Môj anjelik odišiel do nebíčka a vrátil sa

Narodili sa nam krasne dvojicky,dievcatko a chlapcek,oj to bolo radosti...isli do inkubatora,ale len na par dni..v noci som sa prebudila na sen,ze sa babatko dusi..obliekla som sa a sla k inkubatoru..po ceste som videla lekarov,sestry ako lietaju sem a tam..Tam nesmiete,povedala mi jedna zo sestriciek,ozivujeme dieta...Mraz ,mi prebehol po chrbte..Co ak je to to moje?co ak ma potrebuje?Pustite ma tam!!!okamzite!!!kricala som..prisiel za mnou lekar,porozpraval mi,co sa asi stalo a snazili sa,robili co mohli...NIE!NIE!NIE!to je omyl,to nie je moje dieta,moje predsa zije,obe ziju,videla som ich..tolku bezmocnost,tolky zial..boze co teraz?mozem ho vidiet,prosim,naposledy..prosiiiim..iste,povedal lekar..vosla som do izbietky,kde moje dieta bolo prikryte plachtou....odokryla som ho,pritulila k sebe a plakala,prosila nech otvori ocka..len na minutku,len na par sekund, prosimved som ti este nestihla ani poriadne povedat si moje vsetko,moja laska,lubim ta a aj tvoja sestricka,ocko,potrebujeme ta,tak prosim otvor ocka,prosiiim...mala som tu byt skor,viem,no spala som..zacala som dietatkom triast a kricat zobud sa,pocujes,otvor uz tie oci..lekar ma ohlasoval,utisoval..sestra mi zobrala dieta,druhy lekar ma bral,ked zrazu sestra krici pan doktor,toto by ste mali asi vidiet...malinkemu sa zacal hybat hrudnik,on dycha,dycha..kricala som...nasledovali vsemozne vysetrenia...SYncek sa nam vratil a teraz uz mame 10 rokov a vsetci sa spolu tesime zo zivota..no spomienky su stale bolave,este velakrat sa s manzelom najdeme pri posteliach deti ako pocuvame ci dychaju..nevadia nam tie prebdene noci,kruhy pod ocami,vazime si toho,ze ich mame,ze su zdrave,ze nam tam niekto hore povolil mat doma oboch anjelikov..DAKUJEME!!!