotným ženám neprospieva. 😝
@lucka222 Milá Lucka, počula som názor, že podvedomie u tehotnej pracuje veľmi intenzívne a vysiela signály do nášho vedomia, čo sa deje v tele. Strach môže byť známkou, že ešte nie si úplne v poriadku a preto sa čím skôr zotav a oddýchni si. Rob psychohygienu, choď na prechádzky a osloboď sa od smutného zážitku. Ak si veriaca, choď na spoveď a naštartuj sa opäť do života. Možno treba počkať do jari, keď všetko kvitne a radosť príde do Teba akosi samozrejme. Potom plná života a elánu plánuj dieťatko, ktoré by malo spolu s maminou zažívať len samé príjemné chvíle. Dieťatko od prvých počiatkov prežíva spolu s maminou radosť, smútok, depresie, napätie atď. Dopraj mu radosť zo života, ale musíš ju aj Ty sama prežívať.
Dobrý deň, chcela by som Vás velmi poprosiť o spoluprácu na dotazníku k mojej diplomovej práci.
Viac info na:
www.popotrate.dotaznicek.sk
Dakujem
@lucka1987 Ahoj..čítam, že sa ti podarilo otehotnieť mesiac po potrate!! Je to skvelé, že tak skoro!! To by som si priala aj ja, ja som skoro tri týždne od tej nepríjemnej udalosti ( tiež 10tt ) a už teraz veľmi túžim potom aby som znovu otehotnela..znova zažila ten krásny pocit. Chceli by sme začať skúšať po prvej M, neviem či je to správne, či niečo hrozí, ale je tu veľa pozitívnych príbehov dievčat ktorým sa to podarilo. A ty si mala spontánny potrat alebo ti robili aj kyret??
A druhé tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií??Nechcela si ostať na rizikovom? A čo ti povedal lekár, keď si tak skoro otehotnela?? Môj ma od skorého otehotnenia odhovára, že je lepšie aspoň 3 cykli počkať.Ďakujem a prajem pekný dník
@lucka222 Veľa žien tu prežilo to, čo ty a každá z nás to inak spracováva. Ja som tiež potratila v 6tt. Ja som o tom potrebovala hovoriť a vyrozprávať sa a vysťažovať. Môj manžel o tom hovoriť nechcel a spracoval to po svojom. Poplakal si spolu so mnou a bolo. Ty sama asi cítiš, čo v tejto chvíli potrebuješ a čo ti pomáha. Moja kamarátka otehotnela mesiac predo mnou. Ja som o bábo prišla a jej rástlo bruško. Vídali sme sa často a mne to občas prišlo zaťažko pozerať sa na ňu a rozprávať sa s ňou o jej tehotenstve. Nemá cenu niekoho z okolia trestať za to, čo sa stalo. To, že sa zmenil tvoj vzťah k deťom sa určite zmení, ale určite na to budeš potrebovať čas. Koľko, to neviem. Tvoje telo sa zregeneruje vtedy, keď sa ti vylieči aj duša. Preto ak máš chuť plakať, plač. Ak chceš kričať, krič.
Od meškania cyklu si nič nesľubuj. Telo sa regeneruje, ja som napr. mala pol roka taký cyklus, že som naozaj nevedela, kedy dostanem menzes.Teraz čakám znovu dieťatko. Báť sa nemáš čoho. Každé tehotenstvo je iné. Ak po dieťatku túžiš, myslím, že sa budeš veľmi tešiť. Obavy mám aj ja, ale lekári aj rodina dávajú teraz na mňa väčší pozor a ja som možno opatrnejšia ako ostatné tehule, ale verím, že tentokrát to dobre dopadne. Prajem ti, aby si sa čoskoro znovu dočkala dobrej správy a aby si verila v dobrý koniec. Držím palce 🙂