• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Čo si vziať a ako sa pripraviť na kyretáž?

22. marca 2017 
Ahojte

toto je môj prvý príspevok a hned taký smutný. Dnes som sa vrátila z nemocnice, kde som strávila 9 dní. 1. apríla som zistila že som tehotná a bol to moj najšťastnejší deň (teda až po svadbe). Ale 23.4. som začala krvácať a utekala som celá vystrašená do nemocnice. Hneď si ma tam nechali, vraj hroziaci potrat. Na sone nevedeli zistiť či bije srdiečko, tak zvolili vyčkávaciu taktiku. Celý týždeň som tam ležala v strese a v strachu o svoje dieťatko. Tá neistota bola neznesiteľná. Akcia srdiečka sa však nepotvrdila a 30.4. by robili kyretáž. Pustili ma až dnes. Cítim sa hrozne, strašne sme sa tešili a ani v najhoršiom sne mi nenapadlo, že by sa toto mohlo stať práve mne. Stále je mi do plaču. Neviem ako budem schopná ísť medzi ľudí. V pondelok idem k Dr., dúfam že ma spoň týždeň nechá doma. Ako ste sa s tým vyrovnali vy, čo ste prežili niečo podobné? Kedy sa môžeme začať snažiť o ďaľšie? Mám strach, aby to nedopadlo podobne. Čomu sa treba vyvarovať?
2. máj 2009 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lubi chvilku sa budes citis hrozne. ja som tiez nerada chodila medzi ludi, ale uvidis, po mesiaci ti uz bude omnoho lepsie :slight_smile: u mna to teda trvalo ten mesiac, pretoze v case ked som potracala som znova otehotnela, ale revizia maternica a neustale pichanie injekcii na stiahnutie maternic to dalsie baby vyhnali. ja som aj vedela, ze som tehu, ale radsej som to dr. nehovorila...pretoze som si predtym napocuvala, ako moja psychika vyhnala dieta...tak aby si zas nemyslela,z e si nahovaram,z e osm znova tehu. ale asi som to mala povedat....alebo utekat prec :grinning: no a kym dr. doslo, ze ot je dalsie tehu, tak vsetky tie invazivny zakroky sposobili dalsi potrat. a to ani nehovorim o tom, ze ma dva tyzden strasili s mimoametrnicovym...tak som ani nespala, aby som nahodou v noci neumrela :grinning:
no ale u teba to asi pojde rychlejsie a coskoro budes zase veselsia, uvidis. moja musis to vydrzat. viem ze je to teraz tazke, ale ked chvilku vydrzis, vsetko bude zase dobre. a posluchaj lekarov, ak ti zakazali sex, tak aspon to vydrz. a potom s tym snazenim...oni sice kazu 3 mesiace pockat, ale neviem ktora z nas to vydrzala :confused:
2. máj 2009 o 23:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lubkabb.Všetky s tebou súcitime a každa jedna sme sa cítili tak ako ty.... :frowning2: Je to strašna bolest v srdci.Clovek sa cíti prázdny.A dlho sa stym človek nevie zmierit.Depresie,výčitky...Nenávist voči tehotnym...Postupne sa s tym akože zmieruješ a tešiš sa na druhy pokus..Snažit sa budeš moct podla toho čo Ti povie lekar..Mne kázali čakat 3-4 MS.Je to aj podla toho ake bolo mimi velke.Cim menši plod,tam skor sa možeš snž.Všetky mame strach,aby sa to nezopakovalo..Comu sa treba vyvarovat???Tažko povedat.Na to asi recept nie je...Potom sa ozvy,čo Ti povedal lekár.pá a drž sa!!!!
3. máj 2009 o 09:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ďakujem za vaše slová útechy. Snáď to prebolí. Len neviem, za ako dlho. Ale pomáha mi, keď čítam, že nie som v tom sama a keď sa možem pozhovárať s niekým, kto si to všetko tiež prežil.

bettynka222, kto ti povedal, že tvoja psychika vyhnala tvoje bábetko. Podľa mňa je to blbosť. Ja som bola týždeň v neistote, či to bude v poriadku alebo nie. Snažila som sa byť optimistická, robila som všetko, čo mi doktori kázali. Aj som sa s bábetkom rozprávala. Ale vraj plod bol už dávnejšie mŕtvy, teda prestal sa vyvíjať. Ešte pred nemocnicou mi môj doktor povedal, že som musela otehotnieť neskôr, lebo podľa sona je maličký a tak mi ubral 2 týždne. Mal len 3 mm. Teraz viem, že už vtedy to nebolo v poriadku. Doktori v nemocnici však radšej zvolili vyčkávaciu taktiku, či sa srdiečko predsa len nerozbúcha. Takže som to vôbec nemohla ovplyvniť. Vraj to tak príroda zariadila. Keby aj prežilo, mohlo by byť poškodené a to by určite bolo väčšie trápenie.
Koľko krát ti pichli injekciu, keď sa ti podarilo aj otehotnieť? Mne 1 hneď po zákroku a potom ešte 2 dni po jednej. Po poslednej, včera, ma dosť bolelo bruško, tak ako pri MS. Myslíš, že mi ešte môj lekár bude pichať injekcie? Tie tri mesiace sa pokúsim, vydržať, lebo sa fakt bojím, že by sa to zopakovalo.

janulček, máš pravdu, cítim sa aj ja prázdna. K tehotným síce necítim nenávisť, ale keď zbadám zaokrúhlené bruško, tak sa neubránim slzičke. Pýtam sa sama seba - prečo ja? Prečo sa to stalo práve mne? Bola som v 9. týždni, alebo 7. podľa sona. Ťažko povedať. A ty si bola v ktorom týždni? Kedy sa ti to stalo? To moje malo byť môj vianočný darček a tiež k mojej 30-ke v decembri. Už mi pomaly tikajú biologické hodiny. Už si nikdy nebudem robiť test na 1. apríla. Som sa ešte smiala, že či to nie je prvoaprílový žart a 30.4. bolo po všetkom. Určite sa ozvem, čo mi povedal lekár.

Baby, aj ja vám držím palčeky, aby to vyšlo. Dúfam, že všetky budeme mať krásne a zdravé bábetká. Majte sa.
3. máj 2009 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj lubka

ja prave teraz prezivam to iste co ty :frowning2: okrem histologie ti budu robit aj ine vysetrenia? ja som strasne nervozna aj koly tomu, pretoze doktorka mi tvrdi ze netreba (hematologia&genetika) :angry:

ja som mala byt podla menzesu 11tt1den presne v den kyretu (29.4.) podla sona bola fazulka 6tt a nieco :frowning2: a maternica 9tt a nieco...

aj my sme sa taaak strasne tesili na vianoce konecne s babatkom... :frowning2:

drzim vsetkym palceky aby sme pod stromcekom hladkali nase zdrave babatka v brusku :dizzy_face:
3. máj 2009 o 15:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj tittika,

neviem vôbec aké vyšetrenia mi budú robiť. Idem zajtra k svojmu gynekológovi. Z nemocnice ma pustili len včera. V správe mám napísané, že výsledky z histológie budú o 10 dní.

Je to strašné, čo sa nám stalo. Aj teba pobolieva trocha bruško? Ja mám takú tlmenú bolesť ako pri MS. Môže to byť sťahmi maternice? Koľko injekcií ti pichli na stiahnutie maternice? Si stále PN?

Snáď to nie je príliš veľa otázok.

Aj ja držím palčeky. Určite sa nám to podarí.

:dizzy_face:
3. máj 2009 o 15:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lubka trosku citim brusko ako pri MS ale nic moc,len ten druhy den po kyrete som si dala na vecer tabletku aj ked to nebola silna bolest ale no neviem dala som si....

ja nie som vobec na PN a ani nebudem pretoze pracujem v otcovej firme a mam lazo plazo...

pichli mi 2 injekcie, teda len tie dvoje bolo vidno na stehne a skoro pri pase zo zadu, jedna je na rychlejsiu regeneraciu a aby som dostala menzes do 28 dni od kyretu, druha neviem naco ani som sa nepytala....

urcite sa podari raz dva, mne doktorka povedala pauzu 6 mesiacov :astonished: ale asi nebudeme mat velmi na vyber pretoze drahy je v zahranici (cca do augusta-septembra) a ja tam(tam sa nam podarilo po vyse 2,5 roku otehotniet) uz nechcem ist za nim-aspon teraz sa tak citim ze mi je z jednej strany najlepsie s rodicmi, nic nemusim robit ale na druhej strane mi neskutocne chyba milacik :pensive:
3. máj 2009 o 18:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tittika ešte jedna otázočka: nemávaš trocha zvýšenú teplotu? Ja mám stále zvýšenú, ale len 37,1-37,3 . Dúfam, že je to normálne a nebudem mať žiadne komplikácie. Počas tehotenstva som mala stále tých 37,4 - 37,5. Vtedy lekár povedal, že to môže byť hormónmi, ale asi to tým nebolo :frowning2: .
3. máj 2009 o 19:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lubka kludne aj 100 :wink:

nemam ale podla mna to moze ovplyvnovat aj psychika :pensive: mna stale triasla zima pred tym ako som mala kyret, od nervou ale nemerala som teplotu...s tym sa nezatazuj podla mna...

ja mam tlak v lavom uchu odkedy som sa prebrala z narkozy a neprestava to len mi tak tupo duni-ťuká ci co robi :sweat_smile: neviem ci to moze byt z narkozy :confused:
3. máj 2009 o 19:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tittika ďakujem. Možno že tá teplota môže byť naozaj zo psychiky, veď si častejšie poplačem, mám unavené oči. Ale radšej sa zajtra spýtam Dr. S tým dunením to je čudné. Na tvojom mieste by som sa tiež opýtala lekára. Ešte som o takom nepočula. Ešte raz ďakujem. Pa pa.
3. máj 2009 o 20:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Lubi,
mna tiez bolelo brusko po tych injekciach - tri dni. potom som zacala krvacat a po dalsich troch dnoch som aj potratila....no ale tiez by to asi po tom vsetkom nebolo v poriadku.
Lubi teplotu osm mala zvysenu aj ja, ale iba par dni. keby to pretrvavalo, chod s ana to radsej spytat. a antibiotika ti dali? ja osm ich mala v infuzke...ale skus sa spytat, lebo to sa dava ako prevencia pred zapalom.

tittika mna po zakroku este dva tyzdne pichalo v bubinku...bolo to dost divne. a tiez som sa pred zakrokom triasla - a opravnene...bol to des. a este asi tyzden po zakroku som sa vzdy ked som si lahla zacala hrozne triast...asi nejake podvedomie ci co.
3. máj 2009 o 21:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
4. máj 2009 o 10:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby,

tak som bola dnes za mojim doktorom aj s prepúšťacou správou. Dal mi antibiotiká Azatril - tobolky na 4 dni (2 krát denne). Vraj som náchylná teraz na rôzne infekcie, tak pre istotu. Tento týždeň ma ešte nechal doma, ale o 2 dni sa mu mám prísť ukázať. Vravela som mu aj o tej zvýšenej teplote, vraj môže byť. Na 2 týždne mi zakázal sex a snažiť sa môžme po 3. MS. Nasadí mi kyselinu listovú. Vravel aj o tej histológii, že sa z toho aj tak nič nedozvieme, ale mám mu to priniesť. Takže tak...
4. máj 2009 o 14:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No lubi,tak ako som písala...Mne dovolili sex až po prvej MS....teda večšinou to tu tak baby píšu,až po prvej MS.Lenže kto by vydržal 8tyž..????? :wink:
4. máj 2009 o 19:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lubka mne tiez povedala dr.: abstak az po prvu menstruaciu :rolling_eyes: ale ze vraj mi dojde od kyretu do 4 tyzdnov tak som zvedava....pichla mi neaku injekciu na rychlejsiu regeneraciu
5. máj 2009 o 19:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No to je dobre tittika že Ti dali taku injekciu..nie ako ja som čakala 8tyž.až som nakoniec išla na vyvolavačku...Strašne nervy..A druha MS prišla tiež až 44DC..Zase ma to stálo kopu nervov.Teraz ked potrebujem čo najrychlejšie mat 3-4cykly zasebou,tak sa mi to takto serie.. :angry: :angry: Uvidim kedy pride tretia.. :angry:
Ono by mala byt pauza v sexe ako ked žena porodi 6 tyž..tak neviem..alebo my,po potrate po prvej MS.Každy lekar povie inak.
5. máj 2009 o 19:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tittika, mne pichli v nemocnici niekoľko injekcií, že ani neviem, na čo všetky boli.. do zadku, do bruška...hádam aj takú mi dali. Poslednú mi dali na 2. deň po kyrete. Pichla mi ju niekde vyše zadka. Po nejakej chvíli, keď som vstala z postele, ma nechceli poslúchať nohy, zatmelo sa mi pred očami, bolo mi na zvracanie a strašne mi začalo hučať v hlave. Spoluležiaca musela zavolať sestričku. Viem, že som sa ani tak nebála, že odpadnem, ako že ma zase nepustia domov. Potom sestrička povedala, že po tej injekcii (povedala niečo ako metanol, ale neviem iste)niektoré ženy mávajú takúto reakciu...vraj náhle veľmi stúpne tlak. Našťastie to rýchlo prešlo a aj ma pustili domov. Už by som to tam po 9 dňoch nevydržala ani chvíľku.

Zajtra sa idem zas ukázať k svojmu dr. Bruško ma už menej bolí, ale mám take ťahy, keď sa chcem poriadne vystrieť. Ako keď je svalovka. A po tých antibiotikách mi býva zle od žalúdka. Ešte ich mám na 2 dni, hádam to nejak vydržím.

Abstinovať mi kázal 2 týždne, v nemocnici zas vraveli 3... tak uvidíme :wink:
5. máj 2009 o 22:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ja som kyretaz podstupila v utorok (5.5.), mala som byt v 11 tyzdni, isla som druhy raz na poradnu, na druhy ultrazvuk, uz po tehotensku knizku a nic. Gestacny vak rastol ale malinke zostalo na urovni 7 tyzdna, ked som bola prvy krat na ultrazvuku s nadhernymi odozvami srdiecka. Boli to, tak ako kazdu, ktora to prezila, bolo to dietatko po 14 mesiacoch snazenia v mojom veku 36 rokov. Asi som nieco zanedbala, teraz zacnem s ocistou tela, zacnem brat baby plane a budem len dufat v stastny koniec. Opora v partnerovi je minimalne, vsetko co spravil bolo odvoz do a z nemocnice. Hovori, ze svet sa k voli tomu nezruti, a ze sa mam dat psychicky do poriadku, inak to dieta nevynosim. Esteze mam super rodinu a priatelov, kolegov, ale aj tak neskutočne narocne na psychiku, ako kazde ine nestastie. :frowning2:
7. máj 2009 o 11:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babulky, dlho som tu nebola a ani neplánujem sem chodiť, lebo ma to psychicky trošku dosť deptá v tejto téme, no dnes mi to nedá.

mmbch - nič si nezanedbala! prosím ťa, len si nič nevyčítaj! ja som sa maximálne šetrila, mužík mi doslova nedovolil ani riady umyť, behal okolo mna stále, užívala som aj duphaston, aj kys. listovú vo forme femibion /teda tú už rozloženú, čo dokáže telo využiť hned/ a predsa mimi nerástlo :frowning2: ja som bola v 8tt+5 a mimi malo stále len 4mm /teda 5tt+0/ a dokonca 2dni pred zákrokom som ešte videla srdiečko... :frowning2: :frowning2: :frowning2: je to tá najvačšia bolesť na svete, ale urobili sme všetko pre to aby sme donodili a porodili zdravé bábo. ty aj ja. jednoducho Pán Boh rozhodol takto a my sa s tým musíme všetky zmieriť, nič iné nám nezostáva.
ja viem, pocitu sebaobvinovania sa asi nevyhne žiadna z nás, ale poznám ženu, ktorá na začiatku tehu doslova skákala zo skrine, náročky sa kúpala v horúcej vode a čo ja viem čo ešte, len aby o bábo prišla, lebo mala len 17 a predsa sa bábo nepustilo a dnes má 15rokov...

takže držkám ti silno paste aby to prebolelo a aby si čoskoro nosila pod srdiečkom další zázrak a tentoraz aby sa to dobre skončilo :wink: drž sa
7. máj 2009 o 11:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dakujem krasne jarulai za povzdudive slovicka. Dostala som uz vela pozitivnej energie od utorka, len mi je smutno, ze je to vsetko od zien, muzov ako keby sa to ani netykalo (aspon tych v mojom okoli). Tiez som brala duphaston dva krat denne od toho 7tt, ale malinke uz bolo pravdepodobne vtedy bez tlkotu srdiecka. Ale verim, tak ako pises, ze coskoro (teda po tych 6 mesiacoch) co sa chcem dat do poriadku po fyzickej aj psychickej stranke, mi pod srdieckom bude tlct malinke srdiecko mojho zdraveho drobceka. Vela stastia a radosti zo zivota prajem. :slight_smile:
7. máj 2009 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mmbch, ja som brala duphaston 3x denne od začiatku ako sme zistili, že som tehu /to bol od poslednej MS asi 5tt/ a vidíš :frowning2: asi to tak jednoducho malo byť... :frowning2:
a nemysli si, že mužom je to jedno - oni to tiež prežívajú a určite aj tvoj smúti, len to asi nevie dať najavo tak ako napr, moj. mne sa moj mužík priznal, že ked som mu to zavolala, že mimi už nežije, tak sa mu roztriasli ruky, nohy a vypadol mu nožík z rúk /práve mi krájal syr, čo mi chcel doniesť do nemocky.../a plakal - doma sám aby ho nikto nevidel a potom pri mne v nemocke /tiež si asi myslel, že ho pre slzy nevidím, no poznám ho a viem, že plakal/ smutno mu býva aj teraz ešte, no snaží sa to nedať predomnou najavo, aby som sa už mohla dať dokopy...
7. máj 2009 o 12:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky mmbch..Smutne... :frowning2: Ešte ked sa človek čo Ti má byt oporou postavi chrbtom...Ale možno to tak nemyslel.Len chlapi sa niekedy robia hrdinovia...Moj manžel stál pri mne,bol mi oporou,neviem si predstavit že by sa k tomu postavil tak chladne..Ja som prišla o mimi presne v tom istom tyž.ako ty.11tt a mimi bolo velkostou na 7tt...Bohužial.Za nejaky mes.sa budeme snažit o druhe.Aj ked o tom prve sme sa vobec snž.nemuseli..My ženy sme silne osobnosti a ešte aj musime byt silne...Ja som tiež dostala knižku a v ten isty den som ju nechala v nemocnici...Takže tak..Nebude smutna,nemyslim že si niečo zanedbala,aj ked vyčitky som mala aj ja a všeliake myšlienkove pochody...Len druhe mimi nas može zachránit od aspon čiastočneho zabudnutia..Je to tažke,tiež na to často myslim a trápim sa možno kolkokrat až moc..
Jaru,aj ja si myslim že mojmu manželovi byva smutno,len o tom nehovori...Ale už som sa ho vela krat chcela na to spytat,že či myslieva na to.Len mi je to take blbe..neviem..
7. máj 2009 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulcek, určite mu to občas príde na rozum. ja som si tiež donedávna myslela, že mužík už na to nemyslí, až sme sa minulý týžden niečo tak pochytili, zaplietlo sa do toho aj toto nešťastie a vtedy sa priznal, že nie som v tom sama, že aj jemu je smutno...chlapi sa s tým vyrovnávajú inak ale určite smútia...
7. máj 2009 o 14:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mmbch, ahoj. chcem ta len povzbudit a povedat, ti, ze tomu tvojmu to je urcite luto. ja som vkuse po zakroku plakala a sme sa kvoli otmu aj parkrat povadili. normalne po mne hucel,ze s tym mam uz prestat. ale to len preto, ze bol zyfaly z toho, ze vela placem, vies pre toho chlapa to je hrozne, ked vidi svoju milovanu jemnu osobku taku nestatsnu a nevie ako by jej mohol pomoct. podla mna ta velmi lubi a z tej reakcie by som skor tipovala, ze mu to je aj velmi luto.
a inak pocity viny, to sme tu mali uplne kazda. je to normalne a ziadna nasa rada ta nepresvedci o tom, ze si to nesposobila, musi to len preboliet a potom ta uz taka hlupost, ze si nieco zanedbala, ani nenapadne.

jarulai ahoooooooooj, pamatas si ma? dlho si tu nebla, si velmi smutna? ja som teraz dokoncovala diplomku, tri dni som nespala a normalne som na vsetko zabudla. az sa mi to zda divne...
7. máj 2009 o 15:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
betty ahoj, jasne, že sa pamatám. nechodím sem, lebo ma to tu deptá, radšej chodím do témy "v roku 2008 sa nepodarilo..." tu si vždy na to spomeniem a som potom znova nešťastná...ale inak už pohodka. jasne, že ma občas ešte prepadne smútok, ale myslím, že to je ešte normálne, nie?
tak držím paste s diplomkou :wink:
7. máj 2009 o 15:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jasne ze je to normalne. ja teraz na to nemyslim, lebo mam za 10 dni statnice a som v "miernom" casovom sklze. inak vsetci mi hovorili, ze ked s aporiadne sustredim na tu diplomku, tak na vsetko zabudnem. ale ja osm sa vobec sutredit nevedela. ale pred dvoma dnami sa to zrazu zmenilo, zacala som vkuse pisat, ani som poriadne nespala. to ze osm sa premohla a napisala som to mi velmi pomohlo, lebo som na seba trosku hrda, ze som to zvladla. a to mi velmi pomaha, lebo velmi dlho som sa citila taka neschopna..ale ved urcite vies, o com hovorim, ze?
7. máj 2009 o 16:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jasne, že viem :wink:
idem už domkov, maj sa krásne, uži si víkendík a vela síl pri príprave na štátnice :wink:
pa-pa
7. máj 2009 o 16:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj mmbch,
ja viem, čo prežívaš. Ja som to zažila minulý týždeň. Smútok je ešte čerstvý a ešte nebol deň, kedy by som si nepoplakala. Neverím, že by si to mohla nejako ovplyvniť a preto sa tým prestaň trápiť. Musíme sa dať do poriadku a to nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. A neboj, keď už budeš fit, ono to príde. A potom budeš mať krásne a hlavne zdravé bábatko. A k tým chlapom... môj muž mi je veľkou oporou, ale neprežíva to tak ako ja. Nedá na sebe znať, že je smutný len preto, aby som sa ja prestala čo najskôr trápiť. Skôr sa bojí o mňa. Vidím mu to na očiach. Niekedy robí zo seba šaša, len aby ma rozveselil. Muži majú veľmi zložité povahy. Svoj smútok skrývajú, len aby nevyzerali ako slaboši.
Prajem ti, aby tvoj smútok bol zo dňa na deň menší a aby si sa čoskoro tešila z krásnych vecí, ktoré máš ešte pred sebou.
7. máj 2009 o 19:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dievčatá ďakujem, pomaly ako to tu čitam sa utvrdzujem v tom, ze muži ten smútok prežívajú úplne inak, skrývajú ho v sebe a boja sa ho vypustiť. No mne by mozno stacilo pohladkanie a slovicko "bude to dobre", ale on uplne uteka z domu a nechava ma samu s mojimi myslienkami. :frowning2: Po tomto vsetkom som sa rozhodla, ze po vikende pojdem do roboty, aspon tam budem s priatelmi, kolegami, pokecame a potom sa pustime do prace, ktoru teraz povazujem za druhy najlepsi liek na smutok, prvy liek je cas, ktory celu bolest zmierni. Dakujem Vam dievcata za mile slova, dakujem vsetkym ktari prisvievaju do podobnych for na internete, clovek sa necita tak sam vo svojom smutku.
Krasny vikend prajem!
8. máj 2009 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby. Musím sa k vám pridať. :frowning2: Som po druhom ivf, všetky tehotenské testy boli pozitívne, včerajšie hcg bolo 197,6. Doktor mi volal, že som tehotná. Dnes v noci ma chytili kŕče, a pustil sa mi menzes. :frowning2: :frowning2: :frowning2:
Je to hrozné. Už neverím ani na testy, ani na odbery. Predvčerom som bola u môjho gynekológa, že špiním. Ani ma len idiot nevyšetril, nič. :frowning2: :frowning2: :frowning2: Som úplne na dne. Nebola som na kyrete, ale viem, že je po všetkom :frowning2:
8. máj 2009 o 11:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok