icon

Neviem sa zmieriť s tým, že som potratila

avatar
haileyy_
17. jún 2016

Ahojte,tak som tu znovu. Na dlhý čas som sa musela odmlčať .S priateľom sme o dieťatko prišli. Zatiaľ sa ani neplánujeme pokúšať.uvidíme čo prinesie čas.. No stále sa akosi neviem zmieriť so stratou i keď bábo bolo neplánované a viem že som ešte mladá..

avatar
pribinak
•
17. jún 2016

Ak si veriaca, daj za babatko odslúžiť omšu. Alebo navštív psychologa, da sa aj on-line rozpravat

avatar
drze
•
17. jún 2016

Nikdy som nikomu neodpisovala, ale dnes (neviem, kvôli čomu) nejak musím. z mojich 5 počatých bábätiek mám doma tri. viem, že je to pre teba momentálne ťažké, ale všetko má svoje "prečo".

avatar
haileyy_
autor
•
18. jún 2016

@pribinak
@drze
ďakujem moc..

avatar
vydrnik
•
18. jún 2016

@haileyy_ viem ako sa citis,ja som takto prisla o 4 babatka,raz mali byt dvojicky,cas vsetko zahoji a ak pride ten spravny cas babatko pride u mna to bola flha cesta ale dockala som sa

avatar
livocka21
•
18. jún 2016

Ja som potratila 3x... Viem ako ti je, tiez som bola na tom zle...mne pomhlo az narodenie synceka...skus ist na vysetrenia - hormonalny profil, hematologia, aby sa to uz viac nezopakovalo a treba sa pokusat, lebo babo je najlepsi liek...ja som sa nevzdala...nevzdavaj to ani ty...✊✊✊

avatar
mircalla
•
18. jún 2016

Tiez som potratila dva krat, dokonca po IVF. Vsetok zial vylieci narodenie babetka. Drzim palce. A suhlasim s @livocka21 - vysetrenia, mne nasli hemato problem. Treba hematologiu, genetiku, imunologiu, stitna zlaza ci nahodou...

avatar
gir
•
18. jún 2016

Ja som prišla o všetky po 7 x neúspešnom IVF. Teraz mám 6 mesačného syna po spontánnom otehotnení. Teším sa že ho mám a netrápim sa nad minulosťou, ktorú už nezmením.

avatar
kubkovamama
•
18. jún 2016

Tiež 2 MA. Teraz po dlhšej dobe čakáme 4té. Nikdy sa nevyrovnám s tým, že tie dve tu nie sú. Myslím na ne každý deň, zapalim sviečku v deň, kedy by mali narodeniny. Občas si za nimi poplačem.. všetko toto mi pomáha nebyť z toho smutná a jednoducho to brať tak, že to tak muselo byť, aj ked nechápem prečo. Žena na niečo také nezabudne do konca života, a ktorá tvrdí, že áno tak klame. Najväčšia bolesť prejde a naučíme sa s tým žiť. Všetko ide ďalej a dočkáš sa svojho drobčeka.

avatar
cmulinko
•
18. jún 2016

@haileyy_ ja som bola 8x tehotna.Z toho mam 4 deti pri sebe a 4 deti ma cakaju v nebicku.Som veriaca,tak pre mna je to uplne prirodzene,ze viem ze sa raz znova stretneme.Dokonca si myslim,ze v takychto chvilach na tie stretnutia veria aj neveriace osoby.Moj prvy potrat bolo moje uplne prve tehotenstvo.Babatko sme pocali cez svadobnu noc....pribeh ako z filmu,ale mojho manzela to '' rychle '' tehotenstvo troska prekvapilo.Myslim si,ze nebol pripraveny na rolu otca a zacal mat pochybnosti.Mna jeho reakcia prekvapila,netesil sa tak ako ja,zarmutil ma a ja som bola velmi sklamana.Len par dni na to som zacala krvacat...spontanny potrat.Mala som pocit,ze nam babo Pan Boh berie,lebo ho manzel nedokazal prijat ako dar a teda este si dieta nezasluzime.Ja som na tom bola psychicky dost zle a manzel to videl,ze nieco sa deje a nechce aby to takto pokracovalo.Po 3 mesiacoch navrhol snazit sa o babo a ja som 4 mesiace po potrate bola zas tehotna s mojim prvym synom.Tesili sme sa obaja a manzel o to viac,ked sa mu narodil prvy syn...cista jeho kopia 🙂 Moj druhy potrat som mala po mojom druhom synovy....nebol nejak zvlast zdrvujuci,lebo som bola dost zaneprazdnena s detmi a nerozmyslala som o tom tolko...brala som to tak...stalo sa ide sa dalej.O mesiac som uz bola tehotna s mojou dcerkou,dieta cislo 3 🙂 Po nej nam odporucali pockat 3 roky ak este planujeme dalsie deti,kvoli mojim CR.Po 3 rokoch som zatuzila po dalsom dietatku...ale zas iba ja a nenasla som tu istu tuzbu ani podporu u manzela,ale zacali sme sa snazit znova....ak to troska zvelicim,tak na moj povel 🙂 On s nizsim elanom...akoby dufal,ze z toho nic nebude tak rychlo ale bolo a ja som bola zas tehotna.On zas apaticky,neskakal meter 20 z toho.Stale omielal,ze nam 3 deti stacia.Par tyzdnov na to som zas potratila a zas sme skusali znova . Rychlo sa zadarilo a za 2 mesiace som bola zas tehotna a zas som potratila. Mnazel zas vytiahol svoje reci o 3 detoch,ze nam stacia. Po tomto mojom 4 potrate som sa skoro psychicky zrutila.Bola som smutna,nahnevana na vsetko a na kazdeho...a hlavne na manzela,ze sme veriaca rodina a predsa aky ma pristup k detom,ze ich neberie ako dar,ale riesi okolo toho veci,ktore nie su v nasom zivote podstatne.Moje dieta cislo 4 je doslova vybojovane dieta a teraz to '' nechcene dieta '' je slnko v nasom zivote,surodenci ju miluju,manzel je z nej na makko a ja som nesmierne rada,ze ju mame.Pocas nasho 10 rocneho manzelstva sme si presli v dobrom aj v zlom a ako to tu uz bolo aj vyssie spomenute...vzdy sa veci deju pre nejaku pricinu.Moje 4 potraty neboli len tak.V mnohom mi otvorili oci a otvorili oci aj mojmu manzelovi....nas vztah sa zosilnil a zjednotil.Treba este doladovat,ale na to este mame dalsych 50 rokov ale konecne moj manzel berie dieta ako dar a nie ako nieco co nam skomplikuje zivot s nepodstatnymi otazkami okolo velkosti domu, auta...atd atd. Bolest prejde,spomienky ostanu a deti,ktore casom pridu budu fungovat ako naplast na tie miesta,ktore ostali prazdnym smutnym miestom v nasich spomienkach.Drzim velmi palce nech ta v zivote cakaju uz len prijemne chvilky.

avatar
shia
•
18. jún 2016

@haileyy_ chápem ťa, tiež som teraz 2 týždne po potrate a musím na to myslieť, aj keď "nechcem". Jediné šťastie je, že mám doma už dcérku, ale aj tak veľmi túžim po ďalšom, máme mať pauzu a snáď raz...ale ja som aj pred dcérkou mala dve operácie, a vždy mi povedali, že ja neotehotniem, a otehotnela na prvý šup 🙂 vždy som to brala (a aj teraz beriem) tak, že to tak proste malo byť, že si tým musím asi prejsť a "zaslúžiť si to", že je to súčasť mojej cesty a asi sa to takto má stať..a hovorím si "ak má byť toto moja cesta, tak ju prejdem." Verím, že všetko je ako má byť, ja to zvládnem a na konci bude môj vytúžený cieľ 🙂 držím aj tebe palce, aby si nabrala pozitívne myslenie a brala to tak, že to tak proste malo byť,, a raz to bude všetko dobre a mysli len na to ;) veľa šťastia nidky sa nevzdávaj! ;)

avatar
shia
•
18. jún 2016

@haileyy_ a ešte jedna vec -to, že si potratila je síce smutné,ale na druhej strane .- aspoň vieš, že vieš a môžeš otehotnieť a dá sa vám to - koľké páry roky roky skúšajú a nikdy neotehotneli, takže ber to za dobrý znak, že to ide, a je už len otázkou času, kedy to vyjde až "do konca" ;) držím moc palce

avatar
butterfly333
•
18. jún 2016

@haileyy_ Tak ja som bola tehu 7x no 5detí som príšla aj vo vyššom štadiu tehu a o to posledne som prišla teraz v nedelu jeto velmi tažke no aj to sa stáva no si mlada určite ešte deti budeš mat,najlepšie je sa s niekým o tom porozprávaš ak to tak zle znášaš,Držím palce nech čím skor prebolí,aj ked bolest v srdci ostava navždy.

avatar
mircalla
•
18. jún 2016

@butterfly333 omg:( zelam ti vela sil. snad ti to este vyjde, velmi ti to zelam. ja som rodila prve dieta ako 38-rocna, nic nie je stratene

avatar
butterfly333
•
18. jún 2016

@mircalla Dakujem velmi pekne aj my by sme velmi chceli ešte jedno syn má dnes 16r dcera má 10 a prave sme prišli o dalšie bábo no zistili mi konečne že mám problem v hematologii čiže mám nejake mutacie homozygot aj heterozygot škod že som tie vysledky z hemato nemala aspon o dav týždne skor možno by sme o bábo neprišli no teraz ked vieme kde je asi problem verím že sa zadarí,ja budem mat o mesiac 37r,

avatar
mircalla
•
18. jún 2016

@butterfly333 ano, aj ja to mam. brala som clexane. to ti urcite pomoze, nastastie sa toto da tymi injekciami riesit

avatar
butterfly333
•
18. jún 2016

@mircalla mám MTHFR C677T homozygot aj ine no dufam že ked sa tehu podarí tak inj pomožu.

avatar
diablikovci
•
18. jún 2016

Drz sa. Ja som sa z toho dostala tak že som robila skoro stale čosi či v robote a aj na nadčasy som chodila.

avatar
beatasvecova
•
19. jún 2016

Viem ako ti je@haileyy_ Já som prisla o dcerku pred 6,5rokom v 41tyzdni tehotenstva :( Bola som na tom fakt velmi,velmi zle po psychickej stranke.Už som to tu jednej kočke pisala,že ziadny psycholog ani psychiater ma nedal dokopy ale moja rodina ma z toho dna dostala.Na otázku preco sa odpoved nedozvies.Budeš mama ver tomu a bude to tak.Teraz mám skoro 3rocnu dcerku a už sama pekne vie kde nám "haja" Hanička ked ideme zapálit sviečku.Držím ti palce nech máš po čom tuzis.

avatar
sila2
•
20. jún 2016

Aj ja som prišla o svojho synčeka v 20,týždni v 4,maja 2016. Mne zistili ze sa malí nevivyjal a nemohol rast. Mam 9,ročnú dcérku pre ňu som silná a pre môjho muža ktorý bol celí čas pri mne a trpel so mnou.
Chcem ešte bábätko ale mám aj strach.