Po strate bábätka mám nervy na všetky tehotné ženy

@charliee1980 no len ci sa tvoje (potlacene) pocity zo straty neprejavuju prave teraz tym, ze si potrebujes kopnut do zeny, ktora zazila nieco podobne a preziva to trosku inym balikom negativnych pocitov nez si zazila ty 😕

@meluela Urcite nie....taketo straty nam zivot jednoducho prinasa...neexistuju u mna ziadne potlacane pocity, uz vobec nie negativne 🙂 Len zmierenie sa s tym, ze aj toto patri k zivotu. A moze sa to stat komukolvek.

@meluela A vlastne nechapem, preco mi nieco podsuvas...
Ano, nenavist sa stava beznou „vlastnostou“ v dnesnej dobe. Tak to aj vyzera.

@charliee1980 ja len pisem ze hnev je beznou sucastou smutenia a netreba za to niekoho odsudzovat za to, ze ja ho necitim. tiez si prechadzam procesom smutenia a jedna z veci, ktoru som sa pritom naucila je nesudit seba a ani ostatnych, namiesto toho na sebe pracovat vo chvilach ked na to je sila a nehnevat sa na seba vtedy, ked sila nie je.
Ty jej ten hnev, ktory citi vycitas a chces, aby sa citila menejcenna za to, ze ho citi. Ak jej chces naozaj pomoct, treba ten pocit validizovat (moze ho citit, nie je na tom nic neprirodzene) a podat pomocnu ruku pri jeho spracuvani. Alebo aspon byt ticho a nevycitat.

@charliee1980 ja tým tehotným ženám nedávam nijak najavo to ze im "závidím"... Ta nenávisť už ustúpila ale stále cítim vo vnútri smútok a je mi to strašne ľúto... Ty si asi není tak citovo založená ako ja a nemala si vytvorené tak veľké puto ako ja k tomu maličkému... Nikomu neublizujem ani nehovorím nič zlé, to ze sa moja strata zo začiatku preukazovala nervami tak prepáč ze som nedokázala to prijať s takou ľahkosťou ako ty... Keď nevieš ako pomôcť radšej bud ticho lebo s tvojimi komentármi si mi vážne nepomohla 🙄

Ty mi pripadáš ako Mr. Grinch v sukni 😉 aj ten nenávidel Vianoce a nenávidel všetkých, ktorí majú radi Vianoce a ktorí oslavujú Vianoce iba preto, že on ako dieťa Vianoce nezažil a tak si v sebe celý život nosil nenávisť. Doteraz som si myslela, že na Slovensku je najhorším hriechom úspech, ale tak u niekoho sa to dvíha až na vyššiu úroveň - nenávidí tehotné ženy (síce asi to sa tiež berie ako úspech) Vieš, tým ženám je to jedno, sama sa ničíš a zožieraš nenávisťou a závisťou. Je to smutné, ale preto, že škodíš sebe. Základný zákon života je, že prajní ľudia sa stávajú bohatými (z akejkoľvek stránky sa na to pozrieme, či už je to stránka emocionálna, rodinná, intelektuálna, finančná, duchovná...)a neprajní ostávajú chudobnými (opäť platí to co vyššie).

Sú ľudia, ktorí nepotrebujú k svojmu životu peniaze, majetok; bohatstvo vidia v rodine, dobrých vzťahoch, intelekte, poznaní, duchovnom naplnení atď... Ale vždy platí, že aby sa stali bohatými (v tom aspekte, z ktorého bohatstvo posudzujú), museli najprv oni obohatiť ostatných (najprv daj, potom dostaneš) a museli byť prajní a štedrí. Recept na bohatstvo nie je ťažký, no je náročný (kto chce, pochopí). Môj šéf vždy hovorí - všetko, čo z dlhodobého hľadiska chcem pre seba, musím najprv zabezpečiť svojim ľuďom. A potom možno budem hodný, aby som to dostal aj ja. A ešte jedna vec, každá prekážka a bolesť prichádza do života človeka pre to, aby sa vďaka nej stal lepším. Skus sa zamyslieť, čomu ťa mala táto skúška naučiť

Inak, je krásne, ako ste sa začali hádať medzi sebou a vkladat do úst autorke, že ale ona sa predsa hnevá na osud a bla bla... V prispevku stojí : "a ja mam averziu na tehotné ženy, proste aj kamarátky, ktoré som predtým mala rad a otehotneli doslova neznášam"... A potom za tým, že však ja im to bábätko doprajem - toto je veta každej jednej zavistlivej ženskej... Každej jednej, vždy keď počujem, že "ale ved ja ti doprajem" a vidím ten oheň v očiach a až ako sa im od závisti a žiarlivosti chveje hlas a až ich tak trasie... Tak si vždy poviem, no dobre moja, sama sebe škodíš.

Hnev je normálna reakcia pri strate. Ale normálny hnev zo straty nie je cielený na ostatných (hnevám sa, že oni sú tehotné). Normálny hnev je cielený na život, na osud, na Boha... Prečo mi nedoprial, niekedy proti sebe samému (prečo som spravil toto a toto nespravil???) nikto nie je zodpovedný za naše trápenie,niekedy dokonca ani my sami.
Všetci sú tu teraz diablovi advokáti a obhajujú autorku, ktorá napísala, že NEZNÁŠA svoje tehotné kamarátky (len preto, lebo ona potratila). Môže byť smutná, môže sa pýtať, prečo ja? Prečo sa to stalo práve mne? A chápem aj keď povie, že NEVLÁDZEM SA S NIMI STRETNÚŤ... Ale ze mam averziu na všetky tehotné ženy a neznášam všetky moje bývalé kamarátky, za to, že oni sú tehotné, to je niečo úplne iné. To je autorkina jedovita povaha, nie bolesť. Len opäť, sama sebe škodí...

A autorka, ak voči nim naozaj nemáš averziu a len si smutná, že ty si potratila a im dopriate bolo a tvoj hnev smeruje len tak smerom k životu, prečo potom píšeš, že ich neznasas? Ja NENÁVIDÍM ľudí, ktorí vedome ubližujú zvieratám. Voči takým nemám žiadne zľutovanie a nepovažujem ich ani za ľudí, iba za beštie v ľudskej koži, ktoré sú schopné nevinnemu tvorovi ublížiť. Takých nenávidím a nech za to aj zhorím v pekle, ale spravím za svoj život maximum, aby takéto monštrá dostali, čo si zaslúžia. Lebo vedome a koľko krát s radosťou zabíjajú, ubližujú, týrajú. Tým želám presne taký istý osud. Ale ostatní ľudia, ktorí sa snažia žiť bez toho aby niekomu ublizovali a ak sa aj stane, nerobia to úmyselne, prečo by som ich mala neznášať? Lebo im ide niečo lepšie ako mne? Lebo sú krajší, úspešnejší, majú niečo v živote co ja nemám??? Tomu sa hovorí závisť. To nie je smútok ani hnev. Neznášať človeka za to, že ma niečo čo ja nie a cítiť pri tom, ako ma to ešte aj žerie znútra, že on to ma a ja nie, to je závisť.

Poznám ženy, ktoré deti nikdy nemohli mať, potratili x krát a nakoniec to vzdali a majú nádherné adoptovane deti ktoré im už teraz so svojimi rodinami robia nesmiernu radosť. A z ich úst ani z ich správania nikdy nevyšlo, že neznášajú tých, ktorým dopriate bolo. Ani že sa hnevajú na ostatných, že oni môžu a oni nie. Ani že majú averziu ani nič podobné.

Najskôr niečo povieš a potom to začneš zahladzovat, že ty vlastne proti nim nič nemáš, iba ti je smutno, keď vidíš ženu s bruchom a spomenieš si, že ty už by si tiež mala také.

To, že ti príde smutno je normálne, to ze tie ženy nenávidíš,nie. Ty si sa vyjadrila najprv tak (a možno si len chcela vyvolať senzaciu a rozputat vasne) a potom si to účelovo zmenila, že tebe je iba smutno.. Jasne, ze keby si napisala hneď, ze ti je veľmi ťažko na srdci, keď vidíš tehotné ženy a nesmierne ťa bolí, že ty si o svoje prišla (co je vždy tragédia), tak ta všetci poutesuju a budú sa ťa snažiť podporit. Ale keď napíšeš z fleku, že tehotné rovno nenávidíš, tak musíš rátať aj s kritikou, lebo to nie je z tvojej strany ani pekne ani oprávnené.
Ja som tiež mala takú "kamošku", ktorá ma znenavidela, lebo pri pracovnom pohovore na tu istú pozíciu si vybral zamestnavatel mňa a nie ju. Ešte ma aj začala vydierať citovo, že keby som bola kamarátka, tak poviem, že nenastúpim a nechala tu pozíciu jej (pričom normalne kóšer všetko prebehlo, len ona nedokazala prijať, že si vybrali mňa 🤷🏼‍♀️) a potom mi ešte mesiac pisala urazene agresívne správy až kým som ju nezablokovala. Takže ak sa aj ty takto správaš ku kamoškam ktoré si znenavidela, ked otehotneli, tak sa neboj, nasilu za tebou chodiť nebudú. Skôr budú radi, že takú nenavistnu osobu odstránia zo svojho života a telefónneho zoznamu. (a pozor, hovorím AK - pravdepodobne to nerobíš), no treba vážiť slová, lebo pre niektorých ešte stále aj v dnešnej dobe majú slová váhu. A ak povieš, že máš nervy na všetky tehotné ženy a neznasas kamarátky ktoré si predtým mala rada, tak niektorí to pochopia presne tak ako si to napísala a nebudú za tým hľadať skryte významy ako to, že ty si len citlivá a len ti je smutno.... Lebo to sa dá napísať aj inak... Už chápem, prečo sa mužom tak ťažko jedna so zenami... Lebo väčšina z nich hovorí jedno a mysli si druhé.. Lebo asi hovoriť na rovinu a úprimne je hrozne zložité

Ale teda aby som nebola len kritická hyena - je mi naozaj ľúto, že si o bábätko prišla. Skús smutkovú terapiu, kde sa s tým ľahšie vysporiadaš. Máš právo byť smutná. Aj ja by som bola. Ale nenávidieť je moc a nikto z nich za tvoju bolesť nemôže. Verím ti však, že si veľmi nešťastná. Čas tvoje rany zahojí nakoniec. Dôležité je mať oporu v rodine a nájsť si niečo, čím sa rozptylis. Hlavu hore, život ide ďalej. Vyplac sa, ale neživ v sebe negatívne emócie a už vôbec nie smerom k iným ľuďom. Tým poškodíš len sebe. Držím ti palce a želám veľa lásky.

@meluela Samozrejme, ze jej vycitam...lebo uuuuuplne do bodky bez servitky a narovinu, tak ako sa veci maju, to napisala @elementissa. Vdaka za jej cas, ja ho tolko nemam. Velmi vystihla, ako to v dnesnej dobe kraca.
Mudra zienka je to 😁🙏

Napísala som túto diskusiu z iného dôvodu ako toho aby ste tu konštatovali moju povahu atď. Dobre nenapísala som to veľmi pekne a citlivo ale písala som cez slzy a so zúfalstvom ak sa to tak dá nazvať bola som úplne psychicky na dne a vtedy som neriesila iných ludi... Nikdy by som im nepriala to co sa stalo mne, nemám 100 tehotných kamaratiek prvej sa pred týždňom narodilo bábätko nechcené a druha je v 7mom mesiaci na bábätko sa vôbec neteší chcela ísť na potrat ale už bolo neskoro a potom ja ktorá čakala vytúžené bábätko potratim tak potom aby som nebola nahnevaná na tu nespravodlivosť.... Ešte som tu druhu utesovala že budeme spolu kočíkov at atď. (Ak by som Vás mohla poprosiť nepíšte mi sem aký som negatívny človek a podobne veci, ďakujem 🙏naozaj mi to teraz nepridáva ma psychike áno je to váš názor ale píšete mi tu ako sa mam dat do ich koze tak sa dajte aj vy do mojej...

Teraz mi tu zase určite napíšete aká som egoisticka a nedokážem počuťvat iný názor ako ten môj 🙄

absolútne nerieš také komentáre. Naozaj to potrebune len čas, časom sa s tým naučíš žiť.. Neprestane ta to trápiť len už ta neprekvapi ten strašný smútok tak ako prve dni ráno po zobudeni. Ja ti poviem za seba, že na to myslim stale aj keď nechcem.. Keď pri nejakej aktivite športovej alebo v práci som fakt zamyslena a venujem sa inemu a tak potom po hodine dvoch alebo tak mi zase prídu myslienky. Avlasnte neviem či to niekedy bude inak,pevne dufam že saa nam podari aspoň jedno dietatko a verin že potom tie pocity odídu. Prajem ti nech si cim skor ok🙏

@charliee1980
Nerozumiem co sa snazis dosiahnut takymi prispevkami.
Ak usudime ze autorka je hnusna krava, tak tvoje slova bude ignorovat. Alebo si naozaj naivne myslis, ze si vstupi do svedomia a polepsi sa?
Ak usudime ze autorka je mila ale strasne nestastna, tak tvoje slova len zatali do ziveho.
Nic dobre z tvojho prispevku nevzislo... akurat sa asi ty citis lepsie ked si mozes do niekoho kopnut.

@andreatytler Nemyslim si nic a uz vobec nie naivne. Je mi jedno, ako sa s tym autorka vysporiada. Ja som neprisla riesit, aka autorka je...ale jej postoj k tehotnym kamaratkam.

Ahoj ja som strasne tuzila po synovi prisla som on vdaka nezodpovednosti lekarov bola som v 25 tyzdni. Bola to pre mna obrovska strata. V jeden mesiac som prisla o chlapceka a druhy mesiac som bola tehotna. Mam tretiu dcerku. Nie je dobre sa trapit je to tazke pre kazdu matku ktora tuzi po babätku. Treba mysliet do buducnosti a na to co chcem. Ja som chcela syna nebolo mi dopriate ale nakoniec som porozmyslala a bolo mi to potom jedno dôlezite bolo zdravie dietatka. Drz sa vsetko ma svoj cas a nechapem tvojej reakcie na tie tehotne kamaratky. Ty mysli v prvom rade na seba a svoj zivot a kamaratky nech su stastne vo svojom zivote. Neries ich . Mysli pozitvne vsetko preboli.

To co citis je uplne normalne. Ty si dopraj cas a tolko kolko bude treba. Jedneho dna to prejde a ty sa s radostou ozves kamaratkam a spolu pôjdete na ihrisko.

praj im a bude i tebe dopriate

Všetko na svoje pravidlá .mne primár povedal že telo sa vysporiada ak by bol podľa nich plod poškodený že lepšie že telo to takto vyriešilo ako keby malo držať v sebe a potom by sa narodilo postihnuté vtedy by bolo väčšie trápenie .človek si poplače .hnevať sa nedá stále . Ja si aj teraz poplacem .2.11 bol deň pre nenarodené deti už 2 x som zapálila sviečku mojim Anjelikom najviac ale boli ten jeden čo bolo v 12 ten druhý bol v 6 stále si poplačem aj keď už mám moju bublinku ktorá robí radosť

Teraz citam ze si bola v 8-9 mesiaci... To asi vies, ale v tom rannom stadiu sa to deje dost casto. Viem ze to stale velmi boli, ale chcem ta len utesit tym ze to sa deje vela zenam, je to zial priroda... asi preto ze tam boli nejake geneticke chyby.
Uz si raz tehotna bola, je velka pravdepodobnost ze otehotnies znovu a velmi velka pravdepodobnost ze druhy krat uz bude babatko v poriadku.
Pozeraj do buducnosti.... mas v nej urcte babo.

Ahoj, ja mám za sebou tri straty a mala som veľmi dlho rovnaké pocity ako ty. Uz som chvíľu aj rozmýšľala nad návštevou psychológa, ale nakoniec som nešla. S niektorými kamarátkami sme sa odcudzili, lebo nedokázali pochopiť, ze ja s nimi nedokážem zdieľať nadšenie z tehotenstva... Ale zasa som sa zblížila s inými, ktoré ma chápali. Každá minca má dve strany. A tie pocity raz prejdú. Ja som sa napríklad po tretej strate zaťala a povedala som, že koniec, už nechcem skúšať, že ďalšiu prípadnú stratu nezvládnem... Lebo na to sa proste nedá nemyslieť. A po roku akoby sa hmla rozplynula. A cítila som sa lepšie a lepšie. A teraz už čakám naše vytúžené bábätko, som v šiestom mesiaci a všetko vyzerá dobre 🙂 tieto pocity len treba pretrpieť. Oni sa zmenia. Veľmi držím prsty, aby ste sa dočkali 😊🤞