icon

Boľavá strata

avatar
darinchen
23. jún 2013

Ahojte,,,privadza ma tu velmi smutna udalost. Teraz v utorok som v 20+4 porodila.Malinka bojovala 3 a pol hodiny s nemoznym osudom.A potom zomrela.A mne puka srdce...V utorok nas caka pohreb.Ako ste to zvladli ?Da sa to vobec ?Uz vopred dakujem za odpovede....

Strana
z2
avatar
alana1
24. dec 2014

@nini1010 nooo osobne som videla pribeh jednej maminky, ktora zacala krvacat a mala ist uz na cistenie, ked v tom ju zobral pred cistenim lekar ze este raz pozrie ultrazvukom a zbadal tam srdce!!!!!!!!!!!!keby to nebol urobil, zabili by jej teraz uz 4 rocne krasne zdrave dievcatko!!!!!!!!!!doktori nemaju ziadnu zodpovednost!!!!!!!! davaju podpisovat milion papierov len aby sa chranili a potom to aj tak vyzera!!!!!!!!

avatar
mon777
11. jan 2015

Ahojte, dievčatá. Mám krátku, no pre mňa osobne dôležitú otázku.
Ako vaše polovičky znášajú stratu vášho spoločného bábätka? ☹ Ja na tom mojom vidím, že sa často trápi, no nechce so mnou o tom hovoriť, lebo ma nechce vidieť plakať ☹ Ale tak od toho sme manželia, aby sme si poplakali spolu, nie? ☹
V júli 2014 sme prišli o prvé v 6tt, v decembri 2014 o jednovaječné dvojičky v 12tt... 😢

avatar
bosoriak
12. jan 2015

@mon777 Znasali sme to vzdy spolocne, ja som sa vyrumazgala pri nom, on to riesil po svojom, ale vzdy spolu. Ano, od toho sme manzelia, ze sa mozme o seba opriet, spolahnut sa v dobrom, ale aj v zlom. Nas vztah takato strata vzdy posilnila, pretoze sme to prezivali spolu.

Ale kazdy clovek ma ine sposoby znasania smutku. Ak to tvoj muz preziva inak ako ty, to je predsa normalne. Ale ak potrebujes plakat pri nom, tak mu to povedz. Aj na to je ti manzelom, aby si pri nom mohla plakat.

avatar
mon777
12. jan 2015

@bosoriak No u nás je to tak, že ja sa mu môžem v pohode vyrozprávať, vyplakať na ramene a tak. Len ma trápi, že to on drží všetko v sebe. A keď aj vidím, že sa v danej chvíli strašne trápi, lebo mu z očí pozerá hádam bolesť sama, neviem urobiť nič ☹ Nemôžem si s ním o tom pohovoriť, lebo on mlčí ako ryba, nemôžem ho objať, aj keď viem, že by mu to pomohlo, lebo on nechce, nemôžem nič ☹ A to ma trápi. Máme byť na to dvaja. Ak to potrebujem ja, nechá ma, aby som sa vyplakala, lebo vie, že mi to pomôže. No keď ho chcem nechať ja, nedovolí mi to ☹

avatar
vege1
12. jan 2015

@mon777 u nas je to take iste. Muz to drzi v sebe a nechce o tom vobec hovorit. Ked som potratila prvykrat, tak strasne plakal ked ma nechaval v nemocnici. Odvtedy sa ale uzavrel a nechce sa v tom rypat, ako to on vola. Ja si este stale po veceroch poplacem. Uz som sa s tym zmierila, ale bolest a smutok zostali.

avatar
bosoriak
12. jan 2015

@mon777 Kazdy spracuva svoj zial inak. Tebe sa mozno zda, ze to drzi v sebe, on to ma mozno uz davno vyriesene. Ak to s tebou nechce riesit, tak by som to nechala tak. Zbytocne znasilnovat, ked nechce, chapes. On si mozno poplace, ked ho nevidis, vela muzov sa jednoducho hanbi plakat pred zenou, aj pred svojou. Vie, ze tam si, vie, ze ta ma pri sebe a to mu mozno staci.
A prajem, nech sa coskoro pozbierate a samozrejme, aby sa vam uz nic take nestalo.

avatar
mon777
12. jan 2015

@bosoriak môj taký ale nie je. Nemáme problém rumázgať ako deti jeden vedľa druhého. Len v tomto je to iné. A na 100% to "vyriešené" nemá. viem to, som si istá.

avatar
bosoriak
13. jan 2015

@mon777 Tak by som ho asi nechala tak. Mozes mu povedat, ze si tam pre neho, ked bude potrebovat, ale to je jedine, co mozes. Neda sa cloveka "donutit" k smuteniu.
Ja som presvedcena, ze to prejde.
Drzim palce.

Strana
z2