Je toto koniec vzťahu?

Keď sme sa sa pred 11 timi rokmi brali bolí sme zamilovaní a štíhli... Dnes už ostalo len to prvé. 😀 Kilá pribudli a u mňa tehotenstvom, u muža vyjedaním chladničky po večeroch. Ak by mi muž povedal 10 mesiacov po pôrode, to čo tebe a ani by sa neospravedlnil, odišla by som od neho. Tiež som to mala po pôrode ťažké väčšinou s drobcom sama doma. V noci sa budil každú hodinu a pól, cez deň sa mu moc nechcelo spávať. Bola som totálne vyčerpaná, dokonca som spadla dolu schodmi, lebo keď som po nich kráčala sa mi za krútila hlava, tak som bolá celá modrá. My sme obaja pre každú srandu a občas do seba rypneme, že nám rastú faldíky... Ja som napríklad teraz za dva mesiace pribrala 5 kíl. Manžel si to nevšimol, no ja som ostala zhrozená, tak som si upravila stravu a začala cvičiť a nakopla som tým aj môjho muža. Nech to u Vás dopadne akokoľvek, teš sa že máš zdravého syna. Držím palce.

@zzzzuz Nechaj ho trochu vychladnut, kym je u rodicov. Verim, ze aj jemu pride luto, ze vas nema pri sebe a uvedomi si, ze vas nechce stratit. Podla mna - prepac, je povrchny hlupak. Nemoze chciet od zeny, ktora je 10 mesiacov po porode a koji, aby drzala dietu a chudla.☹ A neda sa stihat vsetko. Nevyspana sa starat o dieta a mat este aj domacnost tip-top. Nie si jedina.🙂

nie, ešte to nekonči. skúste nájsť spoločnú reč. Ja viem že ťa to bolí -však koho by to nebolelo také urážky , ale ešte skús pozliepať črepiny vašeho vzťahu...Držím palce.

@zzzzuz a ako si ťa má vážiť keď si ty sama seba nevážiš? Možno to bude znieť trochu hrubo ale keď sama o sebe si myslíš že si trošku väčšia tak jasné že aj okolie si to bude viac všímať. Keď sa po takejto vete zosypeš tak asi sa veľmi rada nemáš. Dnes tu vybehol pekný článok o sebalaske. Zapracuj na tomto uvidíš ako sa tvoj život zmení.

@zzzzuz ja som nečítala reakcie, určite si už našla odpoveď na svoju situáciu, len chcem napísať svoju skúsenosť. Mam muža, sme spolu 12 rokov, z toho 4 manželia. Mame 35.Je to skvelý človek a otec, pred pôrodom sme si boli veľmi blízky, keď som bola tehotná, skoro som sa od neho nepohla, veľmi mi pomohol, keď mi bolo ťažko, keď som sa bála o babo, ktoré on až tak veľmi nechcel, no o to viac ho teraz ľúbi. Len pri ňom som sa cítila dobre, je to človek, ktorý o mne vie všetko, môžem mu povedať čokoľvek a nikdy ma neodcudzoval. Po pôrode ale katastrofa. Dieťa prevráti rodinu, ľudí, úplne na ruby. Klobúk dole pred tým, komu sa to nestalo. Hádky, nervozita, začali sme jeden druhému škaredo nadávať... Únava, občas bezradnosť sa na nás veľmi podpísali. Malý ma teraz 20 mesiacov a nie je to ono. Áno, pred pôrodom sme si nikdy nepovedali žiadnu nadávku, teraz je to skoro na dennom poriadku. Na mužovi sa podpísali aj dní bez sexu, na mne všetko ostatné. Veľakrát sme si povedali, že sa máme radi, že to musíme ustáť hlavne kvôli malému. On ocka neskutočne ľúbi a ja ľúbim neskutočne malého. Takže nemôžeme existovať oddelené. Snažíme sa každý deň, dávať po kúskoch dokopy nás vzťah, ale občas sa to vracia s nemôžeme sa vystáť. Preto sme si povedali, že aspoň úctu by sme si mali začať znovu budovať. Je to ťažké, dieťa má rodinu spájať a veľakrát sa stane opak. Držím palce, aby ste to ustáli. Vieš môj muž bol tiež predtým úžasný, moja opora... Oni sa zmenili, kvôli okolnostiam, ani my už nie sme ako predtým. Každi ma na tom svoj podiel viny, hoci myslím, že my ženy nemôžeme za väčšinu pocitov, ktoré sme mali po pôrode. Somnou to teda zamavalo poriadne. A potom som už len sledovala, ako sa môj muž mení.. Zo skvelého chlapa na nervózne ho a arogantne ho. Pretože taka som bola aj ja...

U nas dieťa veru preverilo vzťah.... dnes uz len spolubyvajuci....

@sunny8 ja len nemam ruzove okuliare. nebudem nechapavo krutit hlavou... realita je ta ze nie som chuducka drobucka. ale tiez je realita taka ze nie som obezna a nenecham sa urazat clovekom ktory by mi mal byt najblizsim v zivote.

Je hrozne, ako sa človek dokáže zmeniť. Môj muž mi nevie teraz ani jednu vec povedať normálne, keď sa opytam, bud to berie akože na neho utocim, alebo proste nervózne odpovie. Predtým by mi nič škaredé nepovedal. Teraz ja zatinam zuby pri každom rozhovor, lebo väčšinou je to naozaj úročenie jeden na druhého. Celá ich rodina je veľmi mierna a milá, hádať som ich počula asi raz, odkedy som s mojim. Želala som si, aby aj naše dieťa bolo také. V rodine, v akej teraz vyrastá, to ale nepôjde...

@jaja23 je to smutne.. co nas maju viac obdivovat kolko a ako toho zvladame, tak sa z nich casto stavaju nespokojni odporni ... ani nemam slusne slovo. No ja som bola nutena uz nieco sptavit. Syncek sa uz zoparkrat velmi rozplakal pri nasich hadkach a ja chcem nech je stastny nech ma klud... s nami dvoma ho uz ozaj nemal. Myslela som ze par dni a ozve sa, pride ze podme to predsa riesit, sme rodina.
. Nic, akurat maleho pride pozriet, povozi v kociku a to je vsetko. Takze zla a vadna som asi zas len ja. Ale maly ma pokojne dni, naozaj uz ziadny stres a to mi asi zacina stat za vsetko! Aj ked ma to tazi a neviem odpustit cim som stale na jednom mieste :( Tazko sa aj kominukuje ked je tolko nevypovedaneho... Drzim palce nech aj vy najdete vhodne riesenie a polepsi sa situacia 🙏

@viera ja neriesim momentalne svoju vahu ani vzhlad. Poviem ti tak ze idem do obchodu ci s kocarim aj v teplakoch ale som rada ze aom stihla krasne pocasie a maly je na vychadzke a nie doma... takze ako sa citim? ako dobra mama ktora sa nechysta na Miss lebo ma inde priority. Uprimne, podla mna si bud velmi mlada a neriesila si este skutocne vaznu sitaciu vo vlastnom zivote, alebo mas problem mat rada seba samu. Lebo nehnevaj sa, ked muz urazi zenu a mamu svojho dietata, ked jej necakane bez nicoho povie ake ma brucho... a po tazkom fakt brutal dni povie ze sa nevie riadne o dieta starat, tak podla mna ma problem ten muz..... a mna len trapii ze je to moj muz ktoreho poznam vecnost a trapi ma ze mozno syncek nezazije uz ziadne vianoce ci narodeniny s nami oboma

@viera a nie to podla mna blbost... este dodavam ku komentaru ktory som ti napisala

@zzzzuz Nauc sa citat s porozumenim...Co som ti napisala.....

@viera napisala si presne toto:

Necitala som odpovede ani obsah co baby napisali...Ale reakcie tvojho muza su hodne uplneho chudaka...A ty sa zaoberas blbostou...Chuda nechuda...Je na tebe ako sa citis...Ak si napr.pribrata a citis sa tak ok,tak mam v paži co ini hovoria...Je to predsa tvoj zivot...Ak mas pocit,ze je to na ...,tak zacni s tym nieco robit...Aby si sa citila ok...Nechapem jednej veci naco tvoj muz liezol k rodicom na 3tyzdne?...Na zaklade coho?...Inak podla reakcii tvojho muza by som ho kopla do riti,pretoze namiesto toho aby ti pomohol napr..zlatko pojdeme spolu cvicit...Alebo ja sa dnes postaram na par hodin o syna a ty chod cvicit a podobne...Vztah su dvaja ludia a ma tam byt kontabilita a maju sa riesit problemy a komunikovat...Zjavne tvoj chudak to nevie a tam by som sa zamyslala uz...

"A ty sa zaoberas blbostou"

takze napisem ti toto a tym koncim lebo nechcem asa hadat v realnom zivote a neprisla som sa hadat ani sem.. Neviem co si myslela tou blbostou, ale mne na tom co RIESIM nepride blbe vobec nic. Riesim to ze nechcem aby syn videl ako sa moze spravat bez hanby a lutosti jeden chlap k zene...

No, zasli ste obaja pridaleko, stratili ste vzajomny respekt a uctu. To je prvy krok k rozvodu/rozchodu. Ty si urazala jeho, on Ti to vratil na citlivom mieste. Hormony, nehormony, ked si niekto neda pozor na jazyk a zacne zachadzat coraz dalej a dalej, zacne si na druhom vybijat zlost, druhy to zacne oplacat, moze nakoniec zostat sam. Nauc sa napocitat do 10, ked budes mat dalsiu zbytocnu zlost.
Od muza cakate milion veci, majetok, prachy, vzdelanie, dobra praca, zivenie, vzhlad, starost o dieta, domacnost, prace na dome,... On ocividne nema ocakavat nic, resp. skoro nic. Ma sa spokojit s vecne frustrovanou furiou, ktora sa prestala starat o seba ...
Kludne sa mozte rozviest, ale pochybujem, ze dalsi chlap bude spokojny s tymto istym stavom - nadavky, nevrla nalada, zanedbany vzhlad a este bude musiet zivit teba, aj cudzie dieta.
Vaha? Je ine byt vypaseny v 50tke, ked to nikto uz neriesi a byt taky uz v mladom veku, nic s tym nerobit. Pred dietatom by ste si vypaseneho muza ani nevsimli, on si ma na to ale zvyknut. To je casto problem istoty manzelstva. Niekto si ho vylozi, ze uz nemusi na sebe pracovat. Netreba chodit uz ani do prace, moze vyzerat ako chce, netreba si davat pozor na jazyk ...
Trocha sa skludnit, urob prvy krok, ty si ho vyhodila, zahryznut do jazyka a navrhni mu, ze zacnete spolu sportovat, ze to nebude hned, ale ze to chces.
Hlavne, vztahy sa pre unavu materialu rozchadzaju po 2, 7, 14 rokoch a ked deti dospeju. Bud to to vtedy dvaja prekonaju, alebo nie. Mysli na to, ze vam dvom uz netreba vela na rozchod a ci si pripravena zit sama, starat sa o seba a dieta sama,...., ked obaja nezmenite spravanie.

@majkeel dakujem za nazor. ale chlap nemoze pochopit intezitu hormonov a celeho obdobia od tehotenstva az po porod.. nasledne starostlivost o "noveho" narocneho cloviecika. Takze tvoj nazor beriem s velkou rezervou. Ak by si vedel ako bolia kontrakcie, ci ake su prve dni v porodnici a nasledne doma ked mas zrazu prebalit, nakojit okupat a nikdy si to nerobil... tak urcite cosi uznam a pripustim z tvojich viet. Bohuzial si len chlap co nikdy nezazije a nepochopi a preto - nesud.

@majkeel a este k tvojmu zoznamu co cakame od muza - 1. minul si si asi clanok a priestor kde to uviest, lebo ja tu mam celkom odlisne problemy. co som cakala od mojho - aby mi bol oporou a nevycital mi veci ako cerstvej mamicke. obaja sme sa vsetko ucili ale ja som ho nikdy nepodkopla. a po 2. tvoja citacia co cakame od muza, myslim ze vacsina z vas necaka o nic menej od zeny!!!!! ja vzhlad neriesim, a plat som mala slusny takze zivila som sa vzdy sama!

@zzzzuz No, adrenalin a stresove hormony su tiez hormony. Predstav si, ze pride muz zo stresovej prace a vyvrieska sa kazdy den na Tebe, lebo sa mu nedari v praci a tlacia na neho? Alebo ze sa na teba v nemocnici vyvrieska sestricka, lebo je vyhorena ...
Pacilo by sa Ti niekomu neustale robit fackovacieho panaka,... ved hormony? Nikomu sa to dlhodobo pacit nebude ...

@zzzzuz pozri stavias sa k tomu zle. Ja mám dobrého muža,pomáha s detmi aj s prácami,ale samozrejme nie 100 percentne. Aj on mi vie vytknúť,keď toho má už dosť,že zas som chorá a on musí ťahať viac domacnost a deti. A kopu ďalších príkladov by sa dalo nájsť aj z jeho strany. Netreba sa stavať nad muzov aké sú ženy úžasné,lebo porodili a muži sú nuly. Žena je NATO stavaná muž nie. Muž má úplne iné povinnosti. Nie je všetko čierno biele,stále je chýba aj na jednej aj na druhej strane. A áno,keď som nahnevaná a chcem mu to dať vyzrat,tak ho aj ja zranim slovne na mieste,ktoré ho najviac bolí. Áno urazil ťa,no možnože niečo na Tom pravdy bude. Možnože by sa trebalo zamyslieť nad tým všetkým aj z jeho strany,lebo keď nebude vo vašom vzťahu kúsok empatie a tolerancie neposunie sa to nikdy. Určite spokojný muž nemá potrebu hovoriť také veci,len ten,čo je frustrovaný.

Toto je dosť ťažká diskusia, kedže vieme len jeden pohľad na problém. Keby tu reaguje váš manžel, určite by to bol iný pohľad na problém.
My keď sme plánovali bábo, som si stanovila jasnú podmienku: manžel mi bude pomáhať!! vo všetkom, v domácnosti (to robí aj teraz, keď ešte bábo nemáme) aj s dieťatkom. Vždy sú na to dvaja (teda poväčšine). Keď to tak nebude, budem to riešiť.
A druhú "podmienku" som si dala sebe, dieťa nezmení náš vzťah, nebude to len ja a syn, iba ja ja ja budem všetko robiť, lebo som mama a viem to najlepšie. Nie, chlapi vedia veľa veci okolo detí lepšie ako my, pretože nemajú z toho taký stres, takže áno, budeme mať dieťatko, ale vzťah sa nezmení, pretože sme nepotrebovali dieťa na oživenie vzťahu alebo aby náš život dával zmysel 🙂
A aj keď som žena, musím sa prikloniť z časti názoru @majkeel , pretože má pravdu. Chceme, aby muži chodili do práce, zarábali, pomáhali nám v domácnosti, s deťmi ale nerešpektujeme, keď majú aj oni svoje dni, pretože nasrať v robote ho môžu každý deň a keď príde domov unaveny, zdegenerovaný kolegmi, navrieskame na neho ešte aj my ženy, lebo neurobil hento a toto.
A keď chlap nechápe, že má pomáhať, fajin o dieťa sa postarám, ale nech si navarí, operie, ožehli uprace on, poprípade nech ide k maminke, držať ho nebudem, ked si myslí, že je to riešenie. Ale ako tu už bolo spomenuté, to ako sa muž správa k žene, to učí aj svojho syna, čiže ked nevidí rešpekt, lásku ale len urážky bude taký aj on.
A k tomu, že Vás urazil čo sa postavy týka, každá žena je iná, niekomu vadia kg navyše, niektorá tvrdí že nevadí, ved priviedla na svet dieťa, nemusí chudunúť, je to každej osobný pohlad na svet. Ja osobne sa už neskutocne teším, ako začnem behavať a makať na sebe ak mi to drobec, zdravie dovolí a chcem vyzerať lepšie ako pred tehotenstvom. Neuznávam názory, som na materskej, budem všade s mastnou hlavou chodiť, smrdlava, v teplakoch. Sa potom mužom nečudujme, že sú takí akí sú.
Mne osobne by sa tiež nepáčilo, keby môjmu mužovi prepne a prestane sa o seba starať, neholí sa, nestriha, neumýva....asi by som tiež hladala inú náruč 🙂

@hyberncia konečne reálny, normálny triezvy názor, nie napísane iba to čo chce počuť - že on je debil, nevaži si ju a ona je chudiatko 🙂 palce hore 🙂

Prvý rok po narodení dieťaťa byva náročný pre vzťah.
Ženy robia chybu ze pre nich prestane existovať všetko okrem dieťaťa. Nezaujímajú sa o muža, ani o seba, len a len o dieťa, tam upriamia celú svoju pozornosť, nežnosť aj lásku. Je to prirodzené ale treba sa trosicku venovať aj mužovi aj sama sebe.
Muži robia chybu ze si nevyskusaju celodennú starostlivosť o dieťa a domácnosť a myslia si ze je to dovolenka, nepomozu žene (naozaj možnosť pospať si aspoň jedno doobedie spraví zázraky)

Zahodiť vzťah je oveľa ľahšie ako si priznať chybu.

Ja mam ináč podobnú výšku 168, vázim 57 a tiež som po tehotenstve mala nejakú tú šunku navyše, presne 74 kg a necítila som sa moc dobre, bolo tu už na mne vidno, pneumatika okolo brucha, dvojitá brada. Tiež sa ma mimoriadne dotkla každá aj celkom nevinná poznámka, obyčajne pohladkanie na bruchu som brala ako ťažkú urážku a pripomienku mojej váhy. Veta " nezohnes sa koli bruchu" by ma vytocila do šialenstva a ten co by to utrusil by asi neprežil...

Všimla som si ze sa ta to veľmi dotýka aj tu v diskusii reagujes na každú zmienku o váhe. Samotná váha nieje problém, problém je ze ti to samej trochu vadí a niesi s tým spokojná.

Na to pomôže naozaj jedine, zatnut sa a začať športovať.

@hyberncia je mi ta trosku luto. prosim neber to ako ironiu, tak to ozaj nemyslim Ale! muz ti vytkne ze ma toho vela ze si sa opovazila byt chora? prepac... rozum mi stoji. nie sme stroje ano? pomoc potrebujeme, otec bol tiez pri pocati noa co ze sem tam taha svoju pracu aj domacnost. ja pojdem po md znova do prace. Myslis ze kto bude k tomu este aj chodit do skolky a do obchodu a varit a prat.... vsak ale muz sa tiez ma podielat a vediet zastupit mamu... varis 5 chodov doma a upratujes kazdy 2. den???? nie si otrok jasne ze ked si chora ma pomocxt este viac

@lujza123 dotyka sa ma ze ma urazil niekto s kym ssom sa odhodlala zit a mat rodinu, to je vada? presla.som.si svoje reakcie tu v diskusii a nenasla som ziadne postrehy k vyske a vahe co som spomenula na zaciatku. jedine co som dodatocne uviedla ze nemam ruzove okuliare a vidim ze nevyzeram ako v 20... nie som skratka chuda.
takto, mam chude lytka ruky..nohy trosku silnejsie ale v rifloch to napr nevidno. mam boky a som typ postaavy jablko. cize ano co sa nalepi ide najskor do brucha.. lenze ja som nikdy nesudila ludi podla vyzoru. ver ci nie... mam kamosky rozne.. aj take kt spolocnost odvrhla a robila im zle. a nikdy! naozaj nikdy by som. nikomu nesla ublizovat cez vzhlad. a vies, ked mas narocne dieta a koliky vystriedali zuby a dieta place ked ta nevidi v izbe lebo si na wc...a odmieta kazdeho, tak je to skratka fuska a zial ano investujem tam tolko energie ze mozno nie som prave naj zena... ale je to cast zo zivota kusok..
prezije sa to a bude aj lepsie. ale kde on nechal uctu a podporu voci mne? o to mi ide

@sunny8 strach, ktorý cíti, sa bojí prekonávať, neriskuje zdravo a nezdieľa svoje schopnosti, prispôsobuje sa potrebám iných, podmienkam a vzťahom, ktoré mu ubližujú a nevyhovujú, nepovie otvorene názor, neprezradí pocity --- to je len cast z odborneho clanku. myslim, ze prave pre toto nemam problem so sebalaskou. urazat sa nenecham a nedovolim ani to aby mal takunplytky vzor moj syn

@zzzzuz no vôbec si to nepochopila a si naďalej len vzťahovacna. On mi v podstate nevyčíta,že som chora, je frustrovaný z toho,že mu vôbec nepomôžem a aj on je unavený zo zamestnania,ktoré má veľmi náročne. Keďže často slúži aj 24 hodín a potom si chce odychnut a pospať si,ale niekedy sa fakt neda. Treba sa čudovať,že bol vtedy podráždený ? Zo začiatku som to nechápala,ale keď sme sa o Tom porozpravali,tak vidím len jednu vypätú situáciu,v ktorej nastali nedorozumenia. Strasne z tvojich komentárov srší,že ty si neomylna,no poviem ti pravdu ani ty ani tvoj muž nie ste ideálny a ani jeden na Tom nechce pracovat a pochopiť dôvody toho druhého.

Myslím, že na tomto sa dá ešte popracovať, len to treba aby ste to chceli obaja. Neviem si po pravde celkom predstaviť niečo takéto. Takéto fungovanie. To čo ti povedal nebolo pekné, myslím, že by sa to každého dotklo a podľa mňa človek keď niečo takéto vypustí, tak moc lásky v ňom nie je.

Veris tomu ze bych podaktorych chlapov vedela do vajec nakopat !?!

toto by sa aj mna dotklo, keby mi chlap nieco taketo povedal, vtedy by som ozaj zacala premyslat, ze ci ma miluje, ci chce so mnou byt, ked slovami takto dokaze ublizit :(

@zzzzuz a ako vyzera jeho mať? je štíhla, krásna?
Prepáč, ale poviem ti to tak ako to je... vykašli sa naňho a keď si nájdeš chlapa, ktorý ťa bude milovať aj s pár kg viac, bude ľutovať deň, keď sa správal ako debil.