Potrat v 17. týždni kvôli infekcii. Ako sa vyrovnať s depresiou?
Ahojte bambulky, mam ani nie tyzden po potrate , chcem sa s vami podelit ako sa to vsetko zacalo a skoncilo. Velmi by mi pomohlo ak by ste mi napisali ak mate podobnu skusenost a ocenim kazdu jednu radu ako dalej, lebo momentalne je mi tak smutno,ze sa mi ani dychat neda, a placem skoro nonstop od toho dna.
Vsetko sa to zacalo, ruzovym vytokom v jedno rano, bolo to len trosicku tak som myslela, ze to prejde a naozaj preslo , dva dni bolo vsetko ok, az sa to zacalo znova, soce len malinko ale vytok tam bol, a bol rozovy. Hned v ten den som zasla k doktorovi, povedala, ze vsetko sa je zda ok, poslala ma domov. Na druhy den to bolo este horsie, ruzova sa menila na cervenu a ja som znova sla k doktorovi, len pre istotu, tam mi povedali, ze to je len vytok a pokial to nebude silne ako menstruacia , nemam chodit. Vytok troska zoslabol, zacala som brat viac magnezia, asi po tyzdni som dostala vecer vysoke horucky nad 39C, zobrala som si paracetamol a zabral, cez noc sa to zopakovalo tak hned rano som sla k doktorovy uz aj s horuckami aj krvavym vytokom, strasne som sa bala ci horucka nema nieco spolocne s tym krvavym vytokom, doktor povedal, ze nie, ze to ma byt len nahoda a poslal ma na krv, ako som sla na ine oddelenie, praskla mi voda a okamzite ma hospitalizovali s tym , ze rodim, horucka mi vyskocila nad 39C! Ako som sa potom dozvedela, ze mam infekciu a sice babo este zije, musim ho porodit co najskor lebo infekcia sa siri tak rychlo, ze je to zivotu nebezpecne, kyret tam nehrozil kedze sa bali, ze mi poskodia stenu maternice a infekcia prejde dalej. Cakala som par hodin, babatko som odrodila(hroznym sposobom mi ho nakoniec vytiahli z vaginy) a od vtedy sa moj zivot zrutil a neviem sa spamatat, vynim mojho doktora (podotykam,platila som si sukromneho)ale nic mi mojho chlapceka nevrati. Musela som zostat v nemocni asi 6 dni na antibiotikach a teraz berem tiez dalsie dva tyzdne. Chcem sa spytat , ci je tu este niekto, kto takto prisiel o babatko a hlavne ako sa s tym vurovnal. Kedy by som mohla skusit znova, a ci je tu nejaka sanca , ze sa to bude opakovat. Moc dakujem za rady.
Ahojte. Tiez som potratila v 17tt kvoli infekcii. Chceli by sme aj dalsie babo,snazime sa,ale neak to zatial nejde. Bolo to v septembri 2015. Tazko sa na to zabuda.
este by som sa chcela opytat, ci vam zistili aj dovod/povod tej infekcii???
u mna to vraj sposobila chripka v 2.mesiaci...pricom uz mam 3,5rocnu dcerku, tiez som vtedy v tehu bola prechladnute myslim aj 2-3x a nic a tu len 1x a bim :(
@katkup no,ani nezistili,ani som po tom nepatrala,ze kedy to zacalo vobec. len zistila doktorka ze infekcia sa dostala az cez krcok dovnutra,tak vznikol zapal,a tym sa to stalo. Zapal plodovych obalov,a tie zacali prepustat plodovu vodu. Inak babo uplne v poriadku. Este par hodin pred koncom sm videla,ako mu bije srdiecko,ale proste bez tej plodovej vody to neslo dalej.
@zaba9
mne v piatok odtiekla plodova voda a vo stvrtok ked uz museli vyvolavat porod, tak mne uz babatko nezilo...
lebo ja som mala tiez podozrenie, ze asi hned na zaciatku tehu, ked som otehotnela na dovolenke a odtial z tych blbych bazenov som sa vracala s miernou mikozou, ze asi ta mi to sposobila hned na zaciatku...no vraj vacsia pravdepodobnost je ta chripka :(
no jedna vacsia blbost ako druha, len tiez ma mrzi, ze sa na to nejak skor neprislo a neriesilo.....
ach ženy, asi musím zavrieť notebook a nečítať to tu... ja som práve teraz v 17tt ostala PN, kedy musím len ležať kvôli skrátenému krčku, otvorená na špic prsta a mám nízko placentu. V pondelok som po cvičení začala špiniť, u dr., keď do mňa zašla, to už bolo viac krvi. Povedala, že to nie je dobré, keď sa už teraz otváram. Poslala ma do nemocnice, kde mi dr. povedala, že tehotenstvo je OK. Tak jednak som z toho debil, ako to teda je, ale mám hrozný strach, že to zle dopadne ☹
@batwoman viem, ale to, na čo myslíš, to sa deje, mne sa to už veľa krát v živote potvrdilo.... preto fakt oddychuj, veľa magnézia, ako písali baby, krčok sa dá aj zašiť.... a radšej choď k lekárovi 100 krát zbytočne, ako raz a neskoro..... skús aj iného lekára, čo Ti povie..... veľmi, veľmi držím palce
@batwoman
vzdy treba mysliet pozitivne!!! a tesit sa z kazdeho dna, to ze ta pustili domov je len dobre, tak hlavne vela oddychuj, lez a ziadne behanie. Proste treba este chvilku vydrzat a budes vsetko v poriadku 🙂
Ja som pri 1.tehu od 30tt bola na 5prstov otvorena a uz ma nemohli zosivat, hned na rizikove, poctivo som lezala a nakoniec babatko nie a nie von, tak mu tam bolo dobre :D nikto neveril, ze som to na termin vynosila a este porod museli vyvolavat, co uz bolo babatku primoc tesno v brusku 🙂
Ja mám skúsenosť ale v 9tt. Prišli sme tak o 8 drobčekov. Posledný bol pred 5rokmi. Ja som sa s toho vždy dostala len dalším tehotenstvom, čiže nádejou na zdravé bábo. Takže teraz máme 3 už starších chlapcov a vytúžené dievčatko, ktoré ma 4 rôčky. A teraz čakáme piate. Som v strese, či sa niečo nestane, ale myslím pozitívne. Moja sesternica tak prišla o dve bábatka, obe v 6mesiaci tehotenstva. Kedže nezvládla tú stratu, dostala sa na psychiatriu. Napokon sa s toho dostala tak, že znova otehotnela a už má po tých dvoch zlých skúsenostiach troch nezbedníkov. ;) Držím ti pršteky, aby si to zvládla, a nikdy sa nevzdávaj. Mysli pozitívne. Dalšie tehu dopadne dobre.
obdiv kazda, ktora po tolky krat sa do toho pusti :(
u mna to este chvilu cele potrva rozhodnut sa ist do toho, kedze cele tehu do 20tt mi bolo hrozne zle a posledny mesiac uz v nemocnici na lozku...este stale sa z toho neviem spamatat, aj ked uz presli 4m a uz kazdym dnom mam pocit, ze ten cas lieci, ale spomienky su este silne....ale nastastie sme s manzelom stale optimisti a este aspon 1x by sme to chceli vyskusat 🙂 manzel minule uz mi povedal, ze ak by som sas na to necitila a velmi chcela babatko, tak mozme si aj adoptovat :D
Ja mam bohuzial podobnu skusenost... tiez som prisla o male v 20tt, udajne kvoli silnemu zapalu. Uz v 9tt som bola prvy krat v nemocnici kvoli silnemu krvacaniu. Nasli mi 2 cm polyp na sliznici maternice a ze krvacanie bolo z toho polypu. Ked ma pustili z nemocnice, po par dnoch ma zase neznesitelne zacal bolievat chrbat a lava noha. Diagnoza zapal sedacieho svalu, ktory mi ale kvoli tehotenstvu nemohli nijako liecit, iba mierne zmiernovat bolest prirodnymi produktmi, co velky efekt to nemalo. Tak som sa niekolko dalsich tyzdnov takto trapila, ale tesila som sa ze aspon male je v poriadku, lebo vsetky vysledky som mala ukazkove. Tak som si vravela ze tu bolest uz nejako pretrpim a po porode sa to bude riestit. Lenze v nejakom 19tt som znovu zacala krvacat, isla som k doktorovi a ten povedal ze mi polyp sam vypadol a preto to krvacanie. Este sme sa tesili ze aspon uz nebude robit problemy. Par dni bolo vsetko ok, potom som zacala mat jemny ruzovy vytok a teploty. Doktor na prehliadke zistil ze mam silny zapal a ihned mi nasadil antibiotika, malinke bolo podla sona uplne ok. Ale uz po ceste domov od dr. som zacala mat jemne krče v podbrušku. Ked neprestavali, o tretej v noci sme boli na pohotovosti kde mi iny doktor povedal ze vsetko je v poriadku, mam sice ten zapal ale male je ok, nevidi ziadne znamky zacinajuceho potratu a ze tie krce mam z toho zapalu a poslal nas domov. Doma som cely den lezala, az ked som sa postavila lebo som chcela ist na wc zo mna zacala liat voda. Strasne som sa zlakla ze to je plodova voda tak sme zas utekali na pohotovost. Tam mi uz treti doktor povedal ze okrem zapalu je vsetko ok, lebo aj test na plodovu vodu vysiel negativny, ale pre istotu si ma nechali v nemocnici. Tam som lezala 5 dni, postupne zistili ze cast plodovej vody mi odtiekla ale nie vsetka, takze este mam nadej ze to bude ok, ale o vsetkom rozhodne uz len priroda. Dostavala som do zily antibiotika a silne davky magnezia na zastavenie krčov. Po niekolkych dnoch mi uz ani magnezium neucinkovalo a krce som mavala pravidelne kazdych 10 min. Este som manželovi hovorila ze takto si predstavujem kontrakcie (toto bolo moje prve tehotenstvo, este som nerodila). Vecer som isla normalne na wc a ked som sa vycikala zostal vo mne taky zvlastny tlak, ale nebolelo to. Ked som sa chcela utriet a odist naspat na izbu, citila som ze nieco zo mna trci. Do par sekund som to malinke porodila. Mala som ho na pupočnej šnure v pyzamovych nohaviciach. Este bolo zive, hybalo rucickami aj nozickami. V uplnom šoku a cez plač som nevedela co mam robit, bola som tam uplne sama. Nakoniec ma napadlo stlačit signalizacne tlacidlo co byva v nemocniciach na privolanie sestricky. Ta do par minut prisla, malinke odstrihli, polozili do kovovej misky a odniesli. Mna potom zobrali na salu na dočistenie a vybratie placenty. Ked ma isli uspavat, velmi ma nahnevala anesteziologička ktora sa rozculovala ako ma má ona uspať, keď ja som pred štyrmi hodinami jedla a pila pred hodinou. Ako keby som mala naplanovane ze potratim a budu ma musiet uspat.... uz prešlo 6 tyzdnov ale tiež sa s tym stale neviem zmieriť. Malinke bolo planovane, vytuzene a tesili sme sa na neho. Mozno keby sa to nestalo tak ako sa stalo, nevidela som ho, nevidela ze bolo este žive a chcelo žit.... mozno by to bolo vsetko lahsie. Tu spomienku mam kazdy den pred ocami a stale si predstavujem ake by to bolo keby sa nic nestalo a bola by som stale tehotna.... Po niekolkych tyzdnoch mi ako pricinu potratu povedali silny zapal, ze som mala zapalene vsetko co sa dalo, nasledkom toho bol oslabeny plodovy obal a zacal prepustat vodu, neskor uplne praskol. Co bolo pricinou zapalu uz nikto nezisti. Ci sa zapal rozširil od toho zapalu sedacieho nervu, alebo sa zapalila ranka co zostala po vypadnuti polypu, alebo obycajna infekcia ktora bezne v tehotenstve byva. Najhorsie je pomyslenie, ze aj na histologii zistili ze dieta bolo uplne zdrave a zivotaschopne ale doplatilo na ten zapal.
@poplanucha
velmi mi je luto co sa ti stalo, az mraz po mne chodil, ked som to citala :(
A presne tie pocity, ze dietatko bolo zdrave a chcelo zit pre nas zeny, matky je to najhorsie, ze sme to nezvladli......
aj mne sa nieco velmi napodobne stalo ja som musela babatko bohuzial niekolko dni v bolestiach napojena na oxytocin rodit a ani epidural mi nemohli dat, lebo sa bali, ze im este aj do miechy vykrvacam...
A stratit prve babatko je asi pre zenu omnoho sialenejsie na psychiku...
Mozem ti len popriat vela sil do zivota, vyplakat sa, ale asi najdolezitejsie je pre teba teraz, ze si sama sebe odpustit 🙂
Drzim ti velmi palce, aby si sa dala psychicky co najskor do poriadku a nabrala opat odvahu to vyskusat, aj ked teraz ti to asi pride dost nepredstavitelne...
Tiez Sa chcem s vami podelit o skusenost. Vcera sme prisli o base prve, vytuzene babatko v 22. Tyzdni. Par dni predtym som zacala mat silnejsi, vodnasty vytok, o ktorom som Si naivne myslela, ze je pri tehotenstve prirodzeny. Vecer prisli Krce, ale zasa som Si myslela, ze Sa mi Len roztahuje maternica, v nemocnici ma primar sprdol, ci neviem rozoznat kontrakcie (pri prvom tehu veru nie) a ze dom prisla neskoro. Vytok znamenal silnu infekciu, zvysila Sa mi teplota. Personal bojoval o zachranu nasho drobceka celych 24 hodin. Odtikla mi plodova voda a tam uz pomoci nebolo. Ked Sa doktor pozrel, neveril, ze otvorena az Na 10 prstov. Porod bol kratky, dieta som porodila do misy a nechceli mi ho ukazat. Potom nasledovalo docistenie. Stale som v nemocnici a asi Si Este celkom nuvedomujem co Sa stalo. Bojim Sa navratu domov, kde mi Bude nase stastne chvile vsetko pripominat. Takze zienky davajte Si pozor Na vytoky, infekcie(plavaren, cudzi uterak, verejne toalety), zvysenu teplotu a krce. Drzim vsetkym palce a dufam, ze Si nikto nebude musiet tymto peklom prejst.
aj taketo zazraky sa stavaju a nech je ich co najviac:
ahojte...pridavam sa k vam, mam podobnu skusenosti, ako vy...babo bolo ok az do 21tt, kedy mi zacali kontrakcie...som po IVF, (raz prekonanom MA v 12tt) a aj napriek komplikaciam od zaciatku tohoto tehotenstva, vedela som, ze tentokrat je babo ok...prekonala som silny OHSS hned ako sa zacal zvysovat HcG v krvi a cely prvy trimester som mala komplikacie s hematomami, ale vzdy som vedela, ze babo je v poriadku....v 21 tt v stredu, mi zacali silne bolesti brucha a slabsie krvacanie, sli sme na pohotovost, kde sluzila akurat moja doktorka, ktora ma poslala domov s tym, ze to nic nieje a nasadila tabletky od bolesti, krcok bol vtedy 4 cm a vraj vsetko ok.....kedze to neprestavalo, o dva dni v piatok som sa na pohotovost vratila s tym, ze ma ina pani doktorka hospitalizovala a povedala, ze musime vydrzat aspom do toho 25 tt, mala som chvilami kontrakcie kazdych pet minut, krcok skrateny za dva dni na 2.5 cm... nasadila tabletky a nakazala lezanie.... ja som lezala a modlila, aby vsetko dobre dopadlo...v pondelok prisiel novy doktor, ktory mi zahlasil, ze oddychovat, mozem aj doma...vraj nemocnicu nemam daleko a mozem prist hocikedy...nechcela som ist domov a povedala, ze sa na to necitim a ze chcem vediet, ake boli vysledky krvi...vraj nic zvlastne mi povedal, chcela som sono aby zistili v akom stave je moj krcok po 2 dnoch lezania, ale vraj to nieje treba...poslal ma teda domov s uskrnom na tvari, ze lezat mozem aj doma... rozmyslala som, co robit...nakoniec som zmenila nemocnicu a doktor, ktory tam vtedy bol mi oznamil, ze som zvnutra uplne otvorena a ze krcok ma uz len 1.5 cm a dal mi 10 percentnu nadej...za pol hodinu mi prisli povedat, ze z vysledkov krvi mi zistili, ze mam silnu infekciu...nechapala som, ako je to mozne...preco sa to deje prave mne, ved ma mali predsa kontrolovat a doktorka, ktora mi bola doporucena, bola specialistka na rizikove tehotenstva...sustredila som sa teda na malu a prihovorala sa jej, ze musi byt silna a zostat v brusku co najdhlsie...na druhy den som sa citila trochu lepsie, ale poobede zase tie konrakcie a tak to slo aj druhy den...stvrtok vecer som pri utierani citila, ze zo mna nieco trci...zavolala som sestricku a ta mi oznamila, ze zacinam rodit...zavolala som muzovi, odviezli ma na porodnu salu a tam som po chvili porodila nasu malu...bola este ziva...
po porode mi placenta nevysla sama, tak sa doktor rozhodol, ze ju vytiahne sam...skoro som umrela od bolesti, bolo to strasne, bez infuzie, bez anestezy, bez nicoho na ukludnenie sa vo mne po tom vsetkom rypal s tymi kliestami a hladal placentu..keby na neho moj muz neskrikol, aby prestal, pokracuje dalej...nakoniec ma uspali a placentu vytiahli v narkoze...bolo to strasne...zostala som este jeden den v nemocnici a poslali ma domov...doktor mi len oznamil, ze toto vsetko sa stalo, lebo som mala silnu infekciu v krvi...a vraj nemam hladat, kto urobil chybu, vraj som len nemala stastie...skoro som umrela, ked to povedal a najradsej by som ho prefackala...na to prisla psychologicka, ktora mi povedala, opat tu istu vetu, aby som nevinila doktorov a ze budem mat dalsie dieta...najradsej by som jej vyskriabala oci....ved toto bolo to dalsie...a tak som doma uz par dni a nic ine neviem, len plakat...mam zachvaty lutosti a chyti ma to hocikedy...neviem, ako dlho to potrva, myslala som si, ze som silna a ze to zvladnem, ale nejako to nezvladam...chcela by som vsetok cas vratit spat, rozhodnut sa inak...prvy krat v zivote sa citim tak strasne sama, ze neviem, co s tym mam robit...
Kocky, chcem vam povedat, davajte na svoje pocity a nikdy sa nedajte odbit ziadnym lekarom...ak vas odbije jeden doktor, chodte za inym...aby nebolo neskoro...priala by som si, aby uz ziadna zena nemusela takymto niecim prejst, drzim vsetkym palce...
...len pre info, toto vsetko sa stalo vo franzuzsku...
ja som potretila v 10 tyzdni zamlknuty potrat isla som normlane na poradnu cela rada ze uvidim byt srdiecko lenze doktorka mi oznamila ze vo vacku sa nenachadza plod neverila som vlastmym usiam bola som ztoho cčla v soku takze som si to tak neuvedomovala kedze sa blizili sviatky velka noc musela ma hned na druhy den poslat na kyretaz . Myselala som si ze to budem celkom dobre znasat kedze som este mlada ale uz je od zakroku 2 a pol mesiaca prec a stale mavam nocne mori placem vycitam si to velmi som ztoho smutna aj ked navonok pred druhymi sa tvarim ze som to uz prekonala ..... :(
Ahojte ja mam za sebou uz druhy potrar ale teraz to nezvladam mam dcerku z prveho tehotenstva ktora mi robi radost a len to ma drzi ze to musim zvladnut kvoli nej. Minuleho roku som potratila v 8 tyzdni a do roka sa nam podarilo oetehotniet kde som v 7 tyzdni potratila znovu, som v Uk kde mi povedali ze az ked potratim 3x tak budu zistovat preco sa to deje, strasne som chcela surodenca pre moju dcerku ale ja to uz asi nezvladne otehotniet znovu. Ako ste zvladali taku stratu ?
@bufy25 ahoj. Ja som potratila v 17/18 tt,o 4 mesiace sme sa tesili,ze som znova tehu,ale opat koniec v 7 tt. Myslela som si,ze to bude ok,ved predsa sa to prvy trimester stava. Ale nie. Dobehla ma aj ta prva strata,aj ta druha. Uzavrela som sa sama do seba,a nevedela som ist dalej. Rozhodla som sa vyhladat odbornu pomoc. Pani bola fajn,ale nepomohlo. Trapila som sa dalej. Asi o dalsi mesiac som vyhladala dalsiu doktorku,odchadzala som od nej uuuuuplne urevana. Cely ten den som doma prespala,aj po ceste v aute. No uuuplne psychicky polozena na dno. A druhy den rano,ako by som to nebola ani ja. Vsetko v hlave zmenene,novy pohlad na svet. Neriesila som,ci este budem tehu alebo nie,a teraz sa tesime opat. Dufam ,ze teraz to dotiahnem do stastneho konca. Aj ty daj tomu cas,a ked sa ti chce plakat,tak plac. Uvidis,ten drobcek raz pride,a malinka bude mat surodenca. Drzim ti ppalceky.
zaba9 drzim ti z celeho srdca palce
@bublinka1s
woow, mas moj obdiv, ze po 3 mesiacoch ste sa rozhodli opat 🙂
Ja tiez velmi tuzim po dalsom babatku a hlavne nasa dcerka po surodencovi, ale ja stale nedokazem sa nad tym preniest a hrozne moc sa bojim...Absolvovala som viacero sedeni u psychologicky, citila som sa uz fajn, vela veci mi pomohla v sebe zodpovedat, ale neni dna kedy som si na to nespomenula....je to velmi tazke, aby som sa ovladala, lebo nechcem tieto emocie prenasat na nasu dcerku a ani manzela.....viem, ze cas vela veci vyriesi, ale uz mam 34r. a uz sa zas bojim to az primoc oddalovat....ale hlavne nechcem tieto nevysporiadane emocie prenasat pripadne na dalsie tehu...