Neviem sa preniesť cez to, že som potratila
Ahojte chcem sa s vami podeliť o jednu pre mňa momentálne najťažšiu vec ktorá sa mi mohla stať viem že si tým prešlo veľa žien a pre to chcem vedieť ako ste sa s tým zmierili alebo aspoň čo vám pomohlo.. Snažíme sa už dlhšie o bábätko stále sa nedarilo pretože najprv som mala silný zápal potom som mávala kvasinkove infekcie a stále niečo čo nám bránilo mať dieťatko.. Ale keď som to najmenej čakala tak sa to podarilo bola som v tom mala som síce stále silnejšie bolesti v podbrušku ale doktor vravel že je to normálne že sa mi roztahuje maternica.. Potom mi mala meškať menštruácia ta aj meškala ale bolesti sa stupňovali až som sa v noci zobudila na strašne bolesti až som sa postaviť nevedela z postele a začala som veľmi krvácať na pohotovosti mi povedali že som potratila.. Stále sa cez to neviem preniesť stále sa mi chce plakať dokonca som sa zavrela v izbe a nikoho som nechcela vidieť zobrala som si lieky na spanie a celé dni len prespím ani do prace nevládzem ísť partner to neberie tak zle ako ja a už neviem čo mám robiť kedy táto bolesť prejde
@sara_1 je mi to ľúto, že sa ti to stalo, my sme prišli o prvé bábätko v lete, v 10 týždni, takže ta viem pochopiť, čo cítiš. Ono nikto ti nepovie, urob niečo a prejde to,lebo ozaj len čas je potrebný..
Aj keď to znie teraz čudne, tvoja reakcia je normálna, poplac si, ak potrebuješ, do práce možno pár dní nechoď, dovolenka alebo PN, mne veľmi manžel pomáhal vtedy. Potom som napísala, taky list pre bábätko na rozlúčku, to bolo také ozdravujuce, tak možno také dačo skúsit. Ale pokiaľ to je čerstvé, tak určite len čas. Držím palce, aby sa za, krátky čas podarilo druhé zdravé bábätko 🙂
Ďakujem vám veľmi pekne za podporu 😟
To mi je luto. To, co prezivas, je uplne normalne, zober si z toho to pozitivne, ze to ide a mozes otehotniet. Chce to cas, nikdy na to nezabudnes, ale casom to preboli a budes na to mysliet menej a nove babatko Ti pomoze. Porozpravajte sa o tom s partnerom, musi to tak neprezivaju, ale mal by Ti byt oporou.
Úprimnú sústrasť :( je mi to luto...dporuča sa dať babatku meno a ak si veriaca aj zadušnu omšu. Držte sa
Urcite sa ti ulavi viac a viac kazdym placom.Plac kolko potrebujes a najlepsie kedy potrebujes.Kazdym placom sa budes citit vo vnutri o malilinky kustik lepsie a lahsie a pomoze ti to vyrovnat sa s touto stratou.Ale tak naozaj zahoji tvoju ranu iba dalsie tehotenstvo,nic ine.
@cecilia29 Bez mena je to "dusicka",s menom je to dieta.To ze som samu presvedcila ze je to boli moje male dusicky a nie deticky mi pomohlo to lahsie spracovat.Raz mi tak jedna pani ktora sa venuje spiritualite vysvetlovala ze su proste male dusicky,ktore jednoducho nemaju prist na tento svet,proste to od zaciatku nrmaju v osude.Ich existencia a zmysel zacina a konci z nejakeho dovodu v tom ze ostavaju dusickami a je to tak v poriadku a vacsinou nas maju nieco naucit.Teda deje sa len to co sa stat ma.Je to velmi tazka situacia na pochopenie pre toho kto nezazije ale prijatie tejto skutocnosti dalo celej tej situacii v danej chvili zmysel a ja som to prijala,upokojila som sa,zmierila som sa s tym,pochopila som preco som to musela zazit a naucila som sa s tym zit.Hoci aj dnes si za nimi niekedy poplacem,ale to je v poriadku.
Ďakujem vám veľmi pekne 😞 keď som išla autom z nemocnice videla som ako sa po parku prechádzajú mamičky s kočíkmi a z vlastnej skúsenosti hovorím že to bolo tak strašne bolestivé a tie predstavy že aj ja by som takto chodila to vás úplne zabíja.. A aj to že niektoré ženy dajú dieťa preč alebo niektoré porodia a nechcú ho a je to strašne nespravodlivé že oni ho môžu mať a majú ten najvzácnejši poklad a nevážia si to a ja by som tak strašne chcela a osud mi to nedoprial
@nini1010 som veriaca. Pre mna je to dieta (v nebi mam 6 neteri/synovcov) a teda pre mna nic neznamena nejaky nazor pani co sa venuje spiritualite Napisala som nazor zo svojho pohladu, nikomu ho nevnucujem. Ale ak autorka prispevku to povazuje za dieta a je veriaca, tak by jej ten nazor mohol pomoct.
Moje dieťatko si podľa mňa vybralo meno samé, keď som tušila že je zle tak mi skrslo v hlave. Neviem ani pohlavie ale, podľa mňa chlapček a vybral si meno.
Neviem, je to hrozné, ťažké, mne pomohla spoveď ale až druhá s lepším kňazom ale samozrejme hocikedy si poplačem.
Je mi to úprimne ľúto a nielen z toho dôvodu že je to niečo strašné ale z toho že niečo podobné som zažila aj ja a to pred necelým mesiacom. Zo začiatku tehu bolo všetko ok. Potom mi dr. zobrala stery cca v 8tt a zistila kvasinky a menej železa tak my dala železo a na kvasinky zatiaľ nič že aby som obmedzila sladké že možno z toho. Potom že urobíme kontrolné stery . Lenže pri kontrole (piatok) na začiatku 14tt som šla na sono a tam to prišlo. FAZUĽKE ako som naše malé nazvala aj mojimi dvoma dcérami (10 a 8) nebilo srdiečko 🧡 😥 najhoršie bolo to vedomie že už cca dva týždne som mala v tele malé ale ono nežili už. Toto ma položilo asi najviac. Na čistenie som šla až v pondelok takže celý víkend som bola z toho dosť mimo pomohlo my asi to že prišli aj moji rodiča a hlavne moje dve dcéry. A hlavne aj to že som mohla zostať PN celý mesiac. Na malé sme sa moc tešili takže to bolo pre nás všetkých štyroch dosť ťažké. Určite pomáha sa vyplakať aspoň mne istotne už len z toho dôvodu že začiatkom leta som tragicky prišla o bratranca (20) ktorý my bol ako brat takže už len z tohto dôvodu viem tetu pochopiť aké to bolo a ešte stále je stratiť dieťa. Ja si vravím že asi by sa malé narodilo z niakou vadou alebo niečo podobné a on to tak z pán božkom zariadili. Viem že si niektoré budete myslieť o mne že s ok m asi šiši ale mne to dosť pomohlo síce ešte mám niekedy také stavy že si potrebujem po plakať ale už je to lepšie a verím že aj tebe istotne bude lepšie chce to len čas sice vždy to ešte bude bolieť ale časom ta bolesť bude menšia a znesitelnejšia. Treba sa len snažiť. Držím palce dúfam že aj nám sa čoskoro za darí a bude všetko tak ako ma byt. Inak pri dcérach som nemala vôbec problém akurát pri prvej som iba chvíľku na začiatku krvácala ale dr.len dala na udržanie plodu a potom už pohoda. Takže držím palce. 😉
@ema1987 nápodobne mi to je velmi ľúto čo sa vám stalo 😭je to fakt hrozné a vo vašom prípade to muselo byt ešte ťažšie keď ste prišli o bratranca a potom o milované dieťatko každopádne úprimnú sústrasť prajem 😟 dúfam že ten hore vedel čo robí a že toto zle bolo na niečo dobré že raz budeme mať krásne zdravé bábätko 🙂 aj vám držím palce a veľa síl
Tiez sme sa snazili dlho a potom som otehotnela mesiac pred svadbou som potratila. Ano neviem ako ale som si to nepripuštala . Som si opakovala ze to tak asi malo byť. Potom som uz otehotniet nemohla asi o rok som navstivila centrum a do 2 mesiacov som bola tehotna. Ja viem co prezivas ale treba verit 🙏🙏🙏
Viem, co prežívas. Ja som porodila - potratila v 22 tyzdni môjho anjelika. Bolesť je stále hrozná. Už je to mu rok😢
Tiez som mala early abortion v 5-6tt par dni pozitivny test a na to krvacanie velka bolest a vyslo zo mna., bolo mi na nic ten den. O babo sme sa snazili no uz som mala prvu dcerku ktora mi je utechou a zaroven koli nej sa nemozem poddavat smutku. Partner sa necudujem ze to tak nepreziva nebolo to v jeho tele pre nich je to ine. 8m na to sa zadarilo druhe teho no to bolo od 14tt peklo lebo krvne vysledky boli zle. 1:2 ds a 1:5 Edwards isli sme na dna test ten potvrdi ds stale som dufala ze je to omyl. Cakali sme na amnio v 18tt sme sli do nemocnice no pred amnio na utz dr vravi uz nebije
Srdiecko, trochu som to tušila lebo od 15tt som
Citila pohyby a potom par poslednych dni uz nic. Rovno som ostala v nemocnici dali vyvolavacku a rodila som .. trvalo to 8 h prerevala som to tam. Drobatko zo mna vyklzlo. Nechceli sme ho vidiet no ukecali nas sestricky Ze vraj to ludia lutuju ked sa nepozru. Bol ako dlan. Bol to chlapcek. Dali sme mu meno ( tiez trochu z donutenia este sme nemali ziadne vybrate) a dali sme ho nemocnicou spopolnit a popol dali do spolocnej hrobky takychto babatok co robi nemocnica raz za rok. Tak ti poviem predstav si toto. Je to lepsie ked odide same skor ako ked musis rodit mrtve babo. A zas nemohla som doma dako smutok koli malej. Ani tebe to nerobi dobre nedaj sa dlho na smutok.nech sa v nom neutopiš. Zajtra je novy den. Novy zaciatok, ver tomu ze nieco Nebolo ok Nebolo by zdrave babatko ., ale bude ! Zadari sa nabuduce. Nam sa zadarilo nieco 4m po., teraz cakam
Moje rainbow baby uz len 2tyzdne do terminu Bude to zdravy chlapcek♥️ Uz len vydrzat bolo to tazke emocionalne toto teho tiez Ta neistota ci bude ok. Ale mal by byt zdravy 😍musis byt silna mysliet pozitivne a bude to stastie aj u vas.🌈😍drzim palce!
@sara_1 zazila som si to. Vsetko bolo v poriadku a zrazu som zacala strasne krvacat. Dr.povedala,ze sa mozno vyčistim sama. Ak nie tak do nemocnice. Bolo to pre mna strasne. Dva tyzdne som bola zavreta doma. Mala som bolesti fyzické ale hlavne srdce trpelo. Ja som mala cystu. Riadne veľkú a vraj to nebolo koli tomu...neviem. Ale dnes mi doma beha skoro dvojrocny mlady muz 😜podaril sa rok po tom. Nezabudnem ale vzdy si poviem,ze malo to nejaky vyznam. Vtedy mi doktorka povedala. Viete,to je príroda a vyberá si iba silných jedincov. Uvidime sa zachvilu tehotné 😉 a ja som sa naozaj zamyslela,ze mala pravdu
@miadi pekne si to napísala. Urcite je najhorsie porodit mŕtve babanko 😫😫😫Ale smutit sa neda do nekonecna. Aj mne bolo povedane,bolo slabe,mozno by bolo choré. Tiez som mala doma malú a tá sa tešila... no bohuzial. Kamaratka mala niekolko umelých. Snazili sa 10rokov. Teraz maju dvoch chlapčekov. Dockala sa a ma dvojnasobnu radosť.
Ja som rok od potratu, dokonca mam uz vdakabohu 2tt minčo ale stale boli ten potrat...min rok 19.12. som on prisla a tento rok 20.12. som porodila...taka zhoda 😊
Ale mesiac som prerevala, potom som hladala pricinu, potom som hladala lekarov aby nas vysetrili riadne, potom po 2mes sne skusali a nevyslo-tak panika ze mi nieco pri kyrete poskodili ale vtedy som sa aj spamatala, ze to uz prehanam lebo od decembra do marca moja tema/myslienky boli len dieta... Tak sme sli koncom marca na dovcu a 5.4 som otehotnela. Strach bol celych 9mes a este intenzivnejsie som myslela na to prve. Zakazdym zapalujem sviecky - na svuatok nenarodenych deti, na dusicky, na vyrocie straty, atd, revem aj teraz, oroste niekto sa s tym vysporiada ze to tak malo byt, mne to nejde, este aj teraz niekedy si pomyslim, preco mu nebolo dopriate zit...alebo rozmyslam, ci ta dusicka neprisla v tomto babatku...proste tie myslienky naozaj pochopi len ta zena co to prexila...
Vela sil a lasky ❤️
@sara_1 je mi to hrozne ľúto 😔 ako píše veľa žien tu..chce to len čas.. i keď.. nezabudnes nikdy 😕 vyplac sa..kedykoľvek potrebuješ.. tiež som si tým prešla.. 3 krát.. naposledy v apríli 2018 ..v 12tt..nezabudla som..stále to boli..Ale človek sa akosi naučí s tým žiť.. my ženy sme silné 😊 držím ti palce..aby si sa čo najskôr otriasla..A prijala to ako to je ..A snad sa vám čoskoro opat podarí.. A už so šťastným koncom ✊❤
A ešte mne bolo aj v nemocnici povedané, že pravdepodobne to bábätko nebolo silné, nebolo by zdravé alebo by aj po narodení zomrelo. To mi pomohlo, že netrpelo, že my sme sa nemuseli pozerať na umierajúce dieťa. Síce to veľmi bolí, ale príroda/Boh/osud sa s tým vysporiadal/a takto, možno pretože aby nebolo ešte horšie.
A u mňa je to pravda z histologie mi vyšli také výsledky, že ak by rástlo babo, buď by muselo ísť preč (aj keď asi by som ho nedala preč, ale hrozila rakovina) alebo by hneď po narodení umieralo. A toto by ma veru ešte viac bolelo.
@sara_1 prezila som to 3x. Vzdy som sa na tyzden zavrela sama v byte. Nikoho som nechcela vidiet, sama som v sebe spravovavala smutok. Potom som skratka fungovala dalej, brala som to tak, ze to tak malo byt a pre nejaky dovod sa to stalo. Vzdy sa to stalo v prvom trimestri, ked plod este nemal ukonceny morgologicky vyvoj.nemalo to vlastnu chrbticu, mozog, organy atd. Niekomu to pride chladne, mne mozno prave to pomohlo vzdy posunut sa dalej. Nikdy som to nebrala tak, ze zomrelo vo mne dieta. Kociky mi nikdy nerobili problem, ale napr v ikey som sa vzdy vyhybala oddeleniu z hrackami, to ma vzdy dohnalo k slzam. Zmenilo sa to, ked sa mi narodila dcera. Keby sa to nestalo, nemala by som ju. Na dusicky si vzdy zapalim sviecky.
Ahoj, velmi ma to mrzi 😔 Viem si predstavit co momentalne prezivas. Sama som si tym presla, momentalne cerstvo druhy krat. Prvy krat ked som potratila, davala som sa dlho dokopy, bolo mi vsetko luto, obvinovala som sa co som urobila zle a co som mohla urobit este lepsie, vyhybala som sa rodine, priatelom, utiahla som sa do seba. Pohlad na maminy s kocikmi ci malickymi klbkami v naruci ma privadzal do zufalstva. Dost casto som plakala. Rozmyslala o tom ake by to bolo keby...nad tym ze preco prave ja.
Podpora typu “ neboj sa este budes mat deti; mozno bolo chore je to tak lepsie; ajtak to bolo este malicke horsie by to bolo vo vyssom mesiaci...atd. ma len drazdili do stavu zurivosti. Nechcela som ine dieta, chcela som to o ktore som prisla, nechcela som pocut ze bolo mozno chore a to ze to bolo iba v 8mom tyzdni...ved kazde narodene miminko bolo tiez raz tak malinke, a aj my sme raz boli mala fazulka v brusku....
Preslo par tyzdnov a zacala som sa stavat na nohy. Povedala som si, ze zialom nic nevyriesim, ze musim byt v pohode aby som bola pripravena na dalsie tehotenstvo. Samozrejme stale mi bolo a aj dnes mi je smutno...Otehotnela som druhy krat, tesili sme sa, zial prisla druha rana. Neviem to popisat ale bolest je o nieco mensia.
Pomaha mi zdielat moje pocity, smutok, rozpravat sa o tom. Uz sa neobvinujem. Snazim sa mysliet pozitivne. Velmi tuzim po dietatku a rozhodla som sa bojovat, nie uz sa len lutovat a smutit. Ak bude treba, podstupim vsetky mozne vysetrenia pod slnkom, budem sa snazit otehotniet ajkeby to malo trvat celu vecnost, ak sa to nepodari treti, stvrty ci piaty krat, nikdy sa nevzdam. Pretoze viem, ze to za tu vsetku bolest stoji.
Drzim moc prsteky, nech sa cim skor postavis na nohy (ajked nikdy nezabudnes a vzdy to bude boliet) aby si sa mohla tesit a pripravit na druhe babatko ktore uz budes drzat v naruci😊
Ja som tiez (zajtra to budu 3mesiace) potratila - porodila mojho chlapceka v 22tt .. a tiez to neskutocne boli do dnes.. su lepsie dni a su horsie dni.. niekedy cele dni preplacem a stale na tom myslim a niekedy sa naladim pozitivne,ze uz vsetko pojde ako ma .. no nikdy mi to nevydrzi dlho.. zostala som na smutok sama bez partnerovej opory o to tazsie sa to prijma :(
@sara_1 poviem len tolko ze ma to velmi mrzi. zial priroda selektuje , ak dietatko je chore tak do 12tt sa vacsinou takto zariadi. ja prekonavam bolest zo straty otca...mne uz ho nik nenahradi, ale ty mas sancu ...musis sa preniest cez to, zivot ide dalej, a urcite ver ze raz sa to podari. lepsie takto, ako sa cely zivot trapit nebodaj aby to prislo vo vyssom stadiu ako mojej znamej v 8m....drz sa a ver pozitivne
nieco sa proste deje lebo to tak ma byt. mas ale sancu este. mne uz ocka nikto nevrati. velmi drzim palce aby sa vam podarilo.
Prešla som si tým, keď malo malinke 12tt. Potrebuješ čas. To preboli. Mne pomohlo odstrihnut sa od koníka v tom čase, nepozerala som správy ani Modre z neba. Matky s kočíkmi som sa snažila prehliadať a vyhýbala sa bábätkám v našej rodine. Žiadne sociálne siete s fotkami šťastných rodiniek. Pomohlo to. Občas si na to ešte spomeniem, no už to neboli. Pre mňa to bolo v konečnom dôsledku pozitívum, vďaka tomu sa prišlo na to, že som mala v tele zhubný nádor. Dnes som mamou dvoch dcér, jedna ma 8 r a druha 9 mes. Nevesaj hlavu, všetko sa deje z nejakého dôvodu. Prijmi to a ono to už tak nebude bolieť. Držím ti palce a posielam objatie
Ahoj, v prvom rade mi je to luto. Potom, tvoja reakcia je uplne normalna, prezila si stratu a chce to cas. Niekomu pomaha, ked da "dietatku" meno a rozluci sa s nim. Potom si treba uvedomit, ze je to bezna vec a stava sa to. A potom sa treba zamerat na to, ze sa musis dat zdravotne dokopy, aby ste sa mohli snazit o dalsie dietatko, ktore sa podari.