• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Prišli sme o bábätko, bojíme sa skúšať znova

12. februára 2014 
teraz sa nad tym netrap, je to zbytocne, druhy krat ti to iste vyjde, ak nie tak az potom to zacni riesit, teraz sa tym netrap, vazne
3. aug 2007 o 20:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vdaka za radu. dufam, ze ta neotravujem.
3. aug 2007 o 20:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jasne ze nie, aj tebe pomoze ked to dostanes zo seba von
3. aug 2007 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vies, najviac ma asi trapi to, ze svagor s buducou zenou tiez cakaju babatko. teraz maju tusim 4 mesiac. a bojim sa s nimi stretnut. hned mi to pripomina nase babatko.
3. aug 2007 o 20:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak taky isty problem mam aj ja, manzelovmu bratovi sa narodilo male a ja sa desim toho ked tam budem musiet ist
3. aug 2007 o 20:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
akurat zajtra maju k nam prist grilovat aj s kamaratmi. a strasne sa toho bojim. nechce sa mi mat plny dom ludi. hlavne, nech to nikomu nehovoria. nechcem, aby to niekto vedel.
3. aug 2007 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no to teda presne viem ako sa citis, ty sa budes trapit a oni to nepochopia, ja som sa zavrela do izby tam som sa fajne vyrevala, je to debilne obdobie, prepac ak ti iba pritazujem
3. aug 2007 o 20:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je to uplne vpohode. tiez sa uz desim ich porodu. a bojim sa, ze sa nedokazem na to male pozriet. som rada, ze aj niekto iny ma to co ja. nestaci, ze sme prisli o babatko, ale niekto z rodiny sa zrovna moze tesit z babatka.
3. aug 2007 o 20:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
akurat prisiel manzel. tak musim koncit. dufam, ze sa zajtra alebo neskor este stretneme.
3. aug 2007 o 20:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ok, poslala som ti IP
3. aug 2007 o 20:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som bola v 13 tyzdni ked sme prisli o babetko.Bolo to hrozne hlavne preto,že ked som bola na cistili boli tam dve baby ktore boli na potrat lebo babetko nechceli.Mala som a vlastne este aj mam problem sa pozriet na uplne malicke babetka.
3. aug 2007 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sali to mi je luto, ja mam tiez ten problem
3. aug 2007 o 20:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Je to pre nas vsetky tazke lebo tie babetka o ktore sme prisli boli velmi chcene a velmi lubene.
3. aug 2007 o 21:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte
Baby,tiez patrim k vam .Prisla som o babo 2 krat a mam rovnake pocity ako vy... :frowning2: Je strasne kolko nas je a ako je to nespravodlive, ved tak vel mi tuzime mat dietatko. Snazim sa mysliet pozitivne, aj ked prve mesiace su tazke, verte postupne to bude lepsie.Drzim vam palce,musime to zvladnut.
Aurra,Bianca velmi na vas myslim,drzkajte sa a budte silne.
3. aug 2007 o 23:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babenky. myslim, ze lina mas pravdu, hlavne musime mysliet pozitivne. hoci je to teraz tazke. tiez ked sa pozriem na malinke babatko, alebo na tehotnu zienku ma pichne pri srdiecku. :unamused:
4. aug 2007 o 10:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kočky viem čo prežívate aj aj som tým prešla mám kamarátku krotá má bábiku o 2 týždne staršiu ako by bol náš milovaný chlapček tiež som si myslela že to bude hrozné sa pozrieť do kočíka bála som sa tej chvíle až ju stretnem, ale potom som si uvedomila že nikto za to nemôže čo sa nám stalo a tobôž nie tie malinké chrobáčiky v kočíkoch, prvý krát sme si spolu vyronili slz a teraz sa teším keď ju stretnem už som si aj maličkú pochovala má 2 mesiace a je hrozne zlatučká, vždy mi pripomenie nášho anjelika ale to neva
4. aug 2007 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babenky neviete mi poradit je vazne ked spinim na zaciatku tehotnosti len vcera kvapka a dnes na obed inak na toalet. nic bojim sa je to vazne?nie je to ziadna krv
4. aug 2007 o 13:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
martinka nemusí to byť nič, ale môže... ja som špinila v 9 tt a bolo to ok, ale každopádne s tým treba zájsť k doktorovi - hoc aj na pohotovosť. :wink:
4. aug 2007 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Martinka, ja by som tiež radšej zašla za dokim, alebo aspoň zatelefonovala. Nemusí to byť nič, moja sesternica tiež špinila na začiatku tehu a nakoniec bez problémov donosila zdravú dcérku, takže možno to fakt nič nie je, ale aspoň pre kľud tvojej dušičky sa radšej spýtaj dokiho.
4. aug 2007 o 14:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Sali, aurra, hovorite mi z duse. Zozaciatku ma velmi bolel pohlad na tehulku ci na babo. Ked som videla prist k susede nevestu s kociarikom, utekala som do izby plakat. Teraz je to uz ovela lepsie, ale ked stretnem tehuli viac za den, nie je to bohvieco. A dalej - moja svagrina nam asi 2 ty. dozadu oznamila, ze je tehotna. Velmi ste mi pomohli. Predtym, ako som si to precitala, som sa hnevala sama na seba za to, co citim. Bola som v prvom momente akokeby nastvana, ze ona caka babo. Hoci ona nemoze za to, ze my sme o mimi prisli. Uz teraz sa bojim, ako to zvladnem, ked sa to male narodi. To je vsak este daleko a verim, ze dovtedy budem tehula - a vy takisto!!!!
Martinka, podla mna to bude v poho, ale myslim, ze aj pri slabuckom spineni, treba radsej zajst k lekarovi. Pre istotu. Ja by som urcite sla.
4. aug 2007 o 21:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby. tak presne taky isty problem mam aj ja. nakolko svagor caka s buducou zenou babatko. bojim sa s nou stretnut. a neviem, ako to mam prekonat. :cry:
5. aug 2007 o 19:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Sloniiicek, ja uz mam to prve stret. so svagrinou nastastie za sebou. Tiez som sa toho velmi bala. Raz som sa stretnutiu s nou dokonca naschval vyhla :pensive: Ale potom sme sa stretli viac-menej nahodou a bolo to v pohode. Uz mi to az tak neprekaza a nastastie je tehu len kratko, takze nema brusko - to by som zvladala asi horsie. Nesil sa do toho stretnutia. Uvidis, ze to nakoniec bude ok. Teraz sa dokonca o to male bojim, hadam viac ako ona.
5. aug 2007 o 21:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
awojky lenoc, ano krvacam,ale Dr. o tom vie,no a na kyretaz ma neposlal!Dnes som bola znovu a dal mi Primostinson na preliecenie!A uz krvacanie mi ustupuje! Moja kamoska ma 11.tyzdnoveho chlapceka,a ked zistila co sa mi stalo,tak prisla ma pozriet aj s malym....i ked som to moc nechcela! No ale ked uz prisla,tak sme si spolu poplakali,a potom som bola nesmierne rada,ze prisla aj s malym,pretoze som si uvedomila,ze ten malinky anjelik za nic nemoze a ze ho moc lubim,pretoze je rozkosny a nemozem zanevriet na vsetky babätka a tehu mamicky,len za to,ze mne sa stalo to,co sa mi stalo,nebolo by to spravne! Ale pravda je,ze mi je to nesmierne luto, a tazko sa s tym vyrovnavam!No dufam a verim dalej!!!!!!!!
6. aug 2007 o 16:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj vierusik. Je mi to trosku divne, ale tvoj lekar urcite vie co robi. A navyse, ked ti nerobia kyretaz, mozete sa aspon skor zacat snazit o dalsie mimi. Ja som tak stretla jednu znamu, ktorej babika mala vtedy asi mesiac a ona ma privitala s tym, ze co je mamina, ako sa mas? A ja hned slzy v ociach z tej otazky aj z tej malinkej . Viem, ze tie deticky za nic nemozu, ale aj tak mi je smutno pri pohlade na ne...
6. aug 2007 o 21:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babenky,ja som prisla o svoje babenko v marci v 17tyzdni. teraz tento tyzden som mala rodit.... :frowning2: je mi strasne este aj teraz,velmi sme sa tesili,aj cela rodina. mam uz 34,takze bolo nacase. ale zivot mal ine plany. bola som na vysetreni,nasli mi myom,bude to musiet ist von. a to sme uz chceli skusat na dalsie. ale nevzdavam sa,dufam,ze to vsetko dopadne dobre a hadam do roka budem mat vytuzene babenko. inak toto je prvykrat,co pisem do modreho konika od potratu. prajem vsetkym vela sil pri prekonavani samych seba.
7. aug 2007 o 21:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, aj my sme prišli o bábätko. Bolo to týždeň pred Vianocami 2004. Bola som hotová. Tá beznádej sa nedá opísať. Bolo to veľmi vytúžené. Ale dnes už máme zdravú dcérku,ktorá 25teho septembra oslávi svoj prvý rôčik. My sme tiež vtedy mali v rodine bábätko, len mesačné, keď sa to stalo. Dokonca mi ho dali do náručia. Manžel až neskôr pochopil, prečo som sa rozplakala a roztriasla. Ale od chvíle, ako sme zistili, že sme tehu, tak to všetko prešlo. Aj keď zabudnúť sa nedá. Ale teraz sme šťastní, že už máme našu Julinku. Ale nikdy si nezabudnem spomenúť na to stratené.
7. aug 2007 o 21:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj sonička07, ach jaj, je mi to veľmi ľúto, že si prišlo o bábenko, 17tt - to je dosť... Čo sa porobilo, prečo sa bábenku nepáčilo u teba, bol na príčine ten myóm???? Moja mamina, keď ma čakala, mala v brušku aj myóm, hneď po mojom narodení išiel von, ale vidís - som tu ... Ak o tom nechceš ešte hovoriť, nemusíš, je to v pohode, chápem ťa ... Mne tiež trvalo dlho, kým som sa rozhovorila ...

Ja som mala ešte v roku 2005 (IX,X) 2 microaborty - 3tt, 4tt a v IX/2006 zamĺknutý potrat v 7tt - takže svoje mám za sebou. Teraz ešte nejaké tie výsledky nás čakajú, a potom by sme to chceli skúsiť ešte raz. Keď to nevýjde, tak adopcia. Jednu veľkú slečnu už mám, ale to je málo ...
8. aug 2007 o 10:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
awojky lenoc, ved aj mamina sa cudovala,ze preco ma neposlal do nemocnice,no ale v pondelok som uz len malinko krvacala /utorok,streda-vobec/.Takze si myslim,ze je to uz dobre,nie?! To,ked si mi pisala,ze ked mi nerobili kyretaz,ze sa mozeme skor zacat snazit,to je fakt pravda?Ja sa cudujem,bo som to este nepocula!To si ma potesila :slight_smile: :slight_smile: Ja ta chapem,ze ti je smutno,pretoze kazda to vnimame trosicku inak.... Nebojkaj moja,drzim ti stale palceky, vsetko bude dobre!!!!
8. aug 2007 o 16:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kapp,ja sama neviem,co bola ta pricina. je mozne,ze ten myom,ale neviem,ci som ho uz vtedy mala. ale je to dost pravdepodobne. nemala som vobec ziadne problemy a zrazu v to osudne rano som zacala krvacat a v nemocnici zistili,ze babo je uz tri tyzdne mrtve :frowning2: nikdy nezabudnem na ten moment. bolo to strasne. a tie dva dni,co som stravila v nemocnici a musela "porodit",lebo na kyretaz bolo neskoro. napchali do mna silne tabletky aby mi vyvolali porod. neprajem absolutne nikomu. najhorsi zazitok mojho zivota. keby sme uz aspon mohli zacat sa snazit,ale neviem,dokedy toto potrva. idem domov v sept,chcem skusit liecitela a ked mi nepomoze,tak operacia. prajem ti vela stastia a trpezlivosti. musime len dufat,ze sa nam to raz podari.
8. aug 2007 o 19:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj sonicka, to je naozaj velmi smutny pribeh!Muselo to byt naozaj hrozne...je mi to luto,ze si to musela ty a aj ine zeny prekonavat!! Ale,chcela by som ti popriat vela dalsej sily a taktiez vela optimizmu :slight_smile: :slight_smile:
8. aug 2007 o 21:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok