Potrat v 24.týždni - ako sa s tým vyrovnať?

@monika6162 ahoj, išlo to ťažko... u nás to bol síce "len" 18tt, /a doma už 3 deti/, ale bolesť obrovská. Ak sa narodilo dieťa známym, revala som v aute, tehotným som sa radšej vyhýbala, doma som sa rozrevala z ničoho nič, aj z pôrodu som mala traumu a tiež som sa pýtala prečo... strašne mi chýbal náš krásny, dokonalý drobec. Príčinu sme nezisťovali, bola som rada že sme zvládli pohreb. Niekedy som sa chodila vyplakať k hrobu... no a musela som žiť deň za dňom.
Prerábali sme dom, takže som veľa zamestnávala hlavu plánovaním čo sa ako spraví,- to aspoň trošku pomáhalo. Ale smútok a pocit prázdna tam boli mesiace. V čase pôrodu a vyrátaného termínu som mala blbé stavy...
Po 8.mesiacoch som našla na teste 2 čiarky, dnes má syn viac ako 2 roky.
Dlho to trvalo, kým sa bolesť zmenšila a viem, že nikdy nezmizne úplne, vždy mi bude syn chýbať /tak ako aj 4 ďalšie deti, len to sa stalo vždy v 1.trim/, ale dá sa s tým naučiť žiť. A verím, že raz ho /ich/ vystískam.
❤

@monika6162 Ja som 2x potratila. Síce nie v takom vysokom štádiu, 1x v 12 tt a 2x v 8 tt. Obe tehotenstva boli vytúžené. Nedokázala som sa pozrieť na kočík, na bábätko. Plakala som. Ale jedného dňa som si povedala dosť. Príroda urobila to, čo považovala za správne. Bábätká som "pustila", aby mali pokoj. Na otázku prečo, lebo príroda vedela, čo robí. Ver jej. Ten dôvod je, len sa ho možno nedozvieš hneď, možno časom. Zvládneš to. Daj si dokopy telo a myseľ. Psychiku. Raz to príde.

Dr ti nepovedali preco ? Co sa stalo? Robili pitvu? Prepac ze take otazky ale je to dobre vediet. Pytas sa preco my? No proste smola. Aj toto sa žial stava sme smrtelni. Moj syncek odisiel v 18tt no od 14tt sme vedeli ze asi nebude ok. Aj ked som do konca dufala ze tie testy su zle ze mu nic nie je .,ale proste tak to malo byt stala sa chyba pri splodeni. Plakala som ten den ked som ho rodila. A potom uz nie nemohla som byt smutna koli malej laske co mam doma. Mama musi byt silna a stastna aby bolo aj jej dieta. Mas to tazsie o to ze to bolo vase prve babo. A o to viac citiš tu prazdnotu. Ja som mala termin ako Meghan M. Tak vsetky tie spravy o nej a kralovskej rodine mi navzdy budu asociovat co sa stalo. Mne pomohlo sa sustredit na snahu o dalsie teho a par mesiacov po ..4m snazenia a bum. Podarilo sa. Bolo velmi tazke sa nebat a tesit. Hlavne prvy trimester kym neboli testy ci je vsetko ok . A teraz tu moj zazrak 10dnovy spinka vedla mna😍moje rainbow baby .. musis byt silna. A ist znovu do toho. Nemysli na to co sa stalo. Mysli na buducnost a ze nabuduce to bude mat happy end. Ver tomu ze vsetko bude tak ako mà byt. Aj ked to umele oplodnenie je urcite narocnejsie a stresujucejsie ako prirodzene.. musis si dat do poriadku psychiku. Bud stastna aj ked to Nie je lahke. Snaz sa nech ti srdce nepuka pri pohlade na deti na tehule na ludi. Zahod sebalutost. A vrav si -raz toto bude robit moje dieta raz budem aj ja teho raz budem mat babo a potom skolkara atd. Toto co robis -nechat sa pohltit smutkom a bolestou je nebezpecne. Musis sa nastavit pozitivne a vsetko bude ine, Daj si jeden den na vyplakanie.dnesok a zajtra zacni novy den s vierou že nabuduce to dobre dopadne.

Moja kamarátka porodila po termíne mŕtve dieťa. Udusilo sa. Doteraz na to myslím a plačem aj za ňu. Je to ťažké. Psychicky. Je dobré dieťa pochovať, dať za neho omšu, dať mu/jej meno, brať to tak, že tu bolo a odišlo.. a postupne to pôjde. Samozrejme, ďalšie úspešné tehotenstvo by zlepšeniu pomohlo ale čo ak nevyjde? Treba sa pripraviť na všetko. (Ona potratila aj druhý krát, chvalabohu, v nižšom štádiu tehotnosti.) Práca, partner a hobby pomáhajú...

okolo terminu je vzdy najtazsie. a potom kazdorocne den potratu a drn porodu. rokmi sa to bude znizovat. je normalne ze je ti teraz tak zle a tazko. posielam ti vela energie. som v 21 tyzdni. dlho som o svojom tehotenstve okoliu nepovedala ale akurat vcera som bola na spolocenskej udalosti tak uz to na mne bolo vidno a vsetci mi gratulovali a tesili sa so mnou. tiez z ivf po mnohych rokoch. uprimne ak by skoncilo tehu zle neviem co by som spravila... asi by som ti odporucila ak sa nezacbes citit lepsie s prichodom jari a koncom sestonedelia vyhladaj kvalitnu odbornu pomoc. to nie je hanba. drzim ti palce

Mne sa to stalo v 20tt. Ked citam, co citis, prezivam to s tebou. Bolo to strasne. Mne paradoxne pomohlo vratit sa do prace. Tam len mali informaciu, ze to dopadlo zle a spravali sa ku mne normalne, nikto sa nic nepytal a to mi vyhovovalo. Mozno keby si to takto odkazala po niekom z roboty....najhorsie to bolo, ked som bola sama. Bola som ako bez duse. Jedine, co mi pomohlo, bolo narodenie dalsieho babatka. Stale si poplacem za anjelikom, ale uz to aspon tak sialene neboli.

@monika6162 Na koníku je skupina "mamičky anjelikov" ak chceš sa prihlás. Možno ti to pomôže aspoň trochu. Ak sa budeš chcieť vrátiť do prace tak popros niekoho známeho nech tam zavolá, povie co sa ti stalo a poprosí kolegov nech sa ta nič nepýtaju ak ti to je neprijemne. Prajem veľa síl.

Ja som potratila mojho Filipko v 22 tyzdni, bude to v auguste 2 roky, stále na synčeka myslím....niekedy si aj poplacem. Ja som sa psychicky zrútila, dostala som z toho úzkosť, beriem AD. Ale už je to omnoho lepšie. Je to neskutočná bolest😢

Ahoj, ja som prežila predčasný pôrod v 24tt,prislo to nečakane v noci. Synček nám žil týždeň o to ,to bolo ťažšie, pretože vidíte, cítite a zrazu nie je. Bola som na tom veľmi zle psychicky, brala som antidepresiva,do práce som sa vrátila po 3 mesiacoch a každý pohľad na mamku s dieťaťom mi vhnal slzy do očí.Presla som si rôznymi obdobiami smútkom, hnevom, obvinovanim, ľútosťou.Dodnes som sa s tým úplne nezmierila, vždy v srdci ostane to prázdno. Teraz mám 3 deti a neprejde deň aby som si nespomenula.Asi to tak malo byť,neboj časom bude lepšie... Držím palce

@monika6162 Obrovske mnozstvo žien zažilo spontanny potrat, ale tym, že je to spoločensky tabuizovana tema je to pre tieto ženy, ktore si tym prechadzaju este tažšie. Tiež som sponntanny potrat zažila 3krat za sebou a potom sa narodila zdrava dcerka. Presla som si smutenim, rozlucenim, aj odpustenim si samej sebe. Casom som sa s tym vyrovnala. Stale by som ale nedokazala o tom niektorym aj blizkym ludom, lebo viem ze by ma odsudili, alebo ma zhodnotili, ze sama si za to mozem. Prečo este aj v sucastnosti su ludia tak neinformovani, keby to tak nebolo otvorene by sa o spontannych potratoch mohlo hovorit. Prečo sa ženy boja o tom hovorit? Ved to nie je hanba. Preslo si tym tak vela žien...

@natasha1988 hanba to určite nie je, ale tie sprosté reakcie asi nik nepotrebuje počuť. A najmenej žena, ktorá má bolesť zo straty... a má častokrát čo robiť aby dokázala normálne fungovať. Niektorým ženám docvakne, keď si to vyskúšajú na vlastnej koži, zvyšok sveta ostane sprostý naveky. Žiaľ.

Jedine, co pomôže je čas... Ja som prišla o dcérku v 22.tyzdni. Neviem, čo bol dôvod u vás, ale mne zistili závaznu poruchu vývoja mozgu na 4D ultrazvuku. Našťastie, nie genetického pôvodu. Bol to šok, hlavne ten rýchly spád všetkého.. Hospitalizácia, samotný porod.. Po návrate domov z nemocnice som myslela, že od zúfalstva umriem, nechcela som sa o tom s nikým rozprávať, myslela som, že to takto prekonám rýchlejšie. V robote o tom vedeli cez telefón, takže na tu tému sa so mnou nikto nerozprával. Keďže som to v sebe dusila, dostavala som záchvaty uzkosti, trvalo to nejakú dobu, ale potom som si povedala, že sa musím spamätať, takto nemôžem žiť celý život. Dala som to zo seba von a rozprávala som sa o tom, mala som pocit, že takto tu bolesť na duši odlahcim. Pomohlo mi to, znovu som otehotnela, narodila sa nám zdravá dcérka... Teraz spätne, keď na to pozerám, premenilo mi to životné hodnoty... Držím vám palce.

@monika6162 ahoj ja som prisla o babetko v 24 pred pol rokom predcasne som sa otvarala robili mi serklaz serklaz mi vydrzala tri dni robili mi akutny cisarsky rez malicka mi zila 3 dni v inkubatore videla som ju chodila som za nou dostala krvacanie do mozgu a zomrela mi, je to strasne aj po pol roku snazim sa ist dalej chodim na cintorin jej zapalit sviecku to iste som prezivala pocitala som dni kedy sa mala narodit vianoce boli velmi smutne 😢

Mne sa to stalo teraz 10.4.2020 😥ešte stále to neviem,, vstrebať,, 😥všetko, čo píšete ma bolí za,, vás,, - je to neznesiteľná bolesť. Ja som čakala tretie dieťa, doma mám dvoch chlapcov - teraz to malo byť dievčatko 😥o to viac ma to bolí - veľmi sme sa tešili - všetci 😥bola som v 30 TT-dôvod nie je jasný, prestalo biť srdiečko, dieťatko sa nevyvijalo, nepriberalo, neprúdila výživa, kyslík. Pri pitve zadaná- stenóza pupočnika😥z akého dôvodu, kedy a prečo 😥neviem 😥neviem čo sa stalo 😥VIEM, že potrebujem čas, čas rany zahojí, no nikomu by som nepriala zažiť túto bolesť nad stratou dieťaťa.
Som rada, že sa podielate so svojimi príbehmi ❤️sme viaceré, čo sme takéto niečo zažili. Podpora a opora v blízkych a v rodine to je to najviac, čo potrebujeme ❤️držím nám palce 😇 bude dobre, musíme nájsť iskru života 😇nádej a viera nám dá silu ❤️🍀😇

Ahojte, tiež to prežívam
Najhoršie je, že brat si svagrinou porodili presne na nás termín. O dieťatko sme prišli v 17tt. Veľmi to boli stále. Smutná som aj , že sa nám ďalšie nedari. Chcela som súrodenca pre dcerku. Tak by sa tešila. No ja mam už 34 a vrodenú vadu maternice. Veľmi sa bojím, že nám už nebude dopriate