Popotratový syndróm

@runnerka1 este si nespracovala ten fakt ze sa ti to stalo, neoplakala nevyrozpravala si sa z toho nepresla si si vsetkymi fazami smutku. Mala by si si dopriat emocny "vybuch" a spracovat to. Porozpravat sa s tymi co to zazili. Mna vytrhlo druhe tehotenstvo po dvoch mesiacoch...kazdy to stastie nema

Muz by bol posledny co by mi zakazal o tom hovorit.kazda sme ina jedna sa otrasie a ide dalej dalsia potrebuje smutit.ty si to v sebe potlacila ale nespracovala je len otazka.casu kedy ta to dobehne.najdi si niekoho s kym sa o tom porozpravas poplac si zapal sviecku cokolvek ale rozluc sa.bude.ti.lepsie

@runnerka1 prvýkrát sa to ešte ako tak dalo. Dúfala som, ze budem znovu tehotná a bude všetko v poriadku. Otehotnela som znovu a keď už som myslela, že tie najhoršie týždne mam za sebou, tak bábätku prestalo biť srdiečko. Je tomu tri týždne, zajtra idem znovu do prace a je mi ťažko. Snáď aspoň tam sa rozptýlim. Len už som sa vzdala predstavy mat ďalšie dieťatko

@marhulka13 😪

@runnerka1 ja som pol roka iba prežívala. Bolo to veľmi zlé a škaredé odbodbie. Mne pomohlo rozprávať o tom. Doma, v práci s deťmi s partnerom s rodičmi. O tejto téme sa málo rozpráva. Je to tabu o tom sa nerozpráva. No mlčaním sa žena akurát tak ničí. Musíš to všetko dostat von. Iba čas zahojí.... No nebuď ticho rozprávaj o svojej bolesti. Mňa podržala celá rodina. Keď sme plakali tak všetci samozrejme ja som ten smútok prežívala inak. No pomahalo mi že v tom niesom sama. A dnes keď sme už zahodili aj tu poslednú nádej nosím v sebe rovno 2 životy.
Nenechaj si svoj smútok potláčať. Vyplač sa koľko potrebuješ. Niesi v tom sama. Je nás mnoho.... Ja keď som o tom začala hovoriť nahlas začali sa z môjho okolia ozývať ženy ktoré prežili to isté len nemali odvahu o tom hovoriť. Smrť dieťatka považovali za svoje zlihanie. Ja mam v nebi dvoch anjelikov. 2 baby mám pri sebe. Jedna ma 18rokov, druhá má 8 a v brušku mam 2 srdiečka. Držím ti palce strašne..... Aby sa raz všetko zmenilo. Slzy na smiech trápenie na šťastie. ❤️

@runnerka1 Ahoj prešla som si z tým rovnako ako ty,žiaľ mne nič nezaberalo len psychiatrička a tá mi dala na depresie lieky brala som pol roka a už som ok,bez nich by som to nedala.Proste z tým smútkom musíš prejsť ale pokiaľ máš pocit,že to nedávaš,radšej navštív psychiatra a antidepresíva sú aj slabšie tie pomôžu prejsť ztým.

@zuziiinka gratulujem k detickam. Som rada,ze ti to takto dopadlo a prebolelo. Ja to mam o to tazsie,ze mojmu manzelovi chyba voci mne akakolvek empatia,nemozem sa stazovat na nic,bud ma ignoruje,alebo este povie to,co nechcem pocut.on uz je raz taky. S rodinou o tom tiez nerozpravam, mama je uplne proti tomu,aby som mala dalsie dieta a vycita mi aj tie,co mam. Uraza ma kvoli tomu,ze ich mam styri. Aj ked ich ma akoze rada. O tehotenstve a potrate nevie. A ani deti,lebo som nechcela,aby sa to dostalo po mamu. Rozpravala som o tom s par zenami,veru mnohe si tym presli tiez,ale stale mi to je asi malo.zaroven stretam kamaratky,kt maju termin marec ako som mala ja.je to tazke...

@runnerka1 kontaktuj poradňu Alexis, veľmi ti pomôžu, uvidíš 🌹

@runnerka1 áno verím... Ja som pred rokom otehotnela skoro rovnako ako moja sestra. Mala som rodiť iba mesiac po nej. Viem presne co prežívaš. Tak vyhľadaj pomoc keď sa nemáš skym porozprávať. Keď to budeš dusiť v sebe vyvolas si tým prinajmenšom nejakú chorobu.

@runnerka1 ja som prisla o babo v 19tt a nikdy nezabudnem na to ako som hobporodila a uvidela..toto je vec s ktorou sa tazko vyrovnava...u mna je to rok a stale sa mi tlacia do oci slzy...mame odvtedy druhe babatko a snazim sa vsetok cas a energiu venovat jemu...ak mas teda ine deticky zameraj sa na tie ;)

A manzel nerobi dobre...my sme sa o tom rozpravali vela a aj sa o tom bavime...treba to prijat a nie sa tvarit ze sa to nestalo

Aj ja som potratila 2x.Porozpravaj nam o tom.V ktorom si bola tyzdni,ako sa to stalo? Cokolvek co chces.

@maminkadeticiek prislo to tak necakane. Tehotenstvo myslim. Ja som to tentokrat akosi nevedela prijat. Nie ze by som nechcela to dietatko ,ale mala som az prilis negativne emocie. Citila som iba strach. Strach ci bude zdrave, ako to zvladnem tolko deti, obrovsky strach z mamy a jej reakcie ze dalsie. Ale verila som,ze po prvom sone sa vsetko zmeni a vo mne prepuknu uz len pozitivne emocie. Ako som vstupila do ambulancie a lahla som si,bola som presvedcena o tom,ze sa dozviem nieco zle. A tak aj bolo. Mozno som ho zabila ja tymi odpornymi myslienkami,vycitam si to doteraz,ale proste som to tak citila. Ked mi lekar oznamil,ze srdiecko nebije, v prvej chvili mi odlahlo,ze nemusim v hlave riesit uz to,co som dobtedy riesila. Ako som prisla domov, zacala ma premahat uzkost,este aj muz do toho,pre neho to bolo horsie obdobie ,ako ked mu zomrela mama,ked bol este dieta. V nemocnici som plakala stale. Potom som sa trochu upokojila po par dnoch a postupne sa mi uzkost vracala a stupnovala a teraz mam stale hrdlo stiahnute,je mi do placu kazdu sekundu z dna. Neustale myslim na to dieta. Dokolecka dokola. Este sa mi aj snivala taka blbost,ze do seba cpem spermie ,len aby som otehotnela. Ale realne neskusame .proste na to nemam uz. Uz je to tri mesiace a ja citim ovela vacsiu bolest na dusi ako ked to bolo cerstve. To nechapem. A neviem to dietatko dostat z hlavy vobec. Vsade ho vnimam. Pri pohlade na moje deti, pri pohlade na tehotne,i na cudzie deti. Deprimuje ma kazda moja mestruacia,pritom ako vravim,neskusame,len akoby som cakala,ze sa stane opat nejsky zazrak a ja otehotniem,ale nie vlastnym rozhodnutim.asi tak nejak to citim

@runnerka1 Mas pocit,ze sa to stalo lebo si ho neprijala?Citis ako mama vinu voci tomu dietatku?

@maminkadeticiek ano presne. A zaroven ze som ho pre Boha nebola hodna.tak ho vzal k sebe.citim sa byt teraz menejcenna. Hlavne ked som pri tehotnych kamaratkach. Ze oni su hodne,ja nie

@runnerka1 Citala som o zenach,ktore tiez mali viac deti,nechceme otehotneli,boli z toho nestastne a nakoniec potratili.Vycitky ma aj zena,ktora po dietatku tuzi,preto si viem predstavit akymi vycitkami sa musi tyrat zena,ktora to dietatko nechcela.Citala som, ze jedna z tych zien sa s tym vysporiadala tak,ze ho pochovala,konkretne pozostatky na cintorine na hrobovo mieste pre nenarodene deti.Uz toho je viac posledne roky na cintorinoch.Velmi krasna myslienka.Symbolicka malicka krabicka s odkazom,meno,bezplatne hrobove miesto.Aby dietatko len tak nezmizlo v spomienke,ale tym ze dostane meno a ma miesto kde odpociva uz navzdy zostane sucastou ich zivotou hoc len kratkou.Moze to byt inspiracia.
Myslim,ze ti chyba obrovske mnozstvo smutenia a placu,ktore ti nebolo dovolene prezit.Muza nedokazes prerobit,ale ty by si si to mala spracovat hoci aj bez neho. Evidentne nevie spracovavat emocie,ale ty by si mala.Ale urfite urcite to bude casom ovela lepsie,3 mesiace je stale kratka doba.

@runnerka1 castokrat nam tito anjelikovia chodia do zivota,aby sme v sebe nieco vyriesili,co silno potlacame..A citim z tvojho rozpravanie tazke vztahy s tvojou mamou a tiez muzom..a dietatkom/detmi sa to mozno nevedomky snazis prekryt..ale asi nastal cas,aby si to otvorila a zacala riesit a ten anjelik ti chcel k tomu dopomoct..skus nad tymto porozmyslat..

@pet888 ano, to je aj nazor mojej mamy. A ja tiez citim,ze moj muz ma viac trapi ako robi stastnou a jedinou utechou su pre mna deti a ja ich chcem stale viac a viac,akoby som sa nahlila za kuskom dalsieho stastia. Toto riesim uz v sebe dlho,este predtym,ako som otehotnela,ze to asi neni spravne. Milionkrat som to riesila s Bohom,ci je to iba moja tuzba ,alebo jeho hlas,ked stale nemam dost deti. Ked som otehotnela z jedineho nechraneneho sexu v siesty den cyklu ,tak som si fakt myslela,ze Bozia vola,ze predsa chce,aby som to dalsie dieta mala.a potom akoby vysmech...

@runnerka1 nasa intuicia je velmi silna a ty sama to velmi dobre citis a vnimas,drzim ti palce,aby si mala dost sil sa postavit za seba a riesila,to co je pre teba najlepsie✨

@runnerka1 poradňa Alexis. Sú super, majú aj online podpornú skupinu, aj individuálne sa dá. Mne veľmi pomohli

@runnerka1 ahoj, ako tak citam velmi mi tvoje prezivanie pripomina moju skusenost. Este aj termin som mala mat v marci ako ty, ale nevyslo to, zamlcany potrat v 9tt. Tiez to bolo viac menej neplanovane, nechceli sme tak skoro po prvom, dost sme sa hadali s manzelom, kedze ledva zvladama tp co mame. ja som si poplakala velakrat koli tomu a vravela si ci by nebolo lepsie, keby to nevyslo. Ale posledny tyzden-dva som sa na to velmi nastavila a tesila sa. Tiez som to v sebe potlacala a teraz po 2 mesiacoch sa mi dost zhorsila psychika a myslim na to kazdy den. Tiez testujem jak blbec, hoci sa velmi nesnazime. Neviem ti pomoct, snad to casom prejde. Tiez mam pocit, ze ma z toho dostane az dalsie tehotenstvo ale zaroven viem, ze to nieje dobry napad

Daj bábätku meno a daj obslúžiť za neho sv omšu, keďže si sa s ním nemohla normálne rozlúčiť. A určite odporúčam poradiu alexis. Potrebuješ sa o tom porozprávať. Je mi to ľúto , určite je to veľká strata pre teba

@cecilia29 v podstate meno malo,este ked som bola tehotna,i ked som nevedela pohlavie. Zase intuicia🙂. A omsu mazel dal hned,ako sme sa o tehu dozvedeli .

@maggie86 tiez u mna 9tt :(. Naozaj velmi podobny osud

@runnerka1 omšu zadusnu. Keďže nemalo pohreb. Rozlúčku s bábätkom

@runnerka1 Skus poradna Akexis.